1 Coríntios 15

K'iche' Cantel NT, new spelling (QUC_NEW) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Qachalal, che we chanim are kwaj chi käna'taj chiwe ri Utzalaj Tzij re ri Evangelio ri nu tzijom chiwe. Are k'u wa' ri tzij ri i k'amom pa ri iwanima', ri qas i taqem u b'anik.
1 Ora, eu vos lembro, irmãos, o evangelho que já vos anunciei; o qual também recebestes, e no qual perseverais,
2 Xuquje' rumal we Tzij ri' ri ix i riqom ru tob'anik ri Dios, we kitaqej u b'anik ri nu tzijom chiwe, we man xaq tä loq' ix kojoninaq che rumal chi man qas tä xich'ob'o.
2 pelo qual também sois salvos, se é que o conservais tal como vo-lo anunciei; se não é que crestes em vão.
3 Ri nu yo'm chiwe are ri tijonik ri nim na u b'anik ri yo'm chwe in. Xink'ut chiwäch chi ri Cristo xkämisax cho ri cruz rumal rech ri qa mak, jas ri kub'ij ru Loq' Pixab' ri Dios ri Tz'ib'talik.
3 Porque primeiramente vos entreguei o que também recebi: que Cristo morreu por nossos pecados, segundo as Escrituras;
4 Xinb'ij chi xmuqtajik, te k'u ri' xk'astaj churox q'ij chkixol ri käminaqib', jas ri xuquje' kub'ij ru Loq' Pixab' ri Dios ri Tz'ib'talik.
4 que foi sepultado; que foi ressuscitado ao terceiro dia, segundo as Escrituras;
5 Xuk'ut k'u rib' chuwäch ri Pedro, te k'u ri' chkiwäch konojel ri kab'lajuj apóstoles.
5 que apareceu a Cefas, e depois aos doze;
6 Te k'u ri' xuk'ut rib' chkiwäch más na chkiwäch job' cientos qachalal ri ki mulim kib'. E k'ia k'u chke wa' e k'asal na kämik, pune nik'iaj chi k'ut e käminaq chik.
6 depois apareceu a mais de quinhentos irmãos duma vez, dos quais vive ainda a maior parte, mas alguns já dormiram;
7 Te k'u ri' xuk'ut rib' chuwäch ri Jacobo, te k'u ri' chkiwäch konojel ri apóstoles.
7 depois apareceu a Tiago, então a todos os apóstolos;
8 K'isb'al re, aretaq u k'utum chi rib' chkiwäch konojel ri nik'iaj chik, xuk'ut rib' chnuwäch in je' ta ne in jun ak'al ri jun chi wi rilik nu wäch xb'anik.
8 e por derradeiro de todos apareceu também a mim, como a um abortivo.
9 Je ri', rumal chi ri in man nim tä nu b'anik chkixol ri apóstoles, man taqal tä k'ut käb'ix apóstol chwe rumal chi xinb'an k'äx chke ri qachalal kojonelab' rech ri Dios.
9 Pois eu sou o menor dos apóstolos, que nem sou digno de ser chamado apóstolo, porque persegui a igreja de Deus.
10 Xa k'u rumal ru toq'ob' ri Dios pa nu wi' je wa' nu b'anik. Man xaq tä k'u loq' u toq'ob'isam nu wäch ri Dios, xane utz xelik rumal chi sib'alaj in chakuninaq na chkiwäch konojel. Man in tä k'ut nu tukiel wi xinb'anow ronojel wa', xane are ri Dios ru toq'ob'isam nu wäch are k'olinaq wuk'.
10 Mas pela graça de Deus sou o que sou; e a sua graça para comigo não foi vã, antes trabalhei muito mais do que todos eles; todavia não eu, mas a graça de Deus que está comigo.
11 Man k'o tä k'u we in che, we rumal ri nu tzij in ix kojoninaq, we k'u ne rumal ri ki tzij ri nik'iaj chik. Are wa' ru Loq' Pixab' ri Dios ri käqatzijoj, are k'u wa' ri ix kojoninaq che.
11 Então, ou seja eu ou sejam eles, assim pregamos e assim crestes.
12 We k'u ri käqatzijoj are la' chi ri Cristo xk'astaj chkixol ri käminaqib', ¿jas che e k'o jujun chiwe käkib'ij chi man kek'astaj tä chi ri käminaqib'?
12 Ora, se prega que Cristo foi ressuscitado dentre os mortos, como dizem alguns entre vós que não há ressurreição de mortos?
