Atos 7
slk (SLK) vs AAI
1 Veľkňaz sa ho spýtal: „Je to, čo hovoria, pravda?“
1 Imaibo Firis Gagamin Stephen ibatiy, “Tur iti i anababatun o isa teo?”
2 „Bratia a otcovia, vypočujte ma!“ oslovil ich Štefan. „Slávny Boh sa kedysi zjavil nášmu predkovi Abrahámovi už v Mezopotámii, skôr, ako sa presídlil do Cháranu
2 Stephen iya’afut eo, “Taitu tuwai’inah naatu tamai’inah anao kwananowar! Ata agir Abraham ufibo na Haram imaim ma, baise wan Mesopotamia ma’am ana veya’amaim Marakaw ana God isan irerereb eo. Stephen Ebibinan|alt="Stephen preaching" src="cn01914B.tif" size="col" loc="Act 7.2" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="7.2"
3 a dal mu príkaz: ‚Opusť svoju rodnú krajinu a svojich príbuzných a choď do zeme, ktorú ti ukážem!‘
3 ‘A tafaram naatu taituwa inihamiyih inan tafaram ayu ana bi’obaiyi imaim inama.’
4 Vysťahoval sa teda z Chaldejskej krajiny a býval v Chárane v Sýrii až do smrti svojho otca. Odtiaľ ho potom Boh priviedol do tejto krajiny, v ktorej bývate teraz aj vy.
4 Imih Kaldia tafaram ihamiy naatu na Haram imaim ma. Tamah momorob ufunamaim God nawiy na me tafaram iti bitin boun kwa iti kwama’am.
5 No nedal tu Abrahámovi do vlastníctva ani kúsok zeme, hoci mu sľúbil, že ju dá natrvalo jemu a jeho potomkom, i keď vtedy ešte nemal syna.
5 God men abisa ta Abraham nowanamih itin naatu men kafa’imo me kikimin eafuw nowanamih itin. Baise God eomatan tafaram tutufin etei boro nowanamih nab naatu wawawan uf hinatutufuw boro hinab. Nati ana veya’amaim Abraham i aurin kek en ma’am God eomatan.
6 Ďalšia Božia predpoveď bola: ‚Tvoji potomkovia sa odtiaľto vysťahujú do cudzej krajiny a budú tam štyristo rokov otročiť za veľmi ťažkých podmienok.
6 Naatu God iti na’atube eo, ‘O wawaw i boro nah toumanih hai tafaramamaim hinama, nati’imaim boro nah toumanih hai fair babanamaim hinama bowabow fokarin maiyow hinabow, hinarouw hini’a’afiyih kwamur etei 400 na’atube nasawar.’
7 Ale ja potrestám národ, ktorý si ich zotročí, a potom ich vyvediem a budú ma uctievať na tomto mieste.‘
7 Baise God iuwih eo, ‘Ayu nati tafaram hinabuwi babahimaim kwanama kwanabowabow boro baimakiy anitih. Nati ufunamaim boro tafaram kwanihamiy kwanatit efan iti’imaim ayu kwanakwafiru.
8 Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu a jej viditeľným znamením sa stala obriezka. Keď sa podľa Božieho sľubu narodil Abrahámovi Izák, na ôsmy deň ho obrezal. Práve tak obrezal Izák Jákoba a Jákob svojich dvanásť synov, našich praotcov.
8 Imaibo God ar afu’afuw ana obaibasit Abraham itin ina’inanen na’atube kaif. Imih Abraham natun Isaac tufuw fur ta’imon sasawar ufunamaim ana ar kanabin e’afuw. Nati ufunamaim Isaac natun Jacob ana ar kanabin e’afuw naatu Jacob natunatun 12 it uwatanah wabih gagamin auman hai ar kanabih e’afuw.
9 Jeden z nich, Jozef, sa stal terčom závisti svojich bratov, a preto ho predali ako otroka do Egypta. Ale Boh bol s ním a
9 Baise uwatanah wabih gagamin Joseph isan hibobowen akir wairafin na’atube hitih hitubun hibai hin Egypt imaim ma. Baise God i mar etei biyanamaim ma’am.
