Lucas 17
Paicî NT (PRI_WBT) vs ARA
1 [Na jè tòotù, â] é ina tà tèpa *câmu kêe wà Iésu pâ: «O nye ciburà wâru pâ naigé mara èpà na o paari tâjè [naa na gòropuu bèeni]. Êco na ê tojii, âna é tatée pwi âboro na é popa pwi jè bée, naa na naigé bèepwiri!»
1 Disse Jesus a seus discípulos: É inevitável que venham escândalos, mas ai do homem pelo qual eles vêm!
2 «Gà ipwacôoco. Gà cibwaa pwa ma gùmagù ê cèikîkà [pwi jè âboro kôo, na é pwacèwii] ji pwi nari èpo. Ba ê wârimuru'gà, âna o dau maina jii na jè tòo naa goro nyagà cè pé atü cèna maina, ma jè tügà naa najawé!
2 Melhor fora que se lhe pendurasse ao pescoço uma pedra de moinho, e fosse atirado no mar, do que fazer tropeçar a um destes pequeninos.
3 Â gà têre, wiàna é pwa cèna èpà [tâgà] wà pwi a cèikî béegà, â gàu mara pitùra bwàti, â gà paari têe ê èpà kêe. Â wiàna é pinünüma ma é biié, â gà pwanaurié.
3 Acautelai-vos. Se teu irmão pecar contra ti, repreende-o; se ele se arrepender, perdoa-lhe.
4 Â wiàna é tà ciburà pwa na èpà tâgà, na diri pâ tòotù, â wiàna é biié ma picigòboo tâgà taaci, â gà pwanaurié taaci.»
4 Se, por sete vezes no dia, pecar contra ti e, sete vezes, vier ter contigo, dizendo: Estou arrependido, perdoa-lhe.
5 [Na jè tòotù, â] rà ina tà Iésu wà tèpa câmu kêe, pâ: «Gà naa tâbà cèikî na dau maina.»
5 Então, disseram os apóstolos ao Senhor: Aumenta-nos a fé.
6 Â é tòpi tàra pâ: «Wiàna ê cèikî kàwà, âna dau kîri pwacèwii ji nari murunyabu, â o pâri ma guwà ina târa ê upwâra bèeni pâ: “Càùgà ma câmigà naa nawià!” â o nye wàra!»
6 Respondeu-lhes o Senhor: Se tiverdes fé como um grão de mostarda, direis a esta amoreira: Arranca-te e transplanta-te no mar; e ela vos obedecerá.
7 [É pacâmurirà mwara wà Iésu, â é ina tàra pâ]: «Guwà jèe côo cai pwi ênawéna na é ûmwari aupwanapô, é, é wéaari macii. Wiàna é wâjué côwâ gée na aupwanapô, âna câé caa tâaboo wài naa goro taapà, ba na é mara ija, béaa kà pwi ukai kêe!
7 Qual de vós, tendo um servo ocupado na lavoura ou em guardar o gado, lhe dirá quando ele voltar do campo: Vem já e põe-te à mesa?
8 Bwa! É pitòotéri wài ârabwée kêe, ba na é mara piênawéna kà pwi ukai. Â é pwabwàti ê utimuru kêe, â é tòpò têe naa goro taapà.
8 E que, antes, não lhe diga: Prepara-me a ceia, cinge-te e serve-me, enquanto eu como e bebo; depois, comerás tu e beberás?
9 Â càcaa pâri ma é pwaolé têe wà pwi ukai, ba ê pwina é pwa, âna nye wakè kêe.
9 Porventura, terá de agradecer ao servo porque este fez o que lhe havia ordenado?
10 «Ipaiwà naa goowà. Ba wiàna guwà pwa diri wakè na é naa tàwà wà Pwiduée, â wâdé na guwà ina têe pâ: “Bà tèpa ênawéna'gà na piticèmuru naa goobà. Â bà nye pwa co ê wakè na gà naa tâbà.”»
10 Assim também vós, depois de haverdes feito quanto vos foi ordenado, dizei: Somos servos inúteis, porque fizemos apenas o que devíamos fazer.
11 É gére pâra gée napô Galilée dàra *Iérusaléma wà Iésu, â é tèepaa naa na ére na wâmwünyabweri ê napô *Samaria.
11 De caminho para Jerusalém, passava Jesus pelo meio de Samaria e da Galileia.
12 Â é pàgà naa na jè village. Ûna é tèepaa pâ, â pwa na rà pime mariê tèpa 10 âboro na rà pwa maga.
