Lucas 12

Rawa NT (RWO_RAW) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Naru gurano, oni simoo bare urungga oorengo, endeni endeni bidodo mayero yowuruwooro, ebe wongoowoonggo tero tero ombuyingo. Yisasdo ootoogero enengo kirikiri oni mande yunoro eyingo. Ye Parisi oniro ebe ganagana mande nguro ingonda teyi! Ene oni doongeyemo ngu oni muri nenengo keyootenggoku ngundiro tewanggoku, nguno ngu godange tetenggo. Kootuyisina, ngu muri erayaga tetenggoku, ngu endesina tunootewa.
1 Nesse meio tempo, tendo-se juntado uma multidão de milhares de pessoas, a ponto de se atropelarem umas às outras, Jesus começou a falar primeiramente aos seus discípulos, dizendo: "Tenham cuidado com o fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Oo bidodo oongooro wiriyootoni oorooteku ngu, kootuyisina, ngu tunoo temukowa. Oo doobengootoni oorooteku ngu, kootuyisina, dobe wesiyootoni tunootetoni, oni nguya kenoro ingowanggo.
2 Não há nada escondido que não venha a ser descoberto, ou oculto que não venha a ser conhecido.
3 Ngundiro nguro, mande bidodo suwoo oorerikono ewonggoku ngu, oni simoo baredo sano tunoo ero ingowanggo. Mande bidodo yendo ya newendemo torige gisigosononggo ero ingowonggoku ngu, onindo ende kewoorokono dikaro, ngunonggo wesiyoro meno manggaru tero ewanggo. Eyingo.
3 O que vocês disseram nas trevas será ouvido à luz do dia, e o que vocês sussurraram aos ouvidos dentro de casa, será proclamado dos telhados.
4 Yisas mande gura eyingo. Ye noro dobookurine, nondo yeno ngandiro eteno. Ye onindo goweyega nga ureyi kumootekungga nguro ma sosorewero. Ndadiro nguro, ene kootuyisina, oo gura yeno teweroyi, ereremo kini.
4 "Eu lhes digo, meus amigos: não tenham medo dos que matam o corpo e depois nada mais podem fazer.
5 Oni ye nguro sosoreweroyi ngu etuyerowano. Ye komo Anutro sosoreyi, ngundo oni ureyi kumoowa. Kootuyisina, ene yanggangonidodo, ngundo oni yoro, de nombo ma kumooteku nguno oorongooni uwa. Yo, no yeno eteno. Ye komo Anutro nangge sosoreyi.
5 Mas eu lhes mostrarei a quem vocês devem temer: temam aquele que, depois de matar o corpo, tem poder para lançar no inferno. Sim, eu lhes digo, esse vocês devem temer.
6 Ye ingoyi! Nu sibe bobodi kandegura ngu uriyi bodaga nangge (2 Toya 2 Toya). Ene Anutdo nu bobodi ngundiro ngu ma kabetete.
6 Não se vendem cinco pardais por duas moedinhas? Contudo, nenhum deles é esquecido por Deus.
7 Anutdo ye tabaye uye ngu bidodo kandangemukoote. Ye nguro ma sosorewero. Anutdo nu bobodi nguro ingoro sobowooro oo yunooteku ngu, asa, ye ingootenggoku, ene ye nguya gome soboyerowa. Eyingo.
7 Até os cabelos da cabeça de vocês estão todos contados. Não tenham medo; vocês valem mais do que muitos pardais!
8 Yisasdo eyingo. No mande gura nguya yeno eteno. Oni gurado simoo bare doongeyemo no oowoone yootunoro ewaku ngu, no Oniro Nangoni nguya ngu oningga nguro oowooyi Anutro Engel onino yootunoro ewano.
8 "Eu lhes digo: quem me confessar diante dos homens, também o Filho do homem o confessará diante dos anjos de Deus.
9 Ene oni gura simoo bare doongeyemo, noya mande biyomi ero, no kootu nunowaku ngu, no nguya Anutro oni Engel doongeyemo eneya mandeni biyomi ero kootu inowano.
9 Mas aquele que me negar diante dos homens será negado diante dos anjos de Deus.
10 Oni gurado no Oniro Nangoni yomooyinoro mandega ewoku, ngu andangeweroyimboro yemboongewaku ngu, asa, Anutdo ngu oningga nguro weti mbumbuwani andangeyinowa. Ene oni gura Yuka Kundingiyi yomooyinoro mandega ewaku ngu, Anutdo ngu oningga nguro weti mbumbuwani hamoo oorengo ngu ma andangeyinowa.
