Lucas 18

Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 N'da ra pa, bi xi'a n'da ran t'uti yʉ́ xädi ra Jesús, ra hmɛpya jatho thocua thoho din yąui Oją nɛ hin din xømbʉi da 'yädi gue'bʉ go din ja 'bɛ'a ädi.
1 Jesus contou a seguinte parábola , mostrando aos discípulos que deviam orar sempre e nunca desanimar:
2 Nɛ bi 'yɛ̨na: ―Mi 'bʉ a n'da ra zɛ'mi bʉ ja n'da ra hnini, him bi numansu Oją xínga gue yʉ́ miją'ihʉ.
2 — Em certa cidade havia um juiz que não
3 Nɛ mi 'bʉpʉ n'da ra xisu xí du rá ndø. Nɛ thocua thoho mi søm bʉ nɛ mi äpi da mbäts'i nangue rán sʉiui i 'bʉi.
3 Nessa cidade morava uma viúva que sempre o procurava para pedir justiça, dizendo: “Ajude-me e julgue o meu caso contra o meu adversário!”
4 Nɛ him 'be bi 'yʉrpa ra güɛnda 'bɛ'a bi man ra xisu a ra zɛ'mi. Jague'bʉ min xømbʉi nɛ bi 'yɛ̨nsɛ: “Nugä, hin dí numansu Oją, xínga gue'ʉ yʉ ją'i.
4 — Durante muito tempo o juiz não quis julgar o caso da viúva, mas afinal pensou assim: “É verdade que eu não temo a Deus e também não respeito ninguém.
5 Pɛ ɛ̨mmɛ di pac na ra xisu, masque ga øt'ä 'bɛ'a in nde n'dahma hin di thoqui da zøcua ngue di xuhnanyagui,” bi 'yɛ̨nsɛ ra zɛ'mi, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
5 Porém, como esta viúva continua me aborrecendo, vou dar a sentença a favor dela. Se eu não fizer isso, ela não vai parar de vir me amolar até acabar comigo.”
6 Nubʉya, bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi: ―Dami bɛ̨mhbʉ 'bɛ'a bi 'yøt'a ra zɛ'mi. Madague ra ts'om'bäi.
6 E o Senhor continuou:
7 Dí xi ahʉ, man'da da 'yø'a Oją 'bʉ gui hyumbi gui 'yäfʉ rám fäts'i ngue yʉ́ t'ʉhni ahʉ a. Nu'a Oją hingui tø'mi 'bɛ din xømbʉizɛhɛ a.
7 Será, então, que Deus não vai fazer justiça a favor do seu próprio povo, que grita por socorro dia e noite? Será que ele vai demorar para ajudá-lo?
8 Pɛ dí xi ahʉ, 'bexque da mbäx ahʉ 'bʉ guí äfʉ rám fäts'i. Janangue'a gui 'yäfʉ Oją di zɛt'a ni mbʉihʉ, nɛ hin da du ni mbʉihʉ ngue him 'be ba pengä ua. Nɛ nu'bʉ bá pengä nugä ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi, ga tįn ahʉ bʉ guí ɛ̨c'yɛigahʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
8 Eu afirmo a vocês que ele julgará a favor do seu povo e fará isso bem depressa. Mas, quando o
9 Nɛ xø bi xih man'da ran t'uti ʉ im bɛ̨ni xʉn hosɛ, nɛ i numan'ʉ ʉ yʉ́ miją'ihʉ. Nɛ bi 'yɛ̨na:
9 Jesus também contou esta parábola para os que achavam que eram muito bons e desprezavam os outros:
10 ―Yoho yʉn 'yohʉ bi mba bʉ ja ra dąniją, din yąui Oją. Nu'a n'da ra fariseo, nɛ nu'a man'da ra hyącahäi.