12 Ao entrar numa aldeia, saíram-lhe ao encontro dez leprosos,
13 Ûna rà bwaa wâiti jiié, â rà uu too ma ina pâ: «Pwi Ukai Iésu, gà meaaribà [ma pwa ma tiàu maagé kâbà]!»
13 que ficaram de longe e lhe gritaram, dizendo: Jesus, Mestre, compadece-te de nós!
14 Â é ucârirà wà Iésu, â é ina tàra pâ: «Guwà pâra nau ipaariwà tà tèpa pwa *ârapwaailò.» Ûna rà bwaa gére pâra, â nye tiàu kaa i pai maga kàra.
14 Ao vê-los, disse-lhes Jesus: Ide e mostrai-vos aos sacerdotes. Aconteceu que, indo eles, foram purificados.
15 Â é côo wà pwi jè ârapàararà pâ, jèe tiàu i maga kêe. Â é nye itàa wâjué me côwâ kaa, â é tomara naa na pai ipwàdée kêe, pâ: «Pwamaina Pwiduée!»
15 Um dos dez, vendo que fora curado, voltou, dando glória a Deus em alta voz,
16 Â é tùu jùrué ma cigòboo na ara Iésu, ba na é pwaolé têe. Napwa naa goo wà pwi âboro bèepwiri, âna pwi âboro gée Samaria.
16 e prostrou-se com o rosto em terra aos pés de Jesus, agradecendo-lhe; e este era samaritano.
17 Â é ina têe wà Iésu pâ: «Ico pwini, wâpà tèpa 9 béegà?
17 Então, Jesus lhe perguntou: Não eram dez os que foram curados? Onde estão os nove?
18 Gorodà na câguwà caa capai wâjué côwâ ma guwà pwamaina Pwiduée? Â wàco wâgà, na gà pwi a pârame!
18 Não houve, porventura, quem voltasse para dar glória a Deus, senão este estrangeiro?
19 Gà cimadò, â gà pâra, ba gà jèe wâdé côwâ goo ê cèikî'gà.»
19 E disse-lhe: Levanta-te e vai; a tua fé te salvou.
20 [Na jè tòotù] â wà pàra tèpa *Farasaio, âna rà tawèeri Iésu pâ: «Wiidà cèna ée mwa tòpò ê Mwaciri kêe wà Pwiduée?» Mwaciri âna é jèe wâni  é tòpi tàra pâ: «Càcaa muru na guwà o côo goro âraporomeewà!  o càcaa pâri ma [guwà tà tapacîri ê câmu kêe,
20 Interrogado pelos fariseus sobre quando viria o reino de Deus, Jesus lhes respondeu: Não vem o reino de Deus com visível aparência.
21 ba na] guwà o pi-ina tàwà pâ: “É wâni” é, “É wâpwiri”. Ba ê *Mwaciri kà Pwiduée, âna é jèe wânabibiu kàwà!»
21 Nem dirão: Ei-lo aqui! Ou: Lá está! Porque o reino de Deus está dentro de vós.
22 Gée na càùé, â [ûna rà tâa acari] wà Iésu ma wà tèpa câmu kêe, â é ina tàra mwara pâ: «O mwa tèepaa ê pàara na o dau nümawà na guwà côo ê pai wâjué côwâ kôo, ma jè o piwâro naima, wiàna na ji caapwi tòotù. Êco na o càcaa pâri.
22 A seguir, dirigiu-se aos discípulos: Virá o tempo em que desejareis ver um dos dias do Filho do Homem e não o vereis.
23 Â [guwà ipwacôowà, ba pwiri] rà o ina tàwà pâ, go tâa ni, é, go tâa na jè ére. Â guwà cibwaa cèikî naa goorà, â guwà cibwaa pâra nau mudòo wê.
23 E vos dirão: Ei-lo aqui! Ou: Lá está! Não vades nem os sigais;
24 Ba wiàna go tèepaa boome côwâ, wâgo *Pwina naîri âboro, â [o ticè âboro cèna é cîdaée! Ba] o pwacèwii ê âra na ée pwéelaa, na jè o côo pitiri gòropuu.
24 porque assim como o relâmpago, fuzilando, brilha de uma à outra extremidade do céu, assim será, no seu dia, o Filho do Homem.
25 Êco na, béaa kâra ê pwiibà, âna wâdé na go dau pwamaagé côo, â wâdé na rà tütâjiio wà tèpa âboro nabà.