10 vyslobodil ho zo všetkých útrap. Pre jeho prezieravosť a múdrosť si ho veľmi obľúbil sám faraón, egyptský vládca a zveril mu úlohu správcu Egypta i kráľovského paláca.
10 Naatu ana yababan ta ta wanawanamaim bibais. Veya ta Joseph Egypt hai aiwob nanamaim titit ana veya aiwob orot Joseph i’itin yan bai naatu ana kakaf isan ma, anayabin God ukwar rerekab Joseph itin. Imih aiwob orot Joseph bai ana gawanamih yai, naatu aiwob ana bar gagamin wanawanan auman kaifin isan ana fair itin.” Joseph Egypt sabuw ebobonawiyih|alt="Joseph as ruler" src="cn01917b.tif" size="col" loc="Act 7.10" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="7.10"
11 Potom vypukol v Egypte aj v Palestíne veľký hlad a naši praotcovia trpeli núdzou, lebo nemali čo jesť.
11 “Nati ana veya’amaim baimar kakafin na, Egypt naatu Canaan tafaram wanawanan yababan gagamin na’in matar, naatu it uwatanah bayumih hi’akir.
12 Vtedy sa Jákob dopočul, že v Egypte majú zásoby obilia, a poslal tam dvakrát svojich synov.
12 Egyptamaim bay ma’am ana tur Jacob nonowar ana veya uwatanah hai nanawan wantoro’ot imaim hin.
13 Pri druhej návšteve sa dal Jozef svojim bratom poznať, a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom pôvode.
13 Hai nanawan bairou’abin ana veya Joseph taiyuwin botait irerereb tuwahinah hai tur eowen, naatu Pharaoh nati’imaim Joseph ana nibur isah so’ob.
14 Jozef potom poslal po otca Jákoba a presťahoval do Egypta celú rodinu, dokopy sedemdesiatpäť ľudí.
14 Nati ufunamaim Joseph tamah Jacob isan, naatu tamah ana nibur isah tur iyafar, nah etei 75 na’atube.
15 Usadili sa tam a Jákob i naši praotcovia zostali v Egypte až do smrti.
15 Imaibo Jacob rena Egypt tit, nati’imaim i natunatun bairi himorob, it uwatanah.
16 Ich pozostatky preniesli do Sichemu a pochovali ich do hrobky, ktorú si kedysi Abrahám kúpil od synov Emorových a zaplatil za ňu striebrom.
16 Naatu biyah i hibow himatabir maiye tafaram wabin Shekem rahamaim hiya, nati me i Abraham orot Hamor natunatun biyahine tubun.
17 Medzitým sa priblížil čas naplnenia Božieho sľubu Abrahámovi. Náš ľud sa v tom čase v Egypte veľmi rozmnožil.
17 “God ana omatanen Abraham eo’omatan na baiturobe isan ana veya na kabom, naatu ata sabuw Egypt hima’am busuruf ra’at tafaram awan karatan.
18 Na trón však nastúpil faraón, ktorý už o Jozefovi nevedel nič.
18 Imaibo aiwob orot ta Joseph men susu’ub i busuruf Egypt isan i’aiwob.
19 Ten zaobchádzal s našim národom nepriateľsky a prikázal našim otcom, aby sa zriekli novonarodených detí a usmrtili ich.
19 Ata a’agir ifufuwih, biyababan kakafin anababatun itih, eokikinih hai kek sosof hisrouwen hi’in himorob.
20 V tom čase sa narodil Mojžiš, s ktorým mal Boh svoje plány. Rodičia sa o chlapca starali tri mesiace doma.
20 “Nati ana veya’amaim Moses tufuw, kek ana itinin gewasin maiyow. Baremaim hinah tamah hibunwa’ir ma sumar etei tounu na’atube sawar.
