Mateus 24

South Tairora NT (OMW_STA) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Iesusiva mwitaa timwa kyero Kotira nraamwu mwini kyero virera utuvata mwia nraaqiaranramwuvanto tiqata, Kotira nraamwu kyuqera mwaa taqaante, tuvaro
1 Jesus saiu do pátio do Templo, e, quando já estava indo embora, os seus discípulos chegaram perto dele e chamaram a sua atenção para os edifícios do Templo.
2 Iesusiva eo tiro, Nkye mate nraamwu mwaa mwiavata kyuqe inraikya mwiqi vahiravata taqaavaro vahirave. Nte qianinra riaate. Nraakiara ori taaqautaava mpoqiavantovata hia nai mwoqaqa nai mwoqaqa vahiananrove. Nraamwu mwaa ntukuraakurama kyaivaro tumu ntiro orivanto mumuni utu quananrove, tiro.
2 Então ele disse:
3 Iesusiva mwitaa timwa kyero uro Oripi taaqiqaa mwatakyaa viro varuvata mwia nraaqiaranramwuvanto nkyiari nraahu mwiva varunani uro nteta mwia kyapara hita tiqata, Vaakya qiarava taireve qovara hiananrove? Nanra inraikyavanto qovara hiraqeta tire mwiaqaa vitama kye taqetave tire iara mwiva qaiqaa tuminranro mwaa mwatara taiqaani entava qaumatoma vaiho qiananrave? tita.
3 Jesus estava sentado no monte das Oliveiras. Então os discípulos chegaram perto dele e lhe perguntaram em particular: — Conte para nós quando é que isso vai acontecer. Que sinal haverá para mostrar que chegou o tempo de o senhor voltar e de tudo acabar?
4 Mwihua mwitaa tuvaro Iesusiva tiqaro, Mpovanto nkyi unra qua timwa nyianinranra rauriqata variate.
4 Jesus respondeu:
5 Nraakiara vaisi airivanto qovarama vita ni nutu nteqata Kotiva ni titaihana nruvave tivata airi nraakye qoravanto mwihua unra quara qutaa quave tivarave.
5 Porque muitos vão aparecer fingindo ser eu e dizendo: “Eu sou o
6 Nkye varivata ntaqiqata qua vora ntaivata hia aatu hiate. Ntaqi quava aanrasairo nrinrata hia aatu hiate. Ntaqi variva nri ntairata nkye ekyaara enta nri ntaiho tivorave. Mwi inraikyava nraante qovara hiananrove.
6 Não tenham medo quando ouvirem o barulho de batalhas ou notícias de guerras. Tudo isso vai acontecer, mas ainda não será o fim.
7 Mpo mwatanaava mpo mwatanaanravata ntaquananrove. Qiata vaisivanto qiata vaisivata ntaquananrove. Mpo mwataqi mpo mwataqi nronraqama kye aara nte entava vahiananrove. Mpoqi mpoqi mwatura tuananrove.
7 Uma nação vai guerrear contra outra, e um país atacará outro. Em vários lugares haverá falta de alimentos e tremores de terra.
8 Ekyaa mwi inraikyava qovarama virata hia ekyaara enta nri ntaiho qiate. Nraaqiara mwatarero qakyo atura ntuariva vaiharo vuni nriqa vi inraikyara pataqia tohara taintema kyero, muaanra vahiani entava qati tohara taiho, qiate.
8 Essas coisas serão como as primeiras dores de parto.
9 Mwi entara nkyi ntavaaqavuqita uro kyaivata nkyi uaqiama nyateta nkyi ru kyevarave. Mwi entara nkye ni nraakye qora varivatara tita, mwia kyaara ekyaa mpo mwatanaa mpo mwatanaahua hia nkyiara mwutukya vahirata varivarave.
9 — Depois vocês serão presos e entregues para serem maltratados e vocês serão mortos. Todos os odiarão por serem meus seguidores.
10 Mwi entara nianra qutaa mwivave tihua airivanto qaqira kyeta nramwutaavanto nrivata nkyiari henahua qovarama kyeta vitira mwivave mwaa mwivave timwa kyeta mwihua nramwutaaqa hivarave.
10 Nessa época muitos vão abandonar a sua fé e vão trair e odiar uns aos outros.
11 Mwi entara airi vaisivanto qovarama vita variqata nte Kotira qua qovarama kye varuvave timwa kyeqata airi nraakye qora unra aanra nyaamwutevarave.
