João 10
South Bolivian Quechua NT (QUH_SBB) vs NTLH
1 Jesús nillarkataj: —Chekatapuni niyquichej: Oveja canchaman mana puncunejta yaycojka, astawanpis pacacuspa wajnejta yaycun chayka suwamin wañuchejtaj.
1 Jesus disse:
2 Puncunejta yaycojrí ovejaspa michejninmin.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor do rebanho.
3 Canchata khawajka michejpaj puncuta quicharipun. Ovejasnintaj payta uyarincu. Paypa ovejasnintataj sutincumanta wajyaspa canchamanta pusan.
3 O porteiro abre a porta para ele. As ovelhas reconhecem a sua voz quando ele as chama pelo nome, e ele as leva para fora do curral.
4 Ovejasninta canchamanta pusaspataj ñaupakencuta rin. Ovejasnintaj payta khatincu wajyaskanta rejsiskancuraycu.
4 Quando todas estão do lado de fora, ele vai na frente delas, e elas o seguem porque conhecem a voz dele.
5 Waj runa mana michejnincuchus jamunman chayka, paytaka mana khatincuchu. Astawanpis paymanta aykecuncu wajcunaj wajyaskancuta mana rejsiskancuraycu, —nerka Jesús.
5 Mas de jeito nenhum seguirão um estranho! Pelo contrário, elas fugirão, pois não conhecem a voz de estranhos.
6 Chay quiquinchanata Jesús runasman nisharka. Paycunarí mana entienderkancuchu paypa parlaskanta.
6 Jesus fez esta comparação, mas ninguém entendeu o que ele queria dizer.
7 Quiquinchanata sut'inchananpaj Jesús nerka: —Chekatapuni niyquichej: Noka cani ovejaspa puncuncu.
7 Então Jesus continuou:
8 Tucuy nokamanta ñaupajta jamojcunaka suwas cancu wañuchejcunataj. Ovejasniyrí paycunata mana uyarerkancuchu khatinancupaj.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e bandidos, mas as ovelhas não deram atenção à voz deles.
9 Noka cani cheka puncoka. Diosta rejsinanpaj nokanejta yaycojka allinpi purenka. Yaycuspa llojsispa wiñay causayta koj miqhunatataj tarenka.
9 Eu sou a porta. Quem entrar por mim será salvo; poderá entrar e sair e achará comida.
10 ‘Suwaka runata pantachinallanpaj Diosmanta t'akananpaj, tucuchinanpajtaj jamun. Nokaka jamorkani wiñay causayta ovejasniyman konaypaj. Mana mich'acuspataj causayta kosaj.
10 O ladrão só vem para roubar, matar e destruir; mas eu vim para que as ovelhas tenham vida, a vida completa.
11 Noka cani chay c'acha michejka. C'acha michej caspataj causayniyta churani ovejasniy wiñay causayniyoj canancupaj.
11 — Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Minc'askalla michejka mana paypatachu ovejaska, atojta jamushajta ricuspa ovejasta sakerpan aykecuntaj. Atojtaj ovejasta jap'iran t'akarachintaj.
12 Um empregado trabalha somente por dinheiro; ele não é pastor, e as ovelhas não são dele. Por isso, quando vê um lobo chegando, ele abandona as ovelhas e foge. Então o lobo ataca e espalha as ovelhas.
13 Chay runaka kolkeraycu minc'askalla, mana ovejasta munacuskanraycutaj aykecun.
13 O empregado foge porque trabalha somente por dinheiro e não se importa com as ovelhas. Eu sou o bom pastor. Assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai, assim também conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem. E estou pronto para morrer por elas.
14 ‘Noka cani chay c'acha michejka. Sumajta rejsini ovejasniyta. Paycunataj nokata sumajta rejsiwancu.
14 — ausente —
15 Imaynatachus nokata Tatay rejsiwan nokapis Tatayta rejsini, ajinallatataj ovejasniyta rejsini. Causayniytataj koni ovejasniy wiñay causayniyoj canancupaj.
15 — ausente —
16 Waj ovejasniypis capuwan mana cay tropamantachu. Paycunata pusamunay tiyan. Paycunapis wajyaskayta uyarenkancu jamunancupaj. Ajinapi uj tropalla uj michejllataj canka.
16 Tenho outras ovelhas que não estão neste curral. Eu preciso trazer essas também, e elas ouvirão a minha voz. Então elas se tornarão um só rebanho com um só pastor.
17 ‘Nokaka causayniyta wañunaypaj churani. Ujtawantaj causarimusaj ovejasniyta michinaypaj. Chayraycu Tatayka munacuwan.
17 — O Pai me ama porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Causayniytari ni pi khechuwanchu. Manachayrí munaynillaymanta causayniyta churacuni. Atiyniyojtaj cani causayniyta churanaypaj ujtawan jap'icapunaypajpis, Tataypa niskanmanjinamin, —nerka Jesús.
18 Ninguém tira a minha vida de mim, mas eu a dou por minha própria vontade. Tenho o direito de dá-la e de tornar a recebê-la, pois foi isso o que o meu Pai me mandou fazer.
19 Chayta parlaskanmantataj israel curajcuna uqhupi ujtawan churanacuy jatarerka.
19 Quando ouviu isso, o povo se dividiu outra vez. Muitos diziam:
20 Ashqhas paycunamanta nisharkancu: —¡Supayniyoj payka manataj yuyayninpichu! ¿Imapaj uyarinquichej?
20 — Ele está dominado por um demônio! Está louco! Por que é que vocês escutam o que ele diz?
21 Waquintaj nisharkancu: —Cayjina parlaycunaka mana supayniyoj runajtachu. Nitaj supayniyojka ciegospa ñawisninta thañichiyta atinmanchu, —nispa.