10 Todo aquele que disser uma palavra contra o Filho do homem será perdoado, mas quem blasfemar contra o Espírito Santo não será perdoado.
11 Ene oni gidarega ye yoyoro yambo ya newendemo yoyero, ngundi, Gabuman oni doongeyemo yoyero, ngunonggo yoyoro oni oowooyedodomu nguno nguya yoyewanggoku ngu, asa, ye ma sosorero ngandiro ma ingowero. Noore ndadiro mandega ero nguno enengo mande ngu wongoowe utoni sawato? Noore mande ndadiro ewato? Ero ma ingowero eyingo. Yuka Kundingiyimbo ngu naruno nguno nangge, ye mande eweroyi ngu ingonduduyemo tunootetoni, ye ngu yoro eneno ewanggo. Eyingo.
11 "Quando vocês forem levados às sinagogas e diante dos governantes e das autoridades, não se preocupem com a forma pela qual se defenderão, ou com o que dirão,
12 — ausente —
12 pois naquela hora o Espírito Santo lhes ensinará o que devem dizer".
13 Naru gurano, ngu oni simoo bare urungga kewooroyemonggo oni gurado Yisasno ero eyingo. Oo etuyeroyingo oni, no ngandiro ingooteno. Gedo banemo etooga noorengo awanarimboro oo sitowiku wesoowooya gumi gidare no nunoni. Eyingo.
13 Alguém da multidão lhe disse: "Mestre, dize a meu irmão que divida a herança comigo".
14 Ngundiro etoni, Yisasdo ngu oningga nguya eyingo. Onendo no roogonerootoni, no yengo oo wirikoro ngu wesoowooro bayetero, ye yunoweroyi tabango noyewo? Eyingo.
14 Respondeu Jesus: "Homem, quem me designou juiz ou árbitro entre vocês? "
15 Ngundiro tero, Yisasdo simoo bare bidodomo eyingo. Ye ingonda teyi! Ye oo sitowi urungga yowero ko oo gidaregaro nguya doongeye ma urutewero. Anutdo keta oruweroyiga ngu yunoote. Oo sitowi ngundo keta oruweroyi ngu uriyoweroyi, ereremo kini. Kini, oo sitowi ngu gowenani nga hoorooweyeroyimboro nangge yunoote.
15 Então lhes disse: "Cuidado! Fiquem de sobreaviso contra todo tipo de ganância; a vida de um homem não consiste na quantidade dos seus bens".
16 Yisasdo mande adingayi gura ero eyingo. Sitowidodo oni guraro konimo oo urungga enggemukowo.
16 Então lhes contou esta parábola: "A terra de certo homem rico produziu muito bem.
17 Ngu sitowidodo oningga ngundo newendemonggo ingondudu tero ewa. No ndadiro tewano? Oowarine nga yeweroyi yane nguya kini.
17 Ele pensou consigo mesmo: ‘O que vou fazer? Não tenho onde armazenar minha colheita’.
18 Ngu oningga ngundo enengo ingonduduno ingoro eyingo. Yo, no nenengo oowariro ya nga toongooro ya ururumu nangge yero, nguno oowari bidodo yoro, nguno wata yewano. Nggire ko nenengo oo gome gomemu ngu yano nguno yetoowe oruwa.
18 "Então disse: ‘Já sei o que vou fazer. Vou derrubar os meus celeiros e construir outros maiores, e ali guardarei toda a minha safra e todos os meus bens.
19 No ataga mete ero ingondudunemo ingowano. Nenengo oo gome gome urungga oorooteku, ngaro ngu dagoma oowooyingga oorengo yoro netoowe, ma kini tewa. No yoro nero, sonoyi nguya yoro nero, kengero, oni oni tero, oruwano. Ero ingoyingo.
19 E direi a mim mesmo: Você tem grande quantidade de bens, armazenados para muitos anos. Descanse, coma, beba e alegre-se’.
20 Ene Anutdo kenoro eneya eyingo. Ge wenonoyingo oni! Ataga suwoono ge kumoowa. Ngundiro tetoyi, gengo oo yomosiyoro yewoku ngu onendo yowa? Anutdo eyingo.
