Mateus 20

Tenango Otomi NT (OTN_WBT) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Nu̱na̱ Oja̱ bí 'bʉ ma̱hɛ̱ts'i̱ da̱ gu̱tra̱ nzäbi. Tengu̱tho n'na ra̱ n'yohʉ bi̱ ma mxu̱di̱tho ngue da̱ honyø mɛfi da̱ tʉcyø uva.
1 Porque o reino dos céus é semelhante a um homem, proprietário, que saiu de madrugada a contratar trabalhadores para a sua vinha.
2 Bi gohmi̱ ra̱ cohi yø mɛfi ngue nu̱'a̱ n'na pa ra̱ 'bɛfi, da̱ gu̱t'i co n'na ra̱ mɛ̱nyu̱ ni̱ hu̱ ngue ra̱ denario. Bi̱ mɛnhyø mɛfi p'ʉ bí ja rá̱ hua̱hi̱ p'ʉya.
2 Ajustou com os trabalhadores o salário de um denário por dia, e mandou-os para a sua vinha.
3 Mi̱ zʉ'i gʉto xu̱di̱ p'ʉya, ma̱hømbi̱ ma täi ra̱ mmɛ̱hui̱. Bi di̱mp'ʉ ja ra̱ täi mi̱'da yø ja̱'i̱ ngue hi̱nte pɛfi.
3 Cerca da hora terceira saiu, e viu que estavam outros, ociosos, na praça,
4 Bi 'yɛ̱mbʉya: “Ni̱ mɛ ra̱ 'bɛfi ma̱ hua̱hi̱gä n'yø. Ga̱ ju̱t'a̱ui'a̱ te ni̱ 'yu̱p'ʉ guí ta̱hmi̱”, bi 'yɛ̱mbi̱. Nu̱'ʉ bi si ra̱ 'bɛfi p'ʉya, bi̱ ma ra̱ 'bɛfi.
4 e disse-lhes: Ide também vós para a vinha, e dar-vos-ei o que for justo. E eles foram.
5 Mi̱ hyu̱xyadi p'ʉya, ma̱hømbi̱ ma täi ra̱ mmɛ̱hui̱. Bi̱ nthɛui p'ʉ mi̱'da yø ja̱'i̱ ngue hi̱nte pɛfi. Ma̱hømbi 'yɛtra̱ 'bɛfi rá̱ hua̱hi̱. Mi̱ zʉ'i hyu̱ nde, ma̱hømbi̱ ma täi ra̱ mmɛ̱hui̱. Bi̱ nthɛui mi̱'da yø ja̱'i̱ ngue hi̱nte pɛfi. Ma̱hømbi 'yɛtra̱ 'bɛfi rá̱ hua̱hi̱.
5 Outra vez saiu, cerca da hora sexta e da nona, e fez o mesmo.
6 Mi̱ zʉ'i cʉt'a nde, ma̱hømbi̱ ma täi ra̱ mmɛ̱hui̱. Hømbi̱ nthɛui mi̱'da yø ja̱'i̱ ngue hi̱nte pɛfi. Bi 'yɛ̱mbʉya: “¿Hanja ngue xcá̱ ndethohʉ ua n'yø, hi̱nxcá̱ mpɛhmʉ?” bi 'yɛ̱mbi̱.
6 Responderam-lhe eles: Porque ninguém nos contratou. Disse-lhes ele: Ide também vós para a vinha.
7 Bi 'yɛ̱n'ʉ zo p'ʉya: “Xtá̱ ndedähe ua ngue hi̱njon xa̱ xicje ra̱ 'bɛfi”, bi 'yɛ̱mbi̱. Ra̱ mmɛ̱hui̱ p'ʉya bi 'yɛ̱mbi̱: “Ni̱ mɛ ra̱ 'bɛfi ma̱ hua̱hi̱gä 'mø. Ga̱ ju̱t'a̱ui'a̱ te ni̱ 'yu̱p'ʉ guí ta̱hmi̱”, bi 'yɛ̱mbi̱.
