Atos 22
South Bolivian Quechua NT (QUH_SBB) vs NVT
1 —Caypi tiyacoj tatacuna, wiñay-masi waukecuna, cunanka cutichicuskayta uyariwaychej, —nispa.
1 “Irmãos e pais”, disse Paulo. “Ouçam-me enquanto apresento minha defesa.”
2 Pabloka hebreo parlaynincupi paycunaman parlarerka. Chayta uyarispa paycunaka astawanraj ch'inyacorkancu. Chanta Pabloka nerka:
2 Quando o ouviram falar em aramaico, o silêncio foi ainda maior.
3 —Nokapis Diospa ajllaskan israelcunamanta cani. Cilicia jallp'a Tarso llajtapi naceska, cay Jerusalén llajtapi uywaskataj. Chaywanpis sumaj yachaj wirakochi Gamaliel escuelanpi yachachiwarka Moisés unay tatasninchejta camachiskasninmanjina. Cunan tucuy kancuna Diosta casuyta munashanquichej, ajinallatataj nokapis tucuy sonkoywan casuyta munanipuni.
3 Então Paulo disse: “Sou judeu, nascido em Tarso, cidade da Cilícia. Fui criado aqui em Jerusalém e educado por Gamaliel. Como aluno dele, fui instruído rigorosamente em nossas leis e nos costumes judaicos. Tornei-me muito zeloso de honrar a Deus em tudo que fazia, como vocês são hoje.
4 Jesucristoj ñanninpi purejcunata mayta ñac'arichej cani wañuchinaycama. Kharista warmistawan wataycuchispa carcelman churaycuchej cani.
4 E fui ao encalço dos seguidores do Caminho, perseguindo alguns até a morte, prendendo homens e mulheres e lançando-os na prisão.
5 Yupaychana-wasimanta curaj runapis tucuy curajcunapis nokamanta sut'ita yachancu willanancupaj. Paycuna cartasta kelkarkancu Damasco llajtapi israel-masisninchejman Jesucristopi jap'icojcunata apamunaypaj. Jakaypi cajcunatataj wataskasta Jerusalenman apamoj risharkani ñac'arichiskas canancupaj.
5 O sumo sacerdote e todo o conselho dos líderes do povo podem confirmar isso. Recebi deles cartas para nossos irmãos judeus em Damasco que me autorizavam a trazer os seguidores do Caminho de lá para Jerusalém, em cadeias, para serem castigados.
6 ‘Nokaka Damasco llajtaman rishaspa ñapis chayman kayllasharkaniña. Chaypi chaupi p'unchaytajinataj ujllata uj sinch'i c'anchay janaj pachamanta c'ancharispa nokata muyuycuwarka.
6 “Quando me aproximava de Damasco, por volta do meio-dia, de repente uma luz muito intensa brilhou ao meu redor.
7 Nokataj pampaman chokacamorkani. Chaymanta uj parlapayawajta uyarerkani: “Saulo, Saulo ¿imaraycutaj ñac'arichinawayquipaj khatiycachawanquirí?” nispa.
7 Caí no chão e ouvi uma voz que me disse: ‘Saulo, Saulo, por que você me persegue?’.
8 Nokataj tapuspa nerkani: “¿Kanchu cawaj, Señor Dios?” nispa. Cutichispa niwarka: “Kan khatiycachashanqui, chay cani, Nazaret llajtayoj Jesús”, nispa.
8 “‘Quem és tu, Senhor?’, perguntei. “E a voz respondeu: ‘Sou Jesus, o nazareno,
9 Nokawan cajcunaka chay sinch'i c'anchayta ricorkancu. Chay parlawaskantarí mana uyarerkancuchu.
9 Os que me acompanhavam viram a luz, mas não entenderam a voz daquele que falava comigo.
10 Nokataj tapurispa nerkani: “Tucuy atiyniyoj Señor, ¿imatataj ruwasajrí?” nispa. Señor Jesustaj niwarka: “Cunanpacha jataricuy, Damasco llajtaman riy. Chaypitaj uj runa nisonka Diospa tucuy munaskanta ruwanayquita”, nispa.