20 "Contudo, Deus lhe disse: ‘Insensato! Esta mesma noite a sua vida lhe será exigida. Então, quem ficará com o que você preparou? ’
21 Oo ngundiro yeno nguya tunootewa. Oni ene oo sitowi urungga yoro enengo wata yetenggoku ngu, ene Anut nowoondoyemo hamoo teyingongga ngu kini. Anut doongeyimo ngu, ene angoyi oorengo yetenggo. Eyingo.
21 "Assim acontece com quem guarda para si riquezas, mas não é rico para com Deus".
22 Yisasdo ngundiro ero, enengo kirikiri onikuno, ero eyingo. Ngundiro nguro, no yeno eteno. Ye goweyeboro oo nguro ye ma ingondudu urungga tewero. Noore ndawu ooga newato? Ngundi noore ndawu ooga kutuwoowato? Ngundiro ero, ye goweyega ngaro ma ingondudu urungga tewero.
22 Dirigindo-se aos seus discípulos, Jesus acrescentou: "Portanto eu lhes digo: não se preocupem com suas próprias vidas, quanto ao que comer; nem com seus próprios corpos, quanto ao que vestir.
23 Ketangga Anutdo yunoyingo ngu urungga oorengo. Ngu oowari ngundi towikumba oo nguro ingootenggoku ngu oo bobodimu nangge.
23 A vida é mais importante do que a comida, e o corpo, mais do que as roupas.
24 Ye nu yeyoya ingoyi. Ene ko tero oowari ma mitenggo. Ene oowari engge ma yoro yowuruwooro wata yetenggo. Ene Anutdo suwooyi sano oowari oo yunoro muwooyeroote. Ye oni simoo bare ngando Anut doongeyimo ngu, nu oo ngu dagayerootenggo! Anutdo kuri watayi, ye towikumba, oo neweroyi, ya wereweroyi oo ngu yunowero ingoote.
24 Observem os corvos: não semeiam nem colhem, não têm armazéns nem celeiros; contudo, Deus os alimenta. E vocês têm muito mais valor do que as aves!
25 Ye kewooroyemo nguno oni gurado enengo ingondudu tero, enengo keta oruweroyi nguro naruni, ene mete soweyowa, bine? Kini, ye ereremo kini.
25 Quem de vocês, por mais que se preocupe, pode acrescentar uma hora que seja à sua vida?
26 Nguro ngu, yendo oo bobodi ngundiromu ngu ma tetenggoku, ndawugaro ye gidaregado ngundiro ingondudu urungga tetenggo?
26 Visto que vocês não podem sequer fazer uma coisa tão pequena, por que se preocupar com o restante?
27 Ye so irosara nga yeyoya ingoyi. Ene bungge koyi tero towikumba ma tetenggo. Nguro, no yeno eteno. Ye ooro ma ingondudu tero, ma hahangewero. Kurimi Solomon ngu, ene towikumbani gome mesarangomu ngu bidodo teyingo. Ene ataga nga irosarangga kenootenggoku, enengo irosarani ngu Solomonro ngu dagate.
27 "Observem como crescem os lírios. Eles não trabalham nem tecem. Contudo, eu lhes digo que nem Salomão, em todo o seu esplendor, vestiu-se como um deles.
28 Yo, uru so oo kono ooretenggoku ngu, ataga nangge oorero dikatenggo. Yangeni ngu gumooro de nombono oorongootoyi dewa. Kingo so uru ngundiromu ngu, Anutdo ngu gome nakangoyeroote. Ngundiro nguro, ye komo gome ingoyi! Ye simoo bare yengo nowoondoyemo hamoo teyingo ngu bodaga nangge. Anutdo yengo nowoondoyi urungga oorengo tero gome soboyeroote.
28 Se Deus veste assim a erva do campo, que hoje existe e amanhã é lançada ao fogo, quanto mais vestirá vocês, homens de pequena fé!
29 Ngundiro nguro, ye ndawu ooga ko sonongga neweroyi ngundiro ingondudu urungga ma tewero.
29 Não busquem ansiosamente o que hão de comer ou beber; não se preocupem com isso.
30 Oni endeni endeni ngu, ene oo ngaro erewetenggo. Ene yengo Awaye sambono oorootekungga, ngundo ngu yengo oo nguro ingootenggoku ngu, oo ngu enendo hoorooweyerootoni yowanggo.
