João 4
slk (SLK) vs ARA
1 Farizeji sa dopočuli, že Ježiš získava a krstí viac učeníkov ako Ján.
1 Quando, pois, o Senhor veio a saber que os fariseus tinham ouvido dizer que ele, Jesus, fazia e batizava mais discípulos que João
2 (Aj keď v skutočnosti Ježiš sám nekrstil – krstili jeho učeníci.)
2 (se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos),
3 Keď Pán zistil, čo sa o ňom hovorí, opustil Judsko a opäť sa vrátil do Galiley.
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Cestou však musel prejsť cez oblasť Samárie.
4 E era-lhe necessário atravessar a província de Samaria.
5 Dostal sa až k samaritánskemu mestu Sychar. V jeho blízkosti ležal pozemok, ktorý dal kedysi Jákob svojmu synovi Jozefovi.
5 Chegou, pois, a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó dera a seu filho José.
6 Nachádzala sa tam i Jákobova studňa. Ježiš, unavený dlhou chôdzou, posadil sa ku studni, aby si odpočinul. Bolo okolo poludnia.
6 Estava ali a fonte de Jacó. Cansado da viagem, assentara-se Jesus junto à fonte, por volta da hora sexta.
7 Onedlho prišla k studni samaritánska žena po vodu. Ježiš ju poprosil: „Daj sa mi napiť!“
7 Nisto, veio uma mulher samaritana tirar água. Disse-lhe Jesus: Dá-me de beber.
8 Bol sám, lebo jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť niečo na jedenie.
8 Pois seus discípulos tinham ido à cidade para comprar alimentos.
9 Žena sa začudovala: „Ako to, že si odo mňa pýtaš vodu? Veď ty si Žid a ja som Samaritánka.“ (Židia sa totiž snažili nemať so Samaritánmi nič spoločné.)
9 Então, lhe disse a mulher samaritana: Como, sendo tu judeu, pedes de beber a mim, que sou mulher samaritana (porque os judeus não se dão com os samaritanos )?
10 Ježiš jej odpovedal: „Keby si vedela o Božom dare a keby si poznala, kto je ten, čo si od teba pýta vodu, prosila by si ho, aby ti dal napiť živej vody.“
10 Replicou-lhe Jesus: Se conheceras o dom de Deus e quem é o que te pede: dá-me de beber, tu lhe pedirias, e ele te daria água viva.
11 „Pane, veď nemáš ani vedro, ako chceš nabrať vodu z takej hlbokej studne?“ namietla. „Odkiaľ by si vzal živú vodu?
11 Respondeu-lhe ela: Senhor, tu não tens com que a tirar, e o poço é fundo; onde, pois, tens a água viva?
12 Náš praotec Jákob dal túto studňu vykopať a sám z nej pil, aj jeho synovia, aj jeho dobytok. Si vari väčší než on?“
12 És tu, porventura, maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, e, bem assim, seus filhos, e seu gado?
13 Ježiš jej odpovedal: „Každý, kto pije túto vodu, bude opäť smädný.
13 Afirmou-lhe Jesus: Quem beber desta água tornará a ter sede;
14 Ale ak by niekto pil z vody, ktorú mu dám ja, navždy uhasí svoj smäd. A nielen to: voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom životodarnej vody a dá mu večný život.“
14 aquele, porém, que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede; pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 „Pane, prosím ťa, daj mi z tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodievať čerpať,“ povedala žena.
15 Disse-lhe a mulher: Senhor, dá-me dessa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 „Choď a priveď sem svojho muža,“ vyzval ju Ježiš.
16 Disse-lhe Jesus: Vai, chama teu marido e vem cá;
17 „Nemám muža,“ odpovedala mu.
17 ao que lhe respondeu a mulher: Não tenho marido. Replicou-lhe Jesus: Bem disseste, não tenho marido;
18 „V skutočnosti si ich už mala piatich a ten, s ktorým žiješ teraz, nie je tvojím manželom. To, čo si povedala, je pravda.“
18 porque cinco maridos já tiveste, e esse que agora tens não é teu marido; isto disseste com verdade.