21 Outros afirmavam: — Quem está dominado por um demônio não fala assim! Será que um demônio pode dar vista aos cegos?
22 Jerusalenpi jatun p'unchaycuna carka yupaychana-wasita ruwaskancumanta yuyaricunancupaj. Para tiempotaj carka.
22 Era inverno, e em Jerusalém estavam comemorando a Festa da Dedicação .
23 Ajinapi Jesús purisharka chay yupaychana-wasimanta Salomón sutiyoj corredorpi.
23 Jesus estava andando pelo pátio do Templo, perto da entrada chamada “ Alpendre de Salomão ”.
24 Israel curajcuna payta muyuycuspa nerkancu: —¿Jayc'ajcamataj suyanaycu tiyan kanmanta yachanaycupaj? Diospa ajllaskan Cristo canqui chayka, sut'ita willawaycu, —nispa.
24 Então o povo se ajuntou em volta dele e perguntou: — Até quando você vai nos deixar na dúvida? Diga com franqueza: você é ou não é o
25 Jesustaj cuticherka: —Willarkayquichejña manataj creenquichejchu. Nokaka Tataypa sutinpi sumaj ruwanasta ruwashani. Chay ruwanas sut'ita willashancu nokamanta.
25 Jesus respondeu:
26 Astawanpis kancunaka mana creenquichejchu mana ovejasniymanta caskayquichejraycu.
26 mas vocês não creem porque não são minhas ovelhas.
27 Ovejasniyka wajyaskayta uyarincu. Nokataj paycunata sumajta rejsini. Paycunapis nokata casuspa khatiwancu.
27 As minhas ovelhas escutam a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Wiñay causayta paycunaman koni. Nitaj jayc'ajpis wiñaypaj chincaponkancuchu. Maquiymantapis ni pi ovejasniyta khechuwankachu.
28 Eu lhes dou a vida eterna, e por isso elas nunca morrerão. Ninguém poderá arrancá-las da minha mão.
29 Tatay ovejasniyta kowajka tucuymanta aswan atiyniyojmin. Chayraycu Tataypa maquinmanta ni pi paycunata khechuyta atinchu.
29 O poder que o Pai me deu é maior do que tudo, e ninguém pode arrancá-las da mão dele.
30 Nokawan Tataywanka ujlla caycu, —nerka Jesús.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Israel curajcunaka ujtawan rumista okharicullarkancutaj Jesusta ch'ankaycunancupaj.
31 Então eles tornaram a pegar pedras para matar Jesus.
32 Chayraycu Jesús paycunata nerka: —Tataymanta caj ashqha c'acha ruwaskasta ricucherkayquichej. ¿Chaycunamanta maykenraycutaj ch'ankaycuwayta munashanquichejrí?
32 E ele disse:
33 Chay israel curajcunataj payman cuticherkancu: —Mana ni mayken c'acha ruwaskayquimantachu kanta ch'ankaycu, manachayrí Diosta phiñachiskayquimanta. Kan, runalla Diosman ruwacapuspa Diosta phiñachinqui, —nispa.
33 Eles responderam: — Não é por causa de nenhuma coisa boa que queremos matá-lo, mas porque, ao dizer isso, você está
34 Jesustaj paycunaman nerka: —Kancuna yachanquichej, Dios kosorkachej, chay camachiskaspeka caymin kelkaska cashan: “Dios nerka, dioscuna caskayquichejta”.
34 Então Jesus afirmou:
35 Diospa palabranta ni pi ni jayc'aj tucuchiyta atinchu. Yachanquichejtaj Dios ajllaska runasman niskanta apachimuspa paycunata dioscunata sutichaskanta.
35 Sabemos que as
36 Nokatarí Dios Tata ajllawarka cachamuwarkataj cay pacha runasta juchancumanta cacharichinaypaj. Cunanri ¿atiwajchejchu “Diosta phiñachinqui”, niwayta?
36 Quanto a mim, o Pai me escolheu e me enviou ao mundo. Então por que vocês dizem que blasfemo contra Deus quando afirmo que sou Filho dele?
37 Sichus mana Tataypa ruwanasnintachu ruwani chayka, ama creewaychejchu, ari.
37 Se não faço o que o meu Pai manda, não creiam em mim.
38 Tataypa ruwanasninta ruwani chayka, ruwanasniyta creeychej, amapis nokata creewaychejchu. Chaywan yachanquichej reparanayquichejpaj noka Tataywan ujlla caskayta, Tataytaj nokawan ujlla caskanta cayniycupi, —nerka Jesús.
38 Mas, se eu faço, e vocês não creem em mim, então creiam pelo menos nas coisas que faço. E isso para que vocês fiquem sabendo de uma vez por todas que o Pai vive em mim e que eu vivo no Pai.
39 Chayraycutaj ujtawan payta jap'iycuyta munasharkancu. Payrí maquisnincumanta aykecaporka.
39 A essa altura tentaram novamente prendê-lo, mas Jesus escapou das mãos deles.
40 Jesusri ujtawan Jordán mayu chimpaman riporka. Juan ñaupajpi bautizasharka chaypitaj tiyacamorka.
40 Ele voltou de novo para o lado leste do rio Jordão, foi para o lugar onde João Batista tinha batizado antes e ficou lá.
41 Ashqha runastaj payman jamorkancu. Ninacusharkancutaj: —Juanka ni uj ricuchinata ruwarkachu. Cay runamantarí Juanpa tucuy ima niskanka chekamin, —nispa.
41 E muita gente ia vê-lo, dizendo: — João não fez nenhum milagre, mas tudo o que ele disse sobre Jesus é verdade.
42 Chaypi Jesús cashajtintaj ashqha runas paypi jap'icorkancu.
42 E naquele lugar muita gente creu em Jesus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.