30 Pois o mundo pagão é que corre atrás dessas coisas; mas o Pai sabe que vocês precisam delas.
31 Ene ye Anutro nowoondoyemo hamoo teyingo nguno nowoondoye yero, ngunonggo dobookuriye nguya mande nguno hoorooweyeroro ero yunoro ngu, asa, Anutdo oo songo nguno hoorooweyerowa. Ero eyingo.
31 Busquem, pois, o Reino de Deus, e essas coisas lhes serão acrescentadas.
32 Ye noro nowoondoye hamoo teyingo oni wata bodaga nangge, ye ma sosorewero. Yengo awayembo ene kuri enengo endega enengo simoo bare sobowooteku, ngu yunowero yomosiyoyingo.
32 "Não tenham medo, pequeno rebanho, pois foi do agrado do Pai dar-lhes o Reino.
33 Yengo oo bidodo oni yunootoyiga uriyoyi, nguro beyeni ngu yoya, angoyi oni ooro wenonootenggoku, ngu hoorooweyeroya yunoyi. Ngu muri gomengga merako ngano tetenggoku ngu, sambo endemo ngu duwoo ma yokowa. Sambo endemo yakaka onindo oo gomemu ma yowanggo. Nguno googoose ma tetoni, toowumbo nguya ngu ma netoni biyomi yewa.
33 Vendam o que têm e dêem esmolas. Façam para vocês bolsas que não se gastem com o tempo, um tesouro nos céus que não se acabe, onde ladrão algum chega perto e nenhuma traça destrói.
34 Yengo oo gome oorooteku musiyongga nguno, yengo nowoondoye nguya nguno yetoyi oruwa. Ye oo gome gome ngano oorooteku, nguro hahangero ingoro ngu, asa, nowoondoye ngu bidodo nguno damooro oruwa. Ngundiro nguya ye Anutro ko tewero nguro hahangero ingootenggoku ngu, asa, yengo nowoondoyemo ngu bidodo sambono oruwanggo. Yo, hamoo, Anutdo sambo endemo musiyo metemimu nguno noorengo oo gome yoonenengootoni ooroote. Eyingo.
34 Pois onde estiver o seu tesouro, ali também estará o seu coração".
35 Ye oo yomosiyoya doongedoongoodoongo teya noorengo Simbunani urungga ngu sobowooya oodoyi, ene omburo ko yoyoweroyi, ngu ko onindo enengo sobosobo oni urungga sobowootenggoku ngundiro. Ene towikumba ingonda tero, yemuro, wanggayemo utombo gome gosiyoro, enengo soruye karo dowooro oorootenggo. Ngundiro tero, oodoyi, enengo oni urunggaku bare kameyoweroyi oo simbo ngu kinitetoni suwoo kewooroko omburo, enengo ko onikuno yamuko udoni, ya goosootoyi, nguno yeyootoni, doongedoongoodoongo tero ootooro, nguro ene sodedomangge yamuko goosooyinootenggo.
35 "Estejam prontos para servir, e conservem acesas as suas candeias,
36 — ausente —
36 como aqueles que esperam seu senhor voltar de um banquete de casamento; para que, quando ele chegar e bater, possam abrir-lhe a porta imediatamente.
37 Oni urungga ngu omburo, enengo kirikiri oniku yeyootoni, ma wereyingo doongetero oodoyi yeyoro ngu, kirikiri oni ngu, ene oni oni tewanggo. No hamoo oorengo yeno eteno. Kirikiri oni enengombo kumba yemuro kimbonambo wanggaye gosiyoro, ya simburibo sobowooro oodoni, omburo oo neweroyi yabano bibitetoyi, enengombo oowari yunowa.
37 Felizes os servos cujo senhor os encontrar vigiando, quando voltar. Eu lhes afirmo que ele se vestirá para servir, fará que se reclinem à mesa, e virá servi-los.
38 Ngu oni urunggaku suwoo kewooro oorengomo ombuwa, bine, ngundi, sengeweroyi tero, nu kootoori koretero etoni nguno, bine, omburo, enengo kirikiri oni yeyootoni, ma wereyingo. Nguro ngu, kirikiri oni ngu, ene mete oni oni tewanggo.
38 Mesmo que ele chegue de noite ou de madrugada, felizes os servos que o senhor encontrar preparados.
39 Ye nga mande oo nga gome ingoyi! Ya simburi ngu, ene yakaka oni ombuweroyi naruwo ingoro, ene nguro doongedoongoodoongo tero oruwa. Ndadiro nguro, yakaka oni enengo yano ma ombuwero ero nguro.