21 Keď ho už nemohli mať viac pri sebe, ujala sa ho faraónova dcéra a starala sa oňho, akoby to bol jej vlastný syn.
21 Imaibo barene hibotait titit ana veya, Pharaoh natun babitai natunamih bai ituw ra’at yen orot matar.
22 Mojžiš dostal najlepšie egyptské vzdelanie a vyrástol z neho výrečný a schopný muž.
22 Egypt ana ukwar rerekab etei Moses hi’obaiy so’ob, naatu ana tur ana sinafumaim eo sisinaf etei i fairih.
23 Keď mal štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich izraelských bratov.
23 “Moses ana kwamur etei 40 na’atube baib ana maramaim ana not bogaigiwas tit ana sabuw Israel inananawanih.
24 Vtedy sa stal svedkom toho, ako Egypťan jednému z nich nespravodlivo ubližuje. Zastal sa ho a pomstil utláčaného tým, že Egypťana zabil.
24 Tit inan Egypt orot ta Israel orot boborabirab itin, basit na ibais wasfafar naatu anasa bow Egypt orot rab morob.
25 Myslel si, že bratia pochopia, že im Boh posiela pomocou neho záchranu, ale nepochopili to.
25 Moses not eo, ‘God ana baibais ayu wanawana’umaim esisinaf au sabuw boro hina’itin hinaso’ob, baise men hi’itinimih.’
26 Na druhý deň sa usiloval zmieriť dvoch Židov, ktorí sa hádali. ‚Čo to robíte? Ste predsa bratia. Prečo si navzájom ubližujete?‘ upokojoval ich.
26 Marto Israel orot rou’ab hairi hibiyow itih, basit na fafar naatu iuwih, ‘Kwa airi i ain uf, aisim taiyuw kwabiyow?’
27 Ale ten, ktorý ubližoval svojmu blížnemu, odstrčil Mojžiša a povedal: ‚Kto ťa poveril, aby si nám vládol a súdil nás?‘
27 Baise orot ta biwa’an kakafene Moses rukouw eo, ‘O aki bainabatani naatu baibabatiyi isan yait rubini?’
28 ‚Hádam ma len nechceš zabiť ako včera toho Egypťana?‘
28 ‘O kukokok ayu ina’asbunu fai Egypt orot ia’asabun na’atube?’
29 Mojžiš sa tých slov zľakol a utiekol do Madiánskej krajiny. Žil tam ako cudzinec, oženil sa a mal dvoch synov.
29 Moses iti tur nonowar ana veya Egypt ihamiy bihir in tafaram wabin Midian imaim ma, nati’imaim touman orot na’atube ma’am natunatun orot rou’ab hitufuw.
30 Po štyridsiatich rokoch vyhnanstva sa mu v plameňoch horiaceho kríka zjavil na púšti pri vrchu Sinaj anjel.
30 Kwamur 40 sasawar ufunamaim oyaw Sinai sisibinamaim arar yan tounamatar Moses isan irerereb wairaf na’atube wa’ab wanawanan to’ab.
31 Keď sa chcel udivený Mojžiš zblízka pozrieť na ten nezvyčajný úkaz, počul Boží hlas:
31 Moses iti wairaf to’ab i’itin ana veya ana kasiy ra’at, naatu itinbunai isan na biyubin auman Regah fanan nowar;
32 ‚Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jákoba.‘ Mojžiš sa roztriasol od strachu a neodvážil sa ísť ďalej.
32 ‘Ayu i o uwatanah hai God, Abraham ana God, Isaac, naatu Jacob.’ Moses yan wanawanan birubir fafar an uman hioror naatu men karam boro tanuw ta’itin.
33 Ale Boh pokračoval: ‚Vyzuj sa, lebo stojíš na svätom mieste!
33 Imaibo Regah eo, ‘A ana sumasum kubosair anayabin iti kamar i kakafiyin yan kubatabat.
34 Dobre som videl trápenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho ston. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta.‘
34 Ayu au sabuw Egypt imaim bai’akir kakafin maiyow hibaib aitih, naatu hitef hirererey anowar, imih rufamih botaitih isan are ana. O kuna aiyafari kumatabir maiye au Egypt.’
35 Bol to ten istý Mojžiš, ktoré predtým odmietli slovami: ‚Kto ťa poveril, aby si nám vládol a súdil nás?‘ Práve jeho Boh poslal prostredníctvom anjela ako vládcu a vysloboditeľa.