13 We k'u man kek'astaj ri käminaqib', mat b'a' xk'astaj ri' ri Cristo chkixol ri käminaqib'.
13 Mas se não há ressurreição de mortos, também Cristo não foi ressuscitado.
14 We ta k'u mat xk'astaj ri Cristo chkixol ri käminaqib', mat b'a' k'o u patän ri' ru Loq' Pixab' ri Dios ri käqatzijoj, xuquje' mat k'o u patän ri' chi ix kojoninaq che ri Cristo.
14 E, se Cristo não foi ressuscitado, logo é vã a nossa pregação, e também é vã a vossa fé.
15 We ta qas tzij je ri', q'alaj ri' chi xaq uj b'anal taq tzij chrij ri Dios, rumal chi qa b'im chi ri Dios xuk'astajisaj ri Cristo chkixol ri käminaqib'. We man qas tzij chi kek'astaj na ri käminaqib', man qas tzij tä ri' chi ri Dios xuk'astajisaj ri Cristo chkixol ri käminaqib'.
15 E assim somos também considerados como falsas testemunhas de Deus que ele ressuscitou a Cristo, ao qual, porém, não ressuscitou, se, na verdade, os mortos não são ressuscitados.
16 We k'u man kek'astaj tä chi ri käminaqib', mat k'u xk'astaj ri' ri Cristo chkixol ri käminaqib'.
16 Porque, se os mortos não são ressuscitados, também Cristo não foi ressuscitado.
17 We ta k'u mat xk'astaj ri Cristo chkixol ri käminaqib', man k'o tä u patän ri' chi ix kojoninaq. K'ä ix sachinaq ri' rumal ri i mak.
17 E, se Cristo não foi ressuscitado, é vã a vossa fé, e ainda estais nos vossos pecados.
18 We ta k'u je ri', xuquje' kel kub'ij chi ri kojonelab' che ri Cristo ri e käminaq chik, xuquje' xsach ta ki wäch ri'.
18 Logo, também os que dormiram em Cristo estão perdidos.
19 We ta xaq xuwi pa ri qa k'aslemal cho ruwächulew k'o u patän chi käku'b'i qa k'ux chrij ri Cristo, uj ta ri' ri sib'alaj b'isob'al qa wäch chkiwäch konojel ri winaq.
19 Se é só para esta vida que esperamos em Cristo, somos de todos os homens os mais dignos de lástima.
20 Kämik k'ut qetam chi qas tzij xk'astaj ri Cristo chkixol ri käminaqib'. Are k'utb'al re wa' chi qas tzij kek'astaj na ri käminaqib'.
20 Mas na realidade Cristo foi ressuscitado dentre os mortos, sendo ele as primícias dos que dormem.
21 Xa k'u rumal jun winaq xpe ri kämikal pa ki wi' konojel ri winaq, je ri' xuquje' rumal jun winaq kek'astaj na konojel ri käminaqib'.
21 Porque, assim como por um homem veio a morte, também por um homem veio a ressurreição dos mortos.
22 Rumal k'u ri Adán konojel ri winaq kekämik, je ri' xuquje' konojel ri e rech ri Cristo käkiriq na ri qas k'aslemal ri man k'o tä u k'isik.
22 Pois como em Adão todos morrem, do mesmo modo em Cristo todos serão vivificados.
23 Ronojel k'u wa' käk'ulmataj na pa ru cholajil: Nab'e xk'astaj ri Cristo chkixol ri käminaqib'. Te k'u ri' ri e rech ri Cristo kek'astaj na aretaq käpetik.
23 Cada um, porém, na sua ordem: Cristo as primícias, depois os que são de Cristo, na sua vinda.
24 Aretaq b'antajinaq chi wa', käpe na ru k'isb'al ronojel. Are chi' ri Cristo kusach na ki wäch ri k'o ki taqanik, ri q'atal taq tzij, xuquje' ri nik'iaj taqanelab' ajchikaj. Kujach k'u na ronojel u wäch taqanik pu q'ab' ri Dios qa Tat.
24 Então virá o fim quando ele entregar o reino a Deus o Pai, quando houver destruído todo domínio, e toda autoridade e todo poder.
25 Tzrajwaxik k'ut chi kätaqan na ri Cristo, k'ä käyi' na che rumal ri Dios chi käch'akanik, qas k'u kätaqan pa ki wi' konojel ri käka'n ki k'ulel che.