7 Responderam-lhe eles: Porque ninguém nos contratou. Disse-lhes ele: Ide também vós para a vinha.
8 Mi̱ dähra̱ nde p'ʉya, nu̱na̱ ra̱ mmɛ̱hui̱ bi xihrá̱ hmi̱qui̱ nu̱na̱ di̱ ma̱ndabi yø mɛfi, bi 'yɛ̱mbi̱: “Da̱mi̱ zonhyø mɛfi ya, gui ju̱tyø nzäbi. Rá̱ mʉdi gui u̱nyø nzäbi'ʉ yø mɛfi rá̱ nzɛguitho xa̱ nzømp'ʉ ja ra̱ 'bɛfi. A nu̱'ʉ xa̱ mpɛfi gä ra̱ pa, rá̱ nzɛguitho gui u̱nyø nzäbi'ʉ”, bi 'yɛ̱mbi̱.
8 Ao anoitecer, disse o senhor da vinha ao seu mordomo: Chama os trabalhadores, e paga-lhes o salário, começando pelos últimos até os primeiros.
9 Mi̱ nju̱tyø nzäbi ya yø hmi̱qui̱ xi yʉtra̱ 'bɛfi cʉt'a nde. Bi̱ juarpa̱ yø pa, bi u̱nni̱ 'da'a̱ n'na ra̱ mɛ̱nyu̱ ngue ra̱ denario.
9 Chegando, pois, os que tinham ido cerca da hora undécima, receberam um denário cada um.
10 Mi̱ tocabi bi t'u̱nyø nzäbi ya yø hmi̱qui̱ xi̱nde ra̱ 'bɛfi p'ʉya. Bi 'yɛ̱na̱ ngue ma̱n'na xa̱ngu̱ yø nzäbi xti t'u̱nni̱ porque xi̱ mpɛfi gä ra̱ pa. Pɛ mi̱ t'u̱nyø nzäbi, hønda̱ n'na ra̱ mɛ̱nyu̱ ngue ra̱ denario bi t'u̱nni̱.
10 Vindo, então, os primeiros, pensaram que haviam de receber mais; mas do mesmo modo receberam um denário cada um.
11 Mi̱ hyanyø nzäbi p'ʉya, bi zʉhra̱ mmɛ̱hui̱.
11 E ao recebê-lo, murmuravam contra o proprietário, dizendo:
12 Bi 'yɛ̱mbi̱: “Nu̱ya yø n'yohʉ 'bʉcua, rá̱ nzɛguitho bi zømp'ʉ ja ra̱ 'bɛfi ya. Conque n'na oratho bi̱ mpɛfi, ¿hanja ngue 'da'igu̱ gá̱ ju̱rca̱he? Nu̱gähe p'ʉya xtá̱ sägähe ra̱ n'ʉ gä ra̱ pa ngue xa̱ mpa ra̱ hya̱di”, bi 'yɛ̱mbi̱.
12 Estes últimos trabalharam somente uma hora, e os igualastes a nós, que suportamos a fadiga do dia inteiro e o forte calor.
13 Nu̱'a̱ ra̱ mmɛ̱hui̱ p'ʉya bi 'yɛ̱mbrá̱ hmi̱qui̱ nya̱ui: “Ague n'yø, nu̱gä hi̱ngra̱ nts'oc'ɛ̱i̱ dí øt'a̱hʉ. Ua̱ngui̱ xtá̱ nya̱hʉ ngue nu̱'a̱ n'na pa ra̱ 'bɛfi, ga̱ ju̱t'aui co n'na ra̱ mɛ̱nyu̱ ngue ra̱ denario.
13 Mas ele, respondendo, disse a um deles: Amigo, não te faço injustiça; não ajustaste comigo um denário?
14 Da̱mi̱ hyanni̱ nzäbi'a̱ n'na zi pa xca̱ mpɛfi, ni̱ ma p'ʉya. Nu̱na̱ ma̱ mɛfi rá̱ nzɛguitho xa̱ nyʉtra̱ 'bɛfi, dí̱ nne ga̱ ju̱t'i̱ tengu̱tho dá̱ ju̱t'a̱'i̱.
