Atos 19
slk (SLK) vs AAI
1 Kým bol Apollo v Korinte, prešiel Pavol hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tu sa zoznámil so skupinou učeníkov.
1 Apollos Corinth ma’am ana veya Paul tafaram ta ta oyaw wanane run tit remor na Ephesus tit. Nati’imaim bai’ufununayah sabuw afa titaurih.
2 Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Odpovedali mu: „Nie, o Duchu Svätom sme ani len nepočuli.“
2 Naatu bai’ufununayah ibatiyih, “Kwabitumatum ana maramaim Anun kakafiyin re iwani?” Hiya’afut hio, “Aki nati Anun Kakafiyin ana tur men kafa’imo hio anowar.” |alt="map" src="Pauljr3.tif" size="col" ref="Acts 19.2"
3 Pavol pokračoval: „Čomu ste teda uverili, keď ste sa dali pokrstiť?“ „Tomu, čo učil Ján,“ odpovedali.
3 Basit Paul ibatiyih, “Bo kwa bapataito i menatan kwabai?” Hiya’afut hio, “John Baptist nowan.”
4 Tu im Pavol vysvetlil: „Ján krstil tých, ktorí oľutovali svoje hriechy a odvrátili sa od nich, ale nabádal ľudí, aby uverili v toho, kto príde po ňom, v Ježiša.“
4 Paul iuwih eo, “John ana bapataito i dogor baikitabiren kakafih hibihamiyen isan. Naatu orot ta wabin Jesu i ufunamaim nan baitutumin isan iuwih.
5 Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Ježiša Krista.
5 Tur iti na’atube eo hinonowar ufunamaim etei Regah Jesu wabinamaim bapataito hibai.
6 A len čo na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili cudzími jazykmi a prorokovali.
6 Naatu Paul uman tafah yara’aten yoyoban ana veya Anun Kakafiyin re iwanih menah botabir tur ta ta hio naatu tur Godane nan hi’orerereb.
7 Tých mužov bolo asi dvanásť.
7 Orot nah etei i 12 iti kou’ay wanawanan.
8 Potom išiel Pavol do synagógy. Tri mesiace tam každú sobotu smelo učil, diskutoval a presviedčal, že to, čo hovorí o Božom kráľovstve, je pravda.
8 Paul Kou’ay Bar run itafofor sumar tounu wanawanan sabuw bairi hio, God ana aiwob isan sabuw iuwih dogoroh rouw tafofofor.
9 Ale keď niektorí neústupne trvali na svojom, ba dokonca verejne hanobili Krista, Pavol od nich odišiel a odviedol so sebou aj tých, čo uverili. Každý deň potom kázal a diskutoval v prednáškovej sieni filozofa Tyrana,
9 Baise sabuw afa dogoroh fokar, men kafa’imo hikok boro hititumatum naatu bebeyanamaim Regah ana ef gewasin isan tur kakafih maiyow hi’o. Basit Paul ihamiyih naatu bai’ufununayah buwih bairi hin. Veya matan yimo Tyrannus ana bai’obaiyen efanamaim ma bi’obaibiyih.
10 čo trvalo dva roky, takže všetci obyvatelia provincie Ázia, Židia aj Gréci, počuli o Ježišovi.
10 Iti na’atube ma sinaf kwamur rou’ab sawar, naatu sabuw etei nati Asia wanawanan Jew naatu Ufun Sabuw etei Regah ana tur hinowar.
11 A Boh konal prostredníctvom Pavla nezvyčajné zázraky.
11 Paul wanawananamaim God ina’inan fokarih maiyow sisinaf.
12 Stačilo dokonca, ak ľudia vzali šatky alebo časti odevu, ktorých sa Pavol dotkol, priložili ich s vierou na chorých a tí boli uzdravení. Aj mnohých zlých duchov takto vyhnali.
12 Paul ana agesaf naatu ana faifuw i biyan gubamin hibai hin sawusawuwih biyah hiyayanowahih i hiyayawas naatu afiy kakafih auman i hibibihir.
