João 1
Eastern Highland Otomi NT (OTM_WBT) vs NVT
1 Nu'a ra Cristo tengu'bʉ ram hma nguetho di jajʉ ga pąhmbʉ Oją a. Nɛ ya xmí 'bʉ 'bʉ hin te mí ja ra ximhäi, nɛ i 'bʉhmi Oją a, nɛ nu'a Oją a.
1 No princípio, aquele que é a Palavra já existia. A Palavra estava com Deus, e a Palavra era Deus.
2 Nɛ gue'a mí 'bʉhmi Oją 'bʉ rá mbʉdi thoho.
2 Ele existia no princípio com Deus.
3 Gätho bi 'yøt'e 'bɛ'a i ja. Nu'bʉ hin xtá 'yøt'a, hin te di ja 'bʉ.
3 Por meio dele Deus criou todas as coisas, e sem ele nada foi criado.
4 I jasɛ rá te, nɛ gue'a ní ja yʉ́ te ʉ yʉ ją'i, ngue di 'yomfɛ̨nip yʉ́ mbʉi ʉ.
4 Aquele que é a Palavra possuía a vida, e sua vida trouxe luz a todos.
5 Janangue'a nu'a tengu ran nɛqui di yorpʉ ja ra 'bɛxui. Pɛ nu'a ra 'bɛxui hin da zä di huɛ̨'t'a ran nɛqui.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão nunca conseguiu apagá-la.
6 Nu Oją bi huahna n'da ran 'yohʉ gue'a ra Xuua Nxixyą a.
6 Deus enviou um homem chamado João
7 Nu'a ra Xuua Nxixyą bi thahni da ma nangue'a ran nɛqui majuąni, ndepe gätho da 'yɛ̨c'yɛi ran nɛqui yʉ ją'i, nangue'a bi man'a ra Xuua.
7 para falar a respeito da luz, a fim de que, por meio de seu testemunho, todos cressem.
8 Pɛ nu'a ra Xuua Nxixyą hinga gue'a ran nɛqui a, pɛ bi ma nangue'a ran nɛqui.
8 Ele não era a luz, mas veio para falar da luz.
9 Nu'a ran nɛqui majuąni, bá ɛ̨cua ja ra ximhäi, ndepe gätho din ja ran nɛqui yʉ́ mbʉi yʉ ją'i.
9 Aquele que é a verdadeira luz, que ilumina a todos, estava chegando ao mundo.
10 Nu'a ran nɛqui majuąni bi 'yøt' ra ximhäi, nɛ bim 'bʉcua, pɛ nu yʉ ją'i ua ja ra ximhäi him bi bądi gue gue'a.
10 Veio ao mundo que ele criou, mas o mundo não o reconheceu.
11 Í zøcua dí 'bʉhmbe ngue ma mɛngugähe a. Pɛ xʉn ngu ʉ him bi 'yømanho a.
11 Veio a seu próprio povo, e eles o rejeitaram.
12 Pɛ gätho to'o bi zim bʉ mbo yʉ́ mbʉi a ra Cristo, nɛ bi 'yɛ̨c'yɛi gue yʉ́ yąnte a, gue'a í zä bi xąnd mahøn'a Oją ʉ ngue bi 'yøt'e yʉ́ t'ʉhni zɛhɛ ʉ.
12 Mas, a todos que creram nele e o aceitaram, ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Pɛ nu'bʉ bi xąnd mahøn'a Oją n'da, hinguin ja tengu'bʉ xʉm 'bʉ a n'da ra 'uɛre, ngue bi ndesɛ yʉ ją'i nɛ nangue yʉ́ ją'i zɛhɛ, pɛ bim 'bʉi mahøn'a nangue Oją.
13 Estes não nasceram segundo a ordem natural, nem como resultado da paixão ou da vontade humana, mas nasceram de Deus.
14 Nɛ nu'a tengu'bʉ ram hma bin ją'i a, nɛ mí 'bʉhmbe a. Nɛ dá nuhe rá nuįxte nguetho rá 'dats'ʉnt'ʉ Oją a, hin hapʉ i sɛ a rá mate, nɛ gätho majuąni bi ma.
