Mateus 6
Reꞌ Lokꞌ Laj Hu̱j Wilic wi̱ꞌ Ribiral i Jesus (POHNT) vs NTLH
1 «Chayohbalej awi̱b tak chi reꞌ ato̱b laj cꞌuhtunic cꞌuhtumaj aweh tak, ma̱kꞌor tak lok xa reh cꞌuhtbal awach tak chi quiwach take cꞌacharel chi reꞌ hat-tak xa coric chic wach anoꞌjbal tak, maj wi jeꞌ reꞌ enaꞌn tak xa maꞌxta woꞌ acꞌulum tak jenoꞌ asi̱ tak ru̱cꞌ i kAja̱w Dios wilic ar pan taxa̱j.
1 — Tenham o cuidado de não praticarem os seus deveres religiosos em público a fim de serem vistos pelos outros. Se vocês agirem assim, não receberão nenhuma recompensa do Pai de vocês, que está no céu.
2 Reꞌ laꞌ hat-tak nachaꞌn tak jenoꞌ cꞌaxo̱j, ma̱wesaj tak lok ribiral chaj bih na̱banam tak jenoꞌ toꞌbonic jeꞌ ricab wilic take cꞌacharel jeꞌ reꞌ ncaꞌn ar pan tak pa̱t ntijiljic wi̱ꞌ ri̱j i Cꞌuhbal Yeꞌo̱j reh Moyses on ar pan tak be̱h. Jeꞌ reꞌ nikꞌor ruꞌum nok reꞌ take winak reꞌreꞌ xa banbal quiwach take maj nok ncaꞌn jenoꞌ cꞌaxoj i̱b xa nchokonic chic i su̱b nquicoj chi cꞌuhtbal lok reh quibano̱j chi quiwach take cꞌacharel xa reh ti chi nariyeꞌeric quilokꞌil. Ruꞌum chi jeꞌ reꞌ ncaꞌn, reꞌ hin til nikꞌor aweh tak chi xa reꞌ woꞌ ti riyeꞌjic quilokꞌil cuꞌum take cꞌacharel nquicꞌul chi jeꞌ ricab jenoꞌ quisi̱.
2 — Quando você der alguma coisa a uma pessoa necessitada, não fique contando o que fez, como os hipócritas fazem nas
3 Ru̱cꞌ reꞌreꞌ til nikꞌor woꞌ aweh tak chi til ma̱ban aweh tak jeꞌ ricab ncaꞌn take winak reꞌreꞌ, nachaꞌn laꞌ tak jenoꞌ cꞌaxoj i̱b, xa pan acꞌux ok tak wihꞌok cho
3 Mas você, quando ajudar alguma pessoa necessitada, faça isso de tal modo que nem mesmo o seu amigo mais íntimo fique sabendo do que você fez.
4 eh chi jeꞌ reꞌ chi maꞌ hab ta chic wach jenoꞌ enehtꞌalanic reh, reꞌ Ajabe̱s Dios reꞌ xilbic cho reh chi xa pan acꞌux xwihꞌic i cꞌaxo̱j xaꞌn tak, xa jeꞌ na ricab nyeꞌjic jenoꞌ asi̱ tak, nariyeb cho aweh tak chi reꞌ ratoꞌbil wilic cho chana̱ tak, narilmijic wach cuꞌum i tinamit.
4 Isso deve ficar em segredo; e o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
5 «Jeꞌ woꞌ, nikꞌor aweh tak chi nachaꞌn ati̱j tak ma̱ban woꞌ aweh tak jeꞌ ricab wilic take cꞌacharel jeꞌ ru̱cꞌ kꞌe̱ꞌ nponic chi quiwach ribanaric quiti̱j chi paꞌalque̱b chipam take pa̱t ntijiljic wi̱ꞌ ri̱j i Cꞌuhbal Yeꞌo̱j reh Moyses on pan tak ritzꞌuꞌc be̱h. Reꞌ take winak reꞌreꞌ, reꞌ xa banbal take quiwach, ncaꞌn quiti̱j xa reh chi naquilmijic cuꞌum take cꞌacharel eh reꞌ hin til nikꞌor aweh tak chi xa reꞌ woꞌ ti quilmijic cuꞌum take cꞌacharel, xa reꞌ woꞌ ti reꞌ nquicꞌul chi jeꞌ ricab jenoꞌ quisi̱.
