Atos 16
slk (SLK) vs AAI
1 Pavol navštívil najprv mesto Derby a odtiaľ sa dostal do Lystry. Tam stretli mladého veriaceho Timoteja. Jeho matka bola Židovka, ktorá uverila v Krista, ale otec bol Grék.
1 Paul remor na Derbe tit imaibo ikofan maiye na Lystra tit, nati’imaim baitumatumayan wabin Timothy ma’am biyan tit, Timothy hinah i Jew babin, baitumatumayan ta, baise tamah i Greek orot.
2 Bratia v Lystre aj v Ikoniu sa veľmi pochvalne vyjadrovali o Timotejovi.
2 Lystra naatu Ikonium wanawanan baitumatumayah etei Timothy i hibifai.
3 Pavol chcel, aby sa s ním vydal na cestu. Z ohľadu na tamojších Židov, ktorí vedeli, že jeho otec je Grék, ho Pavol obrezal.
3 Paul kok i Timothy tab bairi hitan, imih ana’ar kanabin e’afuw, iti na’atube sinaf anayabin Jew etei nati’imaim hima’am hiso’ob Timothy tamah i Greek orot.
4 Potom Pavol, Sílas a Timotej putovali spoločne z mesta do mesta a všade zoznamovali kresťanov s ustanoveniami, ktoré prijali apoštoli a starší jeruzalemského zboru.
4 Bar merar tata hirun hitit roube’aten tur abisa tur abarayah naatu regaregah ai’in Jerusalemamaim bai’ufnunin isan hio hibibasit, baitumatumayah hai tur hi’owen auman hin.
5 A tak sa zbory upevňovali vo viere a každý deň pribúdali noví veriaci.
5 Ekaleisia sabuw fair hitih hai baitumatum ra’at naatu sabuw boubuh hirun hai kou’ay ra’at.
6 Po svojom pobyte v Lystre prešli cez provinciu Frýgia naspäť do Galácie. Svätý Duch ich totiž zastavil, aby nešli kázať do provincie Ázia.
6 Paul ana ofonah bairi Firigia naatu Galasia wanawanahimaim hiremor naatu Anun Kakafiyin Asia wanawanan hireremor men ibasit boro imaim hitabinan.
7 Keď prišli do Mýzie, chceli putovať ďalej na sever do provincie Bitýnia. Ježišov Duch im to opäť neumožnil.
7 Hiremor hina Maisia ana yoyowamaim hitit, hisinaftobon hitan Bitiniya wanawanan hitarun isan baise Jesu Anunin men ibasit boro hitan.
8 Prešli teda Mýziou a dostali sa do Troady.
8 Imih hina Maisia hihamiy hirabon hire hina Troas hitit.
9 Tam mal Pavol v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónec a prosil ho: „Preplav sa do Macedónska a pomôž nám!“
9 Nati gugumin Paul mim, Masedonia orot bat fefeyan eo, “Kwanarabon Masedonia imaim aki kwaibaisi!”
10 Po tomto Pavlovom videní sme sa usilovali odísť do Macedónska, lebo sme usúdili, že Boh nás tam posiela hlásať radostnú zvesť.
10 Paul iti mim i’itin ufunamaim aki abobuna au Masedonia arabon, anayabin aki ai not abogaigiwas God ea’afi nati’imaim God ana tur binan isan.
11 Z Troady sme sa teda plavili rovno na ostrov Samotráke a na druhý deň sme doplávali do Neapola.
11 Aki Troas imaim wa abai mutufor arabon an Samoteres atit naatu mar to aikofan maiye an Neapolis atit.
12 Potom sme pokračovali už po súši do Filíp, najvýznamnejšieho mesta východného Macedónska, ktoré bolo Rímskou kolóniu. Tam sme strávili niekoľko dní.
12 Nati’imaim wa ai’hamiy ai’iwat arun an Philipi atit, Masedonia wanawanan ana bar merar gagamin ta, naatu iti bar merar i Rome gawan wowab. Aki nati’imaim veya bai’ab na’atube ama.
13 V sobotu sme sa vybrali za bránu mesta popri rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam miestni Židia schádzajú na modlitby. Prisadli sme si ku skupinke žien, ktoré sa tam zišli, a hovorili sme im o Kristovi.
13 Baiyarir Ana Veya atit bar merar ana fur aihamiy ana harew sisibinamaim atit, nati’imaim anotanot boro yoyoban ana efan atatita’ur. Nati’imaim amare baibin iyab hinan i ai obaibiyih.
14 Medzi poslucháčkami bola aj Lýdia, obchodníčka s purpurovými látkami z Tyatír, ktorá verila v Boha. Boh jej otvoril srdce a prijala všetko, čo Pavol hovoril.