14 Assim, a Palavra se tornou ser humano, carne e osso, e habitou entre nós. Ele era cheio de graça e verdade. E vimos sua glória, a glória do Filho único do Pai.
15 Nu'a ra Xuua Nxixyą bim pøngahyą nangue'a. Nɛ ts'ɛdi bi ma bi 'yɛ̨na: ―Nuna guehna dá mangä 'bʉ má xi ahʉ, m'bɛjua ba ɛ̨hɛ, pɛ man'da nuįxte xinda guecä, nguetho ya xmí 'bʉ 'bʉ rá mbʉdi thoho, nɛ hin'na gä, mí ɛ̨ngä, bi 'yɛ̨n'a ra Xuua Nxixyą.
15 João deu testemunho dele quando disse em alta voz: “Este é aquele a quem eu me referia quando disse: ‘Alguém virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’”.
16 Nɛ gätho gahʉ dyʉ 'yɛ̨c'yɛihʉ, dá hąmhbʉ rá mate xʉn ndoho, nɛ thocua thoho di 'dajʉ man'da rá mate.
16 De sua plenitude todos nós recebemos graça sobre graça.
17 Nu ra Moisés bi xängahʉ yʉ́n t'ɛ̨di Oją. Pɛ nu ra Jesucristo bi 'dajʉ rá mate ngue majuąni dí zingdahʉ Oją a.
17 Pois a lei foi dada por meio de Moisés, mas a graça e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Njo'o n'da ra ją'i da zä da nu Oją ngue xtám bąsɛ, hinda hønt'a rá 'dats'ʉnt'ʉ dim pąsɛui a rá Ta, nɛ gue'a bi jajʉ dá pąhmbʉ a.
18 Ninguém jamais viu a Deus, mas o Filho único, que mantém comunhão íntima com o Pai, o revelou.
19 Nu'ʉ ma ngʉrpihe dyʉ judíohe dyʉ israelhe ngue mí 'bʉpʉ ja ra dąhnini Jerusalén, bi mba ʉ 'da yʉ mbäją nɛ'ʉ 'da yʉ́m fäts'ihʉ, bi zøm bʉ 'bʉh ra Xuua Nxixyą da 'yänni to'o a.
19 Este foi o testemunho de João quando os líderes judeus enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para lhe perguntar: “Quem é você?”.
20 Nɛ nu'a bin juąnni, him bin cøni, nɛ bi 'yɛ̨na: ―Hinga guecä dra Cristo gue xʉ huand Oją, bi 'yɛ̨n'a.
20 Ele respondeu com toda franqueza: “Eu não sou o Cristo”.
21 Nɛ bi t'änni mahøn'a: ―To'o e, ha gue'e gra Elías. ―Hin'na, hinga guecä, bi 'yɛ̨n'a. ―Ha gue'e gra pøngahyą bi man ra Moisés gue ba ɛ̨hɛ. Nɛ bi dąti: ―Hin'na, bi 'yɛ̨ntho.
21 “Então quem é você?”, perguntaram eles. “É Elias?” “Não”, respondeu ele. “É o Profeta por quem temos esperado?” “Não.”
22 Nɛ bi t'änni mahøn'a: ―To'o e. Xije. Nu'bʉ gui xije nɛ da zä ga xihmbe ʉ bá pɛngähe bʉya.
22 “Afinal, quem é você? Precisamos de uma resposta para aqueles que nos enviaram. O que você tem a dizer de si mesmo?”
23 Nɛ bi dą'a ra Xuua Nxixyą bʉya: ―Nugä guecä bi man ra pøngahyą Isaías 'bʉ mi ma: “Dim 'bʉ a n'da dim 'bäpʉ ma'ueni ra hnini, nɛ ts'ɛdi da ma di hoc yʉ́ mbʉi yʉ ją'i gue da 'yømanho ra Hmu 'bʉ bi zøhø,” bi 'yɛ̨n'a ra Isaías, bi 'yɛ̨n'a ra Xuua Nxixyą.
23 João respondeu com as palavras do profeta Isaías: “Eu sou uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor!’”.
