Mateus 24
Mosoq Testamento (QVENT) vs NVT
1 Jerusalén llaqtapi templomanta lloqsiruspa Jesús rishaqtinmi, discipulonkuna payman ashuyuranku. Hinaspan chay templopa sumaqllaña perqankunata qawachiranku.
1 Quando Jesus saía da área do templo, seus discípulos lhe chamaram a atenção para as diversas construções do edifício.
2 Chaymi Jesusqa discipulonkunata khaynata niran:
2 Ele, porém, disse: “Estão vendo todas estas construções? Eu lhes digo a verdade: elas serão completamente demolidas. Não restará pedra sobre pedra!”.
3 Chayta nispanmi, Jesusqa Olivos nisqa moqoman discipulonkunapiwan riran. Chaypi tiyayuqtinmi, discipulonkunaqa sapallanpiña Jesusta tapuranku khaynata:
3 Mais tarde, Jesus sentou-se no monte das Oliveiras. Seus discípulos vieram até ele em particular e perguntaram: “Diga-nos, quando isso tudo vai acontecer? Que sinal indicará sua volta e o fim dos tempos?”.
4 Hinaqtinmi Jesusqa discipulonkunata contestaspa niran:
4 Jesus respondeu: “Não deixem que ninguém os engane,
5 Ichaqa ashka runakunan noqapa sutiypi hamunqaku. Hinaspan khaynata ninqaku: “Noqan kani Cristo”, nispanku. Saynata rimaspankun paykunaqa ashka runakunata engañanqaku.
5 pois muitos virão em meu nome, dizendo: ‘Eu sou o Cristo’, e enganarão muitos.
6 Hinallataqmi qankunaqa uyarinkichis guerrakunamanta, hinallataq guerra ruway munaq nación llaqtakunamantawan. Aswanqa chaykunata uyarishaspaykichispas amayá mancharikunkichishchu. Chaykunaqa hinapunin pasanan. Aswanqa chay guerrakunamanta uyarispaykichisqa, yachaychisyá kay pachapa tukukuyninqa manaraq chayamusqanta.
6 Vocês ouvirão falar de guerras e ameaças de guerras, mas não entrem em pânico. Sim, é necessário que essas coisas ocorram, mas ainda não será o fim.
7 Kay pachapiqa huk nación llaqtakunan guerrapi peleanqaku huk law nación llaqtakunawan. Hinaqtinmi mana mikhuy kaqtin ancha muchuy kanqa. Hinallataqmi tukuy enteropi terremotokunapas pasanqa.
7 Uma nação guerreará contra a outra, e um reino contra o outro. Haverá fome e terremotos em várias partes do mundo.
8 Ichaqa yachaychisyá, chaykunaqa tukuy ñak'ariykunapa qallariyllanraq kasqanta.
8 Tudo isso, porém, será apenas o começo das dores de parto.
9 Chay tiempopiqa, qankunatapas autoridadkunamanmi apasunkichis. Hinaspan chay autoridadkunaqa presochaspa ñak'arichisunkichis, hinallataq wañuchisunkichis ima. Hinaspapas noqapa discipuloykuna kasqaykichisraykun, llapallan runakuna qankunataqa cheqnisunkichis.
9 “Então vocês serão presos, perseguidos e mortos. Por minha causa, serão odiados em todo o mundo.
10 Chaykuna pasaqtinmi, noqapi wakin creeqkunapas, noqapi creeyta dejaspanku, noqamanta aswan p'enqakunqaku. Hinaspan paykunapura cheqninakuspa traicionanakunqaku ima.
10 Muitos se afastarão de mim, e trairão e odiarão uns aos outros.
11 Saynallataqmi ashkallaña falso profetakunapas rikhurimunqaku. Hinaspan paykunapas llullakuspanku ashka runakunata engañanqaku.
11 Falsos profetas surgirão em grande número e enganarão muitos.
12 Chay p'unchawkunapiqa mana allin ruwaykuna astawan miraqtinmi, khuyanakuypas chiriyapunqa.
12 O pecado aumentará e o amor de muitos esfriará,
13 Ichaqa wañunankukama noqapi llapallan iñiqkunallatan, noqaqa salvasaq.
13 mas quem se mantiver firme até o fim será salvo.
14 Hinallataq Diosmanta allin willakuykuna enteron mundontinpi runakunaman willasqa kaqtinmi, chayraq kay pachapa tukukuyninqa chayamunqa.
