Lucas 22

Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Nuya mi ts'ʉtho da zøn ra pa da ts'i ra hmɛ hin'yʉ rá íxi. Gue'ʉ yʉ pa ra dąmpɛti ran dąbaxjua.
1 Estava próxima a Festa dos Pães sem Fermento, chamada Páscoa.
2 Nu'ʉ yʉ ngʉrpa mbäją nɛ yʉ xänbate niją, mi honi 'bɛ'a dí hyo ra Jesús. Pɛ mi su'ʉ 'bɛ'a da 'yøt' yʉ ją'i 'bʉ da hyo'a.
2 Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de matar Jesus; porque temiam o povo.
3 Nɛ nu'a ra zįthu bi yʉt' rá mbʉi ra Judas Iscariote, gue'a n'da rá xädi ra Jesús.
3 Ora, Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze.
4 Nu'a ra Judas bi mba, bin yąhʉ yʉ ngʉrpa mbäją nɛ yʉ hmu dofʉi, nɛ bi xifi 'bɛ'a da 'yøt 'bʉ di dä'a ra Jesús.
4 Judas foi entender-se com os principais sacerdotes e os capitães sobre como lhes entregaria Jesus.
5 Nu'ʉ bi hyu yʉ́ mbʉi 'bʉ mi man'a ra Judas 'bɛ'a da 'yøt'e. Nɛ bi xifi da gut rán zäbi ra Judas.
5 Eles se alegraram e combinaram em lhe dar dinheiro.
6 Nɛ nu ra Judas bʉya, bi dø'ma ra ora 'bʉ njongui 'bʉpʉ yʉ ją'i ngue di dä'a ra Jesús.
6 Judas concordou e buscava uma boa ocasião para lhes entregar Jesus, longe da multidão.
7 Nɛ mi søn ra pa bin ja ra dąnts'ihmɛ i ts'i ra hmɛ hin'yʉ rá íxi, nɛ i ho ra t'ʉdɛ'yo.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, em que era necessário fazer o sacrifício do cordeiro pascal.
8 Nɛ nu'a ra Jesús bi mbɛn'na ra Pedro nɛ ra Xuua nɛ bi xifi di hoc ran sihmɛ ran dąbaxjua, da zi 'bʉ bin de.
8 Então Jesus enviou Pedro e João, dizendo:
9 Nu ra Pedro nɛ ra Xuua bʉya: ―Hapʉ guín nde ga hoc'be, ɛ̨n'ʉ.
9 Eles lhe perguntaram: — Onde o senhor quer que a preparemos?
10 Nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nu'bʉ gán 'youi bʉ ja ra ndenhnini nɛ gui nuui n'da ran 'yohʉ i tu n'da ra xaro ra dehe, dami tɛndui a ran 'yohʉ, nɛ gui cʉt'ui bʉ ja ra ngu da yʉt'a.
10 Jesus lhes explicou:
11 Nɛ gui xihmi a ra mɛngu bʉ: “Nu'a ra xänbate bá pɛnga'be ngue gui xic'be hapʉ i ja ra cuarto ngue ga sägähe ra dąnsihmɛ,” gui 'yɛ̨nui.
11 e digam ao dono da casa: “O Mestre pergunta: ‘Onde fica o aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?’”
12 Nɛ nu'a ran 'yohʉ da zix aui bʉ magąts'i hapʉ i ja ra cuarto xʉn ndoho. Guepʉ gui hocui rán sihmɛ ran dąbaxjua, bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi.
12 Ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado; ali façam os preparativos.
13 Nu ra Pedro nɛ ra Xuua bʉya bi mba bi dįni tengutho bi man'a ra Jesús. Nɛ bi hocpʉ ran sihmɛ bʉya.
13 E, indo, acharam tudo como Jesus lhes tinha dito e prepararam a Páscoa.
14 Nu'bʉ mi zøn ra ora bʉya, nu'a ra Jesús nɛ mi'da yʉ́ xädi bi zøm bʉ nɛ bin sihmɛhʉ.
14 Chegada a hora, Jesus se pôs à mesa, e os apóstolos estavam com ele.
15 Nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi: ―Ɛ̨mmɛ dán ndegä ga sihʉ na ran sihmɛ ran dąbaxjua 'bʉ di 'bɛdi ga tugä.