39 Entendam, porém, isto: se o dono da casa soubesse a que hora viria o ladrão, não permitiria que a sua casa fosse arrombada.
40 Ye komo nguro suwooyi sano doongeteya, doongedoongoodoongo teya oriyi! Oniro Nangoni ngu naru gurano ombuweroyi ngu, ye ma ingootoyi nguno ene ko ombuwa. Eyingo.
40 Estejam também vocês preparados, porque o Filho do homem virá numa hora em que não o esperam".
41 Pitando eyingo. Urungga oo bidodo Simburi Simbunani, ge ngu mande adingayingga ngu nooreya nangge ete, bine; ngundi simoo bare bidodoboro ete? Eyingo.
41 Pedro perguntou: "Senhor, estás contando esta parábola para nós ou para todos? "
42 Etoni, Urungga oo bidodo Simburi Yisas ngundo mande gumi eyingo. Oone ngu newende gomemo sobosobo ootooro enengo ko gome tete? Enengo oni urungga, ngundo ngu oningga ngu yetoni, ngundo enengo ko oni ngu soboyeroro, naru nenengo oorengo roogoyimo ingoro oowari yunowa.
42 O Senhor respondeu: "Quem é, pois, o administrador fiel e sensato, a quem seu senhor encarrega dos seus servos, para lhes dar sua porção de alimento no tempo devido?
43 Kootuyisina, oni urunggaku ko yowoorengoro omburo, ngu ko sobosobogaku kenootoni, ko kuri teroruwoku ngundiro tero oodoni kenoro ngu, asa, ngu sobosobo oninggaku ngu, ene oni oni urungga teyinowa.
43 Feliz o servo a quem o seu senhor encontrar fazendo assim quando voltar.
44 Hamoo oorengo no yeno eteno. Oni urungga, ngundo ko oni gome ngundiro kenoro, asa, enengo beye sitowi bidodo ngu sobosobo oningga ngu kandeyimo yetoni ngundo gome sobowoowa.
44 Garanto-lhes que ele o encarregará de todos os seus bens.
45 Ene ngu ko oningga nguro ingondudunimonggo ingowaku ngu, nenengo oni urungga ngu sodedo ma ombuwa, ero ingoro, nguro ene damoni yero, ko oni simoo bareku yutoro, ene sono kowoo nero, ngundo yeni wenonoro oruwa.
45 Mas suponham que esse servo diga a si mesmo: ‘Meu senhor se demora a voltar’, e então comece a bater nos servos e nas servas, a comer, a beber e a embriagar-se.
46 Ene ngundiro tero ngu, enengo oni urungga ngu ma sobowooro oodoni, naru gurano, enengo oni urunggaku ko omburo ngu, ko sobosobo oninggaku gome gome utoro yomburiyoro yoro oni enedodo ko gome ma sobowooro oorootenggoku nguno yetoni oruwa.
46 O senhor daquele servo virá num dia em que ele não o espera e numa hora que não sabe, e o punirá severamente e lhe dará um lugar com os infiéis.
47 Ko sobosobo oninggakundo enengo oni urungga nguro ingonduduni koni murini ngu gome oorengo ingooteku ngu, ene oo ma yomosiyoro enengo oni urungga nguro ingonduduni ma keyoyingo. Ngundiro nguro, enengo oni urungga, ngundo gome gome utoro, ureni biyomi yeyingo.
47 "Aquele servo que conhece a vontade de seu senhor e não prepara o que ele deseja, nem o realiza, receberá muitos açoites.
48 Ene ko sobosobo oningga ngu enengo oni urungga nguro ingonduduni ngu, ene ma ingoro, ngundiro ko biyomi tero, nguro enengombo kowuri bodaga ngu yowa. Oni ene oo oowooyingga yowoku ngu, ene ngundiro nangge gumi oowooyingga wendangero hoorooweyerowa. Simoo baredo oo urungga oni gura kandeyimo yetoyi, gome sobowoowaku ngu, asa, ingootenggoku ngu oningga ngu, ene mete ko oo urungga oorengo tero ngu gome sobowoowa. Eyingo.
48 Mas aquele que não a conhece e pratica coisas merecedoras de castigo, receberá poucos açoites. A quem muito foi dado, muito será exigido; e a quem muito foi confiado, muito mais será pedido".
49 No de kawero merako ngano ombuwono. Noro nowoondonemo ngu de soru dero sodedo gidooreya deni ero gome ingooteno. (Ene Anutro mande keta gome mesarango nguro eyingo.)
