Marcos 14
Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs NAA
1 Nɛ man yopa da dät ra pa 'bʉ mi bɛ̨n a xí 'yøt' ma mbombøtahe bʉ Egipto dyʉ judíohe. Nu yʉ ngʉrpa mbäją bʉya nɛ yʉ xänbate niją bi bɛ̨ni 'bɛ'a ni fɛhni da xi a ra Jesús guepʉ da zä da bɛnt'i ngue da hyo.
1 Dois dias depois seria celebrada a Páscoa e a Festa dos Pães sem Fermento. Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de prender Jesus, à traição, para matá-lo.
2 Nɛ bin 'yɛ̨mzɛhɛ ʉ: ―Hinga gue a ra pa ra dąmpɛti gam bɛnthʉ nɛ xøhma din cuɛ yʉ ją'i, bi 'yɛ̨n ʉ.
2 Pois diziam: — Não durante a festa, para que não haja tumulto entre o povo.
3 Nɛ mi 'bʉpʉ ra Jesús bʉ ja rá ngu ra Simón bʉ ja ra hnini Betania. Gue'a ra Simón mi hɛ̨mb ra t'axca'ya 'bʉ mam 'bɛt'o. Nɛ nu'bʉ mi sihmɛ bʉ ra Jesús bi zøpʉ n'da ra xisu i tu n'da ra xito nt'øt'e ngue ra do'yaxi, mi po ra 'yɛ̨thi ɛ̨mmɛ yʉman'u a, nɛ xʉn ngu di muui a. Bi xɛcpa rá nde bʉya nɛ bi naspa rá yą ra Jesús.
3 Quando Jesus estava em Betânia, fazendo uma refeição na casa de Simão, o leproso, veio uma mulher, trazendo um frasco feito de alabastro com um perfume muito valioso, de nardo puro; e, quebrando o frasco, derramou o perfume sobre a cabeça de Jesus.
4 Nu'ʉ 'da mí 'bʉpʉ, bin cuɛ ʉ bʉya nɛ bi 'yɛ̨n ʉ: ―Hanja bim 'bɛtho ra 'yɛ̨thi nɛ xʉm hmadi di muui.
4 Alguns dos que estavam ali ficaram indignados e diziam entre si: — Para que este desperdício de perfume?
5 Mi sä xtá 'bä xtin t'un yʉ hyoya a hyu ciɛnto rá muui a ra 'yɛ̨thi, bi 'yɛ̨n ʉ. Nɛ bi numan'ʉ ra xisu ʉ.
5 Este perfume poderia ter sido vendido por mais de trezentos denários, para ser dado aos pobres. E murmuravam contra ela.
6 Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Hanja guín jahʉ bʉ, o guidi pahmbʉ ra xisu nguetho xʉn ho bi 'yørcä na.
6 Mas Jesus disse:
7 Nu'ahʉ thocpa thoho gam 'bʉhmbʉ yʉ hyoya nɛ hønt'a go ma pa da zä gui fäxhʉ ʉ. Pɛ nugä hinga thocpa thoho dam 'bʉhmbʉ.
7 Porque os pobres estarão sempre com vocês, e, quando quiserem, podem fazer-lhes o bem, mas a mim vocês nem sempre terão.
8 Bi 'yørca ra xisu a mi sä da 'yøt'e, bi hoga ma ngøc'yɛ̨i ngue da t'ägä bʉ ja ran 'yägui.
8 Ela fez o que pôde: ungiu o meu corpo antecipadamente para a sepultura.
9 Majuąni dí xi ahʉ gue hønbʉ go hapʉ da hman ran ho ma'da'yo gätho na ndoho ra ximhäi, nɛhna bi 'yørca ra xisu da hman na, 'dahma nɛ'a da fɛ̨n a, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
9 Em verdade lhes digo que, onde for pregado em todo o mundo o evangelho, também será contado o que ela fez, para memória dela.