24 Nɛ nu'ʉ bi zøm bʉ, yʉ́m 'bɛhni yʉ fariseo ʉ.
24 Então os fariseus que tinham sido enviados
25 Nɛ bi t'ɛ̨mp'a ra Xuua: ―Hanja gní 'yøt' ran xixyą 'bʉ hinga gue'e grá Cristo, xínga gue'e grá Elías, xínga gue'e man'da ra pøngahyą bi man ra Moisés.
25 lhe perguntaram: “Se você não é o Cristo, nem Elias, nem o Profeta, que direito tem de batizar?”.
26 Nu'a ra Xuua bʉya bi dąt'ʉ, bi 'yɛ̨na: ―Nugä, ra dehe thoho ná xixyąba yʉ ją'i, pɛgue i 'bä inde n'da ran 'yohʉ ua dí 'bähmbʉ, ngue hin guí pąhmbʉ 'bɛ'a di 'yɛ̨t'ui a.
26 João lhes disse: “Eu batizo com água, mas em seu meio há alguém que vocês não reconhecem.
27 Nuna guehna dá mangä ngue m'bɛjua di dʉmp' rá 'bɛfi, pɛ man'da nuįxte xinda guecä, janangue'a hin dí sʉcä tengu a, bi 'yɛ̨n'a ra Xuua Nxixyą.
27 Embora ele venha depois de mim, não sou digno de desamarrar as correias de sua sandália”.
28 Nɛ guehya gätho yʉn t'änni bi hmam bʉ ja ra xɛqui Betábara, n'danguadi ra dąthe Jordán, guepʉ bi 'yøt' ran xixyą ra Xuua.
28 Esse encontro aconteceu em Betânia, um povoado a leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Nu'bʉ mi hyats'i, nu ra Xuua Nxixyą bi nu ba ɛ̨pʉ ra Jesús, nɛ bi 'yɛ̨mp'ʉ mí 'bähmbʉ bʉ: ―Dami hyanthʉ ya, tengu'bʉ ra t'ʉdɛ'yo, nguetho bi zänba Oją dim 'bøts'e zɛhɛ, gue di hocpa yʉ́ ts'oqui yʉ ją'i 'bʉcua ja ra ximhäi.
29 No dia seguinte, João viu Jesus caminhando em sua direção e disse: “Vejam! É o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Nunʉ guehnʉ mím mangä nʉ 'bʉ má ɛ̨ngä: “Ba ɛ̨ a n'da ran 'yohʉ m'bɛjua, nu'a man'da nuįxte xinda guecä, nguetho ya xmi 'bʉ 'bʉ rá mbʉdi thoho, nɛ hin'nagä.”
30 Era a ele que eu me referia quando disse: ‘Um homem virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’.
31 Nɛ nugä him mí pącä to'o a t'ɛ̨mbi ra Cristo. Pɛ bi siqui ga xixyą ahʉ nangue ra dehe, ngue gui pąhmbʉ to'o a ni yąntehʉ, ma mi israel ahʉ, bi 'yɛ̨na.
31 Eu não o conhecia, mas vim batizando com água para que ele fosse revelado a Israel”.
32 Nɛ bi ma majuąni ra Xuua Nxixyą, bi 'yɛ̨na: ―Dá nugä rá Hogandąhi Oją bá cąh mahɛ̨ts'i, tengu n'da ra t'azʉ, nɛ bi gohmi ra Jesús 'bʉ má ørpa ran xixyą.
32 Então João deu o seguinte testemunho: “Vi o Espírito Santo descer do céu na forma de uma pomba e permanecer sobre ele.
33 Ja dá pącä bʉya ngue gue'a. Nguetho nu Oją ngue bi xiqui ga øt' ran xixyą nangue ra dehe, nɛ bi xiqui: “Nu'bʉ guin nu ma Hogandąhi da gąi nɛ da gohmi n'da ran 'yohʉ, gui pądi ngue gue'a di un ma Hogandąhi yʉ ją'i,” bi 'yɛ̨ngui.