14 As boas-novas a respeito do reino serão anunciadas em todo o mundo, para que todas as nações as ouçam; então, virá o fim.
15 Ichaqa pipas kaykunata leeqqa, allintan entiendenan, Diosmanta willakuq profeta Danielpa ñawpaq nisqanman hina. Paymi niran: “Huk p'unchawmi huchasapa runa (Jerusalén templo ukhuman haykuspa), chay Lugar Santo nisqa cuartopi huk ancha millakuypaq sacrificio ofrendata ruwanqa”, nispa [Daniel 9.27; 10.31]. Chayta rikuspaykichisqa,
15 “Chegará o dia em que vocês verão aquilo de que o profeta Daniel falou, a ‘terrível profanação’ que será colocada no lugar santo. (Leitor, preste atenção!)
16 Judea provincia llaqtapi tiyaq runakuna orqokunaman apuraylla ayqekuychis.
16 Quem estiver na Judeia, fuja para os montes.
17 Wasi patapi kaqkunapas, apurayllaman urayamuspayá ayqekuchunku; amayá imankutapas wasinkumantaqa orqochunkuchu. [Nota: Ñawpaq Israel nación llaqtapi wasikunaqa manan kay llaqtanchiskunapi wasikuna hinachu karan. Chay tiempopi wasi pataqa karan huk ramada hinan].
17 Quem estiver no terraço no alto da casa, não desça para pegar suas coisas.
18 Hinallataq campopi kaqkunapas, amayá wasinkumanqa kutimuchunkuchu p'achankuta orqoqqa.
18 Quem estiver no campo, não volte nem para pegar o manto.
19 Ay, ¡imaynaraq kanqaku chay p'unchawkunapi wiksayoq warmikunapas, hinallataq qolla wawayoq warmikunapas!
19 Que terríveis serão aqueles dias para as grávidas e para as mães que estiverem amamentando!
20 Qankunaqa Diosmantayá mañakuychis, chay ayqekunaykichis p'unchawkuna ama paray tiempopichu, nitaq samana p'unchawpichu kananpaq.
20 Orem para que a fuga de vocês não seja no inverno nem no sábado,
21 Chay p'unchawkunapiqa llapallan runan anchata ñak'arinqa. Sayna ñak'ariyqa manan karanchu, kay pachata Dios unanchasqanmantapacha; nitaqmi huktawanpas sayna ñak'ariyqa kanqachu.
21 pois haverá mais angústia que em qualquer outra ocasião desde o começo do mundo, e nunca mais haverá angústia tão grande.
22 Diosqa anchatapunin akllasqankunataqa khuyakun. Chayraykun chay ñak'ariy p'unchawkunaqa, mana unaytachu duranqa. Sichus unayta duranman chayqa, llapallankun runakunaqa wañunkuman.
22 De fato, se o tempo de calamidade não tivesse sido limitado, ninguém sobreviveria, mas esse tempo foi limitado por causa dos escolhidos.
23 Sichus chay p'unchawkunapi pipas nisunkichis: “Qawaychis, kaypin kashan Cristoqa” otaq “Waqpin kashan Cristoqa”, nispa, chayqa, aman qankunaqa paykunataqa creenkichishchu.
23 “Portanto, se alguém lhes disser: ‘Vejam, aqui está o Cristo!’ ou ‘Ali está ele!’, não acreditem,
24 Ichaqa rikhurimunqakun “Criston kani” niq runakunapas, hinallataq “Diosmanta willakuqmi kani” niq falso profetakunapas. Paykunan runakunata engañanankupaq, ancha admirakuypaq milagrokunata ruwaspa purinqaku. Chay milagrokunata rikuchispan, Diospa akllasqan runakunatapas engañayta munanqaku.
24 pois falsos cristos e falsos profetas surgirão e realizarão grandes sinais e maravilhas a fim de enganar, se possível, até os escolhidos.
25 Qankunamanqa ñawpaqtaraqmi ña niraykichishña chaykunamantaqa.
25 Vejam que eu os avisei disso de antemão.
26 Chayraykun niykichis, sichus pipas nisunkichis: “¡Qawaychis, Cristoqa waq ch'inñeq lugarpin kashan!” nispa. Hinaqtinqa aman rinkichishchu. Otaq nisunkichisman: “¡Qawaychis, Cristoqa waq wasipin pakakuspa kashan!” nispa. Hinaqtinqa aman creenkichishchu.