10 Nu'a ra Judas Iscariote bʉya, ngue'a n'da yʉ́ xädi ra Jesús, bi mba bʉ 'bʉh yʉ ngʉrpa mbäją bi xifi di däp'a ra Jesús.
10 E Judas Iscariotes, um dos doze, foi falar com os principais sacerdotes, para lhes entregar Jesus.
11 Nɛ bi hyu yʉ́ mbʉi ʉ yʉ ngʉrpa mbäją nɛ bi xifi di un ra mbɛti. Nɛ bi mbenc'a ra Judas bʉya mi honi jąm'bʉ di dä a ra Jesús.
11 Eles, ouvindo isto, se alegraram e prometeram dar dinheiro a ele; nesse meio-tempo, Judas buscava uma boa ocasião para entregar Jesus.
12 Nu rá mbʉdi ra pa ra dąmpɛti ngue ran dąbaxjua i ts'i ra thuhmɛ hin'yʉ rá ixi, nɛ i ho ra t'ʉdɛ'yo. Nɛ nu yʉ́ xädi ra Jesús bi 'yɛ̨mbi: ―Hapʉ guí ndeje ga hoje ran ts'ihmɛ ra mbaxjua ga sihʉ, bi 'yɛ̨n ʉ.
12 E, no primeiro dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando se fazia o sacrifício do cordeiro pascal, os discípulos de Jesus lhe perguntaram: — Onde quer que façamos os preparativos para que o senhor possa comer a Páscoa?
13 Nɛ nubʉya bi xi ʉ yoho yʉ́ xädi: ―Ni mbɛ bʉ ja ra dąhnihni Jerusalén, nɛ nu'bʉ gá nuui bʉ n'da ran 'yohʉ i tu n'daxaro ra dehe gui tɛnui bʉ da zøni.
13 Então Jesus enviou dois dos seus discípulos, dizendo-lhes:
14 Nɛ nu'bʉ gá sømhbʉ gui 'yɛ̨nui a ra mɛngu bʉ: “Nu'a ra Hmu bá pɛngähe ngue ga än'nahe hapʉ i ja a ra cuarto ngue ga sihe ran ts'ihmɛ ra mbaxjua,” gui 'yɛ̨nui.
14 Sigam esse homem e digam ao dono da casa em que ele entrar que o Mestre pergunta: “Onde fica o meu aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?”
15 Nɛ nu'a bʉya da 'yut'aui n'da ra cuarto i ja bʉ magąts'i xʉn ndoho nɛ mahoqui. Guepʉ ja gui hocui bʉ a ran sihmɛ ga sihʉ, bi 'yɛn'a ra Jesús.
15 E ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado e pronto; ali façam os preparativos.
16 Bi mba yʉ́ xädi bʉya nɛ bi zøm bʉ ja ra dąhnihni Jerusalén nɛ bi dįm bʉ gätho 'bɛ'a xi sifi. Gätho bi hocpʉ 'bɛ'a da zi bʉ 'bʉ bin de, nɛ bi mbeng bʉ 'bʉh ra Jesús bʉya.
16 Os discípulos saíram, foram à cidade e, achando tudo como Jesus lhes tinha dito, prepararam a Páscoa.
17 Nu'bʉ min de ts'ʉ, bi mbähä ra Jesús 'dɛ'mayoho yʉ́ xädi bʉya.
17 Ao cair da tarde, Jesus chegou com os doze.
18 Gätho bin sihmɛ ʉ. Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Majuąni dí xi ahʉ, dí sihmɛhʉ ua n'da gue di dägä, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
18 Quando estavam à mesa e comiam, Jesus disse:
19 Nu yʉ́ xädi bʉya bi du yʉ́ mbʉi, n'da ngu n'da bi 'yänni: ―Ha guecä, bi 'yɛ̨n'ʉ.
19 E eles começaram a entristecer-se e a perguntar-lhe, um por um: — Por acaso seria eu?
20 Nɛ nu'a ra Jesús bi dąt'ʉ: ―Go gue'a n'da gue gue'ahʉ guí 'dɛ'mayoho ahʉ gue dí comh ma mbohi'be.
20 Jesus respondeu:
21 Majuąni nugä ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi, ga tugä tengu nt'o't'i nanguecä. Pɛ í huɛ̨hi maha a ran 'yohʉ ngue di dägä. Man'da xʉn ho 'bʉ hin xtim 'bʉ a, bi 'yɛ̨n a ra Jesús.