25 Pois é necessário que ele reine até que haja posto todos os inimigos debaixo de seus pés.
26 Ri k'isb'al k'ulel ri käsach na u wäch, are ri kämikal.
26 Ora, o último inimigo a ser destruído é a morte.
27 Ronojel k'ut u jachom ri Dios pu q'ab' ri Cristo rech kätaqan puwi'. Aretaq kub'ij ru Loq' Pixab' ri Dios ri Tz'ib'talik chi ronojel jachom pu q'ab' ri Cristo, q'alaj chi man kok tä ri Dios pa kuenta rumal chi are ri Are' ri xjachow ronojel pu q'ab'.
27 Pois se lê: Todas as coisas sujeitou debaixo de seus pés. Mas, quando diz: Todas as coisas lhe estão sujeitas, claro está que se excetua aquele que lhe sujeitou todas as coisas.
28 Aretaq ronojel jachom chi pu q'ab' ri Cristo rech kätaqan puwi', te k'u ri' ri Are' k'ut, ri u K'ojol ri Dios, kujach na rib' pu q'ab' ru Tat ri xjachow ronojel pu q'ab' ri Are'. Je ri' ri Dios are ri Are' ri kätaqan na puwi' ronojel ri k'olik.
28 E, quando todas as coisas lhe estiverem sujeitas, então também o próprio Filho se sujeitará àquele que todas as coisas lhe sujeitou, para que Deus seja tudo em todos.
29 We ta mat k'o ri k'astajib'al chkixol ri käminaqib', ¿jas che e k'o jujun ri käb'an ki qasna' che ki k'exwäch ri ya e käminaq chik? ¿Jas che je' käka'n wa'? We man kek'astaj tä chi ri käminaqib', ¿jas u patän wa' chi käb'an ki qasna' che ki k'exwäch ri käminaqib'? ¡Man k'o taj!
29 De outra maneira, que farão os que se batizam pelos mortos? Se absolutamente os mortos não ressuscitam, por que então se batizam por eles?
30 ¿Jas k'u che ri uj ronojel q'ij xa uj k'o cho ronojel u wäch k'äx?
30 E por que nos expomos também nós a perigos a toda hora?
31 Ri in ronojel q'ij xaq in k'o cho ri kämikal. Are qas tzij ri kinb'ij, qachalal, pune je ri' nim k'u ri kikotemal ri kinna' pa ri wanima' iwumal ix rumal chi ix kojoninaq chik che ri Qajaw Jesucristo.
31 Eu vos declaro, irmãos, pela glória que de vós tenho em Cristo Jesus nosso Senhor, que morro todos os dias.
32 Ri in je wa' ri kinb'ij chi xintij nu chuq'ab' kuk' ri winaq aj Éfeso. Je' ta ne kuk' awaj aj pa taq juyub' xinch'ojin wi. ¿Jas k'u xinch'ak che wa'? We qas tzij chi man kek'astaj tä chi ri käminaqib', qas tzij ta ri' ri käkib'ij ri winaq: “Chujwoq, qatija' k'u jachike ri käqaj rumal chi chuweq kujkämik,” —kecha ri'.
32 Se, como homem, combati em Éfeso com as feras, que me aproveita isso? Se os mortos não são ressuscitados, comamos e bebamos, porque amanhã morreremos.
33 K'o jachin jun winaq mixsub'uwik. Je' jas ri kub'ij ri tzij: “Ri jun ri kerachi'laj ri itzel taq winaq, ketzeletaj na ri utzalaj u no'j kumal,” —kächa'.
33 Não vos enganeis. As más companhias corrompem os bons costumes.
34 Chik'exa ri i chomanik, chib'ana k'u ri jikom pa ri i k'aslemal, mixmakunik. E k'o k'u jujun chiwe ri man qas ketam tä u wäch ri Dios. Kinb'ij wa' chiwe rech kixk'ixik.
34 Acordai para a justiça e não pequeis mais; porque alguns ainda não têm conhecimento de Deus; digo-o para vergonha vossa.
35 We k'u ne k'o jun kuta' chqe, kub'ij: “¿Jas käb'antaj na rech ri käminaqib' kek'astajik? ¿Jas lo u b'anik ri' ri ki cuerpo?” —kächa ri'.
35 Mas alguém dirá: Como ressuscitam os mortos? e com que qualidade de corpo vêm?
36 Jachin ri je' kuta' wa' xa kon ri'. Rumal chi aretaq jun ija' kätikik, ri ija' ri' rajwaxik käq'ay ri rij rech kätuxik, käk'iy k'u ri tiko'n.