13 Niektorí židovskí zaklínači, ktorí cestovali z mesta do mesta, sa pokúsili používať pri vyháňaní zlých duchov novú zaklínaciu formulku: „Zaklínam ťa v mene Ježiša, ktorého káže Pavol.“
13 Jew sabuw afa bar merar ta ta hirun hitit sabuw iyab biyahimaim afiy kakafih hitar sumih hima’am Regah Jesu wabinamaim hinununih. Naatu hai tur i iti na’atube hio, “Demon kakafih hinununih seven Paul ana orot wabin Jesu isan ebibinan i wabinamaim kwa abi’a’ari kwatit!”
14 Tak to robilo sedem synov židovského veľkňaza Skevu. Raz sa pokúsili takto uzdraviť človeka posadnutého démonmi.
14 Naatu Jew hai Firis Gagamin wabin Skeva natunatun etei seven i iti na’atube auman hisisinaf.
15 Ale démon im odpovedal: „Ježiša aj Pavla poznám, ale kto ste vy?“
15 Baise afiy kakafin iuwih eo, “Jesu i ayu aso’ob naatu Paul auman i ayu aso’ob, bo kwa iyab?”
16 Potom sa na nich ten posadnutý človek vrhol, postŕhal z nich šaty a zmlátil tak, že napokon nahí a doráňaní museli utekať z domu.
16 Naatu orot nati afiy kakafih hiwan ma’am misir bow yow tar, hai faifuw seb nunih ufun hitit segar biyah ererara ana bar hihamiy hibihir.
17 To sa hneď rozchýrilo medzi Židmi aj Grékmi v Efeze, takže sa všetkých zmocnila bázeň a meno Pána Ježiša bolo vo veľkej úcte.
17 Jew sabuw etei naatu Ufun Sabuw etei iyab nati Ephesus wanawanan hima’am iti tur hinonowar ana veya, etei yah birubir fafar, naatu Regah Jesu Keriso wabin bora’ara’aten gagamin maiyow hitin.
18 Prichádzali mnohí, ktorí už uverili a pred všetkými vyznávali, že aj oni sa kedysi venovali zaklínaniu.
18 Sabuw moumurih na’in iyab hina bai’ufununayah himamatar bebeyanamaim hitit abisa kakafin hisisinaf isan etei hi’e’en.
19 Mnohí, ktorí sa zaoberali mágiou, prinášali svoje knihy a pred všetkými ich pálili. Odhadovalo sa, že mali cenu päťdesiattisíc drachiem.
19 Sabuw moumurih na’in iyab hikwerakwer hai buk hibow hina hibutuw naatu sabuw etei matahimaim hi’afusar. Naatu buk ta’ita’imon hai baiyan hibiyab i 50,000 drachma ana fofonin. Paul Efasis hai kwerakwer buk hi’afusar bat i’itah|alt="Paul watching Ephesians burn books" src="cn02003B.tif" size="col" loc="Act 19.19" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="19.19"
20 Aj to bol dôkaz, že Božie slovo zasahovalo čoraz viac ľudí a malo na nich mocný vplyv.
20 Sinaf fairih iti himamataramaim Regah ana tur tasasar tit naatu busuruf ra’at ana fair bai yen.
21 Po týchto udalostiach sa Pavol rozhodol, že precestuje Macedónskom a cez Achajsko sa vráti do Jeruzalema. „Keď tam nejaký čas pobudnem, určite sa vyberiem do Ríma,“ povedal si.
21 Sawar iti himamatar ufunamaim Paul ana not bogaigiwas Akaiya naatu Masedonia tafaram hairi wanawanahiwat remor na. Naatu na Jerusalem titamih ana not bogaigiwas eo, “Iti tafaram anabinanawan ufunamaim ayu boro anan Rome ana’itin.”
22 Dvoch svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal napred do Macedónska a sám zostal ešte nejaký čas v Ázii.
22 Basit ana baibais orot rou’ab Timothy, Erastus hairi iyafarih hin Masedonia wanawanan hima, i baise veya au gagaminaka Asia wanawanan imaim ma.