21 Pois o Filho do Homem vai, como está escrito a seu respeito; mas ai daquele por quem o Filho do Homem está sendo traído! Melhor seria para ele se nunca tivesse nascido!
22 Gätho na sihmɛ ʉ bi hyąc man'da ra hmɛ ra Jesús, bi un ra jamadi Oją, bi xɛni nɛ bi darpa yʉ́ xädi bʉya. ―Dami sihʉ na. Guehna nam bøn'a ma ngøc'yɛigä na, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
22 E, enquanto comiam, Jesus pegou um pão e, abençoando-o, o partiu e lhes deu, dizendo:
23 Nɛ bi dɛc'a ra vaso mi po a nząi mi si ʉ. Bi un ra jąmadi Oją nɛ bi un'dʉ bʉya, bi zi n'da ngu n'da ʉ.
23 A seguir, Jesus pegou um cálice e, tendo dado graças, o deu aos seus discípulos; e todos beberam dele.
24 ―Guehna tengu 'bʉ ma jigä na, i øt' ra 'da'yo nhogui, dim fäni dí yąnba yʉ́ te yʉ ją'i 'bʉcua ja ra ximhäi.
24 Então lhes disse:
25 Majuąni dí xi ahʉ, hin ga si man'da ra gui uva ja gue'bʉ bi zøn ra pa ga si ma'da'yo bʉ di manda rá ts'ɛdi Oją, bi 'yɛ̨n a ra Jesús.
25 Em verdade lhes digo que nunca mais beberei do fruto da videira, até aquele dia em que beberei o vinho novo, no Reino de Deus.
26 Nɛ bin tu a n'da rá thuhu Oją ʉ bʉya. Bi bøm bʉ mi sihmɛ ʉ nɛ bi mba bʉ ja ra nyuni Olivos.
26 E, tendo cantado um hino, saíram para o monte das Oliveiras.
27 Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi: ―Nu'ahʉ dí pącä ngue gui 'dahmbʉ, gui sogahʉ nán xui ya, tengu nt'o't'i bʉ ja rám hman Oją i ɛ̨na: “Ga ho ra mbändɛ'yo nɛ din 'uɛ̨xt'ʉ yʉ́ dɛ'yo,” i ɛ̨m bʉ ja rá t'ohni, bi 'yɛ̨na.
27 E Jesus disse aos discípulos:
28 Pɛ nu'bʉ dá thąmbɛ̨nigä dan tįmhbʉ bʉ Galilea, bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi a ra Jesús.
28 Mas, depois da minha ressurreição, irei adiante de vocês para a Galileia.
29 Nu'a ra Pedro bi 'yɛ̨n'a: ―Madague a gätho da 'dah ya 'da, pɛ nugä hin ga soc'i'i.
29 Então Pedro disse a Jesus: — Ainda que o senhor venha a ser um tropeço para todos, não o será para mim!
30 Nu ra Jesús bi dą'a bʉya: ―Hąha, dí pacä 'bɛ'a gui 'yøt'a ra xui jabʉya, ná hyundį xqui cøngä 'bʉ bi mbah ná yondį ra øni, bi 'yɛ̨n a.
30 Mas Jesus lhe disse:
31 Pɛ nu'a ra Pedro man'da nts'ɛdi bi 'yɛ̨n'a: ―Nugä hin ga cøn'a i madague'bʉ 'darpʉ ga tuui, bi 'yɛ̨mbi. Nɛ 'da'angu bi ma gätho ʉ mi'da yʉ́ xädi bʉya.