14 Toma o que é teu, e vai-te; eu quero dar a este último tanto como a ti.
15 ¿Ua ga̱di̱ ma̱ndagui̱? ¿Ua hi̱n'yʉ ra̱ nt'ɛ̱di̱ ngue ga̱ sänsɛ te dí̱ nne ga̱ ørpa̱bi̱ ma̱ mɛ̱nyu̱? ¿Ua gue ga̱di sɛyabi ni̱ mmi̱c'ɛ̱i̱ui ngue'a̱ ra̱ nho dí̱ nne ga̱ ørpe?” bi 'yɛ̱nna̱ mmɛ̱hui̱.
15 Não me é lícito fazer o que quero do que é meu? Ou é mau o teu olho porque eu sou bom?
16 Ja̱na̱ngue nu̱yá, nu̱ya yø mɛfi rá̱ nzɛgui xa̱ nyʉtra̱ 'bɛfi ya, guehya rá̱ mʉdi di t'u̱nyø nzäbi ya. A nu̱ya yø mɛ̱fi rá̱ mʉdi xa̱ nyʉtra̱ 'bɛfi, guehya rá̱ nzɛguitho di t'u̱nyø nzäbi ya. Ma̱ndøngu̱ dyø ja̱'i̱ bi ts'ofo, pɛ ziyohotho yø ja̱'i̱ bi thanhni̱.
16 Assim os últimos serão primeiros, e os primeiros serão últimos.
17 Ra̱ Jesús ni̱ hya̱ ra̱ 'yu̱ ngue ni̱ ma Jerusalén, pɛ bi zica̱ n'nanni̱'ʉ 'dɛ'ma̱ yoho yø xädi, bi 'yɛ̱mbi̱:
17 Estando Jesus para subir a Jerusalém, chamou à parte os doze e no caminho lhes disse:
18 ―A nu̱yá, ya nná̱ mähä Jerusalén. Nu̱na̱ ra̱ hni̱ni̱ na̱, nu̱ ra̱ N'yohʉ bí 'yɛ̱ ma̱hɛ̱ts'i̱ di̱ ndäpyø hmu̱ yø mmäcja̱ conyø xännba̱te ngue ra̱ ley. Nu̱ya p'ʉya, guehya da̱ zännbi̱ ngue da̱ du̱.
18 Eis que subimos a Jerusalém, e o Filho do homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas, e eles o condenarão à morte,
19 Di däpyø ja̱'i̱ hi̱ngyø judío. Da̱ denni̱, di ʉni̱, 'nɛ̱ di cuatra̱ pont'i̱ ngue da̱ hyo. Pɛ rá̱ hyu̱ pa di bɛ̱nna̱te.
19 e o entregarão aos gentios para que dele escarneçam, e o açoitem e crucifiquem; e ao terceiro dia ressuscitará.
20 Nu̱na̱ ra̱ Jacobo 'nɛ̱hra̱ Xuua, guehya yø ts'ʉnt'ʉ ra̱ Zebedeo ya, 'dap'ʉ 'youi rá̱ mamá, bi guarbʉ 'bähra̱ Jesús. Bi nda̱ntyøhmu̱ na̱ ra̱ xisu, bi xifi ngue da̱ 'yørpa̱ ra̱ ma̱te na̱ ra̱ hya̱ nne da̱ xifi.
20 Aproximou-se dele, então, a mãe dos filhos de Zebedeu, com seus filhos, ajoelhando-se e fazendo-lhe um pedido.
21 Ra̱ Jesús bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Tema̱ ma̱te guí̱ nne ga̱ øt'a̱'i̱? ―bi 'yɛ̱mbi̱. Ra̱ xisu p'ʉya bi 'yɛ̱mbra̱ Jesús: ―Dí̱ nne ngue nu̱p'ʉ ha gui̱ mmi̱ ngue gui̱ nda̱st'abi, guí u̱nna̱ nt'ɛ̱di̱ ya yoho ma̱ ts'ʉnt'ʉ 'bʉcua, ngue n'na di̱ mi̱hni̱ n'yɛi, n'na di̱ mi̱hni̱ ga̱ha̱.