19 „Pane, vidím, že si prorok!“ zvolala žena.
19 Senhor, disse-lhe a mulher, vejo que tu és profeta.
20 „Naši predkovia uctievali Boha na tomto vrchu, ale vy, Židia, tvrdíte, že jediné miesto, kde sa má uctievať Boh, je v Jeruzaleme. Kde ho teda máme uctievať?“
20 Nossos pais adoravam neste monte; vós, entretanto, dizeis que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, blíži sa čas, keď ľudia nebudú uctievať Boha ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.
21 Disse-lhe Jesus: Mulher, podes crer-me que a hora vem, quando nem neste monte, nem em Jerusalém adorareis o Pai.
22 Vy uctievate toho, o ktorom príliš veľa neviete, my uctievame, toho, ktorého dobre poznáme. Veď Boh prostredníctvom Židov prináša posolstvo záchrany.
22 Vós adorais o que não conheceis; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Prichádza však čas, ba už aj prišiel, keď praví Boží nasledovníci budú Otcovi prejavovať ozajstnú úctu pod vedením Ducha. Je Otcovou vôľou, aby ho ľudia takto uctievali.
23 Mas vem a hora e já chegou, em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade; porque são estes que o Pai procura para seus adoradores.
24 Veď Boh je Duch a tí, ktorí ho uctievajú, to majú robiť vedení Duchom a v plnej vážnosti.“
24 Deus é espírito; e importa que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 „Viem, že príde Mesiáš, (ktorý sa volá Kristus)“ povedala žena. „Keď príde, všetko nám vysvetlí.“
25 Eu sei, respondeu a mulher, que há de vir o Messias, chamado Cristo; quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 „To som ja: ten istý, čo sa s tebou rozpráva,“ povedal jej Ježiš.
26 Disse-lhe Jesus: Eu o sou, eu que falo contigo.
27 V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára.
27 Neste ponto, chegaram os seus discípulos e se admiraram de que estivesse falando com uma mulher; todavia, nenhum lhe disse: Que perguntas? Ou: Por que falas com ela?
28 Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala:
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse àqueles homens:
29 „Poďte so mnou! Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som v živote urobila. Nemohol by byť práve on Mesiášom?“
29 Vinde comigo e vede um homem que me disse tudo quanto tenho feito. Será este, porventura, o Cristo?!
30 Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom.
30 Saíram, pois, da cidade e vieram ter com ele.
31 Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol.
31 Nesse ínterim, os discípulos lhe rogavam, dizendo: Mestre, come!
32 On však odmietol: „Nebudem jesť. Mám na jedenie čosi, o čom vy nič neviete.“
32 Mas ele lhes disse: Uma comida tenho para comer, que vós não conheceis.
33 „Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?“ spytovali sa učeníci jeden druhého.
33 Diziam, então, os discípulos uns aos outros: Ter-lhe-ia, porventura, alguém trazido o que comer?
34 „Mojím pokrmom,“ povedal im Ježiš, „je konať vôľu toho, ktorý ma poslal, a dovŕšiť jeho dielo.
34 Disse-lhes Jesus: A minha comida consiste em fazer a vontade daquele que me enviou e realizar a sua obra.
35 Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú.
35 Não dizeis vós que ainda há quatro meses até à ceifa? Eu, porém, vos digo: erguei os olhos e vede os campos, pois já branquejam para a ceifa.
36 To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ten čo bude žať a zhromažďovať úrodu pre večnosť, dostáva už teraz svoju odmenu. A ten, čo rozsieval, sa bude radovať spolu s ním.
36 O ceifeiro recebe desde já a recompensa e entesoura o seu fruto para a vida eterna; e, dessarte, se alegram tanto o semeador como o ceifeiro.
