Atos 13
slk (SLK) vs AAI
1 Medzi členmi zboru v Antiochii boli proroci i učitelia: Barnabáš, Simeon zvaný Čierny, Lucius z Cyrény, Manahen, ktorý bol vychovávaný spolu s tetrarchom Herodesom Antipom, a Saul.
1 Ekaleisia Antioch wanawananamaim orot afa i dinab oro’orot naatu afa i bai’obaiyenayah, naatu orot wabih i iti: Barnabas, Simeon, wabin ta i Niger, Lucius Sairini matuwan, Manaen, Herod hairi bay ta’imon hi’aan hirara’at naatu Saul.
2 Raz, keď sa pripravovali pôstom a modlitbami na službu Bohu, dostali pokyn od Svätého Ducha: „Oddeľte spomedzi seba Barnabáša a Saula, lebo im chcem zveriť zvláštne poslanie.“
2 Veya ta hiyohar Regah hikwakwafir wanawanan, Anun Kakafiyin iuwih eo, “Barnabas, Saul hairi kwayasairih ayu isou, anayabin bowabow ta isan a’afih hinabowamih.”
3 Znova sa teda modlili a postili, potom na nich položili ruky, aby pre nich vyprosili požehnanie a vyslali ich na cestu.
3 Naatu hiyohar hiyoyoyoban ufunamaim, umah tafah hiyara’aten fair hitih imaibo hiyafarih hitit hin.
4 Podľa pokynu Svätého Ducha sa vybrali do prístavu Seleukia a odtiaľ sa odplavili na Cyprus.
4 Barnabas Saul hairi Anun Kakafiyin ana bonawiyenamaim hina Seleucia hitit naatu wa hibai hirabon hin Cyprus imaim hitit |alt="map" src="PAULJR1.tif" size="col" ref="Acts 13.4"
5 Spolu s nimi šiel ako ich pomocník aj Ján Marek. Pristáli v meste Salamina a v židovských synagógach kázali o Kristovi.
5 Naatu hina Salamis hititit ana maramain Jew hai Kou’ay baremaim God ana tur hibinan, John Mark i iti bowabow wanawananamaim baibaisih isan hibai bairi hin.
6 Potom putovali cez ostrov, až sa napokon dostali do Pafu. Narazili tam na istého židovského čarodejníka, ktorý sa volal Barjezus a bol falošným prorokom.
6 Nuw ana fofonin na’atube hiremor hin au waraunane bar merar wabin Pafos hitit, nati’imaim Jew orot kwerayan ma’am koun hiyen, wabin Bar-Jesus, iti i orot taiyuwin isan dinab orot erouw eo’o.
7 Zdržiaval sa u rímskeho miestodržiteľa Sergia Paula, vzdelaného muža. Ten si k sebe pozval Barnabáša a Saula, lebo chcel počuť slovo od Boha.
7 Naatu iti orot i gawan orot wabin Sergius Paulus ana of ta. Sergius i orot not wairafin, nati nuw ana gawan orot. Barnabas, Saul hairi e’af hina nanamaim hitit God ana tur nowar isan ifefeyanih.
8 Ale čarodejník Elymas (také bolo jeho grécke meno) sa proti nim tvrdo postavil a zo všetkých síl chcel odvrátiť Sergia od viery.
8 Baise kwerayan wabin Elimas (wabin Greekamain) eotanih men kok gawan orot tur tanowar baitumatum tab.
9 Saul, teraz väčšmi známy pod menom Pavol, sa naňho prenikavo zahľadel a naplnený Svätým Duchom
9 Imaibo Saul wabin ta Paul, Anun Kakafiyin iwanasum ma’am mutufor nuw kwerayan orot itinkikin
10 povedal: „Si synom diabla, plný klamu a falše! Ty nepriateľ všetkého, čo je spravodlivé, vari nikdy neprestaneš prevracať Božie cesty na lož?
10 naatu eo, “O i Demon natun! Sawar gewasih etei hai rakit wairafin i o. O i baifuwen kakafih yumatah ta ta biya awan karatan, o i mar etei Regah ana turobe kubotabiren baifuwen temamatar!
11 Teraz ťa postihne Boží trest: oslepneš a istý čas neuvidíš ani slnko!“ A naozaj sa mu zatmelo pred očami, začal šmátrať okolo seba a hľadal, kto by mu podal ruku a viedol ho.