33 Eu não sabia quem ele era, mas, quando Deus me enviou para batizar com água, disse-me: ‘Aquele sobre o qual você vir o Espírito descer e permanecer, esse é o que batizará com o Espírito Santo’.
34 Nɛ gue'a dá nugä a bʉya, janangue dím mangä: “Guehna rá Ts'ʉnt'ʉ Oją na,” dí ɛ̨ngä, bi 'yɛ̨n'a ra Xuua Nxixyą.
34 Eu vi isso acontecer e, portanto, dou testemunho de que ele é o Filho de Deus”.
35 Xø man'dapa bʉya mí yo'be mi 'bähmbe ra Xuua Nxixyą yʉ́ xädigä'be a.
35 No dia seguinte, João estava novamente com dois de seus discípulos.
36 Nu ra Xuua Nxixyą bʉya bi hyandi ngue 'yo bʉ ra Jesús, nɛ bi 'yɛ̨nc'be: ―Dami nuui ya ra t'ʉdɛ'yo ngue'a rám 'bɛhni Oją, bi 'yɛ̨na.
36 Quando viu Jesus passar, olhou para ele e declarou: “Vejam! É o Cordeiro de Deus!”.
37 Nu'bʉ má ø'be a bi ma, dá tɛn'be ra Jesús.
37 Ao ouvirem isso, os dois discípulos de João seguiram Jesus.
38 Nɛ nu'a ra Jesús bin yɛ̨ 'bʉ má tɛn'be nɛ bi 'yänga'be: ―'Bɛ'a guí hommi, bi 'yɛ̨nc'be. Nɛ dá än'be a: ―Rabí, nde da ma, xänbate i, hapʉ guí 'bʉi.
38 Jesus olhou em volta e viu que o seguiam. “O que vocês querem?”, perguntou. Eles responderam: “Rabi (que significa ‘Mestre’), onde o senhor está hospedado?”.
39 Nɛ bi xic'be ra Jesús: ―Ga mbähä gua nuui bʉ dí 'bʉcä. Dá mbähmbe bʉya nɛ dá nu'be hapʉ mi 'bʉi. Nɛ man'da ora dám 'bʉ'be bʉ 'bʉ má sømhbe bʉ, nguetho mbɛ goho nde 'bʉ má sømhbe bʉ.
39 “Venham e vejam”, disse ele. Eram cerca de quatro horas da tarde quando o acompanharam até o lugar onde Jesus estava hospedado, e passaram o resto do dia com ele.
40 Nɛ nu'a man'da gue min 'yohe 'bʉ mi xic'be ra Xuua Nxixyą ga tɛn'be ra Jesús, ra Andrés a, rán 'yohʉ ra Simón Pedro.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois que ouviram o que João tinha dito e seguiram Jesus.
41 Nuna ra Andrés 'bex bi mba bá xi a rán 'yohʉ. ―Ya dá tįm'be ra Mesías, bi 'yɛ̨na. Nu'a nde da ma rá Thahni Oją a, ngue gue'a ra Cristo a.
41 André foi procurar seu irmão, Simão, e lhe disse: “Encontramos o Messias (isto é, o Cristo)”.
42 Nɛ nu ra Andrés bʉya, bi zix'a ra Simón guepʉ bí 'bä a ra Jesús. Nɛ nu ra Jesús 'bʉ min nu, bi 'yɛ̨mbi: ―Nu'i gra Simón rá ts'ʉnt'ʉ i ra Jonás. Nuya ga xi a man'da ni thuhu ga hut'a ra Cefas, n'dat'a ra Pedro gue nde da ma, ra do.
42 Então André levou Simão para conhecer Jesus. Olhando para ele, Jesus disse: “Você é Simão, filho de João, mas será chamado Cefas (isto é, Pedro)”.
43 Xø man'dapa mahøn'a bʉya bi bɛ̨n a ra Jesús da mba bʉ ra häi Galilea. Nɛ nu'bʉ má mbähmbe bin tįmmi ra Felipe. ―Dami tɛngui, bi 'yɛ̨mp'a.