26 “Portanto, se alguém lhes disser: ‘Ele está no deserto!’, nem se deem ao trabalho de sair para procurá-lo. E se disserem: ‘Está escondido aqui!’, não acreditem.
27 Ichaqa noqa Diosmanta Hamuq Runa kay pachaman hamusaq hinaspaqa, manan pakakusaqchu. Noqaqa hamusaq imaynan huk rayo t'oqyamunanpaq llataq nispa k'ancharimun intipa lloqsimunan lawmanta asta intipa haykunan lawkama, saynan hamusaq. Chaymi llapallan runakunaqa rikuwanqaku hamusqayta.
27 Porque, assim como o relâmpago lampeja no leste e brilha no oeste, assim será a vinda do Filho do Homem.
28 Chayqa kanqa, maypichus wañusqa aycha kashan, chaypin ashka condorkunapas huñunakunku. Chaytan runakunapas rikunku. (Saynallataqmi noqa hamuqtiypas, llapallan runakunaqa rikuwanqaku).
28 Onde estiver o cadáver, ali se ajuntarão os abutres.
29 Jesusqa discipulonkunatan nillarantaq:
29 “Imediatamente depois da angústia daqueles dias, ‘o sol escurecerá, a lua não dará luz, as estrelas cairão do céu e os poderes dos céus serão abalados’.
30 Hinaqtinmi noqa Diosmanta Hamuq Runapa señalniyta llapallan runa rikunqa cielopi. Chaymi kay pachapi llapallan llaqtakunapi tiyaq runakunaqa anchata mancharikuspa waqanqaku, noqa Diosmanta Hamuq Runata cielomanta phuyu ukhunta, tukuy atiyniyoq, hinaspa k'ancharistin hamushaqta rikuwaspanku.
30 Então, por fim, aparecerá no céu o sinal da vinda do Filho do Homem, e haverá grande lamentação entre todos os povos da terra. Eles verão o Filho do Homem vindo nas nuvens do céu com poder e grande glória.
31 Hinaqtinmi huk corneta tocamuqtin, noqaqa angelniykunata kamachisaq, paykuna rispanku llapallan akllasqaykunata llapallan nación llaqtakunamanta huñumunankupaq.
31 Ele enviará seus anjos com um forte sopro de trombeta, e eles reunirão os escolhidos de todas as partes do mundo, de uma extremidade à outra do céu.
32 Qankunaqa yachaychisyá higos sach'amanta willakuyta. Chay higos sach'apa ramankuna retoñamuqtinmi, qankunaqa yachankichis paray wichay cercaña kasqanta.
32 “Agora, aprendam a lição da figueira. Quando os ramos surgem e as folhas começam a brotar, vocês sabem que o verão está próximo.
33 Saynallataqyá llapallan nisqaykunata rikuspaykichisqa, yachaychis hamunay p'unchawqa cercallaña kasqanta.
33 Da mesma forma, quando virem todas essas coisas, saberão que o tempo está muito próximo, à porta.
34 Cheqaqtapunin niykichis, kay nisqaykunaqa pasanqa manaraq kay tiempopi kawsaq runakuna wañushaqtinkuraqmi.
34 Eu lhes digo a verdade: esta geração certamente não passará até que todas essas coisas tenham acontecido.
35 Hanaq pachapas hinallataq kay pachapas tukukunqan. Kay nisqaykunan ichaqa mana ni hayk'aqpas tukukunqachu.
35 O céu e a terra desaparecerão, mas as minhas palavras jamais desaparecerão.
36 Ichaqa manan pipas yachanchu ima p'unchawtas otaq imay horastas noqapa kutimunay p'unchawtaqa. Nitaqmi hanaq pachapi angelkunapas, nitaq noqapas yachanichu. Aswanqa Dios Taytallaymi yachan.
36 “Contudo, ninguém sabe o dia nem a hora em que essas coisas acontecerão, nem mesmo os anjos no céu, nem o Filho. Somente o Pai sabe.
37 Noqa Diosmanta Hamuq Runapa kutimunay p'unchawqa, Noeypa tiemponpi hinan kanqa.
37 “Quando o Filho do Homem voltar, será como no tempo de Noé.
