Apocalipse 10
Ja ua ra̱ ʼdaʼyo cohi bi gomi̱ Oja̱ yø ja̱ʼi̱ (OTNNT) vs ARIB
1 Ma̱ndø nzaquitho ma̱n'na ra̱ anxɛ dá̱ nu̱gä ngue bí 'yɛ̱ ma̱hɛ̱ts'i̱ bá̱ o ra̱ gu̱i̱. Rá̱ ya̱ ra̱ anxɛ, n'youi ra̱ sano ngue ra̱ 'bɛcjʉni̱. Rá̱ hmi̱ p'ʉya, di yoxni̱ tengu̱ ra̱ hyadi. Yø gua, gä ra̱ sibi.
1 E vi outro anjo forte que descia do céu, vestido de uma nuvem; por cima da sua cabeça estava o arco-íris; o seu rosto era como o sol, e os seus pés como colunas de fogo,
2 Ca̱ rá̱ 'yɛ n'na ra̱ sʉcua̱. Nu̱'a̱ rá̱ gua ngue ra̱ n'yɛi, brá̱ nnɛrbʉ ja ra̱ ja̱the. Nu̱ rá̱ gua ngue ra̱ ga̱ha̱, brá̱ nnɛrbʉ ja ra̱ häi.
2 e tinha na mão um livrinho aberto. Pôs o seu pé direito sobre o mar, e o esquerdo sobre a terra,
3 Dá̱ øde ngue ra̱ ndøts'ɛdi ga̱ ya̱, tengu̱ 'mø guɛ̱ ra̱ ndøzate ngue nne di̱ mmafi, njarbʉtho. Mi̱ juadi bi̱ mmafi, yoto yø ngäni̱ dá̱ øde ngue bi thoni̱.
3 e clamou com grande voz, assim como ruge o leão; e quando clamou, os sete trovões fizeram soar as suas vozes.
4 Mi̱ thoni̱'ʉ yoto yø ngäni̱ bá̱ nya̱ p'ʉya, dá̱ ne xca̱ cuatra̱ sʉcua̱'ʉ yø hya̱ bi̱ ma̱. Pɛ dá̱ ø p'ʉya ngue bá̱ nya̱ ma̱hɛ̱ts'i̱ Oja̱, bi 'yɛ̱ngui̱:
4 Quando os sete trovões acabaram de soar eu já ia escrever, mas ouvi uma voz do céu, que dizia: Sela o que os sete trovões falaram, e não o escrevas.
5 A nu̱na̱ ra̱ anxɛ dá̱ nu̱gä ngue brá̱ nnɛrbʉ ja ra̱ ja̱the, ma̱n'na rá̱ gua p'ʉya brá̱ nnɛrbʉ ja ra̱ häi, bi 'yɛ̱sma̱ya̱ rá̱ 'yɛ ngue ra̱ n'yɛi p'ʉya.
5 O anjo que vi em pé sobre o mar e sobre a terra levantou a mão direita ao céu,
6 I ɛ̱xa̱ ntestigo Oja̱ nu̱na̱ 'bʉi para za̱ntho, bi hoqui te bí ja ma̱ya̱, bi hocra̱ häi, bi hocra̱ ja̱the, bi hoqui te gäma̱ cosa i ja. Bi 'yɛ̱na̱:
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, o qual criou o céu e o que nele há, e a terra e o que nela há, e o mar e o que nele há, que não haveria mais demora,
7 Porque nu̱'mø bi zønna̱ ora da̱ mixtrá̱ corneta'a̱ rá̱ yoto ra̱ anxɛ, ya bi̱ nja gätho'a̱ te xpá̱ nzän'Oja̱ di̱ nja p'ʉya. Nu̱na̱ rá̱ hya̱ Oja̱ xa̱ japyø pønga̱hya̱ xa̱ xihyø ja̱'i̱, ya gä bi̱ nja'a̱ te xa̱ hma̱mp'ʉya.
7 mas que nos dias da voz do sétimo anjo, quando este estivesse para tocar a trombeta, se cumpriria o mistério de Deus, como anunciou aos seus servos, os profetas.
8 Nu̱'a̱ xta̱dá̱ øde ngue bá̱ nya̱ ma̱hɛ̱ts'i̱ p'ʉya, ma̱hømbi̱ zoqui, bi 'yɛ̱ngui̱:
8 A voz que eu do céu tinha ouvido tornou a falar comigo, e disse: Vai, e toma o livro que está aberto na mão do anjo que se acha em pé sobre o mar e sobre a terra.
9 Dá̱ magä p'ʉ 'bähra̱ anxɛ p'ʉya, ngue dá̱ äpra̱ sʉcua̱ ca̱ rá̱ 'yɛ. Nu̱na̱ ra̱ anxɛ bi 'yɛ̱ngui̱:
9 E fui ter com o anjo e lhe pedi que me desse o livrinho. Disse-me ele: Toma-o, e come-o; ele fará amargo o teu ventre, mas na tua boca será doce como mel.
10 Dá̱ ca̱ngä ra̱ sʉcua̱ mi̱ ca̱ rá̱ 'yɛ ra̱ anxɛ p'ʉya ngue dá̱ sa. Nu̱'mø ma̱ ya̱fi̱, xa̱n'u̱ tengu̱tho ra̱ t'afi. Pɛ nu̱'mø ma̱ tu̱t'i̱, ya ma̱ndø nju̱tho.
10 Tomei o livrinho da mão do anjo, e o comi; e na minha boca era doce como mel; mas depois que o comi, o meu ventre ficou amargo.
11 Ya bi t'ɛ̱ngä p'ʉya:
11 Então me disseram: Importa que profetizes outra vez a muitos povos, e nações, e línguas, e reis.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.