Lucas 10

slk (SLK) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ježiš si potom vyvolil ešte sedemdesiatich dvoch iných učeníkov a poslal ich po dvoch do každého mesta a dediny, ktoré mienil navštíviť.
1 Iti ufunamaim Jesu orot afa’abo rubinih, nah etei 72. Naatu efan i na bainanawanamih notanot imaim rouru’ab wan iyafarih hin. Bar awan, awan hirun hitit hibinan hiremor.
2 Pred odchodom im povedal: „Proste Pána žatvy, aby vám poslal na pomoc viacerých žencov, lebo pole, ktoré treba zožať, je obrovské a pracovníkov je málo.
2 Jesu iuwih eo, “Masaw i gagamin na’in iyamur, baise fourayah i matan ta’amo. Isan imih Regah fourayan matuwan isan kwanayoyoban saise bowayah moumurihika niyafarih hinan masaw hinafour.
3 Choďte! Posielam vás ako ovce medzi vlkov.
3 Kwatit kwan! Sheep na’atube abiyafari haru kakafih wanawanahimaim kwananamih.
4 Neberte si so sebou peniaze, ani tašku, ani obuv! A cestou sa nezdržiavajte!
4 Kwanatitit umamaim men Kaukut ta kwanab, hafoy, a baibiyow ta kwanab; naatu efamaim men kwanabat sabuw kwanibabatiyihimih.
5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv im zaželajte: ‚Pokoj tomuto domu!‘
5 Bar menatan kwanarur wantoro’ot kwanao, “Tufuw kwa etei isa nama.’
6 Ak vás prijmú v pokoji, pokoj sa usídli v tom dome. No ak vás odmietnu, pokoj zostane vám.
6 Naatu nati bar wanawanan tufuw ana orot nama’am na’at, kwa tufuw kwabitin boro nab, baise en na’at, a tufuw kwabitin boro namatabir maiye kwanab.
7 Tam, kde vás prijmú, zdržte sa a prijmite ich pohostinstvo, lebo pracovník má právo na svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu.
7 Naatu bar nati kwarun kwabaib imaim kwanama, siwar abisa’awat tibit i kwanabow kwanaa kwanatom bairi kwanama, anayabin bowabow sabuw tebowabow i hai baiyan tebaib. Naatu men bar bar afe kwana yara’ara’ah kwanaremor.
8 Ak vás prijmú v niektorom meste: prijmite, čím vás ponúknu,
8 Bar merar menatan kwanatitit a merar hinay hinabuwi, abisa hinabit kwanab kwana’aan,
9 uzdravujte chorých a hlásajte: ‚Božie kráľovstvo je celkom blízko vás.‘
9 nati bar meraramaim sawusawuwih kwaniyawasih, naatu hai tur kwana’owen ‘God ana aiwob i natit sawar.’
10 Ale ak vás v niektorom meste neprijmú, vyjdite do jeho ulíc a rozhláste:
10 Baise bar merar menatan kwanarur sabuw men a merar hinayiy, kwanatit ef yan kwanabat kwanao,
11 ‚Vytriasame na vás ešte aj prach zo svojich nôh. Vezmite však na vedomie, že aj k vám prichádza Božie kráľovstvo.‘
11 ‘Aki ai fofob iti a bar a meraramaim arutatab bebeyan abimatnuwi kwa a baimakiy isan. Baise men nuhi nabur God ana Aiwob i na iyubin sawar.’
12 Hovorím vám, že v deň Božieho súdu bude obyvateľom Sodomy ľahšie než tomuto mestu.“
12 Anababatun a tur ao’owen baibatebat ana veya nati bar merar sabuw i boro baimakiy gagamin na’in hinab, men Sodom sabuw hibaib na’atube’emih.
13 Potom Ježiš začal hovoriť o galilejských mestách, kde mnohí v neho neuverili: „Beda ti, Korazim! Beda ti, Betsaida! Keby sa v pohanských mestách Týre a Sidone stali také zázraky ako u vás, ich obyvatelia by už dávno robili pokánie a prejavili by najhlbšiu ľútosť nad svojimi vinami.
13 Chorazin sabuw naatu Bethsaida sabuw, kwa i boro sawar kakafin maiyow isa namatar! Anayabin ina’inan iti kwa biyamaim asisinaf marasika Taiya, Sidon sabuw biyahimaim ata sinaf, mar ta’imon boro hai bowabow kakafih notawiyen isan yuhwah gao hitarab hai kakafih hitae’en!
14 A tak Týru a Sidonu bude v deň posledného súdu ľahšie ako vám.
14 Baise baibatebat ana veya Taiya naatu Sidon sabuw God boro kaifai nakabibirih, naatu kwa i boro baimakiy gagamin na’in kwanab.