10 — Dois homens foram ao Templo para orar. Um era
11 Nu'a ra fariseo, bim 'bäi nɛ bin yą, bi 'yɛ̨na: “Jamadi Oją, nguetho nugä xíngui ts'ʉ xʉn ts'o ma mbʉi, nugä hin drá siyategä, nɛ hin drá hyätegä, nɛ hin drá 'yomt'ɛ̨nigä tengu'ʉ gätho mi'da. Jamadi ngue nugä hin dí øt'ä tengu øt'na ra hyącahäi i 'bäcua.
11 O fariseu ficou de pé e orou sozinho, assim: “Ó Deus, eu te agradeço porque não sou avarento, nem desonesto, nem imoral como as outras pessoas. Agradeço-te também porque não sou como este cobrador de impostos.
12 Nugä ząi dí ɛ't' man sihmɛ yondį n'da semana, nɛ dí un'a ná 'dɛt'a a dí tąh pʉ ja ra niją,” sä bi 'yɛ̨n'a ra fariseo 'bʉ min yąui Oją.
12 Jejuo duas vezes por semana e te dou a décima parte de tudo o que ganho.”
13 Pɛ nu'a ra hyącahäi, n'danni ts'ʉ mi 'bäi, nɛ i su da ndøts' mahɛ̨ts'i, bi hyɛ̨'mahäi, nɛ ɛ̨mmɛ tu rá mbʉi. Nɛ bi 'yɛ̨mp'a Oją: “Ma Oją i, dín yeh ni mbʉi, nguetho drá dądits'oquigä,” bi 'yɛ̨n'a ra hyącahäi.
13 — Mas o cobrador de impostos ficou de longe e nem levantava o rosto para o céu. Batia no peito e dizia: “Ó Deus, tem pena de mim, pois sou pecador!”
14 Pɛ dí xi ahʉ, nu'a ra hyącahäi ya xí punba Oją 'bʉ mi mbeng bʉ ja rá ngu. Pɛ hin'na a ra fariseo, guexta'a xʉn ts'o rá mbʉi 'bʉ mi bøm bʉ. Nguetho to'o din 'yɛ̨ts'i, gue'a dín ʉnba ʉ. Pɛ gätho to'o hin din 'yɛ̨ts'i, gue'a dí t'ɛ̨spa ʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 N'da ra pa, nu 'da yʉ ją'i bá si yʉ́ t'ʉhni bʉ 'bʉh ra Jesús ngue da mba nthädi ʉ yʉ́ t'ʉhni. Pɛ nu'bʉ mi nu'ʉ yʉ́ xädi 'bɛ'a øt' yʉ ją'i, him bi japi da ts'ix ʉ yʉ t'ʉhni bʉ 'bä'a ra hmu, bi dąmyhą thoho ʉ.
15 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos viram isso e repreenderam aquelas pessoas.
16 Pɛ nu'a ra Jesús bi zon'dʉ yʉ t'ʉhni nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ yʉ́ xädi: ―Dami jafʉ ba thocua ya yʉ t'ʉhni, o gadí hɛcuahʉ, nguetho gätho to'o da yʉrpʉ di manda rá ts'ɛdi Oją, jatho 'bɛ da gohi tengu n'da ra t'ʉhni.
16 Então Jesus chamou as crianças para perto de si e disse:
17 Dami 'yøhmbʉ 'bɛ'a dí xi ahʉ: Jatho gui 'yøthʉ tengu'bʉ gyʉ́ t'ʉhnihʉ 'bʉ guí ɛ̨c'yɛihʉ. Nu'bʉ hin'na, hin gui cʉthʉ bʉ di manda rá ts'ɛdi Oją, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
18 Nɛ nu'a n'da rá ngʉrpi yʉ judío, bi 'yän'na ra Jesús: ―Grá hogaxänbate, 'bɛ'a sä ga øt'ä ngue din jagä ra te maząi.
18 Certo líder judeu perguntou a Jesus: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
19 Bi dąh ra Jesús: ―Ha guím bɛ̨ni 'bɛ'a guím ma ngue guí ɛ̨ngui xʉn hogui, nguetho hønt'a Oją xʉn ho.
19 Jesus respondeu:
20 Guí pądi 'bɛ'a i mam bʉ ja yʉn t'ɛ̨di ngue i ɛ̨m bʉ: “O guí 'yomt'ɛ̨ni, o guí hodu, o guím pɛ̨, o guí man ra fɛhni, nɛ gui numansu ni ta nɛ ni mbe,” i mam bʉ, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
20 Você conhece os mandamentos: “Não cometa adultério, não mate, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, respeite o seu pai e a sua mãe.”
