Atos 11
Àr 'ra'yo nkohi Jö har ñhöñhö maxei nto̱ngwi ár mahwifi har ha̱i m'onda ne har ñhömfo̱ (OTQNT) vs NVT
1 Bi ꞌyo̱ ya mpo̱te ne maꞌra ya gamfi mi ꞌbu̱ Nhudea, nuya himya xodyo xki hñömba ár mhö Jö nꞌehe.
1 Logo chegou aos apóstolos e a outros irmãos da Judeia a notícia de que os gentios haviam recebido a palavra de Deus.
2 Ne mi menga ar ku Pedro Herusalen, ka ba tsu̱hnu̱ nuyá mixodyowi ma ya gamfi ne mi te̱nda yá ntꞌumbiꞌu̱.
2 Mas, quando Pedro voltou a Jerusalém, os discípulos judeus o criticaram,
3 Ne bi ꞌñembabi:
3 dizendo: “Você entrou na casa de gentios e até comeu com eles!”.
4 Nuꞌmú̱ ar Pedro bi mu̱di bi ꞌyotꞌwa ar ꞌñu gatho nöꞌö xki thogi, ne bi ꞌñembabiꞌu̱:
4 Então Pedro lhes contou exatamente o que havia acontecido.
5 —Nuga ndi ꞌbu̱hnu̱ ndi a̱pa Jö har hnini Nhope, ne da handa nꞌar ntꞌudi ngu ar tꞌi. Ba jöꞌma mhetsꞌi nꞌar döta dutu mi thuꞌsa gatho goho yá ñöni, ne bi jöꞌma habu̱ ndi ꞌbu̱i.
5 Disse: “Eu estava na cidade de Jope e, enquanto orava, num êxtase, tive uma visão. Algo semelhante a um lençol grande foi baixado do céu, preso pelas quatro pontas, vindo até onde eu estava.
6 Ne nu nda kꞌötꞌi, da handi mi ku̱ gatho ya zuꞌwe tu goho yá wa, ya zate, ya zuꞌwe nju̱tꞌa har ha̱i, ne nuꞌu̱ nsa̱nga har ndöhi.
6 Quando olhei dentro do lençol, vi toda espécie de animais domésticos e selvagens, répteis e aves.
7 Nꞌa nda o̱ta nꞌar mhö bi ꞌñengagi: Pedro, nangi gi hyo gi tsa.
7 E ouvi uma voz dizer: ‘Levante-se, Pedro; mate e coma’.
8 Ne da embabi: Hinda nejö, tsi Hmu, ngetho hiñhamꞌu̱ xta tsiga nöꞌö hindi ꞌñepki ga tsi hingi tꞌaxi.
8 “Eu respondi: ‘De modo nenhum, Senhor! Jamais comi coisa alguma que fosse considerada impura ou imprópria’.
9 Nuꞌmú̱, nöꞌö ar mhö mi e mhetsꞌi bi mengi bi zokagi, ne bi ꞌñengagi: Yo gi xipabi hindi ꞌñepꞌaꞌi gi tsi nöꞌö xi xu̱ka Jö, ne xi tꞌaxki.
9 “Mas a voz do céu falou novamente: ‘Não chame de impuro o que Deus purificou’.
10 Bi nheki ar hñuꞌgi, ne bi nju̱xa mhetsꞌi nöꞌö ar dutuꞌö.
10 Isso aconteceu três vezes, antes que o lençol, com tudo que ele continha, fosse recolhido ao céu.
11 Nꞌa mbi zo̱nda hñu ya ñꞌo̱ho̱ har ngu habu̱ ndi ꞌbu̱ka, xki ꞌñe Nsesarea xki ꞌbe̱hni nda zixkagi.
11 “Nesse momento, três homens que haviam sido enviados de Cesareia chegaram à casa onde eu estava hospedado.
12 Ne ár Hñö Jö bi xikagi hinge nga yomi nga me̱ꞌbeꞌu̱. Ne da me̱ꞌbe nuyu̱ ma ꞌrato ya kuyu̱. Nda tso̱ñhe da ku̱the hár ngu nöꞌö togo xki me̱hna yá mꞌe̱hni nda zixkagi.
