Mateus 7
K’iche’ of Totonicapan NT (QUC_TTP) vs NTLH
1 Miqꞌat tzij pa kiwiꞌ nikꞌaj winaq chik, rech man kuqꞌat ta tzij ri Dios piꞌwiꞌ ix.
1 — Não julguem os outros para vocês não serem julgados por Deus.
2 We sibꞌalaj kꞌax kibꞌan chuqꞌatik tzij pa kiwiꞌ nikꞌaj winaq chik, kꞌax xuqujeꞌ kubꞌan na ri Dios chuqꞌatik tzij piꞌwiꞌ ix. Ri Dios je kanoꞌjin na iwukꞌ jetaq ri kixnoꞌjin ix kukꞌ nikꞌaj chik.
2 Porque Deus julgará vocês do mesmo modo que vocês julgarem os outros e usará com vocês a mesma medida que vocês usarem para medir os outros.
3 ¿Jas che kabꞌij tzij chike nikꞌaj winaq chik are kakibꞌan etzelal, man kawil ta kꞌu ri itzel taq jastaq ri kabꞌan at? Kakaꞌyej jun laj nitzꞌ mes ri kꞌo puꞌbꞌoqꞌoch ri jun winaq chik, man kawil ta kꞌut chi kꞌo jun uqꞌabꞌ cheꞌ pa ri abꞌoqꞌoch at.
3 Por que é que você vê o cisco que está no olho do seu irmão e não repara na trave de madeira que está no seu próprio olho?
4 ¿Jas che kabꞌij che jun winaq chik: “Chaya bꞌe chwe kinwesaj ri jun laj nitzꞌ mes ri kꞌo paꞌbꞌoqꞌoch,” man kanaꞌ ta kꞌut at chi kꞌo jun uqꞌabꞌ cheꞌ pa ri abꞌoqꞌoch?
4 Como é que você pode dizer ao seu irmão: “Me deixe tirar esse cisco do seu olho”, quando você está com uma trave no seu próprio olho?
5 ¡Kawach! Nabꞌe chawesaj ri uqꞌabꞌ cheꞌ ri kꞌo pa ri abꞌoqꞌoch at rech qas kawilo are kawesaj ri nitzꞌ mes ri kꞌo puꞌbꞌoqꞌoch ri jun winaq chik.
5 Hipócrita! Tire primeiro a trave que está no seu olho e então poderá ver bem para tirar o cisco que está no olho do seu irmão.
6 Man kiya ta chike ri tzꞌiꞌ ri jastaq rech ri Dios, xuqujeꞌ man kiya ta chike ri aq ri jastaq ri paqal rajil rech man xaq taq kakitakꞌaleꞌla xuqujeꞌ rech man ketzalij ta chiꞌwij chi paꞌqꞌik.
6 — Não deem para os cachorros o que é sagrado, pois eles se virarão contra vocês e os atacarão; não joguem as suas pérolas para os porcos, pois eles as pisarão.
7 Chitaꞌ rech kayaꞌtaj chiꞌwe, chitzukuj rech kiriqo, chixchꞌawoq rech kajaqataj ri uchiꞌ ja chiꞌwach.
7 — Peçam e vocês receberão; procurem e vocês acharão; batam, e a porta será aberta para vocês.
8 Rumal cher ri winaq ri kuto, kukꞌamawaꞌj, ri kutzukuj, kuriq na, xuqujeꞌ we kachꞌawik, kajaqataj na choch ri uchiꞌ ja.
8 Porque todos aqueles que pedem recebem; aqueles que procuram acham; e a porta será aberta para quem bate.
9 Maj jun tataxel kuya jun abꞌaj che ri ukꞌojol we kaxlan wa kata che.
9 Por acaso algum de vocês, que é pai, será capaz de dar uma pedra ao seu filho, quando ele pede pão?
10 Xuqujeꞌ we jun kar ri kata che, man jun kumatz ta kuyaꞌo.
10 Ou lhe dará uma cobra, quando ele pede um peixe?
11 Ri ix pune ix itzel taq winaq iwetaꞌm kiya utz laj taq jastaq chike ri iꞌwalkꞌwaꞌl, are ta kꞌu mat kuya utz laj taq jastaq, ri iTat ri kꞌo pa ri kaj chike ri kakita che.
11 Vocês, mesmo sendo maus, sabem dar coisas boas aos seus filhos. Quanto mais o Pai de vocês, que está no céu, dará coisas boas aos que lhe pedirem!
12 Je chixnoꞌjin kukꞌ ri winaq jetaq ri kiwaj ix kenoꞌjin iwukꞌ. Jeriꞌ kakikꞌut chiqawach ri taqanik xuqujeꞌ ri qꞌalajisal taq utzij ri Dios pa ri Tyoxalaj Wuj.
12 — Façam aos outros o que querem que eles façam a vocês; pois isso é o que querem dizer a
13 Chixok pa ri nitzꞌ uchiꞌ ja, rumal cher nim ri uchiꞌ ja xuqujeꞌ nim uwach ri bꞌe ri kakꞌamow bꞌik ri winaq pa ri kꞌaxkꞌolal. E kꞌi kꞌut kebꞌe chilaꞌ.
13 — Entrem pela porta estreita porque a porta larga e o caminho fácil levam para o inferno, e há muitas pessoas que andam por esse caminho.
14 Are kꞌax bꞌenam pa ri bꞌe ri kakꞌaman bꞌik pa ri kꞌaslemal, rumal cher kꞌin laj nitzꞌ uwach, xaq aꞌjilatal ri winaq ri koꞌk chilaꞌ.