36 Insensato! o que tu semeias não é vivificado, se primeiro não morrer.
37 Ri kämuq kan pa rulew man are tä ri tiko'n ri k'iyinaq chi loq, xane xa are ri ija', we are triko, o we ne are jun u wäch ija' chik jas ri ixim.
37 E, quando semeias, não semeias o corpo que há de nascer, mas o simples grão, como o de trigo, ou o de outra qualquer semente.
38 Ri Dios k'ut kub'an na che ri ija' ri' jas ru b'anik ri kraj, chkijujunal k'ut keuk'iyisaj jas ri kraj kub'an chke.
38 Mas Deus lhe dá um corpo como lhe aprouve, e a cada uma das sementes um corpo próprio.
39 Man konojel tä ri cuerpos xaq junam ki wäch. Xane jun wi ri ki cuerpo ri winaq, jun wi ri ke ri awaj, jun wi ri ke ri kär, xuquje' jun chi wi ri ke ri chikop ajuwokaj.
39 Nem toda carne é uma mesma carne; mas uma é a carne dos homens, outra a carne dos animais, outra a das aves e outra a dos peixes.
40 Je ri' xuquje' e k'o cuerpos ajchikaj, e k'o k'u cuerpos ajuwächulew. Jun chi wi ri ki je'lal ri cuerpos ajchikaj, jun chi wi k'ut ri ki je'lal ri cuerpos ajuwächulew.
40 Também há corpos celestes e corpos terrestres, mas uma é a glória dos celestes e outra a dos terrestres.
41 Ru juluwem ri q'ij man junam tä ruk' ru juluwem ri ik', xuquje' man junam tä ruk' ri ki juluwem ri ch'imil. Chkixol ri ch'imil k'ut jalajoj wi ri ki juluwem ri jun ruk' ri jun chik.
41 Uma é a glória do sol, outra a glória da lua e outra a glória das estrelas; porque uma estrela difere em glória de outra estrela.
42 Are k'u je wa' käk'ulmataj na aretaq kek'astaj ri käminaqib'. Kämuq kan jun cuerpo ri käq'ayik, käk'astaj k'u na jun cuerpo ri man käq'ay tä chik, ri man käkäm taj.
42 Assim também é a ressurreição, é ressuscitado em incorrupção.
43 Kämuq kan jun cuerpo ri tzel kilitajik, käk'astaj k'u na jun cuerpo ri je'lik, ri nim na u q'ij. Kämuq jun cuerpo ri man qas k'o u chuq'ab', käk'astaj k'u na jun cuerpo ri qas k'o u chuq'ab'.
43 Semeia-se em ignomínia, é ressuscitado em glória. Semeia-se em fraqueza, é ressuscitado em poder.
44 Kämuq kan jun cuerpo ajuwächulew, käk'astaj k'u na jun cuerpo ajchikaj. We k'o ri' ri cuerpo ajuwächulew, xuquje' k'o ri' ri cuerpo ajchikaj.
44 Semeia-se corpo animal, é ressuscitado corpo espiritual. Se há corpo animal, há também corpo espiritual.
45 Je' jas ri kub'ij ru Loq' Pixab' ri Dios ri Tz'ib'talik: “Ri nab'e achi, ri Adán, xb'an che chi are jun winaq ri k'o u k'aslemal,” —kächa'. Are k'u ri k'isb'al Adán are ri Espíritu ri kuya k'aslemal.
45 Assim também está escrito: O primeiro homem, Adão, tornou-se alma vivente; o último Adão, espírito vivificante.
46 Man are tä k'u xpe ri ajchikaj nab'e, xane are nab'e xpe ri ajuwächulew. Te k'u ri' xpe chi ri ajchikaj.
46 Mas não é primeiro o espiritual, senão o animal; depois o espiritual.
47 Ri nab'e achi ri xb'an ruk' ulew are jun ajuwächulew. Ri ukab' achi, ri Qajaw Jesús, pa ri kaj xpe wi.
47 O primeiro homem, sendo da terra, é terreno; o segundo homem é do céu.
48 Ri cuerpos ajuwächulew, e are je' jas ru cuerpo ri nab'e winaq ri xb'an ruk' ulew. Are k'u ri cuerpos ajchikaj e are je' jas ru cuerpo ri Jun ri xpe chikaj.