15 Então Jesus lhes disse:
16 Nɛ dí xi ahʉ, him man'dandį ga sigä na ran sihmɛ jague'bʉ bi zøn ra pa ngue gán yąmhbʉ xʉn ho 'bʉ gám 'bʉhmbʉ bʉ di manda rá ts'ɛdi Oją.
16 Pois eu lhes digo que nunca mais a comerei, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Nu ra Jesús bʉya bi dɛca n'da baso ra vino nɛ bi un ra jamadi Oją, nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi bʉya: ―Dami comhbʉ na po na ra baso, gui sihʉ.
17 E, pegando um cálice, depois de ter dado graças, disse:
18 Nguetho dí xi ahʉ, hin ga sigä mahøn'a asta gue'bʉ go da zøn ra pa di manda ua rá ts'ɛdi Oją xʉn ho.
18 Pois eu digo a vocês que, de agora em diante, não mais beberei do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Nɛ nubʉya, bi hyąc ra hmɛ nɛ nu'bʉ mi gua'a bi un ra jamadi Oją bʉya, bi xɛni nɛ bi darpa ʉ yʉ́ xädi, bi 'yɛ̨na: ―Nuna ra hmɛ na, ma ngøc'yɛigä na, ga ungä nangue ahʉ. Nɛ n'dandį ngu n'dandį 'bʉ guí sihʉ, guim bɛ̨njʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
19 E, pegando um pão, tendo dado graças, o partiu e lhes deu, dizendo:
20 Nɛ nu'bʉ mi guadi bin sihmɛ ʉ, nu ra Jesús bi dɛc'a ra baso ra vino nɛ bi un'dʉ yʉ́ xädi nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nuna, ran hoqui ma'da'yo, guehna nam bøni ma jigä ngue bi hoc'a ra 'da'yo'yu bi 'yøt'ahʉ Oją na, bi 'yɛ̨na.
20 Do mesmo modo, depois da ceia, pegou o cálice, dizendo:
21 Pɛ dí huhmbʉ ua n'da di dägä.
21 — Mas eis que a mão do traidor está comigo à mesa.
22 Nɛ nugä, ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi, da thogä, ngue gue'a bi zänd Oją, pɛ í huɛ̨hi maha a di dägä, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
22 Pois o Filho do Homem vai segundo o que está determinado, mas ai daquele por quem ele está sendo traído!
23 Nu yʉ́ xädi, 'bex bin 'yänzɛhɛ to'o di dä'a ra Jesús.
23 Então começaram a perguntar entre si qual deles seria o que estava para fazer isso.
24 Nɛ man'da ran junt'i bi 'yøt'ʉ yʉ́ xädi ngue to'o dim 'bɛt'o nanguesɛ ʉ.
24 Houve também entre eles uma discussão sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Pɛ nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Nuua ja ra häi, nu yʉ ts'ʉt'abi nɛ'ʉ i ja yʉ́ ts'ɛdi, xʉn hɛ̨i i ørpa yʉ ją'i 'bʉ di manda ʉ, i øt'e yʉ́ 'yɛ̨hɛ ʉ, nɛ i t'ɛ̨mbi xʉn ho a i øt'e.
25 Mas Jesus lhes disse:
26 Pɛ nu ahʉ, hin gan jahʉ bʉ. Nu'a to'o dim 'bɛt'o, da 'yøt'e dim 'bɛjua thoho. Nɛ nu'a to'o din ngʉrpi, da 'yøt'e din 'yɛ̨hɛ thoho a.
26 Mas vocês não são assim; pelo contrário, o maior entre vocês seja como o menor; e aquele que dirige seja como o que serve.
