Lucas 17
Wɩɩsɩ Nyʋʋfalɩɩ Teŋ (SIG) vs NVT
1 Yesu gyɩ basɩ tɩya ʋ hatɩnna hʋ rɛ a baa, “Wɩya hʋ aa sɩ leŋ dɩ nala yaa wɩbɔmɔ, ba sɩ we doŋ. Amɛ nal hʋ aa sɩ leŋ dɩ nala yaa wɩbɔmɔ, ʋ tɩɩna sɩ na tʋwara kɩŋkaŋ.
1 Jesus disse a seus discípulos: “Sempre haverá o que leve as pessoas a cair em pecado, mas que aflição espera quem causa a tentação!
2 Dɩ ba aa rɛ kpaa nɔŋ vʋwa laalɩ ʋ bagɩna tɩyaŋ, a kpa ʋ yuwo we mpʋwɔnʋʋ tɩyaŋ dɩ ʋ nyʋwa nɩɩ sʋba, ɛɛ rɛ kpɩya ʋ aa we ʋ mɩɩbol tɩyaŋ a leŋ dɩ nala hʋ aa tɩŋa ŋ hal kɩdɩgɩ yaa wɩbɔŋ.
2 Seria melhor ser lançado no mar com uma pedra de moinho amarrada ao pescoço que fazer um destes pequeninos pecar.
3 Ma pɔ ma tɩɩ ma weliŋ. Dɩ ɩ dɔŋtɩɩna ko yaa ɩ wɩbɔŋ, leŋ dɩ ʋ gyɩma. Dɩ ʋ rɛ ko baa ʋ kyogo rɛ, kpa kyɛ ʋ.
3 Portanto, tenham cuidado! “Se um irmão pecar, repreenda-o e, se ele se arrepender, perdoe-o.
4 Dɩ ɩ dɔŋtɩɩna rɛ villi yaa wɩɩ kyogi ɩ kyɛdɩgɩ a maga gɛɛ buloŋ mɛ, ka dɩ ʋ ko yaa buloŋ, ʋ mɩɩgɩ ko a baa dɩ ʋ kyogo rɛ, kpa kyɛ ʋ.”
4 Mesmo que ele peque contra você sete vezes por dia e, a cada vez, se arrependa e peça perdão, perdoe-o”.
5 Ɛɛ rɛ Yesu kpambɩsɩ hʋ basɩ tɩya ʋ a baa, “Á Tɩɩna, leŋ dɩ á marɩ laa Wɩɩsɩ di yʋga.”
5 Os apóstolos disseram ao Senhor: “Faça nossa fé crescer!”.
6 Ɛɛ rɛ á Tɩɩna Yesu basɩ tɩya ba a baa, “Dɩ mamaa rɛ fa laa Wɩɩsɩ di mʋhʋ tɩɩ mɛ, ma sɩ wuwo basɩ tɩya tɩya no dɩ ʋ bee ʋ naaliliye buloŋ sii kyuri mʋ pɔ mpʋwɔnʋʋ tɩyaŋ, dɩ ʋ kɔnɩ tɩŋ ma nyʋwa.”
6 O Senhor respondeu: “Se tivessem fé, ainda que tão pequena quanto um grão de mostarda, poderiam dizer a esta amoreira: ‘Arranque-se e plante-se no mar’, e ela lhes obedeceria.
7 Ɛɛ rɛ Yesu bɩl baa, “Dɩ ma kɩdɩgɩ rɛ kaŋ tʋŋtʋnnɩ dɩ ʋ kɩ pala ɩ baga, koo ʋ kɩ daa ɩ piyese, dɩ ʋ rɛ lɩɩ baga koo pedaa ko, ɩ sɩ basɩ tɩya ʋ a baa dɩ ʋ yaa lagɩ a di ʋ kɩdiiliye koo?
7 “Quando um servo chega do campo depois de arar ou cuidar das ovelhas, o senhor lhe diz: ‘Venha logo para a mesa comer conosco’?