11 Então muitos falsos
12 Mwi entara uaqia hiari kyaiqava nronraqama kyero vahirata airi nraakye qoravanto mpohuara mwutukya vahianinra qaqira kyevarave.
12 A maldade vai se espalhar tanto, que o amor de muitos esfriará;
13 Mwi entara hia pupohairaro kepukyaqama kyero variqiro viqaro uro kyuqe aanra taiqa kyaani vaisira, mwiama Kotiva vitairaro nyaamwuni uro variananrove.
13 mas quem ficar firme até o fim será salvo.
14 Kotiva nraakye qoraqaa ntaqikyiani quara timwa nyiqi vivata ekyaa mwata mwaaqaa varihua mwi quara riaivaro qio mwiaqaatairo ekyaara enta nri ntaananrove, tiro.
14 E a boa notícia sobre o
15 Iesusiva mwitaa timwa kyero mwiva tiqaro, Nraakiara nkye taqaivaro uaqia hiari inraikyava vaisi vehi utu kyaari inraikyava qovarama quananrove. Vetato entaqaa poropeti vaisi Ntanieriva mwi inraikyara qora inraikyara turave. Nkye taqaivaro mwi inraikyava Kotira nraamwu turuarani hia qumina vaisivanto vera nteta vari nraamwunraqi uro siviro variananrove. (Mwaa quara kyaara ntirava ntapihi kyera riaante.)
15 E Jesus continuou:
16 Mwiva mwini uro varirata Iutiaani varihua sivita hiantamwa teta verara taaqiqaa quate.
16 Então, os que estiverem na região da Judeia, que fujam para os montes.
17 Mwi entava nri ntairaro nraamwu aatareqani variariva hiantero virera hiro hiama nraamwuqitairo vera ntero mpo inraikyavata varaarive, qatima hiantero quarive.
17 Quem estiver em cima da sua casa, no terraço, que fuja logo e não entre para pegar as suas coisas.
18 Mpovanto aakyoqi kyaiqa vare variariva hiama hiantero nai vaaqatua vararaitiro, qatima hiantero quarive.
18 E quem estiver no campo, que não volte para casa a fim de buscar as suas roupas.
19 Mwi entara nraaqiara tuaqama quari nraakyevave, nraamwa mwi variari nraakyevave, po, anoma kyero mwihuara hia kyuqe enta vahiananrove.
19 Ai das mulheres grávidas e das mães com criancinhas naqueles dias!
20 Hia kyuqema kyero huari itaani entaraqaave, mwaanraqaave, mwi entava nri ntairata nkye hianteta quare tira mwukyaari tukyevarave. Mwianra rieta nkye Kotirara aakyara tivaro huari kyuqema kyero itaaninraqa mwi entava nrinrata nkye qio aatu quate.
20 Orem a Deus para que vocês não tenham de fugir no inverno ou no sábado .
21 Po, nraakiara mwi entava nri ntairata muaanra nronra vareta atura ntiqata varivarave. Nraakye qoravanto uaqiama vita varivarave. Haaru mwata mwaa ututo entaraqaatairo hia mwitaa hi entavavata qovara hurave. Nraakiaravata hia mwi entara voti hiariva qaiqaavata qovara hiananrove.
21 Porque naqueles dias haverá um sofrimento tão grande como nunca houve desde que Deus criou o mundo; e nunca mais acontecerá uma coisa igual.
22 Mwi entava mpuahaa enta vahiratavauma, ekyaa nraakye qora taiqa vivaro hia mpoqiavantovata variananrove. Qio Kotiva nai kyaama tai nraakye qorahuara rieqaroma mwi entara qiquqama kyaananrove.
22 Porém Deus diminuiu esse tempo de sofrimento. Se não fosse assim, ninguém seria salvo. Mas, por causa do povo que Deus escolheu para salvar, esse tempo será diminuído.
23 Mwi entara mpovanto nkyiara Kotiva titaiva Mesaiaavanto mwainima variho, mwinima variho, tirera, hia mwia qua riaate.
23 — Portanto, se alguém disser para vocês: “Vejam! O
24 Mwi entara airi vaisivanto qovarama vivaro mpovanto unra tiro tiqaro, Nte Mesaiaave, tiraro mpovanto, Nte Kotira qua qovarama kye varuvave, tiraro mwitaamaqita viqata airi unra ti vaisihua qovarama vivarave. Mwihua qovarama vita unra kyaiqa varaqi viqata Kotiva nai kyaama tai nraakye qorahua mwihua tiri quara qutaa quave tiqata uaqia hi aanraqaa quate tita, nronra kyaiqa varaqita vivarave.