14 Naatu babin ta iti tur ao nonowar i wabin Lydia ana tafaram Taiyatira, iti babin i sawar biyah namar iwa’an sabuw tetotobon naatu i God kwafirinayan babin ta, nati ana veya’amaim God dogoron botawiy. Paul tur abisa eo etei nowar.
15 Dala sa pokrstiť a spolu s ňou aj všetci, čo bývali v jej dome. Potom nás pozvala do svojho domu. Naliehala na nás: „Ak ste presvedčení, že som uverila v Pána, buďte hosťami v mojom dome.“
15 Naatu nati babin taintuwan bairi nati baremaim hima’am etei bapataito hibai, imaibo ifefeyani eo, “Kwananotanot ayu Regah ana bitumitum na’at, basit kwana tan au baremaim bairit tama.” Iti na’at aki eokikini bairi an.
16 Raz, keď sme opäť išli na miesto modlitieb, stretla nás mladá otrokyňa, ktorá mala veštecký dar a predpovedaním budúcnosti prinášala svojim pánom značný zisk.
16 Veya ta aki yoyoban ana efan isan anan akir babitai ta bairi aitar. Iti babitai i afiy kakafin hitarasum ma sawar abisa temamatar isah i eo, naatu sawar iti na’atube sisinaf ana sabuw kabay gagamin maiyow hibaib.
17 Chodila za Pavlom a za nami a neustále volala: „Toto sú služobníci najvyššieho Boha a prišli sem, aby vám povedali, ako môžete byť zachránení.“
17 Iti babitai Paul aki bairi i’ufnuni iwow eo, “Iti orot i God auyomtoro’ot ana’akir wairafih, kwa mi’itube na yawas bain isan teo’orereb.” Peter ana ofonah bairi yawas hibai hinan isan Babitai eo’orereb|alt="slave girl" src="cn01983B.tif" size="col" loc="Act 16.17" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="16.17-18"
18 To sa opakovalo deň čo deň, až to Pavol nezniesol a prikázal démonovi v nej: „V mene Ježiša Krista ti prikazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej chvíli ju ten zlý duch opustil.
18 Babitei iti na’atube mar moumurih maiyow sinaf inan yomaninamaim, Paul yan so’ar naatu tatabir afiy nati babitai tar gabuw ma’am isan eo, “Jesu Keriso wabinamaim o abi’a’ari babitai kwaihamiy kutit!” Naatu mar ta’imon afiy babitai ihamiy tit.
19 Jej páni si uvedomili, že tým prišli o svoj zisk, chytili Pavla a Sílasa a vliekli ich na námestie pred predstaviteľov mesta.
19 Babitei ana matuwan sabuw hai kabay imaim hima hibaib ana ef sasawar hi’i’itin ana maramaim, Paul Silas hairi hirout hibow hitainih hitit ahar ana efanamaim hiya baibatiyenayah baibatiyih isan.
20 Keď ich predviedli pred úradníkov, povedali: „Títo Židia poburujú naše mesto!
20 Hibuwih hina Rome tur nowarayah nahimaim hitit hio, “Iti Orot rou’ab i Jew sabuw, hairi iti ata bar meraramaim ma kakaf hibai hitit.
21 Zavádzajú tu zvyky, ktoré sú proti našim rímskym zákonom.“
21 It Rome sabuw ata ofafar men ebibasit i sinafumih teo, naatu aki men karam boro nati bai’obaiyen anibasit anab ani’a’it.”
22 Aj dav sa obrátil proti nim. Sudcovia nariadili, aby z nich postŕhali šaty a dali ich zbičovať.
22 Sabuw moumurih na’in hina hirun kou’ay ra’at orot rou’ab bow rouw isan. Tur nowarayan orot iuwih Paul Silas hairi hai faifuw hiseb hibosaisiren naatu hiwabirih.
23 Poriadne ich zbičovali, vrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich prísne strážil.
23 Hiwawabirih ufunamaim hibow hin dibur hiyariyih, naatu dibur kaifenayan orot matan tobaiwa’an ma kaifih isan hiu.
24 Dal ich do najvzdialenejšej cely a nohy im spútal do klady.
24 Iti obaiyunen tur nonowar ufunamaim, dibur kaifenayan bow hirun dibur wanawanantoro’ot imaim ah ai gagamih rou’ab areh ya kiktanen hima.
25 Okolo polnoci, keď sa Pavol a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha, a ostatní väzni ich počúvali,
25 Fainaiwan Paul Silas hairi God isan hiyoyoban hima ew hitatabor dibur sabuw afa hima hinonowar,
26 nastalo zrazu veľké zemetrasenie. Celá budova sa otriasala až do základov. Všetky dvere sa pootvárali a väzňom spadli okovy.