49 "Vim trazer fogo à terra, e como gostaria que já estivesse aceso!
50 Ene koretero no oniro weti mbumbuwaro de omukondi koorowooro ogingo ingoro kumoowano. Kumoowero, nguro nowoondone kowuri oorengo yetoni, ene ngu ma tunooteyingo.
50 Mas tenho que passar por um batismo, e como estou angustiado até que ele se realize!
51 Ye bine ngandiro ingootenggo? No merako ngano ombuwonomu ngu, imakeyingo muri ngu yunowero ero ma ombuyingo. Kini, no yeno eteno. No mera ngano oni simoo bare wesoowooyerowero ombuwono. Gidarega Anutno nowoondoye hamoo tetoyi, gidarega nowoondoye hamoo ma tewonggo.
51 Vocês pensam que vim trazer paz à terra? Não, eu lhes digo. Pelo contrário, vim trazer divisão!
52 Ataga nga naruno ngano, nga wesoowooyeroweroyi muringga nga, ngu ngandiro. Oni gidarega noro nowoondoyemo hamoo teweroyi nguro ataga ko kootuyisina, oni simoonggoro kandegura ya gurananggemo oodoyi, oni kabusa, ngundo oni erayaga nguya ero boguwootoyi, ko oni erayaga ngundo kabusayiga nguya boguwooro ronggeyoro songo songo oruwanggo.
52 De agora em diante haverá cinco numa família divididos uns contra os outros: três contra dois e dois contra três.
53 Eweyimbo nangonimboya sanggiri tetoni, nangonimbo eweyimboya sanggiri tewa. Nemimbo nambonimboya sanggiri tetoni, nambonimbo nemimboya sanggiri tewa. Oni gura bareyibo, neboyiboya sanggiri tetoni, ko nangoni bareyi enebana ootoogero neboyiboya sanggiri tewa. Eyingo.
53 Estarão divididos pai contra filho e filho contra pai, mãe contra filha e filha contra mãe, sogra contra nora e nora contra sogra".
54 Yisasdo simoo bareno ero eyingo. Ye sambono goboore sa utekusina kenoro sodedo ingootenggo, sono ombuwa, ero ingootenggo. Ngundiro ingootoyi ngu, hamoo oorengo sono ombute.
54 Dizia ele à multidão: "Quando vocês vêem uma nuvem se levantando no ocidente, logo dizem: ‘Vai chover’, e assim acontece.
55 Sono midugu naru kinitetoni, doogo urungga mayetoni ngu, ye ingoro etenggo. Sa kookingo urungga tewa, ero etoyi, ngundiro nangge tete.
55 E quando sopra o vento sul, vocês dizem: ‘Vai fazer calor’, e assim ocorre.
56 Ye mebuye tegedodo oni! Ye mera ngaro naru sunggi oo ko samboga awero naru sunggi, oo ngu gome kenoro ingootenggo. Ene ndawugaro nguro, ye naru ngaro oo nga gome ma wirikoro kenoro ingootenggo? Eyingo.
56 Hipócritas! Vocês sabem interpretar o aspecto da terra e do céu. Como não sabem interpretar o tempo presente?
57 Ndawugaro yengombo ingondudu gome ma tero, ngunonggo muri nenengo ngu wirikootenggo?
57 "Por que vocês não julgam por si mesmos o que é justo?
58 Ye oni gurado yoyoro mande wirikoyingo onino oorowutoningga ngu, asa, ooreko nguno yengo nangge mandeye sodedomangge yomosiyoyi. Kinitetoni, enendo ye yoyoro mande wirikoyingo oni urungga ngu kandeyemo yoyetoni, ngu oningga ngu enebana yoyoro, kumba ootuwoo oni kandeyemo yoyetoyi, enendo yoyoro, oororo ya biyomimo yoyewanggo.
58 Quando algum de vocês estiver indo com seu adversário para o magistrado, faça tudo para se reconciliar com ele no caminho; para que ele não o arraste ao juiz, o juiz o entregue ao oficial de justiça, e o oficial de justiça o jogue na prisão.
59 No ye eteno. Ye ya biyomi ngu sodedo ma yokoro sawanggo. Ye komo koretero yengo weti ururu ko weti bobodi ngu bidodo wendangemukoya yokoyi! Ero eyingo.
59 Eu lhe digo que você não sairá de lá enquanto não pagar o último centavo".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.