10 “Então perguntei: ‘Que devo fazer, Senhor?’. “E o Senhor me disse: ‘Levante-se e entre em Damasco, onde lhe dirão tudo que você deve fazer’.
11 Chay ancha sinch'i c'anchaymanta manaña ricuyta aterkanichu. Chayraycu nokawan cajcuna maquiymanta aysaspa Damasco llajtaman pusawarkancu.
11 “A luz intensa havia me deixado cego, e meus companheiros tiveram de levar-me pela mão a Damasco.
12 ‘Chaypi carka uj runa, Ananías sutiyoj. Payka Diospa camachiskasninta chekanta casoj. Tucuy chaypi tiyacoj israelcunataj payta sumaj runapaj khawaj cancu.
12 Vivia ali Ananias, um homem devoto, dedicado à lei e muito respeitado por todos os judeus da cidade.
13 Chay Ananías nokata watucoj jamuspa niwarka: “Hermano Saulo, thañicuspa ricullayña”, nispa. Nokari chaypachita watejmanta ñawiyoj capuspa ricorkani, paytapis ricullarkanitaj.
13 Ele veio, colocou-se ao meu lado e disse: ‘Irmão Saulo, volte a enxergar’. E, naquele mesmo instante, pude vê-lo.
14 Paytaj niwarka: “Unay tatasninchejpa Diosnincu kanta unayña ajllacusorka munayninta yachanayquipaj. Chekanta ruwaj camachin Jesusta ricunayquipaj, parlaskantapis uyarinayquipajtaj ajllacusorka.
14 “Então ele disse: ‘O Deus de nossos antepassados escolheu você para conhecer a vontade dele e para ver o Justo e ouvi-lo falar.
15 Chayraycu kanka ricuskayquita uyariskayquitapis tucuy runasman willanayqui tiyan.
15 Você será testemunha dele, dizendo a todos o que viu e ouviu.
16 Cunanrí ni ima jarc'asunquichu. Cunanpacha Jesús tucuy atiyniyoj caskanta tucuy sonkowan jap'icuspa bautizacuy juchasniyqui llimphuchaskas canancupaj”, nispa.
16 O que está esperando? Levante-se e seja batizado! Fique limpo de seus pecados invocando o nome do Senhor’.
17 ‘Ajinataj nokaka Jerusalén llajtaman cutimporkani. Yupaychana-wasimantaj yaycuytawan Diosmanta mañacushaspa, uj moskoypijina riqhurirparkani.
17 “Depois que voltei a Jerusalém, estava orando no templo e tive uma visão,
18 Jesustataj niwashajta ricorkani: “Uskhayta cunanpacha Jerusalenmanta ripuy. Caypi tiyacojcunaka nokamanta willaskayquita manamin jap'iconkancuchu”, nispa.
18 na qual o Senhor me dizia: ‘Depressa! Saia de Jerusalém, pois o povo daqui não aceitará seu testemunho a meu respeito’.
19 Nokataj nerkani: “Señor Jesusníy, kanpi jap'icojcunata carcelpi wisk'achej caskayta sumajta yachancu, tantacuna-wasipi jasut'ichej caskaytapis.
19 “E eu respondi: ‘Senhor, sem dúvida eles sabem que em cada sinagoga eu prendia e açoitava aqueles que criam em ti.
20 Estebanta wañuchishajtincu chaypi noka quiquiy casharkani. Wañuchiska cananpajpis paycunawan cusca yuyaysicorkani. Chaywanpis nokaka wañuchejcunaj ponchosnincuta wañuchinancucama khawaporkani”, nispa.
20 E quando Estêvão, tua testemunha, foi morto, eu estava inteiramente de acordo. Fiquei ali e guardei os mantos que eles tiraram quando foram apedrejá-lo’.