38 Chay Noeypa tiemponpiqa, manaraq para nishuta paramushaqtinmi, runakunaqa mikhusharanku, tomasharanku, wakintaq casarakusharanku ima. Ichaqa tukuy chaykunataqa ruwaranku arcaman Noé haykusqan p'unchawkamallan.
38 Nos dias antes do dilúvio, o povo seguia sua rotina de banquetes, festas e casamentos, até o dia em que Noé entrou na arca.
39 Hinaspapas chay tiempopi tiyaq runakunaqa manan creerankuchu Noeypa yachachisqanpiqa. Hinaqtinmi nishuta para-paramuspa, enteron mundontinman unu hunt'aran. Chaymi llapallan runakunaqa unupi heq'epaspa wañuranku. Saynallataqmi kanqa noqa Diosmanta Hamuq Runa kutimunay p'unchaw chayamuqtinpas.
39 Não perceberam o que estava para acontecer até que veio o dilúvio e levou todos. Assim será na vinda do Filho do Homem.
40 Chay p'unchawpin ishkay runakuna campopi kashanqaku; hukninmi apasqa kanqa, hukninñataqmi saqesqa kanqa.
40 “Dois homens estarão trabalhando juntos no campo; um será levado, e o outro, deixado.
41 Hinallataqmi ishkay warmikunapas huk maranpi kutashanqaku; hukninmi apasqa kanqa, hukninñataqmi saqesqa kanqa.
41 Duas mulheres estarão moendo cereal no moinho; uma será levada, e a outra, deixada.
42 Chaymi niykichis, qankunaqa manan yachankichishchu ima p'unchawtas noqa Señorniykichis kay pachaman kutimunay p'unchawtaqa. Saynaqa rikch'ashaq hinallayá kaychis.
42 “Portanto, vigiem, pois não sabem em que ocasião o seu Senhor virá.
43 Aswanqa yachaychisyá kayta, sichus huk wasiyoq runa yachanman imay horastas wasinman suwa haykunanta chayqa, manachá chay tutaqa puñunmanchu, wasinpi kaqninkunata ama suwachikunanpaq.
43 Entendam isto: se o dono da casa soubesse exatamente a que horas viria o ladrão, ficaria atento e não permitiria que a casa fosse arrombada.
44 Saynallataqyá qankunapas rikch'aychis, hinaspa listolla kaychis. Noqa Diosmanta Hamuq Runaqa mana yachasqaykichis horasllan kutimusaq, nispa.
44 Estejam também sempre preparados, pois o Filho do Homem virá quando menos esperam.
45 Jesusqa discipulonkunatan nillarantaq:
45 “O servo fiel e sensato é aquele a quem seu senhor encarrega de gerir os outros servos da casa e alimentá-los.
46 Chay sirviente runaqa, ancha kusisqan kanqa, patronnin hamuspa kamachisqanman hina ruwashaqta tarimuqtinqa.
46 Se o senhor voltar e constatar que o servo fez um bom trabalho, haverá recompensa.
47 Cheqaqtapunin niykichis, sayna kaqtinqa patronninmi chay kasukuq sirviententaqa tukuy kaqninkunata cuidananpaq churanqa.
47 Eu lhes digo a verdade: ele colocará todos os seus bens sob os cuidados desse servo.
48 Ichaqa chay serviqnin runa patronninpa kamachitamusqanta mana kasukuspa sonqollanpi piensanman khaynata: “Patronniyqa manaraqmi hamunqaraqchu”, nispa.
48 O que acontecerá, porém, se o servo for mau e pensar: ‘Meu senhor não voltará tão cedo’,
49 Hinaspataq chay serviqmasinkunata maqanman; hinallataq patronninpa qolqenwan mikhukuspa runakunawan mach'akunman, tomakunman ima.
49 e começar a espancar os outros servos, a comer e a beber e se embriagar?
50 Saynata ruwashaqtinmi, mana yachasqan horaslla, hinallataq mana yachasqan p'unchawlla patronnin kutiramunman. Hinaspan sayna ruwashaqta tariramuspa,
50 O senhor desse servo voltará em dia que não se espera e em hora que não se conhece,
51 ancha-anchata castiganqa. Hinaspan ishkay uya runakunawan kushkata churanqa, chaypi anchata ñak'arispa waqananpaq, hinallataq kirunkunaraq rach'ikyananpaq ima, nispa.
51 cortará o servo ao meio e lhe dará o mesmo destino dos hipócritas. Ali haverá choro e ranger de dentes.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.