31 Mas Pedro insistia com mais veemência: — Ainda que me seja necessário morrer com o senhor, de modo nenhum o negarei. E todos os outros diziam a mesma coisa.
32 Nɛ bi yʉrpʉ ja ra nuądøni Getsemaní guepʉ ja ra nyuni Olivos. Nu ra Jesús bʉya bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi: ―Hyuhmbʉ ua gätho ahʉ, 'bɛ dán yągä'be Oją ua nan jongua ts'ʉ, bi 'yɛ̨n'a.
32 Então foram a um lugar chamado Getsêmani. Ali, Jesus disse aos seus discípulos:
33 Nɛ nubʉya bi zixa ra Pedro, nɛ ra Jacobo, nɛ ra Xuua. Nɛ nu ra Jesús ɛ̨mmɛ bi hyundumbʉi nɛ bin su.
33 E, levando consigo Pedro, Tiago e João, começou a sentir-se tomado de pavor e de angústia.
34 Nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Ɛ̨mmɛ tu ma mbʉi, ɛ̨na da hyog ra dumbʉi. Gui cohmbʉ ua nɛ gan äthąhʉ, bi 'yɛ̨mp'ʉ.
34 E lhes disse:
35 Nɛ bi mba bʉ njom bʉ ts'ʉ. Bin dąnyahmu bʉ ja ra häi bin yąui Oją, gue'bʉ da zä hin da nu ran ʉnbi a da nu.
35 E, adiantando-se um pouco, prostrou-se em terra; e orava para que, se possível, lhe fosse poupada aquela hora.
36 Nɛ bi 'yɛ̨na: ―Ma Ta i, hin te guí hɛ̨mbi, gätho da zä gui 'yøt'e. Dami 'uegä a ran ʉnbi. Pɛ hin dín nde gue gue'a ma pähä zɛhɛ ga øt'ä pɛ gue'a go guí nde da t'øt'e, bi 'yɛ̨na.
36 E dizia:
37 Nɛ bi mbeng bʉ xi go ʉ hyu nɛ bi 'yɛ̨mp'a ra Pedro: ―Hague grá Simón, ha guí ąha. Ha hingui sä xquin äthą n'da ora.
37 E, voltando, achou-os dormindo. E disse a Pedro:
38 Damin äthąhʉ nɛ gui 'yäfʉ Oją ngue gui sɛrbahʉ 'bɛ'a di bɛ̨n'nahʉ ra zįthu. Nu rá mbʉi n'da ja ra pähä nangue ran ho, pɛ nu rá ngøc'yɛi n'da xʉn güent'i a, bi 'yɛ̨n a ra Jesús.
38 Vigiem e orem, para que não caiam em tentação; o espírito, na verdade, está pronto, mas a carne é fraca.
39 Nɛ bi mbeng mahøn'a ra Jesús bin yąui Oją nɛ guexta'a bi xifi.
39 Retirando-se de novo, orou repetindo as mesmas palavras.
40 Nɛ nubʉya bi mbeng bʉ bá co ʉ hyu nɛ bi dįm bʉ i ąha nguetho ɛ̨mmɛ mí ndet'ąha ʉ. Janangue nu'bʉ mi zo ʉ hingui pądi 'bɛ'a dí dą ʉ.
40 E voltando, achou-os outra vez dormindo, porque os olhos deles estavam pesados; e não sabiam o que lhe responder.
41 Ná hyųndį bán yąui Oją, 'bʉ mam bá pengbʉ bá co ʉ hyu, nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Ąhmahʉ ya, damin säyahʉ ya, bi 'yɛ̨n'a. Nuya bi zøn ra ora ngue da mba ma dägä bʉ 'bʉh yʉ ts'om'bäi, nugä ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi.
41 E, quando voltou pela terceira vez, Jesus lhes disse:
42 Dami ndanshʉ, ga mbähä dan c'athʉ a di dägä, ya häntua, bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi a ra Jesús.