15 A čo mám povedať o vás, obyvatelia Kafarnauma? Myslíte si, že Boh vás vyvýši až po samé nebo? Zrútite sa do priepasti večného zahynutia!“
15 Kwa Capernaum sabuw! Wab kwabora’ah a fair kwabibigan, God boro nagurusi morob ana efanamaim nitaiy kwanare!”
16 Potom povedal svojim učeníkom: „Kto vás počúva, mňa počúva. Kto však vás odmieta, mňa odmieta, a tým odmieta toho, ktorý ma poslal.“
16 Naatu Jesu ana bai’ufununayah iuwih eo, “Orot yait a tur enonowar, nati i ayu au tur enonowar, na’atube orot yait ekwakwahiri nati i ayu ekwakwahiru. Naatu orot yait ayu ekwakwahiru, nati i yait ayu iyafaru anan i ekwakwahir.”
17 Neskôr sa tí sedemdesiati dvaja učeníci vrátili s radostnými správami: „Pane, aj démoni sa nám podrobujú, keď vyslovíme tvoje meno!“
17 Orot nah etei 72 yasisiramaim hina Jesu biyan hitit hio, “Regah, o wabimaim demon au’uwih i mar ta’imon fanai hibai hititit.”
18 Odpovedal im: „Áno, videl som satana padať z neba ako blesk!
18 Jesu iyafutih eo, “Satan marane namanamar na’atube bokiyakiyat hea’obow re’er a’itin.
19 Dal som vám moc potláčať moc tohto nepriateľa, šliapať po hadoch a škorpiónoch. Nebojte sa, nič vám nemôže ublížiť.
19 Kwananowar fair etei kwa ait aonowahi sawar, imih kwa boro kok naatu sana’ar tafah kwanabat kwanaremor, na’atube rakit hai ahay hai waf etei boro kwanawasatan, boro men abis ta niyababanimih.
20 No neradujte sa príliš z toho, že sa vám podrobujú mocnosti zla, radujte sa predovšetkým z toho, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“
20 Naatu demon kakafih kwa’uwih fana hibai hibibihir isan men kwaniyasisir. baise maramaim God wab kikirum isan i kwaniyasisir.”
21 V tej chvíli naplnil Duch Svätý Ježiša veľkou radosťou a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že si schoval tieto pravdy pred vzdelanými a múdrymi tohto sveta a zjavil si ich tým, ktorí sú ako deti. Áno, ďakujem ti, Otče, lebo tak sa ti to páči.“
21 Nati ana veya’amaim God Anunin Kakafiyin Jesu iwa’an yan wanawanan yasisir awan karatan eo, “Tamai o i mar tafaram ana aiwob! A merar ayiy anayabin sawar iti etei o sabuw so’obayah naatu sabuw notanotayah men i’obaiyih, baise ibun na’atube ma’am boro’obo natunat bereberefiy i i’obaiyih tesoso’ob isan, Tamai a merar ayiy, iti sawar etei i o a kokomaim isinaf temamatar.”
22 Ježiš potom povedal zástupu: „Môj Otec mi všetko zveril do rúk. Nik iný nevie, kým Syn skutočne je, okrem môjho Otca. Ani Otca nepozná nikto, iba Syn, a ten, komu sa to Syn rozhodne zjaviť.“
22 Naatu Jesu iuwih eo, “Sawar tutufin etei Tamai ayu itu, men yait ta so’ob ayu i God Natun, baise Tamai akisinamo so’ob, na’atube men yait ta Tamai so’ob, baise ayu i Natun akisu’umo aso’ob. Naatu sabuw iyabowat i Natun rurubinihiwat boro God isah nirerereb hinaso’ob.”
23 Potom sa obrátil k svojim dvanástim učeníkom a povedal im: „Radujte sa, že všetko smiete vidieť na vlastné oči.
23 Imaibo Jesu tatabir ana bai’ufununayah akisihimo iuwih eo, “Kwa i kwabiyasisir anayabin God ana bowabow anababatun mata yan kwa’i’itin.
24 Mnohí proroci a králi túžili vidieť, čo vy vidíte, ale nevideli; ako aj počuť, čo vy počujete, ale nepočuli.“
24 Anababatun a tur ao’owen, dinab oro’orot naatu aiwob sabuw hikok kwanekwan kwa abisa kwa’i’itin i hita’itin naatu abisa kwanonowar, i hitanowar, baise men hi’itin naatu men hinowar.”
25 Jeden zo znalcov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: „Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“
25 Ofafar bai’obaiyenayan orot so’obayan ta, Jesu baikubibiruwinamih misir ibatiy eo, “Bai’obaiyenayan, ayu i boro abisa anasinaf ma’ama wanatowan anab?”
26 Ježiš mu odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?“
26 Jesu iya’afut eo, “Buk Atamaninamaim hikirum inu’in ibiyab hai yabih abisa’awat i’itan?”
27 Znalec mu zacitoval slová zo Zákona: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celou svojou mysľou a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!“
27 Orot iya’afut eo, “Regah, a God isan, dogor tutufin etei, ayub tutufin etei, a fair tutufin etei, naatu a not tutufin etei a Regah isan iniyabow, naatu taituwa isah iniyabow, o taiyuw isa kubiyabow na’atube.”