14 A porta estreita e o caminho difícil levam para a vida, e poucas pessoas encontram esse caminho.
15 Chichajij iwibꞌ chike ri kakijaluj chi e qꞌalajisal taq utzij ri Dios, rumal cher xaq e bꞌanal taq tzij. Kakibꞌij chi utzij ri Dios kakibꞌij, jer kekaꞌy chij are koꞌpan iwukꞌ, xa kꞌu qas e xibꞌibꞌal wi jetaq ri kayoꞌt, e tijonelabꞌ.
15 — Cuidado com os falsos
16 Iwetaꞌm kiwach waꞌ we winaq riꞌ, rumal cher man kekwin ta chubꞌanik jun utza jastaq, xaq jer e kꞌo kꞌix ri kesokonik.
16 Vocês os conhecerão pelo que eles fazem. Os espinheiros não dão uvas, e os pés de urtiga não dão figos.
17 Kajunumataj rukꞌ ri cheꞌ. Ronojel utz cheꞌ, utz uwach kuyaꞌo, are kꞌu ri itzel cheꞌ, itzel uwach kuyaꞌo. Maj jun utz cheꞌ ri kuya itzel uwach xuqujeꞌ maj jun itzel cheꞌ ri kuya utz uwach.
17 Assim, toda árvore boa dá frutas boas, e a árvore que não presta dá frutas ruins.
18 Maj jun utz cheꞌ kuya itzel taq uwach xuqujeꞌ man jun itzel cheꞌ kuya utz taq uwach.
18 A árvore boa não pode dar frutas ruins, e a árvore que não presta não pode dar frutas boas.
19 Ronojel cheꞌ ri man utz ta uwach kuyaꞌo, kaqasaxik xuqujeꞌ kaporoxik.
19 Toda árvore que não dá frutas boas é cortada e jogada no fogo.
20 Xaq jeriꞌ kiwetaꞌmaj kiwach ri e bꞌanal taq tzij rumal ri etzelal ri kakibꞌano.
20 Portanto, vocês conhecerão os falsos profetas pelas coisas que eles fazem.
21 Man konojel ta ri kakibꞌij chi in Kajaw xuqujeꞌ in kajchoqꞌe koꞌk pa ri ajawarem rech ri Dios. Xaq xwi koꞌk pa ri ajawarem rech ri Dios ri kakinimaj ri utaqanik ri nuTat ri kꞌo pa ri kaj.
21 — Não é toda pessoa que me chama de “Senhor, Senhor” que entrará no
22 Are kopan ri qꞌij ri kuqꞌat tzij ri Dios pa kiwiꞌ kojonel ri winaq rech uwachulew, e kꞌi na kakibꞌij chwe: “Ajawxel xuqujeꞌ qajchoqꞌe, xqatzijoj ri tzij la chike nikꞌaj winaq chik, xuqujeꞌ xqesaj ri itzel taq uxlabꞌal je xuqujeꞌ xqabꞌan mayijabꞌal taq jastaq pa ri bꞌiꞌ la.”
22 Quando aquele dia chegar, muitas pessoas vão me dizer: “Senhor, Senhor, pelo poder do seu nome anunciamos a mensagem de Deus e pelo seu nome expulsamos demônios e fizemos muitos milagres!”
23 Kinbꞌij na chike: “Chixel chinuwach, itzel taq winaq. Maj we chiꞌwe.”
23 Então eu direi claramente a essas pessoas: “Eu nunca conheci vocês! Afastem-se de mim, vocês que só fazem o mal!”
24 Ri kutatabꞌej xuqujeꞌ kunimaj ri nukꞌutuꞌn, xuqujeꞌ kuchakubꞌej, xaq junam rukꞌ ri achi ri xuyak rachoch puꞌwiꞌ ri abꞌaj.
24 — Quem ouve esses meus ensinamentos e vive de acordo com eles é como um homem sábio que construiu a sua casa na rocha.
25 Xqaj ri jabꞌ, xekꞌiy taq ri nimaꞌ, xpe ri kyaqiqꞌ, xupuyij ri ja rukꞌ chuqꞌabꞌ. Man xtzaq ta kꞌu ri ja, rumal kꞌo puꞌwiꞌ ri abꞌaj.
25 Caiu a chuva, vieram as enchentes, e o vento soprou com força contra aquela casa. Porém ela não caiu porque havia sido construída na rocha.
26 Xapachin ri kutatabꞌej ri nukꞌutuꞌn, man kubꞌan ta kꞌu ri kinbꞌij. Je ri kꞌo jun achi ri maj retaꞌmabꞌal ri xuyak rachoch puꞌwiꞌ ri sanyobꞌ.
26 — Quem ouve esses meus ensinamentos e não vive de acordo com eles é como um homem sem juízo que construiu a sua casa na areia.
27 Xqaj ri jabꞌ, xekꞌiy taq ri nimaꞌ, xpe ri kyaqiqꞌ xupuyij ri ja rukꞌ chuqꞌabꞌ. Xtzaq ri ja, xuqujeꞌ xtukin ronojel.
27 Caiu a chuva, vieram as enchentes, e o vento soprou com força contra aquela casa. Ela caiu e ficou totalmente destruída.
28 Are xtoꞌtaj ri Jesús che tzijonem, konojel ri winaq xemayijanik rumal ri ukꞌutuꞌn.
28 Quando Jesus acabou de falar, as multidões estavam admiradas com a sua maneira de ensinar.
29 Rumal cher ri Jesús xuya taqanik rukꞌ chuqꞌabꞌ, man je ta kꞌu riꞌ kakibꞌan ri aꞌjtijabꞌ rech ri taqanik.
29 Ele não era como os mestres da Lei; pelo contrário, ensinava com a autoridade dele mesmo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.