11 Imih Regah uman boun boro tafamaim nare mata nifim naatu marakaw boro mar kafai men ina’itin.”
12 Keď miestodržiteľ videl, čo sa stalo, uveril a žasol nad tým, akú moc má Božie slovo.
12 Gawan orot abisa matar i’itin i itumatum, anayabin Regah ana bai’obaiyen tur nonowar i ifofofor men kafaita.
13 Z Pafu sa Pavol a jeho spoločníci plavili do Pergy v Pamfýlii. Ján Marek sa však od nich oddelil a vrátil sa do Jeruzalema.
13 Paul ana ofonah bairi Pafos imaim wa hibai hirabon hina Perga hitit tafaram Pamfilia wanawanan. John Mark nati’imaim ihamiyih, naatu matabir maiye in Jerusalem tit.
14 Z Pergy pokračovali do Antiochie v Pisidskej provincii, kde vošli v sobotu do synagógy a posadili sa.
14 Baise Barnabas Paul hairi hikofan maiye hin Pisidia Antioch hitit tafaram Pisidia wanawanan. Naatu Baiyarir Ana Veya Kou’ay Bar hirun himare.
15 Najprv sa ako zvyčajne čítali oddiely z Mojžišových kníh a z prorokov a potom predstavení synagógy vyzvali Pavla a Barnabáša: „Bratia, ak máte pre nás nejaké slová povzbudenia, môžete hovoriť!“
15 Buk Atamaninamaim Moses ana ofafar kikirum naatu dinab hai buk hibiyab ufunamaim. Kou’ay Bar ana ukwarih isah tur hiyafar hio, “Taitu kwa aur koufair tur ta nama’am na’at aki akokok iti sabuw kwanao hinanowar.”
16 Tu vystúpil Pavol, dal pokyn rukou a začal: „Mužovia izraelskí aj vy ostatní, ktorí ctíte Boha, počúvajte!
16 Paul misir umanamaim rutanih naatu busuruf eo, “Israel orot baibin naatu kwa Ufun Sabuw iyab iti’imaim kwama God kwakwafir, anao kwananowar!
17 Boh Izraela si vyvolil našich praotcov a za pobytu v Egypte dal ich potomkom vyrásť na veľký národ. Potom ich odtiaľ svojou veľkou mocou vyviedol.
17 Israel Sabuw ata God uwatanah rubinih naatu nah toumanih na’atube Egypt hima’am ana veya iwa’an wabih ra’at, naatu ana fairamaim nawiyih hitit.
18 Štyridsať rokov putovali po púšti a Boh sa o nich staral.
18 Naatu arar yanamaim kwamur etei 40 na’atube ba’afuwih bairi hima.
19 Neskôr im podmanil sedem národov, ktoré obývali Kanaán, a daroval im tú krajinu do dedičstva.
19 Tafaram seven Canaan wanawanan gurusih naatu me bai ana sabuw nowahimih itih.
20 Takmer štyristopäťdesiat rokov im dával múdrych vodcov až po proroka Samuela.
20 Sawar iti himamatar i kwamur etei 450 na’atube wanawananamaim himatar.
21 Vtedy naši predkovia zatúžili po kráľovi a Boh im dal kráľa Saula, syna Kišovho z Benjamínovho kmeňa. Vládol im štyridsať rokov.
21 Naatu sabuw aiwob isan hifefeyan, God Saul bai itih orot Kish natun, Benjamin wawawan, Saul i’aiwob ma kwamur etei 40 na’atube.
22 Boh sa však od neho odvrátil a dal Izraelovi za kráľa Dávida, o ktorom povedal: ‚Dávid, syn Jesseho, je muž podľa mojich predstáv, lebo bude konať moju vôľu.‘
22 Naatu God Saul bobosair ufunamaim David bai Saul efanin yai. God iti na’atube eo, ‘David o Jesse natun, orot o na’atube isa i ayu au yasisir gagamin na’in, ayu abisa sinafumih akokok etei boro i nasinaf.’
23 A z Dávidovho rodu dal, tak ako sľúbil, izraelskému ľudu Spasiteľa Ježiša.
23 Ana’omatanen eo na’atube, orot David ana rara’ane Israel Sabuw hai baiyawasinayan God bai na.
24 Jeho príchod ohlasoval Ján a vyzýval všetkých Izraelitov, aby sa odvrátili od svojich hriechov a dali sa pokrstiť.
24 Jesu nanamaim John mat na bowabow kakafih baihamiyen dogor baikitabiren bapataito bain isan busuruf eorerereb Israel sabuw tutufin etei isah.