37 Lebo je pravda to, čo sa hovorí: Jedni sejú a ďalší žnú.
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: Um é o semeador, e outro é o ceifeiro.
38 Ja som vás poslal žať tam, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce.“
38 Eu vos enviei para ceifar o que não semeastes; outros trabalharam, e vós entrastes no seu trabalho.
39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš. Prijali totiž svedectvo ženy, ktorá im hovorila: „Povedal mi všetko, čo som robila.“
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram nele, em virtude do testemunho da mulher, que anunciara: Ele me disse tudo quanto tenho feito.
40 Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni.
40 Vindo, pois, os samaritanos ter com Jesus, pediam-lhe que permanecesse com eles; e ficou ali dois dias.
41 Vďaka slovám, ktoré im hovoril, uverili v neho aj mnohí ďalší.
41 Muitos outros creram nele, por causa da sua palavra,
42 Vraveli žene: „Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Záchranca sveta.“
42 e diziam à mulher: Já agora não é pelo que disseste que nós cremos; mas porque nós mesmos temos ouvido e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Po dvoch dňoch, ktoré tam strávil, sa pobral do Galiley.
43 Passados dois dias, partiu dali para a Galileia.
44 A hoci je známy jeho výrok: „Žiadneho proroka si neuctia tam, odkiaľ pochádza!“,
44 Porque o mesmo Jesus testemunhou que um profeta não tem honras na sua própria terra.
45 tentoraz ho Galilejčania prijali s otvoreným náručím, lebo aj oni boli v Jeruzaleme na veľkonočných slávnostiach, a videli, čo tam vykonal.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que ele fizera em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Keď Ježiš prechádzal Galileou, znova zavítal do mestečka Kána, kde predtým premenil vodu na víno. Istý kráľovský úradník z mesta Kafarnaum, ktorý mal na smrť chorého syna,
46 Dirigiu-se, de novo, a Caná da Galileia, onde da água fizera vinho. Ora, havia um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 sa dozvedel, že sa Ježiš vrátil z Judska do Galiley. Vyhľadal ho v Káne a úpenlivo ho prosil, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna.
47 Tendo ouvido dizer que Jesus viera da Judeia para a Galileia, foi ter com ele e lhe rogou que descesse para curar seu filho, que estava à morte.
48 „Nikto z vás mi neuverí, kým neuvidíte znamenia a divy?“ spýtal sa ho Ježiš.
48 Então, Jesus lhe disse: Se, porventura, não virdes sinais e prodígios, de modo nenhum crereis.
49 „Pane, prosím ťa, poď rýchlo, kým môj syn neumrie!“ naliehal úradník.
49 Rogou-lhe o oficial: Senhor, desce, antes que meu filho morra.
50 „Môžeš ísť domov! Tvoj syn bude žiť!“ odpovedal mu Ježiš. Ten človek Ježišovi uveril a vybral sa domov.
50 Vai, disse-lhe Jesus; teu filho vive. O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Niektorí z jeho sluhov mu bežali oproti a zvestovali mu, že jeho syn žije a má sa lepšie.
51 Já ele descia, quando os seus servos lhe vieram ao encontro, anunciando-lhe que o seu filho vivia.
52 Spýtal sa ich, kedy sa chlapcov stav zlepšil. Odpovedali mu: „Včera poobede okolo jednej mu zrazu klesla horúčka.“
52 Então, indagou deles a que hora o seu filho se sentira melhor. Informaram: Ontem, à hora sétima a febre o deixou.
53 A tu si uvedomil, že sa to stalo presne v tej chvíli, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn bude žiť.“ A úradník i všetci v jeho dome uverili, že Ježiš je Mesiáš.
53 Com isto, reconheceu o pai ser aquela precisamente a hora em que Jesus lhe dissera: Teu filho vive; e creu ele e toda a sua casa.
54 Toto bolo druhé znamenie, ktoré Ježiš vykonal, keď prišiel z Judska do Galiley.
54 Foi este o segundo sinal que fez Jesus, depois de vir da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.