21 Perguntou-lhe Jesus: Que queres? Ela lhe respondeu: Concede que estes meus dois filhos se sentem, um à tua direita e outro à tua esquerda, no teu reino.
22 Pɛ mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbyø ts'ʉnt'ʉ: ―Ague n'yø, hi̱ngui̱ pa̱di̱ te rá̱ nsäui na̱ ra̱ hya̱ guí ähmi̱. ¿Ua da̱ zä gui thohmi̱'a̱ ra̱ n'ʉ ja ngue ga̱ thocä? Porque nu̱gä ma̱thoguitho ja ngue di ʉngä yø ja̱'i̱ ―bi 'yɛ̱mbi̱. Bi 'yɛ̱nyø ts'ʉnt'ʉ p'ʉya: ―A̱há̱, da̱ zä ga̱ sägä'be ra̱ n'ʉ.
22 Jesus, porém, replicou: Não sabeis o que pedis; podeis beber o cálice que eu estou para beber? Responderam-lhe: Podemos.
23 Mi̱ da̱hra̱ Jesús, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ma̱jua̱ni̱ ngue ngu̱'a̱, xa̱ndøngu̱ ra̱ n'ʉ ja ngue gui säui, tengu̱tho ra̱ n'ʉ ja ngue ga̱ thocä. Ma̱thoguitho di ʉn'a̱ui yø ja̱'i̱ tengu̱tho ja ngue dí ʉngä yø ja̱'i̱. Pɛ nu̱na̱ ra̱ hya̱ guí̱ mma̱mmi̱, hi̱ndi̱ tocagui̱ ngue go ga̱ sänni̱ to di̱ mi̱p'ʉ ja ma̱ n'yɛi, ogue to di̱ mi̱p'ʉ ja ma̱ ga̱ha̱. Ma̱ Papá'a̱ ya xa̱ nzänni̱ to di̱ mi̱ n'na ngu̱ n'na ma̱ hyo.
23 Então lhes disse: O meu cálice certamente haveis de beber; mas o sentar-se à minha direita e à minha esquerda, não me pertence concedê-lo; mas isso é para aqueles para quem está preparado por meu Pai.
24 Nu̱na̱ ra̱ hya̱ ähya yo nc'ɛ̱i̱ di̱ n'yohʉ, bi̱ mbøcuɛ 'mø mi̱ ba̱hya mi̱ 'dɛt'a yø xädi ra̱ Jesús.
24 E ouvindo isso os dez, indignaram-se contra os dois irmãos.
25 Pɛ ra̱ Jesús bi pɛti gätho yø xädi, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ya guí pa̱hmʉ ngue yø da̱st'abi xa̱ t'ɛ̱ts'i̱, co gätho mi̱'da yø ts'ʉt'abi 'bʉp'ʉ ja yø hni̱ni̱, gä di̱ ma̱nda yø ja̱'i̱. Nu̱ te di̱ ma̱nda yø ts'ʉt'abi ngue da̱ 'yøtyø ja̱'i̱, gue'a̱ øt'a̱.
25 Jesus, pois, chamou-os para junto de si e lhes disse: Sabeis que os governadores dos gentios os dominam, e os seus grandes exercem autoridades sobre eles.
26 Pɛ nu̱'a̱hʉ, 'yo guí̱ nne ngue guí̱ ma̱ndathohʉ yø ja̱'i̱. Nu̱ ra̱ ja̱'i̱ nne ngue xtá̱ nhɛ̱ts'i̱ rá̱ cargo da̱ mɛfi, guehna̱ ra̱ ja̱'i̱ jatho ngue di̱ mpɛfi da̱ mäxyø mmi̱c'ɛ̱i̱ui na̱.