35 “Moses i orot ta’imon Israel sabuw hikwahir hiu, ‘O yait rubini aki bainabatani naatu baibatiyi isan?’ Nati orot ta’imon sabuw bainabatanih naatu rufamih botaitih isan God taiyuwin ana tounamatar iyafar na wa’ab toto’abamaim irerereb Moses fair itin.
36 A Mojžiš ich vyviedol z Egypta a konal veľké divy a znamenia v Egypte, pri Červenom mori i počas štyridsaťročného putovania po púšti.
36 Sabuw nawiyih Egypt hihamiy hitit, naatu ina’inan men hi’i’itah efa’efanin Egyptamaim, Red Sea imaim, naatu kwamur 40 arar yanamaim iwa’an hi’itah.
37 Práve Mojžiš povedal Izraelitom: ‚Pán Boh vám pošle proroka z vášho národa ako som ja.‘
37 “Iti orot Moses i boun Israel sabuw hai tur eowen, ‘God boro dinab orot kwa wanawananamaim a orot ta niyafar nan, ayu biyafaru na’atube.’
38 Mojžiš bol sprostredkovateľom medzi anjelom, ktorý k nemu hovoril na vrchu Sinaj, a našimi otcami na púšti. Prijal pre nás slová života, aby nám ich oodvzdal.
38 Iti orot Moses Israel sabuw bairi kou’ay hibai arar yanamaim hibat naatu ata a’agir bairi Sinai oyawemaim tounamatar tur yawasin bai re itin naatu ya’abun it isat rena.
39 A napriek tomu ho naši otcovia neposlúchali, búrili sa proti nemu a túžili sa vrátiť do Egypta.
39 Baise it ata a’agir fanan men hibosiyasiyar, naatu fanan hikwahir hikokok i mi’itube hitamatabir maiye hitan Egypt hitatit.
40 Vyzvali preto Árona: ‚Urob nám bohov, aby nás viedli na ďalšej ceste. Veď nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta.‘
40 Imih Aaron hiu, ‘Aki akokok god ta kusinaf au nai i’iyon ebonawiyi. Moses Egyptane nawiyi atitit men aso’ob abisa isan matar.’
41 A tak si urobili sochu teľaťa, obetovali jej a s radosťou oslavovali výtvor vlastných rúk.
41 Nati ana veya’amaim aibat ta cow natun ana yumatabe hibu’ur. Naatu sibor hibow hina sawar i umahimaim hisinaf mamatar ana sibor hiyai naatu ana hiyuw hibow hiyasisir.
42 Ale Boh sa od nich odvrátil, aby sa klaňali nebeskému vojsku, ako sa o tom píše v prorokoch: ‚Či ste to mne prinášali dary a obete počas štyridsaťročného putovania po púšti, národ izraelský?
42 Baise God mafutih, naatu mar ana sawar kwafirih isan ibasit. Dinab orot hai Bukamaim hikikirum na iturobe,
43 Nosili ste so sebou stánok Molocha a hviezdu boha Remfana, ktoré ste si sami vytvorili, a tým ste sa klaňali. Preto pôjdete do vyhnanstva až za Babylon.‘
43 Kwa i god Moloch ana sis kwa’abar kwareremor,
44 Na púšti mali naši otcovia stánok svedectva. Boh totiž Mojžišovi prikázal, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý mu ukázal.
44 “Ata a’agir God ana sis arar yanamaim hiyai hima’am i God ana itinin nati’imaim bairi hima’am. Nati sis i God mi’itube Moses iu bi’obaiy na’atube naatu God yayakitifuw na’atube hiwowab.
45 Tento stánok prenášali naši otcovia pri svojom putovaní púšťou a za Jozuu ho doniesli do zeme pohanov, ktorých Boh odtiaľ vyhnal. Stánok zmluvy slúžil až do čias kráľa Dávida,
45 Nati ufunamaim, ata a’agir sis tamahinah biyahine nan hibai hi’abar Joshua babanamaim bonawiyih bairi hirun sabuw afa hai tafaram God nunih hititit i hai tafaram hibai. Naatu nati sis i ma’am David ana veya’amaim tit.