23 Práve v tom čase vypukli v Efeze vážne nepokoje kvôli novému učeniu.
23 Nati ana veya’amaim yare kakafin anababatun Ephesus wanawanan matar, anayabin Regah ana Ef isan.
24 Vyvolal ich zlatník Demeter, ktorý vyrábal strieborné napodobeniny chrámu gréckej bohyne Artemis, a poskytoval tak remeselníkom nemalé zisky.
24 Orot wabin Demetrius silver imaim sawar ebu’ur temamatar i nati’imaim ma’am. Iti orot i god babin wabin Artemis ana kwafiren gagamin ana yumatabe, silver amaim bu’ur sabuw hitotobon. Naatu nati bowabowamaim kabay gagamin maiyow bai ana sabuw isah rur.
25 Demeter ich zvolal spolu s ostatnými, ktorí vyrábali podobné veci, a povedal im: „Priatelia, veľmi dobre viete, že naše remeslo nám veľmi dobre vynáša.
25 Basit ana bowayah etei e’af ayuwih naatu sabuw afa i bairi hai bowabow ta’imon auman e’af hiru’ay iuwih eo “Au sabuw kwanaso’ob, ata bowabow iti’imaim kabay gagamin tatain erur.
26 No teraz, ako iste vidíte a počujete, príde si nejaký Pavol a popletie a zvedie mnohých ľudí nielen v Efeze, ale aj po celej Ázii. Vraví, že bohovia vytvorení ľudskými rukami nie sú nijakí bohovia.
26 Naatu boun iti orot Paul abisa esisinaf i kwa taiyuw matamaim kwa’itin naatu tainimaim kwanonowar, god orot umahimaim tibiwa’an i men kafa’imo godamih.” Tur iti na’atube eo i orot babin moumurih maiyow yah ikitabir. Iti sawar i men Ephesus wanawanan akisin emamatar, baise Asia wanawanan etei kafa’imo nisawar.
27 Hrozí nám, že nielen prídeme o svoje zisky a že sa naším remeslom začne pohŕdať, ale že aj chrám veľkej bohyne Artemis stratí svoju vážnosť a sama bohyňa, ktorú si ctí celá Ázia, ba aj celý svet, príde o svoju slávu.“
27 Iti ata bowabow i kakafin wanawanan run naatu ata bowabow wabin boro na’af, men wabit akisin na’af, baise god babin Artemis ana kwafiren bar gagamin auman boro yabin en namatar. Naatu sabuw nati Asia wanawanan, naatu tafaram wanawanan sabuw etei iti god babin hikakafiy hikwakwafir boro nuhih nabur.”
28 Tieto slová rozzúrili zhromaždených remeselníkov a začali kričať: „Veľká je Artemis Efezanov!“
28 Sabuw hiru’ay hima iti tur hinonowar higagamat himisir hiwow hio, “Ephesus ana god Artemis akisinamo i turobe gagamin.”
29 Pobúrenie postupne zachvátilo celé mesto. Ľudia sa hrnuli do amfiteátra a vliekli so sebou aj Gája a Aristarcha, Pavlových macedónskych sprievodcov.
29 Basit nati bar merar gagamin wanawanan uruw ra’at, na hibuyuw ne hibuyuw hinunuw. Masedonia orot rou’ab Gaius Aristakus hairi Paul bairi hinanawan hinan hibuwih hinunuw hin sabuw hai rou’ay efan gagaminamaim hitit.
30 Pavol chcel predstúpiť pred zhromaždený dav, ale učeníci mu v tom zabránili.
30 Paul akisin i kok sabuw nahimaim tatit, baise bai’ufununayah hi’otan.
31 Aj niektorí vysokí úradníci provincie, ktorí mu boli naklonení, ho varovali, aby do amfiteátra nechodil.
31 Nati tafaram wanawanan hai orot gagamih, iyab Paul ana ofonah auman tur hiyafar hifefeyan men hikok boro tan kou’ay ana efan gagaminamaim yumatan ta’ototait.