8 Aayɩ, ɩ sɩ basɩ tɩya ʋ dɩ ʋ sii yaa kɩdiiliye tɩya ɩ, aŋ yaa siri a ko tɩga tɩya ɩ, aŋ yaa wɩɩ hʋ buloŋ ɩ aa kyɛ a tɩya ɩ. Dɩ ɩ rɛ ko di teŋ, dɩ ʋ mɛ yaŋ na di.
8 Não, ele diz: ‘Prepare minha refeição, apronte-se e sirva-me enquanto como e bebo. Você pode comer depois’.
9 Ɩ sɩ laa nyʋwa kyʋwalɩ ɩ tʋŋtʋnnɩ akuu ʋ aa tʋŋ tʋma hʋ ɩ aa daga ʋ wɩya koo?
9 E acaso o senhor agradece ao servo por fazer o que lhe foi ordenado?
10 Ɛɛ rɛ ma mɛ yaŋ kɩɩ! Dɩ mamaa rɛ ko tʋŋ tʋma hʋ ba aa tɩya ma dɩ ma tʋma, ʋ maga dɩ ma baa, ‘Á yaa tʋŋtʋnna rɛ, á bɩ maga dɩ ba lɔllɩ ma, beewɩya á tʋma rɛ á tʋma.”’
10 Da mesma forma, quando vocês obedecem, devem dizer: ‘Somos servos inúteis; apenas cumprimos nosso dever’”.
11 Ɛɛ rɛ Yesu gyɩ bɩl sii kɩ mʋ Gyerusalɛm, a gyɩ mʋ tɩŋ Samaarɩya abee Galili paalʋʋ paga a kɩ mʋ.
11 Dirigindo-se a Jerusalém, Jesus chegou à fronteira entre a Galileia e Samaria.
12 Ʋ mʋʋ dɩ ʋ gyʋʋ tɔɔ kɩdɩgɩ, dɩ gbegisi fi rɛ ko kɩ kyeme ʋ gɛɛ.
12 Ao entrar num povoado dali, dez leprosos, mantendo certa distância,
13 Ɛɛ rɛ ba gyɩ mʋ sɩŋ libolii, aŋ huwori yɩrɩ ʋ a baa, “Yesu, á nɩhɩyawʋ, fá á sikii.”
13 clamaram: “Jesus, Mestre, tenha misericórdia de nós!”.
14 Doŋ nɛ Yesu na ba a basɩ tɩya ba a baa, “Ma kaŋ ma tɩɩ mʋ daga wɩɩkyʋwal sɩlaala hʋ dɩ ba sʋnnɩ ma na.” Nyɛ rɛ ba kpa kɩ mʋ. Ba aa mʋʋ hʋ tɩyaŋ nɛ, ba gbegisi hʋ pirigi nyʋgɩsɩ.
14 Ele olhou para eles e disse: “Vão e apresentem-se aos sacerdotes”. E, enquanto eles iam, foram curados da lepra.
15 Ba tɩyaŋ kɩdɩgɩ aa yaa Samaarɩya tɩɩna aa naa dɩ ʋ deye gɛɛ, ʋ mɩɩgɩ ko Yesu lee a kɩ dannɩ Wɩɩsɩ yʋga.
15 Um deles, ao ver-se curado, voltou a Jesus, louvando a Deus em alta voz.
16 A mʋ tuu gbinni Yesu sɩya tɩyaŋ aŋ kyʋwalɩ ʋ aŋgyʋwasʋ.
16 Lançou-se a seus pés, agradecendo-lhe pelo que havia feito. Esse homem era samaritano.
17 Ɛɛ rɛ Yesu pɩyɛsɩ ʋ a baa, “Ma nala fi hʋ buloŋ daa ŋ tɩɩbɩ? Lee rɛ nibi hʋ kɛ we?
17 Jesus perguntou: “Não curei dez homens? Onde estão os outros nove?
18 Bee rɛ tɩŋ baal no aa bɩ yaa Gyuu dʋŋ mɩɩgɩ ko dɩ ʋ kyʋwalɩ Wɩɩsɩ aŋgyʋwasʋ?”
18 Ninguém voltou para dar glórias a Deus, exceto este estrangeiro?”.
19 Ɛɛ rɛ Yesu basɩ tɩya baal hʋ a baa, “Sii kɩ mʋ, ɩ aa laa Wɩɩsɩ di rɛ tɩŋ ɩ deye.”