43 No dia seguinte, Jesus decidiu ir à Galileia. Encontrou Filipe e lhe disse: “Siga-me”.
44 Nuna ra Felipe ra mɛngu bʉ Betsaida, nɛ ra Andrés, nɛ ra Pedro.
44 Filipe era de Betsaida, cidade natal de André e Pedro.
45 Nɛ nu'bʉ mi mba ra Felipe nɛ bi dįn'a ra Natanael, bi 'yɛ̨mbi: ―Ya dá tįngähe a gue mi hmam bʉ ja rá søcuą ra Moisés, nɛpʉ ja yʉ́ søcuą yʉ́ pøngahyą Oją mi hma, nɛ gue'a ra Jesús ra mɛngu Nazaret, rá ts'ʉnt'ʉ ra José, bi 'yɛ̨n'a.
45 Filipe foi procurar Natanael e lhe disse: “Encontramos aquele sobre quem Moisés, na lei, e os profetas escreveram! Seu nome é Jesus de Nazaré, filho de José”.
46 Nu ra Natanael bʉya bi 'yɛ̨na: ―Hague dán zä di nɛqui n'da ra hocją'i bʉ Nazaret. Nu ra Felipe bʉya bi 'yɛ̨mp'a: ―Ga mbɛ gua nusɛ.
46 “Nazaré!”, exclamou Natanael. “Pode vir alguma coisa boa de Nazaré?” “Venha e veja você mesmo”, respondeu Filipe.
47 Nɛ nu'bʉ min nu ra Jesús gue ba ɛ̨pʉ ra Natanael, bi 'yɛ̨nje bʉ mi 'bähmbe: ―Dami nuhʉ nʉ ran 'yohʉ ba ɛ̨hnʉ ya, gue rán säui njuąntho da t'ɛ̨mbi ra israel, nguetho hingui yoho rán 'yomfɛ̨ni, bi 'yɛ̨na.
47 Jesus viu Natanael se aproximar e disse: “Aí está um verdadeiro filho de Israel, um homem totalmente íntegro”.
48 Bi 'yɛ̨n'a ra Natanael bʉya: ―Hanja guí pądi gue hingui yoho man 'yomfɛ̨nigä nɛ njąm'bʉ gá nugui, bi 'yɛ̨na. Nu ra Jesús bi 'yɛ̨mp'a: ―Nu'bʉ hin ní zo a ra Felipe, dí pądi 'bɛ'a gnám bɛ̨m 'bʉ gmi hupʉ ja ra za, bi 'yɛ̨mp'a.
48 “Como o senhor sabe a meu respeito?”, perguntou Natanael. Jesus respondeu: “Vi você sob a figueira antes que Filipe o chamasse”.
49 Nu ra Natanael bʉya bi 'yɛ̨mp'a: ―Ma Hmu i, rá Ts'ʉnt'ʉ i Oją, gue'e bi zän'na Oją gam hmuts'ʉt'abi nanguecähe dyʉ israelhʉ, dyʉ judíohʉ.
49 Então Natanael exclamou: “Rabi, o senhor é o Filho de Deus, o Rei de Israel!”.
50 Nu'a ra Jesús bi 'yɛ̨mp'a: ―Ha gue'a guí 'yɛ̨c'yɛigä a dá xi i, gue'bʉ má xi i: “Dí pądi 'bɛ'a gnám bɛ̨m 'bʉ gmi hupʉ ja ra za.” Pɛ man'da nuįxte guin nu 'bʉ m'bɛjua xinda guehna dá xi i.
50 Jesus lhe perguntou: “Você crê nisso porque eu disse que o vi sob a figueira? Você verá coisas maiores que essa”.
51 Nguetho majuąni dí xi i, guin nuhʉ da xoh mahɛ̨ts'i, ngue guin nuhʉ yʉ́m 'bɛhni Oją ba cąh mahɛ̨ts'i, nɛ da zøpʉ hapʉ gä dan 'yogä, nɛ da ndets'e, gue guecä dán ją'igä ua ja ra ximhäi, bi 'yɛ̨n a ra Jesús.
51 E acrescentou: “Eu lhes digo a verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o Filho do Homem”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.