5 — Quando vocês orarem, não sejam como os hipócritas. Eles gostam de orar de pé nas
6 Chi jeꞌ reꞌ kꞌuruꞌ, til nikꞌor woꞌ aweh tak chi ma̱ban aweh tak jeꞌ ricab ncaꞌn take winak reꞌreꞌ. Nachaꞌn laꞌ ati̱j tak, chasicꞌ tak jenoꞌ yeꞌa̱b pan apa̱t tak reꞌ etiwihꞌic tak wi̱ꞌ chi ti̱j chawutquel tak eh chi jeꞌ reꞌ nok abanam chic ati̱j tak chiwach Ajabe̱s Dios reꞌ xa reꞌ woꞌ reꞌ xwihꞌic awu̱cꞌ chi abirmajic tak, xa jeꞌ na ricab nyeꞌjic jenoꞌ asi̱ tak, nariyeb aweh tak chi reꞌ take cꞌacharel naquilom ricꞌuꞌljic cho ati̱j xaꞌn tak johtok chiwach i Dios chi xa reꞌ woꞌ reꞌ xwihꞌic awu̱cꞌ chi abirmajic tak.
6 Mas você, quando orar, vá para o seu quarto, feche a porta e ore ao seu Pai, que não pode ser visto. E o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
7 «Jeꞌ woꞌ nachaꞌn ati̱j tak, reꞌ hat-tak ma̱pahklom tak xa chaj bih ajwal wach chaweh tak jeꞌ ricab ncaꞌn take maꞌ reꞌ ta ra̱ꞌ riꞌsil cho maꞌ Israhel, reꞌ nquicapaj chi equicꞌuꞌljic cho ruꞌum i Dios xa ruꞌum chi nquipahklom johtok reh i chaj bih ajwal wach chi queh.
7 — Nas suas orações, não fiquem repetindo o que vocês já disseram, como fazem os pagãos. Eles pensam que Deus os ouvirá porque fazem orações compridas.
8 Paꞌ bih ajwal wach chaweh tak kꞌuruꞌ, ma̱pahklom woꞌ tak johtok reh Dios jeꞌ ricab ncaꞌn take cꞌacharel reꞌreꞌ, reꞌ cok ruꞌ ruꞌum chi reꞌ kAja̱w Dios rehtꞌalim chic cho chaj bih ajwal wach chaweh tak chi cu jaꞌ ta pe napahkaj tak johtok reh, reꞌ ok ritoꞌbal chapahkaj tak johtok reh kꞌuruꞌ.
8 Não sejam como eles, pois, antes de vocês pedirem, o Pai de vocês já sabe o que vocês precisam.
9 Jeꞌ aj reꞌ kꞌuruꞌ je wili ti̱j nikꞌor aweh tak chi na̱banam tak johtok chiwach i Dios:
9 Portanto, orem assim:
10 Ruꞌum aj woꞌ reꞌ, nkapahkaj woꞌ aweh chi chalok chi kana̱ rinimal awajawric chi kꞌatal kꞌoric.
10 Venha o teu
11 Jeꞌ woꞌ chic, nkapahkaj johtok aweh chi reꞌ kawaꞌ kaha̱ꞌ reꞌ curman chi keh reh juꞌjun i kꞌi̱j, chayew woꞌ cho keh reh kꞌi̱j yuꞌna
11 Dá-nos hoje o alimento que precisamos.
12 kAja̱w Dios, chacuy woꞌ cho kamahc
12 Perdoa as nossas ofensas
13 Jeꞌ woꞌ chic, ma̱yew kꞌab chi ekojkajic chipam kꞌetbal pa̱m be̱h ricoj aj Yahm chi ekojmahcanic,
13 E não deixes que sejamos tentados,
14 «Jeꞌ aj reꞌ kꞌuruꞌ chaꞌn tak i cuyuj mahc maj wi reꞌ hat-tak enacuy tak quimahc take awas acha̱kꞌ tak, reꞌ kAja̱w Dios wilic cho pan taxa̱j ewoꞌ ricuy amahc hat-tak.