19 E disse ao homem: “Levante-se e vá. Sua fé o curou”.
20 Farasiima badɔmɔŋ gyɩ pɩyɛsɩ Yesu dɩ saŋa bee tɩyaŋ nɛ Wɩɩsɩ koro hʋ sɩ ko? Ɛɛ rɛ ʋ basɩ tɩya ba a baa, “Wɩɩsɩ koro hʋ koyi bɩ yaa wɩɩ ɩ aa sɩ wuwo na abee ɩ sɩɩ.
20 Certo dia, os fariseus perguntaram a Jesus: “Quando virá o reino de Deus?”. Jesus respondeu: “O reino de Deus não é detectado por sinais visíveis.
21 Wɩɩsɩ koro hʋ we ma tɩyaŋ nɛ. Ɛɛwɩya, nal buloŋ bɩ sɩ wuwo baa, ‘Ma deŋ na, ʋ we daha, koo ʋ we lee kɩdɩgɩ dɔŋ.”’
21 Não se poderá dizer: ‘Está aqui!’ ou ‘Está ali!’, pois o reino de Deus já está entre vocês”.
22 Doŋ nɛ Yesu mɩɩgɩ basɩ tɩya ʋ hatɩnna hʋ a baa, “Saŋa kɩdɩgɩ sɩ pele dɩ ma kɩ kyɛ dɩ ma hɔŋ Mɩyaŋ Nihuwobiŋ Biye lee kyɛdɩgɩ dʋŋ mɛ gba, amɛ ma bɩ sɩ na gɛɛ.”
22 Então ele disse a seus discípulos: “Aproximam-se os dias em que desejarão ver o tempo do Filho do Homem, mas não o verão.
23 Nala badɔmɔŋ sɩ basɩ tɩya ma a baa, “Na, ʋ rɛ nyɛ, koo, na ʋ rɛ we daha.” Dɩ ba aa rɛ ko basɩ gɛɛ, ma ta lɩɩ gɔllɩ kɩ kyɛ ʋ.
23 Dirão a vocês: ‘Vejam, lá está!’ ou ‘Aqui está ele!’, mas não os sigam.
24 Kyɛɛ hʋ Mɩyaŋ Nihuwobiŋ Biye aa sɩ mɩɩgɩ ko, nal buloŋ sɩ na ŋ anɩɩ duwoŋ aa lɩgɩsɩ a kyaanɩ wɩɩsɩnyuu nal nal buloŋ na ʋ gɛɛ.
24 Porque, assim como o relâmpago lampeja e ilumina o céu de uma extremidade a outra, assim será no dia em que vier o Filho do Homem.
25 Amɛ ŋ sɩ laa sɩya na tʋwara, ka dɩ ma gyɩnaŋ nala ha vɩya ŋ.
25 Mas primeiro é necessário que ele sofra terrivelmente e seja rejeitado por esta geração.
26 Saŋa hʋ mɩyaŋ Nihuwobiŋ Biye aa sɩ mɩɩgɩ ko, ʋ sɩ kɩɩ gɛɛ anɩɩ saŋa hʋ Nowa gyɩ aa we ʋ mɩɩbol tɩyaŋ.
26 “Quando o Filho do Homem voltar, será como no tempo de Noé.
27 Nowa saŋa hʋ tɩyaŋ, nal nal buloŋ gyɩ we doŋ nɛ, a di aŋ kɩ nyʋwa, haana kɩ yala balama, baala mɛ kɩ paa haana, a mʋ pele kyɛɛ hʋ Nowa gyɩ aa gyʋʋ nɩɩduworiboro hʋ, ka nɩɩ ko kpʋ nɩkaalɩya hʋ buloŋ.
27 Naqueles dias, o povo seguia sua rotina de banquetes, festas e casamentos, até o dia em que Noé entrou na arca e veio o dilúvio, que destruiu a todos.