26 Não será assim entre vós; antes, qualquer que entre vós quiser tornar-se grande, será esse o que vos sirva;
27 A nu̱'a̱hʉ ya, nu̱'a̱ da̱ ne di̱ m'mɛt'o ngue gätho yø amigo ya, guehna̱ jatho da̱ gohi ngue ni̱ mɛfihʉ na̱.
27 e qualquer que entre vós quiser ser o primeiro, será vosso servo;
28 Conque ra̱ N'yohʉ bí 'yɛ̱ ma̱hɛ̱ts'i̱, hi̱mbi 'yɛ̱hɛ̱ ngue n'narbʉ da̱ mi̱ di̱ ma̱ndatho. Sinoque bi 'yɛ̱hɛ̱ ngue di̱ mpɛfi da̱ mäxyø ja̱'i̱. 'Nɛ̱ hi̱nga̱ høndra̱ 'bäxte da̱ 'yøt'e, asta̱ da̱ du̱ ngue da̱ ya̱ni̱ xa̱ndøngu̱ yø ja̱'i̱.
28 assim como o Filho do homem não veio para ser servido, mas para servir, e para dar a sua vida em resgate de muitos.
29 Mi̱ bømp'ʉ ja ra̱ hni̱ni̱ Jericó ra̱ Jesús, bi̱ ntɛt'i xa̱ndøngu̱ yø ja̱'i̱.
29 Saindo eles de Jericó, seguiu-o uma grande multidão;
30 Nu̱p'ʉ ja ra̱ 'yu̱ i̱ nthogui, mi̱ hu̱p'ʉ yoho yø xädä. Mi̱ ba̱hyø xädä ngue guehna̱ ra̱ Jesús ja ngue da̱ thop'ʉ hu̱di̱. Bi̱ mʉhra̱ hmafi p'ʉya, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ague grá̱ Hmu̱, rá̱ mbom'mɛto'i ra̱ David, da̱mi̱ huɛ̱ga̱'be ―bi 'yɛ̱mbi̱.
30 e eis que dois cegos, sentados junto do caminho, ouvindo que Jesus passava, clamaram, dizendo: Senhor, Filho de Davi, tem compaixão de nós.
31 A nu̱'ʉ yø ja̱'i̱ mi̱ 'bʉp'ʉ hu̱hyø xädä, di hɛjpi ngue hi̱ndi̱ mmafi. Pɛ yø xädä p'ʉya, ɛ̱na̱ ma̱n'na ma̱'bɛpi ngue nts'ɛdi ga̱ mafi, bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ague grá̱ Hmu̱, rá̱ mbom'mɛto'i ra̱ David, da̱mi̱ huɛ̱ga̱'be.
31 E a multidão os repreendeu, para que se calassem; eles, porém, clamaram ainda mais alto, dizendo: Senhor, Filho de Davi, tem compaixão de nós.
32 Ra̱ Jesús bi̱ m'mäi ngue øde hmat'i. Bi zonhyø xädä p'ʉya, bi 'yɛ̱mbi̱: ―¿Te guí̱ nne ngue di̱ nja'a̱ui?
32 E Jesus, parando, chamou-os e perguntou: Que quereis que vos faça?
33 Yø xädä p'ʉya bi 'yɛ̱mbi̱: ―Ague grá̱ Hmu̱, dí̱ nne ngue di̱ nzø ma̱ dä'be.
33 Disseram-lhe eles: Senhor, que se nos abram os olhos.
34 Bi huɛ̱cyø xädä na̱ ra̱ Jesús. Bi dospa̱bi̱ yø dä, pɛ 'bexpi̱ nzø yø dä. Ja̱na̱ngue bi̱ mähä ra̱ Jesús.
34 E Jesus, movido de compaixão, tocou-lhes os olhos, e imediatamente recuperaram a vista, e o seguiram.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.