48 Qual o terreno, tais também os terrenos; e, qual o celestial, tais também os celestiais.
49 Ri qa b'anik kämik are je' jas ri achi ri xb'an ruk' ulew, kopan k'u na ri q'ij aretaq je' kujb'antaj na jas ri Jun ri ajchikaj.
49 E, assim como trouxemos a imagem do terreno, traremos também a imagem do celestial.
50 Ri kel kub'ij ri tajin kinb'ij chiwe, qachalal, are la' chi uj ruk' ri qa cuerpo ri' ri xa re ti'j, re b'aq man kuya' taj kujopan chila' chikaj jawije' ri kätaqan wi ri Dios pa qa wi'. Ri xa käq'ayik man kuya' taj chi mat k'o u k'isik.
50 Mas digo isto, irmãos, que carne e sangue não podem herdar o reino de Deus; nem a corrupção herda a incorrupção.
51 Kwaj k'ut chi kiwetamaj ri man etamtal taj. Man qonojel tä ri uj kujkäm na, qonojel k'ut käk'extaj na ri qa b'anik.
51 Eis aqui vos digo um mistério: Nem todos dormiremos mas todos seremos transformados,
52 Xa k'u pa jun rat käk'ulmataj wa', je' jas ri kub'an jun winaq kuyub'a' u waq'äch, aretaq käb'an ri k'isb'al trompeta. Kätataj k'u na chi koq'sax ri trompeta. Te k'u ri' kek'astaj na ri käminaqib' rech man kekäm tä chik. Are k'u ri uj, qonojel käk'extaj na ri qa b'anik.
52 num momento, num abrir e fechar de olhos, ao som da última trombeta; porque a trombeta soará, e os mortos serão ressuscitados incorruptíveis, e nós seremos transformados.
53 Rajwaxik k'ut chi we qa k'aslemal ri' ri xa käk'is u wäch, are käk'extaj wa', käk'oji k'u na ri qa k'aslemal ri man k'o tä u k'isik. We qa cuerpo ri' ri xa käkämik käk'extaj na wa' rech käk'oji na jun qa cuerpo ri man käkäm taj.
53 Porque é necessário que isto que é corruptível se revista da incorruptibilidade e que isto que é mortal se revista da imortalidade.
54 Aretaq we qa k'aslemal ri' ri xa käk'is u wäch are k'extajinaq chik, käk'oji k'u ri qa k'aslemal ri man k'o tä u k'isik. Aretaq we cuerpo ri' ri xa käkämik k'extajinaq chik rech käk'oji na jun cuerpo ri man käkäm taj, je' kel na wa' jas ri kub'ij ru Loq' Pixab' ri Dios ri Tz'ib'talik: “¡Sachinaq u wäch ri kämikal, tz'aqat k'u ri ch'akanik!” —kächa'.
54 Mas, quando isto que é corruptível se revestir da incorruptibilidade, e isto que é mortal se revestir da imortalidade, então se cumprirá a palavra que está escrito: Tragada foi a morte na vitória.
55 “Ri at, kämikal, ¡man ya'tal tä chik chawe ru b'anik k'äx chqe! Kämikal, kab'ij chi katkowinik katch'akan pa qa wi', man katch'akan tä k'u na,” —kächa ri'.
55 Onde está, ó morte, a tua vitória? Onde está, ó morte, o teu aguilhão?
56 Ri käyo'w u chuq'ab' ri kämikal chub'anik k'äx chqe, tzare ri mak. Are k'u ri käyo'w u chuq'ab' ri mak tzare ri ojer Pixab'.
56 O aguilhão da morte é o pecado, e a força do pecado é a lei.
57 Maltiox k'u che ri Dios chi kuya chqe chi kujch'akan na rumal ri Qajaw Jesucristo.
57 Mas graça a Deus que nos dá a vitória por nosso Senhor Jesus Cristo.
58 Rumal k'u ri', loq'alaj taq qachalal, chib'ana jikom che ri iwanima', chijikib'a k'u i k'ux rech kitaqej na u patänixik ri Qajaw Jesús amaq'el ronojel q'ij. Je ri', rumal chi ri ix iwetam chi ri chak ri kib'an chupatänixik ri Qajaw Jesús, man xaq tä loq' kib'an wa'.
58 Portanto, meus amados irmãos, sede firmes e constantes, sempre abundantes na obra do Senhor, sabendo que o vosso trabalho não é vão no Senhor.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.