42 Levantem-se, vamos embora! Eis que o traidor se aproxima.
43 Gätho ná yąhʉ yʉ́ xädi 'bex bi zøm bʉ ra Judas, gue'a n'da rá xädi. Nɛ xʉn ngu yʉ ją'i bi zix'a, mi hą yʉ́ juai nɛ yʉ ts'ąt'ɛgui. Nɛ gue'ʉ yʉ́m 'bɛhni yʉ ngʉrpa mbäją nɛ yʉ xänbate niją nɛ yʉ dąc'yɛi.
43 E logo, enquanto Jesus ainda falava, chegou Judas, um dos doze, e, com ele, uma multidão com espadas e porretes, vinda da parte dos principais sacerdotes, escribas e anciãos.
44 Nɛ nu'a ra Judas ya xí xi ʉ: “Nu'a ga sʉspa rá 'yogu gue a ra Jesús a, 'bex guim bɛnthʉ bʉya nɛ gui sixhʉ, nɛ hin gui thøhmbʉ,” xi 'yɛ̨mp'ʉ min 'yohʉ.
44 Ora, o traidor tinha dado a eles um sinal: “Aquele que eu beijar, é esse; prendam e levem-no com segurança.”
45 Janangue a nu'bʉ mi zøpʉ mi 'bäh ra Jesús: ―Xänbate i, xänbate i, bi 'yɛ̨mbi. Nɛ bi zʉspa rá 'yogu.
45 E logo que chegou, aproximando-se de Jesus, Judas disse: — Mestre! E o beijou.
46 'Bex bi bɛnt pʉya.
46 Então eles agarraram Jesus e o prenderam.
47 Nɛ 'bex bi c'o'ts' rá juai a n'da min 'yohʉ ra Jesús nɛ bi zɛcpa rá zagu rá 'yɛ̨hɛ ra dąmbäją.
47 Nisto, um dos que estavam ali, sacando da espada, feriu o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha.
48 Nɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ bi bɛnt'i: ―Ha guí ɛ̨mhbʉ drá bɛ̨gä ngue guá hąhʉ ni juaihʉ nɛ ni zahʉ ngue gui bɛntcahʉ.
48 Jesus lhes disse:
49 Gätho yʉ pa dám 'bʉhmbʉ, dá xän'nahʉ bʉ ja ra dąnija nɛ hin gá bɛntcahʉ bʉ. Pɛ ja xi jabʉ thoho, ngue din ja a nt'o't'i bʉ ja rám hman Oją ngue mi hma din ja, bi t'ɛ̨mp'ʉ yʉ́m 'bɛhni yʉ mbäją.
49 Todos os dias eu estava com vocês no templo, ensinando, e vocês não me prenderam; mas isto é para que se cumprissem as Escrituras.
50 Pɛ nu'ʉ yʉ́ xädi bʉya gätho bi 'dagui, bi zopʉ a ra Jesús.
50 Então todos o deixaram e fugiram.
51 Hønt'a n'da ra ts'ʉnt'ʉ bi dɛn'na 'bʉ mi ts'ix a ra Jesús, dim pät'a ra the'bø't'e, nɛ mí ɛ̨n ʉ nɛ'a xtám bɛnt'a.
51 Um jovem, coberto unicamente com um lençol, seguia Jesus. Eles o agarraram,
52 Pɛ nu'a hønt'a ra the'bø't'e bi bɛntpa a, nɛ bi 'dah pʉya nɛ bin 'yo mánxi bʉ ní mba.
52 mas ele largou o lençol e fugiu nu.
53 Nu'bʉ mi mba ma dä bʉ 'bʉh ra dąmbäją, bim pɛti ʉ ma ngurbihe ngue yʉ ngʉrpambäją nɛ yʉ dąc'yɛi nɛ yʉ xänbate niją.
53 E levaram Jesus ao sumo sacerdote, e então se reuniram todos os principais sacerdotes, os anciãos e os escribas.
54 Nɛ nu ra Pedro bin tɛt'i, i 'bɛjua thoho bʉ ni mba, gue'bʉ go mi zøm bʉ mbo rá mbä't'i rá ngu ra dąmbäją, nɛ bi hyuhmbʉ bʉ ʉ yʉ asmayo niją, bin tąspihʉ ʉ.