21 Nu ran 'yohʉ bi dąti: ―Gätho dí øt'ä ʉ gue'bʉ go mán t'ʉhnigä, bi 'yɛ̨n'a ran 'yohʉ.
21 O homem respondeu: — Desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos.
22 Nɛ nu'a ra Jesús'bʉ mi 'yøde 'bɛ'a bi ma, bi 'yɛ̨mp'a: ―Gadí 'bɛ'i ts'ʉ. Ní mba, gui pä gätho 'bɛ'a i ja i, nɛ gui darpa yʉ hyoya. Gua ɛ̨h pʉya, gui tɛngui. Nɛ nubʉya, xʉn ngu din ja i bʉ mahɛ̨ts'i, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
22 Quando Jesus ouviu isso, disse:
23 Pɛ nu'a ran 'yohʉ 'bʉ mi 'yø'a bi man ra Jesús, ɛ̨mmɛ bi du rá mbʉi, nguetho ɛ̨mmɛ ra mɛmbɛti a.
23 Quando o homem ouviu isso, ficou muito triste, pois era riquíssimo.
24 Nu'a ra Jesús 'bʉ mi nu bi du rá mbʉi a ran 'yohʉ, bi 'yɛ̨na: ―Xʉn hɛ̨i yʉ mɛmbɛti da yʉrpʉ di manda rá ts'ɛdi Oją.
24 Vendo a tristeza dele, Jesus disse:
25 Man'da hingui hɛ̨i n'da ra camello da yʉrpʉ ja rá gu ra 'yofani, xinda gue'ʉ yʉ mɛmbɛti da yʉrpʉ di manda rá ts'ɛdi Oją, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Nɛ nu'ʉ yʉ ją'i 'bäpʉ bi 'yɛ̨n'ʉ: ―Pɛ nu'bʉ in jabʉ, to'o maha da zä dim pøhø 'bʉ, bi t'ɛ̨mp'a ra Jesús.
26 Os que ouviram isso perguntaram: — Então, quem é que pode se salvar?
27 Nu'a ra Jesús bi dąt'ʉ: ―Nu'a Oją sä da 'yøt'a hingui sä da 'yøzɛhɛ yʉ ją'i, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
27 Jesus respondeu:
28 Nu'a ra Pedro bʉya, bi 'yɛ̨mbi: ―Nugähe, gätho a mi jaje dá sohmbe nɛ dá tɛn'nahe.
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos a nossa família e seguimos o senhor.
29 Nu ra Jesús bi 'yɛ̨na: ―Guehma dí xi ahʉ, gätho to'o bi zoh rá ngu, ogue rá xisu, ogue yʉ́ cu, ogue rá ta, ogue rá mbe, ogue yʉ́ t'ʉhni, ngue bin unsɛ di manda rá ts'ɛdi Oją ʉ, Oją di unni man'da xʉn ngu xinda gue'a mí ja. Pɛ nɛ'a ra te maząi bʉya, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
29 Jesus respondeu:
30 — ausente —
30 receberá ainda nesta vida muito mais e, no futuro, receberá a vida eterna.
31 Nu ra Jesús, bi zixpʉ ma'ueni gätho 'dɛ'mayoho yʉ́ xädi, nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ: ―Dami 'yøhmbʉ ya. Ga mbähä bʉ Jerusalén, nɛ din ja bʉ 'bɛ'a gätho bi man yʉ pøngahyą maya'bʉ nanguecä, ngue dán ją'igä ua ja ra ximhäi.