25 Keď Ján skončil svoje poslanie, pripomenul: ‚Nie som ten, za koho ma pokladáte. Po mne však prichádza ten, ktorému nie som hodný ani len rozviazať remienok na obuvi.‘
25 Naatu John ana bowabow bisawar auman sabuw iuwih eo, ‘Kwa anot ayu isou mi’itube kwanotanot? Kwanotanot ayu’uban i nati orot? En, baise orot ta ayu ufu’umaim enan, ayu men karam boro ana kwafure an ana sumasum anarufam.’
26 Bratia, ktorí ste z Abrahámovho rodu, aj vy ostatní, ktorí spolu s nami ctíte jediného Boha, zvesť o záchrane je určená nám všetkým.
26 Taitu, Abraham ana niburune kwana warar kwatatain, naatu kwa Ufun Sabuw iyab God kwabiruw kwakakafiy, it isat yawas ana tur i hiyafar na tit.
27 Obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia však v Ježišovi nespoznali Spasiteľa. Odsúdili ho a tak splnili, čo o ňom napísali proroci, ako si to čítavame každú sobotu.
27 Anayabin Jerusalem bar merar sabuw hai ukwarih bairi Jesu ana bowabow men hi’inan, naatu dinab oro’orot hai tur mar etei Baiyarir Ana Veya hibiyab men naniyan hibaib, imih abisa hisisinaf i tur hio inu’in na iturobe.
28 Nenašli na ňom nijaký dôvod, aby ho mohli odsúdiť na smrť, a predsa naliehali na Piláta, aby ho dal popraviť:
28 Basit morob isan ana ef men hitita’ur, Pilate asabunin morob isan hifefeyan naatu easabun morob.
29 tak sa naplnili všetky predpovede Písma. Potom jeho telo zložili z kríža, pochovali,
29 Bukamaim abisa i isan eo na’atube hikirum inu’in hisisinaf ufunamaim, onaf afe’enane hibai hire hub wanawanan hiyai.
30 ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych.
30 Baise morobone God bora’ah misir maiye.
31 Mnoho dní sa zjavoval tým, ktorí s ním prišli z Galiley do Jeruzalema. Tí o tom teraz všetkým osobne svedčia.
31 Naatu veya moumurih na’in sabuw iyab Galilee’ine hi’ufunun bairi hina Jerusalem hititit isah irerereb, naatu nati sabuw i boun hitit sabuw afa isah sif tirurubon.
32 A my vám prinášame radostnú správu, že sľub, ktorý Boh dal našim praotcom,
32 Naatu iti tur gewasin i abisa God ata’a’agir eo’omatanih abai kwa isa anan.
33 splnil teraz nám, ich deťom, a potvrdil ho Ježišovým vzkriesením. Naňho sa vzťahujú slová druhého žalmu: ‚Ty si môj Syn, dnes som sa stal tvojím Otcom.‘
33 Iti tur i bai it isat ebiturobe, it i ata’a’agir natunatuh, Jesu morobone mimisiramaim. Psalm bairu’abin eo na’atube,
34 To, že Ježiš vstane z mŕtvych a už nikdy nezomrie, predpovedal Boh v Písme slovami: ‚Splním vám zasľúbenie, ktoré som dal Dávidovi.‘
34 Naatu ana’an aisim God morobone bora’ah maiye mimisir, naatu boro men nihamiy maiye na’in namasamih. Nati isan ana tur iti na’atube eo,
35 A v inom žalme to vysvetľuje ešte jasnejšie: ‚Nedopustíš, aby sa telo tvojho vyvoleného rozpadlo na prach.‘
35 Buk efan ta’ane eo maiye,
36 To sa netýkalo Dávida, ktorý keď vykonal svoje poslanie podľa Božej vôle, zomrel, bol pochovaný vedľa svojich predkov a potom zotlel na prach.
36 Anayabin David ana veya’amaim God ana kok bow bisawar ufunamaim morob uwahinah sisibihimaim hiyai mas i’akir
37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, nerozpadol sa na prach.
37 Baise orot yait God morobone iyawas mimisir i men mas i’akir.
38 Bratia, počúvajte! V Ježišovi vám zvestujeme odpustenie hriechov.
38 Isan imih taitu kwananowar, iti orot Jesu wabinamaim bowabow kakafih notawiyen isan ana tur i ao’orerereb,
39 Každý, kto mu dôveruje, je oslobodený od všetkých previnení a je ospravedlnený; to je niečo, čo Mojžišov zákon nikdy nemohol urobiť.