54 Pedro seguiu Jesus de longe até o interior do pátio do sumo sacerdote e estava assentado entre os servos, aquentando-se ao fogo.
55 Nu yʉ ngʉrba mbäją nɛ gätho ʉ mi'da i øt' ran juąnbate, mi honi to'o da ma xʉn ho 'bɛpʉ dí yąp'a ra Jesús ngue da hyo, nɛ madague'a xʉn ngu ʉ bin yą pɛ xinga n'da ʉ bi ma njuąntho.
55 E os principais sacerdotes e todo o Sinédrio procuravam algum testemunho contra Jesus para o condenar à morte, mas não achavam nada.
56 Xʉn ngu bi man yʉ fɛhni pɛ him bin tįn yʉ́m hma.
56 Pois muitos testemunhavam falsamente contra Jesus, mas os depoimentos não eram coerentes.
57 Xø bi ndants'ʉ 'da mahøn'a bi zänba man'da ra fɛhni ʉ, nɛ bi 'yɛ̨n ʉ:
57 E, levantando-se alguns, testemunhavam falsamente, dizendo:
58 ―Nuna ran 'yohʉ bi ma nɛ bi 'yɛ̨na, “Nugä ga yø't' ra niją ua, nt'øt'e yʉ́ 'yɛ yʉ ją'i, nɛ nu'bʉ ná hyupa ga høcä n'da ngue hinga nt'øt'e yʉ́ 'yɛ yʉ ją'i,” bi 'yɛ̨nna ran 'yohʉ, nɛ nugähe dá øhmbe 'bʉ mí 'yɛ̨nna, bi 'yɛ̨m bʉya.
58 — Nós o ouvimos declarar: “Eu destruirei este santuário edificado por mãos humanas e, em três dias, construirei outro, não por mãos humanas.”
59 Pɛ xinga gue'ʉ bin tįn ʉ yʉ́m hman ʉ.
59 Nem assim o testemunho deles era coerente.
60 Pɛ nu ra Jesús bin hɛ̨tho. Njo'o to bi dąti.
60 E, levantando-se o sumo sacerdote, no meio, perguntou a Jesus: — Você não diz nada em resposta ao que estes depõem contra você?
61 Nu'a ra ngʉrpa mbäją bi 'yän mahøn'a: ―Ha gue'e grá Cristo. Ha gue'e rá Ts'ʉnt'ʉ i Oją nuįxte rá ts'ɛdi.
61 Jesus, porém, guardou silêncio e nada respondeu. O sumo sacerdote tornou a interrogá-lo: — Você é o Cristo, o Filho do Deus Bendito?
62 Nu ra Jesús bi dąti: ―Guecä, nɛ guin nujʉ, nugä ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi, ga com'be rá ts'ɛdi Oją madą rá ts'ɛdi. Nɛ guin nujʉ 'bʉ bá pengä, ba ɛ̨cä bʉ ja yʉ güi, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
62 Jesus respondeu:
63 Pɛ nu'a ra dąmbäją bi dʉnsɛ rá pahni, ɛ̨mbi hingui ɛ̨spa Oją ra Jesús nangue a bi ma. Nɛ bi 'yɛ̨m bʉya: ―Ya hin ga homhbʉ mi'da yʉ testigo,
63 O sumo sacerdote, rasgando as suas vestes, disse: — Por que ainda precisamos de testemunhas?
64 nɛ dá øhmbʉ ya ngue hingui ɛ̨spa Oją na ran 'yohʉ. 'Bɛ'a guí mamhbʉ ga ørpahʉ ya, bi 'yɛ̨n a ra dąmbäją. Nɛ gätho 'da'angu bi man ʉ ngue di un ran ts'ɛmbi ngue da hyo.