46 ktorého Boh obdaril svojou priazňou. Dávid ho prosil, aby mohol zaobstarať miesto pre príbytok Jákobovmu Bohu.
46 David ana baibais gagamin na’in God biyanane bai, imih ifefeyan bar tawowab. Jacob ana God isan
47 Až Šalamún však vystaval Bohu chrám.
47 baise iti bar i Solomon wowab.
48 Ale Najvyšší nebýva v chrámoch postavených ľudskými rukami! Ako hovorí prorok:
48 “Baise Auyomtoro’ot ana God i men orot bar tewowowabimaim ema’ama’amih, dinab orot eo kikirum na’atube.
49 ‚Nebesia sú mojím trónom a zem je podnožou mojich nôh. Aký chrám mi chcete vystavať, hovorí Pán? Je vôbec miesto, kde by som mohol bývať?
49 ‘Mar i ayu au urama’ama,
50 Či to všetko nestvorila moja ruka?‘
50 Sawar iti kwanotanot men ayu asinaf himatar?’
51 No vy ste takí istí ako vaši otcovia: ste tvrdošijní, vaše srdcia sú ako srdcia tých, ktorí neveria v Boha, nepočúvate ho a neustále odporujete Svätému Duchu.
51 “Kwa i dogor fokarih naatu dogor wanawanan gugumin naatu tain gugurih God ana tur men kwanonowar! Kwa i a’a’agir ah kwabat, mar etei Anun Kakafiyin kwarurukouw!
52 Našiel by sa prorok, ktorého vaši otcovia neprenasledovali? Zabíjali tých, ktorí predpovedali príchod Spravodlivého, ale vy ste sa ho úplne zriekli a zavraždili ste ho!
52 Kwa a’agir dinab orot marasika hima’am etei hirouw hi’a’akirih, nati dinab oro’orot i marasika iti orot gewasin nan isan hikurereb. Baise kwa uwatanah hirouw himorob, naatu boun kwa iti orot gewasin nan baban kwao kwarab morob.
53 Prijali ste Boží zákon z rúk anjelov, ale sami ste ho nezachovávali!“
53 Kwa i God ana ofafar tounamatar hiyafar re’er kwabai, baise men kwabobosiyasiyar!”
54 Keď to členovia veľrady počuli, rozzúrili sa na neho a od zlosti až škrípali zubami.
54 Kaniser hima Stephen eo hinonowar yah so’ar gagamat bufutih hikarmusiyan himisir
55 Ale Štefan, plný Ducha Svätého, hľadel uprene do neba. Uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po Božej pravici.
55 Baise Stephen God Anun Kakafiyin biyan etei karatan batabat au mar nuwra’at God ana marakaw itin naatu Jesu sisibin asukwafune batabat itin.
56 „Vidím otvorené nebesia,“ zvolal, „a Syna človeka, ako stojí po Božej pravici!“
56 Basit eo, “Kwanuw ra’at! Ayu mar ana etawan botawiy Orot Natun God ana asukwafune bat ai’itin!”
57 Tu prehlušili Štefana krikom a zapchávali si uši, aby už nič nepočuli. Spoločne sa na neho vrhli,
57 Fanah aumetawat hiwow tainih higibud, imaibo etei au ta’imon hinunuw hibai
58 odvliekli ho za hradby mesta, aby ho ukameňovali. Tí, čo počuli Štefanove slová, vyzliekli si plášte a dali ich strážiť mladému Saulovi.
58 hitain hitit bar merar gagamin ufunane hitaiy re kabayamaim hirab, orot iyab baifuwenamaim sif hirurubon, hai faifuw nati orot boubun wabin Saul anamaim hiya.
59 No Štefan, kým ho kameňovali, prosil Pána: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“
59 Kabayamaim hibat hirabirab auman Stephen Regah isan ifefeyan eo “Regah Jesu ayubu kubai!”
60 Potom padol na kolená a nahlas zvolal: „Pane, odpusť im tento hriech!“ Po týchto slovách skonal.
60 Sun yowen fanan aumetawat erererey auman i wow eo, “Regah abisa ayu isou tisisinaf hai
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.