12 O Espírito me disse que eu fosse com eles, sem nada questionar. Esses seis irmãos me acompanharam, e logo entramos na casa do homem que havia mandado nos buscar.
13 Ha nor ñꞌo̱ho̱ꞌö bi xije hanja xki hyandnu̱ hár ngu nꞌár e̱nxe̱ Jö mi ꞌba̱hnu̱, ne bi ꞌñembabi ꞌnö: Pe̱hna ꞌra ya mꞌe̱hni har hnini Nhope, ma da tsi ar Simu nöꞌö xi thuꞌspabi ar Pedro.
13 Ele nos contou como um anjo havia aparecido em sua casa e dito: ‘Envie mensageiros a Jope e mande buscar Simão, também chamado Pedro.
14 Nunu̱ ma da xiꞌaꞌi ya mhö da ma̱xꞌaꞌi gi mpo̱ho̱, ne gatho ya mengu ri ngu.
14 Ele lhe dirá como você e toda a sua casa podem ser salvos’.
15 Ha nu nda du̱ꞌmi da ñö, bi hñöñꞌu̱ ár Hñö Jö ngu da höñhu̱ ar ndu̱i nꞌehe.
15 “Quando comecei a falar, o Espírito Santo desceu sobre eles, como ocorreu conosco, no princípio.
16 Da bemꞌu̱ nöꞌö xki mönga ma tsi Hmuhu̱ núꞌmu̱ bi ꞌñenö: Ar Xuwa mi xixthe har dehe, ha nuꞌahu̱ ma gi nxixthehu̱ gi nziñhu̱ ár Hñö Jö.
16 Então me lembrei das palavras do Senhor, quando ele disse: ‘João batizou com água, mas vocês serão batizados com o Espírito Santo’.
17 Nuꞌmu̱ Jö bi ne bi hwëkwabi ár Hñö mahye̱gi nguju̱ di ñꞌemu̱ihu̱ ma tsi Hmuhu̱ Hesukristo, ter mꞌe̱kagiga ga hökwa ár ꞌbe̱fi Jö.
17 E, uma vez que Deus deu a esses gentios a mesma dádiva que concedeu a nós quando cremos no Senhor Jesus Cristo, quem era eu para me opor a Deus?”.
18 Nu mi ꞌyo̱ njapꞌu̱ nuya ku mi ꞌbu̱hnu̱ Herusalen, bi ñhetho, ne bi nsunda Jö, bi ꞌñeñꞌu̱:
18 Ao ouvirem isso, pararam de levantar objeções e começaram a louvar a Deus, dizendo: “Vemos que Deus deu aos gentios o mesmo privilégio de se arrepender e receber a vida eterna!”.
19 Nuꞌu̱ ya ku xki ntꞌu̱tsa xki mfontꞌi nuꞌu̱ ya pa mi tho ar ku Teba, ꞌra ba tso̱nga har ha̱i Fenisia, maꞌra Txipre, ha maꞌra Antiokia. Ne habu̱ gatho mi thoꞌu̱, hinto maꞌra mi xipa ár mhö Jö, ho̱nse̱ yá mixodyowi.
19 Enquanto isso, os discípulos que haviam sido dispersos na perseguição depois da morte de Estêvão chegaram até a Fenícia, Chipre e Antioquia da Síria. Pregaram a palavra, mas somente aos judeus.
20 Ha mi ñꞌowi ꞌra ya ku ma ya me Txipre, ne maꞌra ya me Sirene. Nu mi zo̱ñꞌu̱ har hnini Antiokia, bi metwabiꞌu̱ ár hoga mhö ar tsi Hmu Hesu nuꞌu̱ ya jöꞌi himya xodyo nꞌehe.
20 Contudo, alguns dos discípulos que foram de Chipre e Cirene até Antioquia começaram a anunciar aos gentios as boas-novas a respeito do Senhor Jesus.