64 Vocês ouviram a blasfêmia. Qual é o parecer de vocês? E todos o julgaram réu de morte.
65 Nu'ʉ 'da bʉya bi zox'a ra Jesús, nɛ bi gorpa rá dä, nɛ bi mbɛ'mi nɛ bi 'yɛ̨mbi, “Grá pøngahyą, man ya, to'o bi mbɛp'a'i,” bi 'yɛ̨n ʉ. Nɛ nu yʉ asmayo bʉ niją ɛ̨mmɛ bi mbɛmp'a rá hmi.
65 Alguns começaram a cuspir nele, a cobrir-lhe o rosto, a bater nele e a dizer-lhe: — Profetize! E os guardas davam-lhe bofetadas.
66 Nu'bʉ mim 'bäpʉ ra Pedro bʉ mbo ra mbä't'i, bi thopʉ n'da ra xisu ngue rá 'yɛ̨hɛ ra dąmbäją.
66 Estando Pedro embaixo no pátio, veio uma das empregadas do sumo sacerdote
67 Nɛ bi nu'a ra Pedro din tąspi, bi hyɛ̨'t'i nɛ bi 'yɛ̨mbi: ―Ɛ̨na nɛ'e gmín 'yohʉ ra Jesús ra mɛngu bʉ Nazaret, bi 'yɛ̨mp'a ra Pedro.
67 e, vendo Pedro, que se aquecia, fixou os olhos nele e disse: — Você também estava com Jesus, o Nazareno.
68 Pɛ nu'a ra Pedro bin cøni. ―Hin dí pądi 'bɛ'a nam bøn'a guím ma, bi 'yɛ̨n a ra Pedro. Nɛ bi 'uegue bi mba bʉ hänt ra goxthi. Nɛ bi mbah ra tamfø bʉya.
68 Mas ele negou, dizendo: — Não o conheço, nem compreendo o que você está falando. E saiu para o pórtico. E o galo cantou.
69 Ná ya'a ts'ʉ bʉya xø bi thopʉ ra 'yɛ̨hɛxisu bʉ 'bäh ra Pedro, nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ 'bʉpʉ: ―Nuna ran 'yohʉ, min 'yohʉ ʉ mi tɛn'na ra Jesús.
69 E a empregada, vendo-o, tornou a dizer aos que estavam ali: — Este é um deles.
70 Pɛ nu'a ra Pedro bin cøni mahøn'a. Ná ya'a ts'ʉ bʉya, guesɛ ʉ mí 'bʉpʉ mi 'bäh ra Pedro bi 'yɛ̨n ʉ: ―Majuąni guín 'yohʉ ʉ nguetho grá mɛngu Galilea nɛ 'da igu bʉ gná yąhʉ ʉ, bi t'ɛ̨mp'a ra Pedro.
70 Mas ele negou outra vez. E, pouco depois, os que estavam ali disseram outra vez a Pedro: — Com certeza você é um deles, porque também é galileu.
71 Nu'a ra Pedro bʉya bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu'bʉ him majuąni dí xi ahʉ, Oją da zɛgbä, janangue dí xi ahʉ, hin dí pącä a ran 'yohʉ guí mamhbʉ, bi 'yɛ̨n a.
71 Ele, porém, começou a praguejar e a jurar: — Não conheço esse homem de quem vocês estão falando!
72 'Bex bi mbah ná yondį ra tamfø bʉya. 'Bex bi bɛ̨n a ra Pedro 'bɛ'a xí xih ra Jesús ngue xí 'yɛ̨mbi: “Dí pącä ngue ná hyundį xqui cøngä 'bʉ bi mbah ná yondį ra øni,” xí 'yɛ̨mp'a ra Jesús. Nɛ nu'bʉ mi bɛ̨n a xí 'yøt'e, bi du rá mbʉi ra Pedro nɛ 'bex bin zoni.
72 E no mesmo instante o galo cantou pela segunda vez. Então Pedro se lembrou da palavra que Jesus lhe tinha dito: “Antes que o galo cante duas vezes, você me negará três vezes.” E, caindo em si, começou a chorar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.