28 „Správne,“ povedal Ježiš. „Konaj tak a budeš žiť.“
28 Jesu iya’afut eo, “Abisa i’o i tur anababatun i’o, isan imih kwen abisa i’o na’atube kusinaf saise ma’ama wanatowan boro inab.”
29 Keďže znalec podľa toho nežil, hľadal výhovorku, ktorou by ospravedlnil svoje konanie. Opýtal sa preto Ježiša: „Ale kto je môj blížny?“
29 Baise ofafar bai’obaiyenayan taiyuwin bora’ah na’atube, imih Jesu ibatiy maiye, “Ayu taituwau i iyab?”
30 Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema dolu do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho nechali ležať pri ceste.
30 Jesu iya’afut eo, “Ana veya ta Jerusalemane orot ta au Jericho re inan basit, sabuw kakafih wanawanah run, hitit ana faifuw hi’oromen hibai hirab hitaiy re imamayay in, ana sawar hibow hibihir hin. Bainowah orot binanawan hirab imamayay inu’in|alt="thieves attacking traveller" src="CN01745B.TIF" size="col" loc="Luk 10.30" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.30"
31 Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, radšej ho obišiel.
31 Nati veya ta’imon firis ibo Jerusalemane au Jericho re inan basit, orot ef awan inu’in itin, baise ef sisibin raunane yagebageb bihir in.
32 Potom šiel tadiaľ aj nejaký Levita. Ale keď zbadal toho muža, aj on radšej prešiel na druhú stranu cesty.
32 Levi orot ibo auman nati ef ta’imon re nan orot inu’in itin, naatu ef au waraunane yagebageb in.
33 Napokon šiel po tej ceste aj Samaritán. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto.
33 Baise Samaria orot nati ef ta’imon remor re nan orot inu’in koun yen, naatu nuware i’itin ana veya’amaim ana yababan ra’at.
34 Pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral.
34 Basit na orot inu’inumaim tit, biyan feher matahimaim raiy isusuwa’en naatu biyan fiyow sawar, basit bai ana donkey afe’en yara’ah naatu bai hin nanawan bar ta imaim yai ma’uh ma.
35 Na druhý deň dal hostinskému dva denáre a poprosil ho: ‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude stáť viac, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘ “
35 Hi’in marto ana kaukut eofere kabay rou’ab bai orot bar kaifenayan itin eo, ‘Iti orot inakaif airi kwanama, naatu abisa’awat isan inasisinaf ana matabir anan au tur ina’owen boro anibaiyani.’”
36 „Čo myslíš,“ spýtal sa Ježiš, „ktorý z tých troch mužov bol skutočným blížnym tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?“
36 Iti na’at eo sawar basit, Jesu orot ibatiy, “Orot tounu wanawanahimaim orot menatan i taituwan kakafih hirab inu’in isan ana yabow i’inuw?”
37 Znalec odpovedal: „Ten, čo mu pomohol.“ „Tak teraz choď a konaj podobne,“ povedal mu Ježiš.
37 Ofafar bai’obaiyenayan Jesu iya’afut eo, “Orot taituwan itin yan baban bibais.” Imaibo Jesu orot iu, “Kwenan nati na’atube kusinaf.”
38 Ježiš s učeníkmi pokračovali v ceste do Jeruzalema. V jednej dedine ho pozvala do svojho domu žena, ktorá sa volala Marta.
38 Jesu ana bai’ufununayah bairi efamaim hiremor hinan basit hina babin wabin Martha ana bar ana meraramaim hitit; hai merar yi buwih ana baremaim hirun.
39 Jej sestra Mária si sadla na zem a pozorne počúvala Ježišove slová.
39 Naatu i tain Mary na Jesu nanamaim mare ma, Jesu abisa eo i ma nonowar, Martha bay ebitab, Mary Jesus a namaim ma tur enonowar|alt="Martha cooking Mary sitting at Jesus’ feet" src="CN01750B.TIF" size="col" loc="Luk 10.39" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="10.39-42"
40 Marta mala zatiaľ plné ruky práce s prípravou pohostenia. O chvíľu prišla k Ježišovi a vyčítavo mu povedala: „Pane, nezdá sa ti to nesprávne, že moja sestra si tu nečinne sedí a všetku prácu necháva na mňa? Povedz jej, aby mi pomohla!“
40 baise Martha bowabow etei akisin bowabow isan yan so’ar na eo, “Regah Mary sawar etei ihamiyen akisu abowabow ku’i’itin i mi’itube kunotanot? Karam boro itau tan tibaisu airi ata bow ai en?”
41 Ale Ježiš jej povedal: „Marta, Marta, trápiš sa a znepokojuješ pre mnohé nepodstatné veci.
41 Regah iya’afut eo, “Martha, Martha, o i sawar moumurih na’in isah inot a yababan ra’at ya esoso’ar,
42 A pritom len jedno je potrebné. Mária si zvolila správne, vybrala si to, čo jej nikto nevezme.“
42 baise sawar ta’imon i takokok gagamin. Mary i sawar gewasih rubin, naatu boro men yait biyanamaim nabosairimih.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.