27 Nu yʉ hmu 'bʉcua ja ra häi, hin dim pɛ'ʉ, pɛ gue i tø'mi da mbɛp'ʉ yʉ́ 'yɛ̨hɛ, pɛ nugä madague dím hmugä, pɛ dí øt'ä ngue ni 'yɛ̨hɛgahʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
27 Pois qual é maior: aquele que está à mesa ou aquele que serve? Não é verdade que é aquele que está à mesa? Pois, no meio de vocês, eu sou como quem serve.
28 Nɛ man'da bi xifi, bi 'yɛ̨na: ―Pɛ nu'ahʉ, dán hyʉmhbʉ 'bʉ má nugä yʉn ʉnbi ua ja ra ximhäi.
28 Vocês são os que têm permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Janangue ga 'da'a nin t'ɛ̨dihʉ, tengutho bi 'dacä ma Ta.
29 E eu confio a vocês um reino, assim como o meu Pai confiou a mim,
30 Nɛ nu'bʉ bi zøn ra pa ga øt' ran ts'ʉt'abi, 'darpʉ dan johyahʉ, nɛ gui comhbʉ ma ts'ɛdi gui juąnbahʉ ma mi'israelhʉ, dyʉ́ judíohʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
30 para que comam e bebam à minha mesa no meu Reino; e vocês se assentarão em tronos para julgar as doze tribos de Israel.
31 Nɛ bi t'ɛ̨mp'a ra Pedro: ―Ma zʉ Pedro, nu'a ra zįthu bi 'yäh ran t'ɛ̨di ngue da zä'a ni mbʉihʉ, in nde ahʉ gan 'uɛ̨xthʉ tengu'bʉ i 'uɛ̨xt ran dąhi yʉ́ häi ra trigo.
31 — Simão, Simão, eis que Satanás pediu para peneirar vocês como trigo!
32 Pɛ nugä, ya dá äp ma Ta him má zä gui pumbɛ̨ni ni t'ɛ̨c'yɛihʉ. Nɛ nu'bʉ gán 'yomfɛ̨ni ts'ʉ, gui 'yɛ̨c'yɛi xʉn ho mahøn'a, nɛ gui zɛrpa yʉ́ mbʉi ni mi'yɛ̨c'yɛihʉ, bi 'yɛ̨mbi.
32 Eu, porém, orei por você, para que a sua fé não desfaleça. E você, quando voltar para mim, fortaleça os seus irmãos.
33 Nɛ nu'a ra Pedro bi dąh pʉya: ―Nugä, ga tɛn'na i madague dan ofädiui ogue ga tuui, bi 'yɛ̨na.
33 Porém Pedro respondeu: — Estou pronto para ir com o Senhor, tanto para a prisão como para a morte.
34 Bi dą'a ra Jesús bʉya: ―Gra Pedro, dí xi'i, nu'bʉ hin ní mbah ra øni, ná hyundį xquí cøngui, bi t'ɛ̨mp'a ra Pedro.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Xø bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi bʉya: ―Nu'bʉ ra mbʉdi dá pɛn'nahʉ bʉ gá mamhbʉ ran ho ma'da'yo, nɛ hin te gá hyąxhʉ. 'Bɛ'a gá 'yøthʉ, ha bin ja 'bɛ'a gätho gá hyomhbʉ, uague hin'na. Nɛ gätho yʉ́ xädi bi 'yɛ̨na: ―Hin te dá 'bɛhmbe.
35 A seguir, Jesus perguntou aos discípulos: Eles responderam: — Não faltou nada!
36 Pɛ nuya n'dan'yo gui 'yøthʉ, gui tux ni buxahʉ, nɛ gui hyąx ni mbɛtihʉ. Nɛ nu'bʉ hin'yʉ ni espadahʉ, gui pä ni pahnihʉ gui tämhbʉ n'da.
36 Então Jesus lhes disse:
37 Nguetho i jatho din jagä tengu i mam bʉ ja rá hman Oją, i ɛ̨m bʉ: “Yʉ ją'i da 'yɛ̨mbi ra ts'om'bäi a,” i ɛ̨m bʉ ja rám hman Oją nanguecä, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
37 Pois eu lhes digo que é preciso que se cumpra em mim o que está escrito: “Ele foi contado com os malfeitores.” Pois o que a mim se refere está sendo cumprido.