32 Každý kričal niečo iné, vládol tu náramný zmätok a väčšina ani nevedela, načo sa vlastne zišli.
32 Nati ana veya’amaim kou’ay ana efanamaim uruw i na’at, sabuw afa nati’imaim i tur ta hiwow hio, sabuw afa ni’imaim ibo tur ta hiwow hio. Naatu sabuw au moumurihika i men kafai hiso’ob aisim hina iti kou’ayamaim hitit.
33 Židia postrčili dopredu Alexandra a niektorý z davu na neho začali pokrikovať. Zakýval rukou a chcel povedať niečo na obhajobu.
33 Naatu Jew sabuw afa Alexander hibonawiy hitit nahine bat, naatu sabuw afa roube’aten tur hitin, imaibo Alexander umanamaim sabuw rutanih awah fot naatu i taiyuwin wasfafarin isan ana tur eo.
34 Ale keď zástup zistil, že je to Žid, znova spustil krik a takmer dve hodiny volali: „Veľká je Artemis Efezanov! Veľká je Artemis Efezanov!“
34 Baise nati veya’amaim i hi’inan Alexander i Jew orot, imih sabuw etei au ta’imon hiwow sawar ta’imon isan hio inan hours rou’ab sawar. “Ephesus ana god Artemis akisinamo i turobe Gagamin!”
35 Konečne došiel predstavený mestskej rady a podarilo sa mu utíšiť dav: „Občania Efezu! Našiel by sa na svete niekto, kto by nevedel, že mesto Efez je strážcom chrámu veľkej Artemidy a kameňa, ktorý padol z neba?
35 Inan yomaninamaim bar merar ana kirumayan sabuw rou’ay gagamin eotatanih inan nuwarob e’afuw basit eo, “Ephesus ana orot ana babin! Sabuw etei hiso’ob Ephesus bar merar i god gagamin Artemis ma’uh ema’am. Iti kabay kakafiyin marane hea’obow re’er boun iti inu’in auman ma’uh ema’am.
36 Keďže o tom niet pochýb, upokojte sa a neurobte nič unáhlené.
36 Iti sawar i boro men yait ta nayaubamih, isan imih kwa yate enub kwamare naatu men abisa ta nota’e mata nakabiy kwanasinafumih.
37 Priviedli ste sem týchto ľudí. Ale oni predsa neznesvätili chrám, ani sa nerúhali našej bohyni.
37 Kwa iti orot kwabow kwana ai’itih i men Tafaror Bar ana sawar ta hi’afiy o ata god babin isan tur kakafih hi’omih.
38 A ak sa Demeter a ostatní remeselníci chcú na niekoho ponosovať, na to sú verejné súdne zasadnutia a sú tu aj rímske úrady, tam sa to môže prerokovať.
38 Baise Demetrius ana bowayah orot bairi orot babin isan hai gamin tur afa hinama’am na’at, ata orot gagamih tur nowarayah i tema’am. Naatu tur nowar yababan yabaituturin isan ana efan i bobotawiyin inu’in boro hinan imaim hiyabaitutur.
39 A ak máte nejaké iné požiadavky, môže sa to vyriešiť na riadne zvolanom stretnutí občanov.
39 Baise yababan tur gagaminaka omih na’at i kwanan Kou’ay Bar gagaminamaim orot tur nowarayah matahimaim a yababan kwanaorereb tur nowarayah boro hinayabunei.
40 Inak hrozí nebezpečenstvo, že budeme za dnešné udalosti obvinení zo vzbury. Nie je totiž nič, čím by sme mohli toto stretnutie obhájiť.“
40 Naatu boun hibubuyuw isan hina’af tanarun hinabibatiy boro tanao kwanekwan, anayabin tur ana’an it men taso’ob naatu it men karam boro asir tanao tanifufuwen.”
41 Po týchto slovách rozpustil zhromaždenie.
41 Iti eo ufunamaim, sabuw iuwih hai ubar hin.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.