39 iti Jesu wabinamaim sabuw iyab tibitumatum hai bowabow kakafihine i rufamih titit anayabin Moses ana ofafaramaim boro men karam narufami.
40 Dajte si však pozor, aby sa na vás nesplnila prorocká predpoveď:
40 Imih kwanakaifi gewas, saise abisa dinab hio men isa hinamatar.
41 ‚Vy, ktorí mnou pohŕdate, otvorte oči a zahyňte, lebo vykonám za vášho života niečo veľké, čomu neuveríte, aj keď vám o tom budú rozprávať iní.‘ “
41 ‘Okwanekwaneyah Kwana’itin!
42 Keď vychádzali zo synagógy, poslucháči prosili Pavla a Barnabáša, aby im o týchto veciach prišli hovoriť aj nasledujúcu sobotu.
42 Paul, Banabas hairi Kou’ay Bar hibihamiy auman sabuw hifefeyanih fur ta Baiyarir ana veya’amaim iban hitan maiye iti sawar isah hitidudur hitanowar.
43 Mnohí Židia aj obrátení pohania, ktorí uctievali jediného Boha, sa pripojili k Pavlovi a Barnabášovi, a tí ich povzbudzovali, aby žili naplnení Božou milosťou.
43 Kou’ay Bar ana rou’ay hibihamiy ufunamaim, Jew sabuw maumurih na’in naatu sabuw iyab Jew hai kwafiren ana kakafemaim hima’am, Paul Barnabas hibi’ufununih koufair hitih God ana manaw ana kabeberamaim ma’amih hifefeyanih.
44 Nasledujúcu sobotu sa zhromaždilo skoro celé mesto, aby počuli Božie slovo.
44 Baiyarir Ana Veya bairou’abin sabuw nati bar merar tutufin etei Regah ana tur nowaramih hina.
45 Keď židovskí vodcovia videli taký zástup ľudí, pochytila ich závisť. Skákali Pavlovi do reči, odporovali mu a rúhali sa všetkému, čo povedal.
45 Baise Jew sabuw rou’ay gagamin hi’i’itin ana veya hibobowen naatu baigigimen tur hibow hitit, Paul abisa eo isan hibas.
46 Napokon im teda Pavol a Barnabáš smelo a otvorene povedali: „Túto dobrú správu sme mali zvestovať najprv vám Židom. Keďže ju však odmietate a vzdávate sa večného života, obraciame sa k pohanom.
46 Imaibo Paul, Barnabas hairi hiofok hio, “God ana tur i wantoro’ot kwa ao kwanowar, baise kwa tur i kwakwahir, taiyuw kwanunutitiy ma’ama wanatowan kwa isa men karam, isan imih abihamiy aki anan Ufun Sabuw isah.
47 Veď tak nám to Pán prikázal: ‚Určil som ťa, aby si bol svetlom pohanom a niesol spásu až na koniec sveta.‘ “
47 Anayabin Regah ana obaiyunen tur biti iti na’atube eo,
48 Keď to pohania počuli, veľmi sa tešili a zo srdca ďakovali za počuté Božie slovo. Tí, v ktorých Boh prebudil túžbu po večnom živote, uverili.
48 Ufun Sabuw iti tur hinonowar ana maramaim hiyasisir Regah ana tur hibora’ara’ah. Naatu sabuw moumurih na’in ma’ama wanatowan isan hirubinih hima’am hina baitumatumayah himatar.
49 Radostná správa o Kristovi sa šírila po celom kraji.
49 Naatu Regah ana tur ra’at tasasar tit nati bar merar ana fofonin etei hinowar.
50 Ale židovským vodcom sa podarilo popudiť zbožné urodzené ženy aj vplyvných mužov proti Pavlovi a Barnabášovi, až ich napokon vyhnali z mesta.
50 Baise Jew hai ukwarih himisir bar merar orot gagamih naatu God ana bowayah baibin gagamih yah hi’ora’ah Paul, Barnabas hairi isah hiwosai, naatu hinunih hitit nati bar merar ufunane hire.
51 Pavol a Barnabáš striasli prach zo svojich nôh a odišli do mesta Ikonium.
51 Basit Paul Barnabas hairi ah fofob hiru’uh re i hin Ikonium hitit.
52 Ale Boh napĺňal veriacich radosťou i Svätým Duchom.
52 Naatu bai’ufununayah Antioch hima’am yasisir yah awan karatan naatu Anun Kakafiyin iwansumih.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.