26 naniyan meyemeye iriyoy gagamin na dibur bar iyuwiyuw re an ana wabat etei bora’ah. Naatu mar ta’imon etawan botawiy chain dibur sabuw ah umah hifatum hima’am etei hihururuw hire.
27 Keď sa žalárnik prebudil a videl pootvárané dvere, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli.
27 Dibur kaifenayan matan nuw misir naatu Dibur etawan bobotawiyen itin, basit taiyuwin sikan afuwinamih ana kaiy bora’ah, anayabin not dibur sabuw etei hibihir rouw.
28 Ale Pavol zvolal: „Nerob to! Sme tu všetci!“
28 Baise Paul fanan aumetawat na’in e’af eo, “Taiyuw bi’asabuni! Aki etei iti ama’am!”
29 Žalárnik teda rozkázal, aby mu priniesli svetlo, vbehol dnu a trasúc sa od strachu, padol pred Pavlom a Sílasom na kolená.
29 Dibur kaifayan hinow isan e’af naatu nunuw run, an uman hi’oror auman Paul Silas hairi nahimaim ra’iy.
30 Potom ich vyviedol von a spýtal sa: „Páni, čo mám robiť, aby som bol zachránený?“
30 Imaibo nawiyih bairi hitit naatu ibatiyih eo, “Regaregah abisa ana sinaf boro yawas anab?”
31 Odpovedali mu: „Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i všetci v tvojom dome.“
31 Hiya’afut hio, “Regah Jesu initumitum boro yawas inab, o a nibur bairi.”
32 A začali jemu i všetkým v jeho domácnosti zvestovať Božie slovo.
32 Imaibo Regah ana tur nati bar wanawanan hibinan dibur kaifenayan ana sabuw bairi hinowar.
33 Hneď v tú nočnú hodinu sa ich žalárnik ujal, umyl a ošetril im rany a dal sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou.
33 Nati veya ta’imon gugumin wanawanan dibur kaifenayan buwih hai feher souwen naatu i ana nibur bairi bapataito hibai. Dibur kaifenayan Paul koun esasouw|alt="Jailer and Paul" src="CN01990B.TIF" size="col" loc="Act 16.33" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="16.33"
34 Potom ich zaviedol do svojho domu, pohostil ich a všetci sa tešili, že mohli uveriť v Boha.
34 Naatu Paul Silas buwih ana bar wanawanan hirun bay itih hi’aa. Nati orot ana nibur bairi dogoroh yasisir awan karatan, anayabin i hina God ana baitumatumayah himatar.
35 Na druhé ráno poslali sudcovia sluhov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“
35 Mar to tur nowarayah hai orot gagamih naatu ma’utenayah hai orot ukwarih hiyafarih hio, “Kwan dibur kaifenayan kwau! Nati orot ebotaitih ten.”
36 Žalárnik oznámil Pavlovi: „Sudcovia nariadili, aby som vás prepustil. Ste slobodní – môžete v pokoji odísť.“
36 Basit dibur kaifenayan Paul ana tur eowen eo, “Tur nowarayah orot gagamih tur hiyafar hio, O Silas airi i abobotaiti, airi kwatit tufuwamaim kwan!”
37 Ale Pavol odpovedal: „Nás rímskych občanov verejne a bez súdu zbili a zavreli do väzenia. Teraz sa nás chcú tajne zbaviť? Nech prídu osobne a prepustia nás!“
37 Baise Paul ma’utenayah hai oro’orot isah eo, “Aki men abisa kakafin ta asinaf naatu men hibatiyi, baise bebeyanamaim hirabi hi’afiyi naatu dibur hiyariyi, kwanaso’ob aki i Rome ana fef abai ama’am! Naatu boun tekokok i wa’iwa’iramaim hiniyafari’imih. Men karam, aki akokok kwana’uwih i taiyuwih hinan hinabotaiti.”
38 Sluhovia to oznámili sudcom. Keď počuli, že Pavol a Sílas sú rímski občania, náramne sa preľakli;
38 Ma’utenayah hai orot ukwarih himatabir baibatiyih orot gagamih hai tur hi’owen, naatu Paul Silas hairi Rome ana fef hibai hima’am isan, ana tur hinonowar ana maramaim hibir.
39 prišli sa ospravedlniť, vyviedli ich z väzenia a pekne ich požiadali, aby opustili mesto.
39 Basit hina abis kakafin isah hisisinaf isan hairi matahimaim hi’e’en naatu diburane hibotaitih, naatu bar merar baihamiyin isan hi’uwih.
40 Pavol a Sílas po prepustení z väzenia navštívili Lýdiu. Tam sa stretli s ďalšími, ktorí uverili, a keď ich povzbudili, z Filíp odišli.
40 Paul, Silas hairi dibur bar hihamiy hina Lydia ana bar hitit, nati’imaim baitumatumayah hi’itih kaufair ana tur hitih naatu hihamiyih.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.