21 Señortaj niwarka: “Riy, noka caru waj llajtayojcunamanmin cachaskayquiraycu”, —nispa.
21 “Mas o Senhor me disse: ‘Vá, pois eu o enviarei para longe, para os gentios’”.
22 Waj llajtayojcunaman ninancamaka chay israelcuna Pablota uyarishallarkancu. Chanta khapariyta kallarerkancu: —¡Wañuchun cay runaka! ¡Manamin causanapajjinachu! —nispa.
22 A multidão ouviu Paulo até ele dizer essa palavra. Então começaram a gritar: “Fora com esse sujeito! Ele não merece viver!”.
23 Paycunaka astawan sinch'iwan khaparerkancu. Manchayta phiñacuskas caskancuta ricuchinancupaj p'achasnincuta chokararkancu. Jallp'ata khallaspataj wayrachiyta kallarerkancu Pablo Diospa contranta ruwashaskanta yuyaspa.
23 Gritavam, arrancavam seus mantos e jogavam poeira para o alto.
24 Chayraycu curaj camachejka Pablota soldadocunaj cuartelnincu uqhuman pusaycunancuta camacherka. Nerkataj jasut'inancuta yachanancupaj imamantachus contranpi runas khapariskancuta.
24 O comandante trouxe Paulo para dentro e ordenou que ele fosse açoitado e interrogado a fim de descobrir por que a multidão tinha ficado tão furiosa.
25 Payta jasut'inancupaj wataycojtinña Pabloka chaypi caj camachejta nerka: —¿Manaraj juchachaspa uj romano runata aticullanchu jasut'inayquichejka?
25 Quando amarravam Paulo para açoitá-lo, ele disse ao oficial que estava ali: “A lei permite açoitar um cidadão romano sem que ele tenha sido julgado?”.
26 Camachejka chayta uyariytawan curajninman willamorka: —Sumajta reparay. ¿Imatataj ruwashanquirí? Cay runaka romanomin, —nispa.
26 Ao ouvir isso, o oficial foi ao comandante e perguntou: “O que o senhor está fazendo? Este homem é cidadão romano!”.
27 Chayraycu curajka Pabloman kayllaycuspa nerka: —Kanka ¿romano runachu canqui? Paytaj cuticherka: —Arí, romano runa cani, —nispa.
27 O comandante perguntou a Paulo: “Diga-me, você é cidadão romano?”. Ele respondeu: “Sim, eu sou”.
28 Curajtaj nerka: —Romano llajtayoj canaypaj nokaka ashqha kolketa korkani, —nispa. Pablotaj nerka: —Nokarí tatasniymantapachapuni romano cani, —nispa.
28 “Eu também”, disse o comandante. “E paguei caro por minha cidadania!” Paulo respondeu: “Mas eu sou cidadão de nascimento”.
29 Ajinapi jasut'inayashajcunaka chaypachita payta manaña imanarkancuchu. Curaj camachejpis manchachicorka Pablota wataycuchiskanmanta, romano runa caskanta yachaspa.
29 Quando os soldados que estavam prestes a interrogar Paulo ouviram que ele era cidadão romano, retiraram-se de imediato. Até mesmo o comandante ficou com medo ao saber que Paulo era cidadão romano, pois tinha mandado amarrá-lo.
30 Curaj camachejka k'ayantin Pablota phascararka. Paytaj munarka sut'ita yachayta imamantachus israelcuna Pablota juchachaskancuta. Ajinamanta camacherka yupaychana-wasimanta curajcunata tucuy curajcunatawan jatun tantacuyman tantacunancuta. Chanta Pablota uraman pusachimuspa paycunaj ñaupakencuman sayacherka.
30 No dia seguinte, o comandante ordenou que os principais sacerdotes se reunissem com o conselho dos líderes do povo. Queria descobrir exatamente qual era o problema, por isso soltou Paulo e mandou que o trouxessem diante deles.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.