38 Nɛ nu'ʉ yʉ́ xädi bi 'yɛ̨mbi: ―Gra Hmu, i jaje yoho yʉ espada, bi 'yɛ̨n'ʉ. ―Dí gua'ʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
38 Então lhe disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas! Jesus lhes respondeu:
39 Nu'a ra Jesús bʉya, bi bøm bʉ ja ra cuarto mi sihmɛ ʉ, bi mba bʉ ra nyuni Olivos, bi mbähä yʉ́ xädi.
39 E, saindo, Jesus foi, como de costume, para o monte das Oliveiras; e os discípulos o acompanharam.
40 Nɛ nu'bʉ mi zøm bʉ, nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Dami 'yäfʉ rá ts'ɛdi Oją gue da zä gui hyäthʉ yʉ́n ts'äte ra zįthu, bi 'yɛ̨mbi.
40 Chegando ao lugar escolhido, Jesus lhes disse:
41 Nɛ nu'a ra Jesús bi 'ue'i ts'ʉ bʉ mí 'bäh yʉ́ xädi, nɛ bin dąnyahmu, bin yąui Oją.
41 Ele, por sua vez, se afastou um pouco, e, de joelhos, orava,
42 Nɛ bi 'yɛ̨na: ―Ma Ta'i, nu'bʉ ni pähä, dami japi ngue hin ga sigä a ra mbohi gá sänni ga sigä, pɛ hin dín nde ma pähäzɛhɛ pɛ go ni pähä dín nde ga øt'ä, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
42 dizendo:
43 'Bex bi nɛqui bʉ n'da rám 'bɛhni Oją mahɛ̨ts'i ngue bá hąnba a í zɛrpa rá mbʉi.
43 Então lhe apareceu um anjo do céu que o confortava.
44 Pɛ nu'a ra Jesús ɛ̨mmɛ bi du rá mbʉi, nɛ man'da nts'ɛdi bin yąui Oją. Xøgue ra ji a rá xänthe mi täpʉ häi.
44 E, estando em agonia, orava mais intensamente. E aconteceu que o suor dele se tornou como gotas de sangue caindo sobre a terra.
45 Nɛ bi ndants'a ra Jesús bʉya, bi mba bʉ 'bʉh yʉ́ xädi. Pɛ nu'ʉ, gätho min ąha nguetho bi güent yʉ́ ją'i ʉ nangue ra dumbʉi mim bɛ̨ni.
45 Levantando-se da oração, Jesus foi até onde os discípulos estavam, e os encontrou dormindo de tristeza.
46 Nu'a ra Jesús bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Hanja gnán ąhmbʉ. Dami nuhmbʉ, gan yąhʉ Oją janangue'a da zä gui tąhmbʉ rán ts'äte ra zįthu, bi 'yɛ̨mbi.
46 E disse:
47 Nɛ nu'bʉ min yąhʉ yʉ́ xädi, 'bex bá ɛ̨pʉ n'da nɛts'i yʉ ją'i, nɛ bá 'bɛt'o ra Judas, gue'a n'da rá xädi ra Jesús. Nɛ nu'a bi zøm bʉ 'bʉh ra Jesús nɛ bi zʉspa rá 'yogu 'bʉ mi zɛngua.
47 Enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou uma multidão. E um dos doze, que se chamava Judas, vinha à frente deles e se aproximou de Jesus para o beijar.
48 Pɛ nu'a ra Jesús bi 'yɛ̨mbi: ―Grá Judas, ha ran ts'ʉ'ts'i guí dägui, nugä ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
48 Jesus, porém, lhe disse:
49 Nɛ nu'ʉ mi'da yʉ́ xädi 'bʉ mi nu 'bɛ'a bin ja, bi 'yän'na ra Jesús: ―Ha ga japähe ma espadahe, ɛ̨n'ʉ.
49 Os que estavam ao redor de Jesus, vendo o que estava por acontecer, perguntaram: — Senhor, devemos atacar com as espadas?