14 — Porque, se vocês perdoarem as pessoas que ofenderem vocês, o Pai de vocês, que está no céu, também perdoará vocês.
15 Tzꞌa̱b ruꞌ wi maꞌ nacuy tak quimahc awas acha̱kꞌ tak, xa maꞌ eta woꞌ ncuyuric cho amahc tak ruꞌum i kAja̱w Dios.
15 Mas, se não perdoarem essas pessoas, o Pai de vocês também não perdoará as ofensas de vocês.
16 «Chaꞌn ati̱j tak kꞌuruꞌ eh wi nchel na̱cuyum awaꞌ aha̱ꞌ tak chi ti̱j, reꞌ hat-tak ma̱yew tak lok chi cꞌuhtjic jeꞌ ricab wilic take cꞌacharel jeꞌ reꞌ ncaꞌn. Jeꞌ reꞌ nikꞌor maj reꞌ take cꞌacharel reꞌreꞌ xa banol take quiwach chi quiwach take cꞌacharel maj nanquicuy quiwaꞌ quiha̱ꞌ xa nquijal chic lok i quilbal reh chi naricojoric quehtalil cuꞌum take cꞌacharel chi cuyuj wiꞌc ncaꞌn chi ti̱j. Ruꞌum chi jeꞌ reꞌ ncaꞌn, reꞌ hin til nikꞌor aweh tak chi xa reꞌ woꞌ ti quilmijic nbanaric cuꞌum take cꞌacharel, xa reꞌ woꞌ ti reꞌ nquicꞌul chi jeꞌ ricab jenoꞌ quisi̱.
16 — Quando vocês jejuarem, não façam uma cara triste como fazem os hipócritas, pois eles fazem isso para todos saberem que eles estão jejuando. Eu afirmo a vocês que isto é verdade: eles já receberam a sua recompensa.
17 Ru̱cꞌ reꞌreꞌ til nikꞌor woꞌ aweh tak chi reꞌ hat-tak ma̱ban aweh tak jeꞌ ricab ncaꞌn take reꞌ, nachaꞌn laꞌ tak cuyuj wiꞌc chi ti̱j, chacowsaj awilbal tak eh chatikꞌa̱ꞌ woꞌ ti awi̱b tak chi coric.
17 Mas você, quando jejuar, lave o rosto e penteie o cabelo
18 Jeꞌ reꞌ chaꞌn tak reh chi maꞌ eta nacꞌuhtaj tak lok chi quiwach take tinamit chi cuyuj wiꞌc haꞌ naꞌn tak eh chi jeꞌ reꞌ nok akꞌorom tak chic johtok apahkanic tak chiwach i kAja̱w Dios reꞌ xa reꞌ wach reꞌ xehtꞌalanic cho reh chaj bih xapahkaj tak johtok reh, reꞌreꞌ xa jeꞌ na ricab nyeꞌjic jenoꞌ asi̱ tak, nariyeb aweh tak chi reꞌ take cꞌacharel naquilom i ricꞌuꞌljic cho apahkanic xaꞌn tak chiwach chi maꞌ hab ta chic jenoꞌ xehtꞌalanic reh.
18 para os outros não saberem que você está jejuando. E somente o seu Pai, que não pode ser visto, saberá que você está jejuando. E o seu Pai, que vê o que você faz em segredo, lhe dará a recompensa.
19 «Ayuꞌ wach acꞌal reꞌ take ricꞌoyil tzꞌih nquicꞌux take tzꞌih, reꞌ take chꞌihchꞌ quimuꞌkric eh reꞌ take aj lekꞌ quiꞌoquic pan tak pa̱t, majeꞌ? Ruꞌum chi jeꞌ reꞌ ncꞌuluric, maꞌ tare̱t ta chi enayew acꞌux tak china̱ take bihomal nmoloric wach ayuꞌ wach acꞌal,
19 — Não ajuntem riquezas aqui na terra, onde as traças e a ferrugem destroem, e onde os ladrões arrombam e roubam.