25 Mas importa que primeiro ele padeça muitas coisas e seja rejeitado por esta geração.
26 «Â go ina tàwà pâ: Rà o pò goro pai wâjué côwâ kôo wà tèpa âboro, pwacèwii tàpé na ia rà pò goro i jawé, na ia tùpwùtùru gòropuu, na pàara kà Noa. Ba rà nye tà pi-ija ma wâdo; â rà piéa, ma paéari ê pa èpo kàra. Â ticè cèna rà tâmogòori, tèepaa naa goro i tòotù, na é tò naa na i wànga kêe wà Noa. Â é nye tèepaa me kaa i jawé, â cau tubatiàurà diri [wàco Noa ma ê tâa kêe na rà wâro].
26 Assim como foi nos dias de Noé, será também nos dias do Filho do Homem:
27 — ausente —
27 comiam, bebiam, casavam e davam-se em casamento, até ao dia em que Noé entrou na arca, e veio o dilúvio e destruiu a todos.
28 «Â ipaiwà mwara bau i pwi ia tèepaa [naa *Sodoma] na pàara kà Lota. Ba rà tà pi-ija ma wâdo, â rà pi-icu ma wâri, â rà pwa napô, ma ba wâ.
28 O mesmo aconteceu nos dias de Ló: comiam, bebiam, compravam, vendiam, plantavam e edificavam;
29 [Â ticè cèna rà tâmogòori, tèepaa naa goro] i tòotù, na é uru jii ê ville kàra wà Lota. Â é nye tèepaa me kaa ê ânye ma dà na tòo, na é tûu naa gòrà gée napwéretòotù, [pwacèwii ê popaa]. Â cau tubatiàurà diri.
29 mas, no dia em que Ló saiu de Sodoma, choveu do céu fogo e enxofre e destruiu a todos.
30 Â o nye ipaiwà mwara, naa goo ê pai tèepaa me côwâ kôo, wâgo Pwina naîri âboro. [Ba o tabapò wà tèpa âboro.]»
30 Assim será no dia em que o Filho do Homem se manifestar.
31 «Na pwi tòotù-bà, â wà pwina é nao gòroigé jii wâ, âna o càcaa pâri ma é tò naa na wâ, nau popa cè jè muru. Â wà pwina é wakè na ê na aupwanapô, âna o càcaa pâri ma é bwaa wâjué côwâ naa jaaé.
31 Naquele dia, quem estiver no eirado e tiver os seus bens em casa não desça para tirá-los; e de igual modo quem estiver no campo não volte para trás.
32 Â guwà niimiri ê pwina é tèepaa naa goo wâdà Lota, [na ia é niâ wâjué côwâ. Ba ia tiàué ma wà tàpé Sodoma].
32 Lembrai-vos da mulher de Ló.
33 «Ba wà pwina nümee na é wéaari ê wâro kêe, âna ée mwa tubatiàu. Â wà pwina é panuâ ê wâro kêe, âna wà pwiibà, âna ée udò [â o tâa têe ê *âji wâro].
33 Quem quiser preservar a sua vida perdê-la-á; e quem a perder de fato a salvará.
34 Na go o mwa wâjué côwâ, [â go mwa popa tèpa âboro kôo]. Ba gée goo wà tupédu âboro cèna ru puu na caapwi naditàrawâ, âna o popa pwi jèpwi, â o naaco pwi jèpwi.
34 Digo-vos que, naquela noite, dois estarão numa cama; um será tomado, e deixado o outro;
35 Â gée goo du ilàri cèna ru tòbiti blé naima, âna o popa tô jèpwi, â é tà tâa tô jèpwi. {
35 duas mulheres estarão juntas moendo; uma será tomada, e deixada a outra.
36 «Â gée goo wà tupédu âboro cèna ru wakè na aupwanapô, âna o popa pwi jèpwi, â é tà tâa pwi jèpwi.}»
36 [Dois estarão no campo; um será tomado, e o outro, deixado.]
37 [Ûna rà têre ê popai bèepwiri] wà tèpa câmu kêe, â rà tawèerié pâ: «Gona wiidà na o mwa tèepaa pwiri, co Pwi Ukai?» Â é tòpi tàra pâ: «[Guwà tàcî, â guwà côo pâ câmu kêe. Ba pwacèwii na jè mu ina pâ]: “Wâna é tâ tabéaa wê bwaooré, âna é wêe ê macii bà.”»
37 Então, lhe perguntaram: Onde será isso, Senhor? Respondeu-lhes: Onde estiver o corpo, aí se ajuntarão também os abutres.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.