31 Jesus levou os doze discípulos para um lado e disse:
32 Nu yʉ ją'i di dägä bʉ ja rá ts'ɛdi ʉ hing yʉ judío, nɛ nu'ʉ da dengui, nɛ di c'ąman'ʉgui, nɛ da zoxqui.
32 Ele será entregue aos não judeus, e estes vão zombar dele, insultá-lo, cuspir nele
33 Nɛ da mbɛgbä, nɛ da hyogä. Pɛ ná hyu pa bʉya ga ndants'i mahøn'a, bi 'yɛ̨n'a ra Jesús.
33 e bater nele; e depois o matarão. Mas no terceiro dia ele ressuscitará.
34 Pɛ nu'ʉ yʉ́ xädi, him bi bądi 'bɛ'a nam bøn'a bi man ra Jesús. Nguetho njo'mitho yʉ́n 'yomfɛ̨ni ʉ.
34 Os discípulos não entenderam nada do que Jesus disse. O que essas palavras queriam dizer estava escondido deles, e eles não sabiam do que Jesus estava falando.
35 Nɛ mi 'yo bʉ häntho bʉ ja ra hnini Jericó a ra Jesús, nɛ mi hupʉ nden'yu n'da zʉ xädä mi hąxta'a mí si.
35 Jesus já estava chegando perto da cidade de Jericó. Acontece que um cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
36 Nɛ nu'bʉ mi 'yø'a ra xädä ngue xʉn ngu yʉ ją'i mba bʉ, bi 'yänni 'bɛ'a øt'ʉ.
36 Quando ouviu a multidão passando, ele perguntou o que era aquilo.
37 Nɛ bi sifi mba bʉ ra Jesús ra mɛngu Nazaret.
37 — É Jesus de Nazaré que está passando! — responderam.
38 Nɛ nu'a ra xädä bʉya, nts'ɛdi bi mbafi, bi 'yɛ̨na: ―Nu'i gra Jesús, rám bom'bɛto i ra David, dami huɛ̨gui ts'ʉ.
38 Aí o cego começou a gritar: — Jesus,
39 Nɛ nu'ʉ yʉ ją'i mi 'bäpʉ, bi xifi din hɛ̨. Pɛ madague him mi ndepe din yą, pɛ man'da nts'ɛdi bi mbafi, bi 'yɛ̨na: ―Gra Jesús, rám bom'bɛto i ra David, dami huɛ̨gui ts'ʉ.
39 As pessoas que iam na frente o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca. Mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
40 Nu'a ra Jesús bim 'bäh pʉya nɛ bi manda ba ts'inba a ra xädä. Nɛ nu'bʉ mim 'bähmi ra Jesús a ra xädä, bi 'yän'na ra Jesús bʉya:
40 Jesus parou e mandou que trouxessem o cego. Quando ele chegou perto, Jesus perguntou:
41 ―'Bɛ'a guí nde ga øt'a'i, bi 'yɛ̨mbi. Nɛ nu ra xädä bi dąti: ―Dín nde ga nu ran nɛqui.
41 — O que é que você quer que eu faça? — Senhor, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
42 ―Sä guin nu ya, bi zä ni dä nguetho gá 'yɛ̨c'yɛi i ja ma ts'ɛdi, bi 'yɛ̨mp'a ra Jesús.
42 Então Jesus disse:
43 'Bex bi zä bi nu ran nɛqui rá dä bʉya. Nɛ bi dɛn'na ra Jesús. Bi 'yɛ̨spa Oją bʉ ní mba. Nɛ'ʉ gätho yʉ ją'i mi 'bʉpʉ, bi 'yɛ̨spa Oją bʉya.
43 No mesmo instante o homem começou a ver e, dando glória a Deus, foi seguindo Jesus. E todos os que viram isso começaram a louvar a Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.