20 reꞌ laꞌ tare̱t chi enayew acꞌux tak chiri̱j take bihomal wilic ru̱cꞌ Dios ar pan taxa̱j maj ar maꞌxta take ricꞌoyil tzꞌih quicꞌuxbic reh tzꞌih, maꞌ quimuꞌkric ta take chꞌihchꞌ eh maꞌxta woꞌ take aj lekꞌ quiꞌoquic pan tak pa̱t.
20 Pelo contrário, ajuntem riquezas no céu, onde as traças e a ferrugem não podem destruí-las, e os ladrões não podem arrombar e roubá-las.
21 Chiri̱j ok i Dios chachꞌica̱ꞌ tak acꞌux kꞌuruꞌ maj jeꞌ ricab nok reꞌ hoj maꞌ kojcapewenic ta chiri̱j kabihomal nok kehtꞌalim haj cꞌolic cho chi coric, jeꞌ woꞌ reꞌ ru̱cꞌ i Dios, wi ar ru̱cꞌ chꞌiclic kacꞌux, reꞌ kacapew-bal ewoꞌ nwihꞌic chi suk
21 Pois onde estiverem as suas riquezas, aí estará o coração de vocês.
22 eh kojriyew woꞌ pan sakom jeꞌ ricab nok reꞌ nakꞌ kawach, reꞌreꞌ nbanic chi pan sakom kojwihꞌic. Jeꞌ reꞌ ajic wi reꞌ nakꞌ kawach sakom quiꞌilbic, pan sakom woꞌ ekojwihꞌic.
22 — Os olhos são como uma luz para o corpo: quando os olhos de vocês são bons, todo o seu corpo fica cheio de luz.
23 Tzꞌa̱b ruꞌ, wi maꞌ sakom chic quiꞌilbic i nakꞌ kawach xa pan kꞌekom woꞌ enwihꞌic chiꞌnchel katiꞌjolal. Jeꞌ reꞌ ajic, wi kꞌe̱ꞌ nchel tiꞌquilal chi reꞌ hoj wilco̱j pan kꞌekom ruꞌum chi maꞌ sakom ta chic quiꞌilbic take nakꞌ kawach reꞌ nyeꞌbic nak keh pan sakom, ra̱j rikꞌorom chi kꞌe̱ꞌ woꞌ chic tiꞌquilal chi reꞌ kacapew-bal enmoysjic pa̱m ruꞌum chi maꞌ reꞌ ta chiri̱j i Dios chꞌiclic, chiri̱j laꞌ take bihomal ayuꞌ wach acꞌal.
23 Porém, se os seus olhos forem maus, o seu corpo ficará cheio de escuridão. Assim, se a luz que está em você virar escuridão, como será terrível essa escuridão!
24 «Jeꞌ aj reꞌ ruꞌ, chi hat-tak chic chiho̱j chi raj camanom i Dios, maꞌ riban ta chi quib ta nak enachꞌica̱ꞌ wi̱ꞌ acꞌux tak, chiri̱j ta nak i Dios eh jeꞌ woꞌ chiri̱j abihomal tak jeꞌ ricab chi jenoꞌ aj camanom maꞌ riban ta chi encamanic ru̱cꞌ quib ajabe̱s maj wi erichꞌica̱ꞌ ricꞌux chi ribanaric ricamaj i jenaj ajabe̱s, narikꞌebem lok chiri̱j ricꞌux i ricamaj i jenaj chic ajabe̱s. Wi chiri̱j ricamaj i jenaj chic ajabe̱s erichꞌica̱ꞌ ricꞌux, ra̱j rikꞌorom chi ewoꞌ chic rikꞌeb cho chiri̱j ricꞌux i ricamaj i jenaj chic ajabe̱s reꞌ xichꞌica̱ꞌ nak wi̱ꞌ ricꞌux chi camanic chi pe̱t.