28 Ɛɛ rɛ ba gyɩ kɩɩ saŋa hʋ tɩyaŋ Lɔɔtɩ mɛ gyɩ aa we ʋ mɩɩbol tɩyaŋ. Nala buloŋ gyɩ we doŋ nɛ, a di aŋ kɩ nyʋwa, badɔmɔŋ kɩ yallɩ kɩna, badɔmɔŋ mɛ kɩ yɔbɔ, badɔmɔŋ kɩ doho kɩna, badɔmɔŋ mɛ kɩ saa dɩɩsɩ.
28 “E o mundo será como no tempo de Ló. O povo se ocupava de seus afazeres diários, comendo e bebendo, comprando e vendendo, cultivando e construindo,
29 Ka kyɛɛ hʋ Lɔɔtɩ aa lɩɩ Sodɔm tɩyaŋ, diŋ abee gyɩrɩbʋyɩ gyɩ lɩɩ wɩɩsɩnyuu rɛ, a ko tuu kpa nɩkaalɩya hʋ buloŋ aa we doŋ di.
29 até o dia em que Ló deixou Sodoma. Então fogo e enxofre ardente caíram do céu e destruíram a todos.
30 Ɛɛ tɩɩ rɛ ba sɩ kɩɩ kyɛɛ hʋ mɩyaŋ Nihuwobiŋ Biye mɛ aa sɩ mɩɩgɩ ko.
30 Sim, tudo será como sempre foi até o dia em que o Filho do Homem for revelado.
31 Haŋ kyɛɛ hʋ dɩ nal lɛ we salnyuu, ʋ ta bɩl kɩ lʋga dɩ ʋ tuu gyʋʋ ʋ dɩya a paa ʋ kɩna. Ɛɛ tɩɩ rɛ, dɩ nal mɛ rɛ we baga tɩyaŋ, ʋ ta bɩl kɩ lʋga dɩ ʋ mɩɩgɩ mʋ dɩya a kpa kɩŋ buloŋ.
31 Nesse dia, quem estiver na parte de cima da casa, não desça para pegar suas coisas. Quem estiver no campo, não volte para casa.
32 Ma liisi mʋ na wɩɩ hʋ gyɩ aa yaa Lɔɔtɩ haaŋ.
32 Lembrem-se do que aconteceu à esposa de Ló!
33 Nal hʋ buloŋ aa kyɛ dɩ ʋ laa ʋ tɩɩ mɩɩbol, ʋ bɩ sɩ kaŋ mɩɩbol aa bɩ kaŋ tenii, amɛ nal hʋ aa kuu ŋ wɩya a vɩya ʋ mɩɩbol ta, ʋ tɩɩna rɛ sɩ kaŋ mɩɩbol aa bɩ kaŋ tenii.
33 Quem se apegar à própria vida a perderá; quem abrir mão de sua vida a salvará.
34 Ŋ basɩ kɩ tɩya ma rɛ, haŋ kyɛɛ hʋ, nala balɩya sɩ pɩŋ doo gododɩgɩ tɩyaŋ tebine, dɩ ba kpa kɩdɩgɩ aŋ leŋ kɩdɩgɩ ta.
34 Naquela noite, duas pessoas estarão dormindo na mesma cama; uma será levada, e a outra, deixada.
35 Haana balɩya sɩ kɩ nɔŋ mʋŋ, dɩ ba kpa kɩdɩgɩ aŋ leŋ kɩdɩgɩ ta.
35 Duas mulheres estarão moendo cereal no moinho; uma será levada, e a outra, deixada.
36 (Baala balɩya sɩ we baga tɩyaŋ, dɩ ba kpa kɩdɩgɩ aŋ leŋ kɩdɩgɩ ta.)
36 Dois homens estarão trabalhando juntos num campo; um será levado, e o outro, deixado”.
37 Ɛɛ rɛ Yesu hatɩnna hʋ pɩyɛsɩ ʋ a baa, “Á Tɩɩna, lee tɩyaŋ nɛ wɩya no sɩ yaa?” Ɛɛ rɛ Yesu basɩ tɩya ba a baa, “Lee hʋ kɩpʋwa aa pɩna, doŋ nɛ duuno kɩ laŋŋɩ.”
37 “Senhor, onde isso acontecerá?”, perguntaram os discípulos. Jesus respondeu: “Onde estiver o cadáver, ali se ajuntarão os abutres”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.