21 Jö bi umba ar tsꞌe̱diꞌu̱, ne nze̱ye̱ ya jöꞌi bi ñꞌemu̱i, ne bi de̱mba ár ꞌñu ar tsi Hmu Hesu.
21 A mão do Senhor estava com eles, e muitos desses gentios creram e se converteram ao Senhor.
22 Nu mi bö ya ku mi ꞌbu̱hnu̱ Herusalen nöꞌö mi thohnu̱ Antiokia, bi me̱ñꞌu̱ injanu̱ ar ku Berhnabe.
22 Quando a igreja de Jerusalém soube do que havia acontecido, enviou Barnabé a Antioquia.
23 Ne mi zo̱ñꞌö, bi hyandi teme xki hwëkwabi Jöꞌu̱, ne xa bi njohya. Ne bi xipa gatho nuꞌu̱ xki ñꞌemu̱inu̱, hinge nda hye̱pꞌu̱ nunar jamfinu̱, ne nda umba yá mu̱i nda hyonga Jö.
23 Ao chegar ali e ver essa demonstração da graça de Deus, alegrou-se muito e incentivou os irmãos a permanecerem fiéis ao Senhor.
24 Ar Berhnabe xa mar hoga ku, ne xki nzinga ár Hñö Jö, xa mi tse̱ ár jamfi. Njapꞌu̱ nze̱ye̱ ya jöꞌi bi ñꞌemu̱i ar tsi Hmu.
24 Barnabé era um homem bom, cheio do Espírito Santo e de fé. E uma grande multidão se converteu ao Senhor.
25 Nepꞌu̱ ar Berhnabe bi ma Tarso, ba honga ar Saulo, ne mba tini bi zixa Antiokia.
25 Então Barnabé foi a Tarso procurar Saulo.
26 Ne ka bi mꞌu̱hnu̱ nꞌa nje̱ye̱ nuya yohoyu̱, mi mhunskwi ya gamfi, ne mi utwa ár mhö Jö nze̱ye̱ ya jöꞌi. Ka gehnu̱ Antiokia habu̱ bi ndu̱i bi nsipabi ya gamfi ma ya me̱pa Kristo.
26 Quando o encontrou, levou-o para Antioquia. Ali permaneceram com a igreja um ano inteiro, ensinando a muitas pessoas. Foi em Antioquia que os discípulos foram chamados de cristãos pela primeira vez.
27 Nuya paꞌu̱ ba po̱nga Herusalen ꞌra yá mꞌe̱hni Jö, bi ma Antiokia.
27 Durante esse tempo, alguns profetas viajaram de Jerusalém a Antioquia.
28 Nꞌaꞌu̱ már thuhu ar Agabo, bi mꞌa̱ madeda habu̱ xki mhuntsꞌa ya ku. Ne bi nzinga ár Hñö Jö, bi ꞌñenö ma nda nja nꞌar döta thuhu xo̱ge ár nxidi ar ximha̱i. Ne hö, bi tho ngu xki möñꞌö nuya pa mar dönga ndö Nroma ar Klaudio.
28 Um deles, chamado Ágabo, pôs-se em pé numa das reuniões e predisse, pelo Espírito, que uma grande fome viria sobre todo o mundo romano. (Isso se cumpriu durante o reinado de Cláudio.)
29 Nepꞌu̱ nuya gamfi me Antiokia bi beñꞌu̱ nda me̱mpa nꞌar mfa̱tsꞌi nuꞌu̱ maꞌra ya gamfi mi ꞌbu̱hnu̱ Nhudea. Nꞌa ngu nꞌa bi unga nöꞌö mi tsu̱pa yá tsꞌe̱di.
29 Então os discípulos de Antioquia decidiram enviar uma ajuda aos irmãos na Judeia, cada um de acordo com suas possibilidades.
30 Ne nunar mfa̱tsꞌi bi uñꞌu̱, bi me̱mpa nuyá ndö ar nijö Nhudea, ne go bi hñöxa ar Berhnabe, bi me̱wi ar Saulo.
30 Foi o que fizeram, enviando as doações aos presbíteros por meio de Barnabé e Saulo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.