24 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
25 «Chi xa chiri̱j woꞌ i Dios chꞌiclic acꞌux tak, reꞌ hin nikꞌor aweh tak chi maꞌ tikajic tak capew chi risiqꞌuiric atumi̱n lokꞌbal reh awaꞌ aha̱ꞌ reꞌ na̱cꞌacharic tak wi̱ꞌ on lokꞌbal reh asoꞌ socbal reh atiꞌjolal tak maj reꞌ Dios reꞌ maꞌ cꞌaxic ta chi reh riyeꞌeric cho acꞌacharic tak on reꞌ ritikꞌinjic atiꞌjolal tak, maꞌ cꞌaxic ta woꞌ chi reh riyeꞌeric cho asoꞌ tak on awaꞌ aha̱ꞌ tak.
25 — Por isso eu digo a vocês: não se preocupem com a comida e com a bebida que precisam para viver nem com a roupa que precisam para se vestir. Afinal, será que a vida não é mais importante do que a comida? E será que o corpo não é mais importante do que as roupas?
26 Reꞌ hat-tak nacoj tak rehtal nicꞌ wach riban cho cu̱cꞌ take cucꞌ chicop quirupunic wa taxa̱j. Chawil take reꞌ, to̱b ta maꞌ quiticbic ta, maꞌ quijachbic ta on to̱b ta maꞌxta woꞌ quipa̱t cꞌolbal wach i quitic, xa quiwiꞌc woꞌ ruꞌum i Dios wilic cho pan taxa̱j. Wi jeꞌ reꞌ riban i Dios cu̱cꞌ take chicop reꞌreꞌ, reꞌ ta na chic hat-tak maꞌ etiriquet tak? Til pan coric, reꞌreꞌ til naca̱t riquetem tak maj reꞌ hat-tak kꞌe̱ꞌ woꞌ chic atzꞌakil tak chi quiwach take chicop reꞌreꞌ.
26 Vejam os passarinhos que voam pelo céu: eles não semeiam, não colhem, nem guardam comida em depósitos. No entanto, o Pai de vocês, que está no céu, dá de comer a eles. Será que vocês não valem muito mais do que os passarinhos?
27 «Jeꞌ ricab kꞌuruꞌ, maꞌ ruꞌum ta chi nkajic njohtic acapew-bal tak, eta nak natik tak ro̱k xa ta nak jenoꞌ chic kꞌi̱j acꞌacharic tak,
27 E nenhum de vocês pode encompridar a sua vida, por mais que se preocupe com isso.
28 reꞌ hat-tak maꞌ riban woꞌ chi nkajic njohtic acapew-bal tak chiri̱j asoꞌ tak maj reꞌ take chiꞌnchel reꞌreꞌ, reꞌ Dios nariyeb cho aweh tak jeꞌ ricab woꞌ nacoj tak rehtal riban cho cu̱cꞌ take ihtzꞌub wilque̱b chiwach take yu̱kꞌ qꞌuixca̱b. Reꞌ take reꞌ xa maꞌ naho̱l ta chic quiwach chi camanic, maꞌ xa naho̱l ta woꞌ chic quiwach chi riquemeric quisoꞌ eh xa chakꞌ chic wach holonquilal qꞌuihic ncaꞌn tok. Kꞌe̱ꞌ woꞌ chic holonquilal take, chi xa ta nak reꞌ riholonquilal risoꞌ i Salomon chi kꞌatal kꞌoric rijunehtej nechꞌ ok ri̱b ru̱cꞌ riholonquilal jenoꞌ queh ihtzꞌub wili!
28 — E por que vocês se preocupam com roupas? Vejam como crescem as flores do campo: elas não trabalham, nem fazem roupas para si mesmas.
29 Kꞌe̱ꞌ woꞌ chic holonquilal take chi xa ta nak je reꞌ riholonquilal risoꞌ i Salomon chi kꞌatal kꞌoric rijunehtej nechꞌ ok ri̱b ru̱cꞌ riholonquilal jenoꞌ queh ihtzꞌub wili!