50 Pɛ him bi dø'mi 'bɛ'a da si'a n'da ʉ, 'bex bi zɛcua rán 'yɛizagu rá 'yɛ̨hɛ ra ngʉrpa mbäją.
50 Um deles golpeou o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Pɛ nu'a ra Jesús 'bex bi hɛcua yʉ́ xädi: ―O guí øthʉ a, bi 'yɛ̨mbi. Nɛ 'bex bi hocua mahøn'a a rá zagu a ran 'yohʉ.
51 Mas Jesus interveio, dizendo: E, tocando na orelha do homem, o curou.
52 Nɛ nu'a ra Jesús 'bex bin yąhʉ yʉ ją'i ngue bá ɛ̨hɛ da zits'i. Min 'yohʉ yʉ ngʉrpa mbäją nɛ yʉ ngʉrpa mbädi bʉ ja ra dąniją, nɛ mi'da yʉ́ ngʉrpi yʉ judío. Nɛ bi 'yɛ̨mbi: ―Ha drá bɛ̨gä ngue guá hąhʉ ni espadahʉ nɛ ni zahʉ ngue gui sixcahʉ, bi 'yɛ̨na.
52 Então Jesus disse aos principais sacerdotes, capitães do templo e anciãos que vieram prendê-lo:
53 Hanja hin gá bɛntcahʉ bʉ ja ra dąniją, nɛ ząnt'a min xänbategä bʉ. Pɛ nuya bi zøn ra ora din ja a bi zänd Oją nɛ n'da ora thoho gui tąjʉ, nɛ'a ra dąmants'o n'da ora thoho da dąqui, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
53 Todos os dias, estando eu com vocês no templo, vocês não tentaram me prender. Esta, porém, é a hora de vocês e a hora do poder das trevas.
54 'Bex bi fɛnt'a ra Jesús nɛ bi ts'ixpʉ ja rá ngu ra hmumbäją. Nɛ nu'a ra Pedro bi dɛnni a na 'bɛjua thoho.
54 Então, prendendo Jesus, levaram-no e o introduziram na casa do sumo sacerdote. Pedro seguia de longe.
55 Nɛ mi zø bʉ n'da ra sibi bʉ mbo rá mbä't'i rá ngu ra hmumbäją. Nɛ nu ra Pedro madin tąspihʉ bʉ yʉ ją'i.
55 Quando acenderam um fogo no meio do pátio e se assentaram juntos, Pedro tomou lugar entre eles.
56 Nɛ mi 'bäpʉ n'da ra hmute ngue ra 'yɛ̨hɛ bʉ. Nɛ nu'bʉ mi nu'a ra Pedro, bi 'yɛ̨na: ―Nuna ran 'yohʉ hucua, min 'yohʉ ra Jesús.
56 Uma empregada, vendo-o sentado perto do fogo, fixou os olhos nele e disse: — Este também estava com ele.
57 Pɛ nu'a ra Pedro bin cøni, nɛ bi 'yɛ̨na: ―Nu'i grá xisu, xøgue hin dí pącä to'o a guí ma, bi 'yɛ̨na.
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, não o conheço.
58 Nu'bʉ mi tho n'da zʉ t'ʉ ora, n'da ran 'yohʉ bi nu'a ra Pedro nɛ bi 'yɛ̨mbi mahøn'a: ―Nu'i grán 'yohʉ, gue'e gmin 'yohʉ ra Jesús. Pɛ nu'a ra Pedro bin cøni: ―Hinga guecä, bi 'yɛ̨na.
58 Pouco depois, outro homem, ao ver Pedro, disse: — Você também é um deles. Mas Pedro disse: — Homem, eu não sou um deles.
59 Nɛ nu'bʉ mi thoh man'da ora, xø man'da ran 'yohʉ bi 'yɛ̨mbi: ―Nugä, dí pącä na ran 'yohʉ. Guehna n'da rá xädi ra Jesús. Nɛhna ra mɛngu Galilea na, bi 'yɛ̨na.
59 E, tendo passado cerca de uma hora, outro afirmou, dizendo: — Com certeza este também estava com ele, porque também é galileu.
60 Pɛ nu'a ra Pedro bi dąti: ―Nu'i grán 'yohʉ, hin dí pącä 'bɛ'a guím ma, bi 'yɛ̨na. Nɛ 'bex bi mbah ra øni bʉya.
60 Mas Pedro insistiu: — Homem, não sei do que você está falando. E logo, enquanto Pedro ainda falava, o galo cantou.
61 Nu'a ra Jesús 'bex bin yɛ̨gui nɛ bi hyant'a ra Pedro. 'Bex bi bɛ̨n'a ra Pedro xí xi'a rá Hmu, ngue bi 'yɛ̨mbi: “Dí pącä nu'bʉ hin ná mbah ra øni, hyundį xquí cøngui,” ngue xí 'yɛ̨mbi.
61 Então, o Senhor voltou-se e fixou os olhos em Pedro. E Pedro se lembrou da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes.”
62 Nɛ nu'a ra Pedro bʉya, bi mba bʉ thi nɛ bin zoni, bi bɛ̨nman'ʉ 'bɛ'a bi 'yøt'e.
62 E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
63 Nɛ nu'ʉ yʉn 'yohʉ mi fä'a ra Jesús, bin ʉspate tho'ʉ.
63 Os homens que detinham Jesus zombavam dele, davam-lhe pancadas e,
64 Nɛ bi gorpa rá dä ra Jesús, nɛ bi mbɛmp' pʉya, nɛ bi 'yɛ̨mp'a ra Jesús: ―Grá pøngahyą, xije to'o bi mbɛp'a'i, bi 'yɛ̨mbi.
64 colocando uma venda sobre os olhos dele, diziam: — Profetize! Quem foi que bateu em você?
65 Nɛ ɛ̨mmɛ xʉn ngu ran ts'o bi xi'a ra Jesús.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Nɛ nu'bʉ mi hyax pʉya, bim pɛti bʉ yʉ dąc'yɛi, nɛ yʉ ngʉrpa mbäją, nɛ yʉ xänbate niją. Nɛ nu'ʉ bi zixpʉ madím pɛti gätho yʉ́ ngʉrpi yʉ judío, ngue di juąnba ra Jesús. Nɛ bi 'yɛ̨mp'a:
66 Logo que amanheceu, reuniu-se a assembleia dos anciãos do povo, tanto os principais sacerdotes como os escribas, e o conduziram ao Sinédrio, onde lhe disseram:
67 ―Dami xije ya, ha majuąni gue'e grá Cristo, rá Thahni i Oją. Nɛ nu'a ra Jesús bi dąti: ―Madague'a ga xi ahʉ, hin gui 'yɛ̨c'yɛigahʉ.
67 — Se você é o Cristo, diga-nos. Então Jesus lhes respondeu:
68 Nɛ ngutho'bʉ ga än'nahʉ n'da ran t'änni, hin gui thąhmbʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
68 E, se eu perguntar, vocês não me darão resposta.
69 Pɛ nuya, bi zøn ra ora ga com'be rá ts'ɛdi Oją nuįxte thoho, nugä ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
69 Desde agora, o Filho do Homem estará sentado à direita do Deus Todo-Poderoso.
70 Nɛ nu'ʉ mi hupʉ bi 'yänni: ―Ha gue'e rá Ts'ʉnt'ʉ e Oją 'bʉ. Nɛ nu'a ra Jesús bi dąti: ―Gue'a guí mamhbʉ, bi 'yɛ̨na.
70 Todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Pɛ nu'ʉ bʉya, 'bex bi 'yɛ̨n'ʉ: ―Hingui jatho ga homhbʉ mi'da yʉ testigo, nguetho ya bin juąnzɛhɛ, nɛ dá øhmbʉ a bi ma, bi 'yɛ̨n'ʉ.
71 Eles disseram: — Que necessidade ainda temos de testemunho? Porque nós mesmos ouvimos o que ele falou.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.