29 Mas eu afirmo a vocês que nem mesmo Salomão, sendo tão rico, usava roupas tão bonitas como essas flores.
30 Jeꞌ reꞌ ajic, wi reꞌ aj woꞌ Dios xa holohic chic rixoyjic take qꞌuiche̱ꞌ riban watak yu̱kꞌ qꞌuixca̱b to̱b ta nchel xa nicꞌ yuꞌ quiyocꞌoric chi naquicꞌataric cok pan kꞌa̱kꞌ, reꞌ aj woꞌ reꞌ nariyeꞌbic cho asoꞌ tak reꞌ na̱soꞌem wi̱ꞌ awi̱b tak. Ruꞌum aj reꞌ, reꞌ hat-tak reꞌ maꞌ reꞌ ta chic aweh tak chi maꞌ ta nak enachop acꞌux tak chiri̱j i Dios,
30 É Deus quem veste a erva do campo, que hoje dá flor e amanhã desaparece, queimada no forno. Então é claro que ele vestirá também vocês, que têm uma fé tão pequena!
31 maꞌ riban chic chi nkajic njohtic acapew-bal tak chiri̱j awaꞌ aha̱ꞌ tak on asoꞌ tak eh xa ta nak eriban chi enakꞌor tak chi jeꞌ wili:
31 Portanto, não fiquem preocupados, perguntando: “Onde é que vamos arranjar comida?” ou “Onde é que vamos arranjar bebida?” ou “Onde é que vamos arranjar roupas?”
32 «Nikꞌor aweh tak chi ma̱ban tak jeꞌ reꞌ maj reꞌ take cꞌacharel reꞌ maꞌ nquinimej ta i kAja̱w Dios, xa nok ti china̱ risiqꞌuiric quiwaꞌ quiha̱ꞌ on rilokꞌoric quisoꞌ no̱j quicapew-bal. Ra̱j hat-tak riwi̱ꞌ chi maꞌ jeꞌ ta reꞌ enaꞌn tak maj reꞌ chiꞌnchel reꞌreꞌ, reꞌ kAja̱w Dios wilic cho pan taxa̱j rehtꞌalim chic cho chi curman chaweh tak reꞌreꞌ eh ruꞌum reꞌ nariyeb cho aweh tak.
32 Pois os pagãos é que estão sempre procurando essas coisas. O Pai de vocês, que está no céu, sabe que vocês precisam de tudo isso.
33 Ruꞌum aj reꞌ ma̱ban aweh tak i quinoꞌjbal ruꞌ, reꞌ laꞌ hat-tak chasicꞌ tak ricojoric awi̱b tak chi rehquen rajawric i coric wach kꞌatoj kꞌoric riban i Dios. Wi jeꞌ reꞌ naꞌn tak, reꞌreꞌ xa ewoꞌ riyew cho aweh tak i paꞌ bih curman chaweh tak.
33 Portanto, ponham em primeiro lugar na sua vida o
34 Jeꞌ reꞌ ajic, maꞌ riban chi nkajic njohtic acapew-bal tak chiri̱j paꞌ bih curman chaweh tak eh xa ta nak chiri̱j reh awika̱l tak eriban chi jeꞌ reꞌ enaꞌn tak. Nikꞌor chi jeꞌ reꞌ maj reꞌ kꞌi̱j reh ikal reh woꞌ chic chi reh take capewenic naricꞌamam cho. Jeꞌ woꞌ chic, cꞌolok pan acꞌux tak chi reꞌ juꞌjun i kꞌi̱j ricꞌam cho alahtzꞌil tak reꞌ ticapewenic tak wi̱ꞌ eh reꞌreꞌ xa manlic aweh tak reh juꞌjun i kꞌi̱j.
34 Por isso, não fiquem preocupados com o dia de amanhã, pois o dia de amanhã trará as suas próprias preocupações. Para cada dia bastam as suas próprias dificuldades.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.