24 Porque aparecerão falsos profetas e falsos messias, que farão milagres e maravilhas para enganar, se possível, até o povo escolhido de Deus.
25 Qio nkye hia mwi vaisihua quara qutaa quave qiate tina, nte mwaa entara variqana nraakiara qovara hianinranra mate nkyi timwa nyi varuqo. (Nte nraakiara tumu qoqaa variarita ekyaa nraakye qora ni taqevarave.)
25 Prestem atenção! Eu estou lhes dizendo tudo isso, antes que aconteça.
26 Mwi quara riemwaqita vivaro nraakiara mpovanto nkyi timwa nyiqanro nianra mwiva qovarama viro qumina satama variho tirera, hia mwini ni taqarerata quate. Nkyi timwa nyiqanro nianra mwiva nraamwu mwiqi uqeta viro variho tirera hia mwia quara qutaave qiate.
26 — E, se disserem: “Vejam! Ele está no deserto”, não vão lá. Ou ainda: “Vejam! Ele está escondido aqui”, não acreditem.
27 Aaquakyaa tiharo ekyaa nyaamwuvanto ntuvaahama vintema kyenama nte mwatani mwatatai nraaqiarava qoqaama tumuaninrave.
27 Porque, assim como o relâmpago risca o céu, do nascente até o poente, assim será a vinda do
28 Taraqaave qutu quari inraikyava vahianinra mwiaqaama memonravanto ntuvaantua hivarave, tiro.
28 — Onde estiver o corpo de um morto, aí se ajuntarão os urubus.
29 Iesusiva mwitaa timwa kyero tiqaro, Nraakiara muaanra nronra vareqata atura nti entava taiqa viraro mwi entaraqaatairo
29 Jesus disse:
30 Mwi entara nraakye qoravanto nyaamwuqi mpo inraikya qovara hianinra taqeqatama qio mwia nianra mwiva tuminrenro tera iho tivarave. Mwihua mwitaa timwa kyeta ekyaa mwata maata vahintema varihua kyora mwata hivarave. Mwihua kyora mwata hi variqata taqe varivaqe nte mwatani mwatatai nraaqiarava nyaamwusaina tonamwuqi tumi variarita ni taqevarave. Nte mwunruqama taari inraikyava mpoqama kyero itero ntuvaahero ante anta hi variraqena nte kepukyavanto tumi
30 Então o sinal do
31 variqana nyaamwunyaahua sitaarita ntomavanto nronraqama kyero nruqua tirata mwihua uro mwata mpoqitai mpoqitaita Kotiva nai kyaama tai nraakye qorahua ekyaa ntuvaantuama kyeta sitevarave, tiro.
31 A grande trombeta tocará, e ele mandará os seus anjos para os quatro cantos da terra. E os anjos reunirão os escolhidos de Deus de um lado do mundo até o outro.
32 Iesusiva mwitaa timwa kyero tiqaro, Nkye fiki kyatari vitama kye taqeqatama mpo qua ntapihi kyeta riaate. Kyatari mwiva tamwa riemwa taiqa kyero vahiro mwiaqaatairo qaraakya mwunri ntarero utihata nkye mwiaqaa vitama kye taqeta tiqata, Huari nronra itaari entava qaumatoma vaiho, qiarave.
32 Jesus disse ainda:
33 Mwia votima kyeta nraakiara qovara hiani inraikyarara tura, nkye mwia vitama kye taqeta nianra mwiva tumuani entava qaumatoma vaiho tivarave.
33 Assim também, quando virem acontecer essas coisas, fiquem sabendo que o tempo está perto, pronto para começar.
34 Nte qutaama tuqo. Mwaa entara varihua hia ekyaa qutu vivaro mwi inraikyara mwi inraikyarara tuva qovara hiananrove.
34 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: essas coisas vão acontecer antes de morrerem todos os que agora estão vivos.
35 Nyaamwuvantovata mwatavantovata taiqa viraro ni quavanto nraahuma qati vahiqiro quananrove.
35 O céu e a terra desaparecerão, mas as minhas palavras ficarão para sempre.
36 Iesusiva mwitaa timwa kyero tiqaro, Ta iherarave, huari vuvanto taraqaave, vahiraqe nte tumuaninrave? Hia vaisi mpovanto ntapihi kyairave. Hia nyaamwunyaahuavata mwianra ntapihiarave. Ntenavata mwatani mwatatai nraaqiarava variqana hia mwianra ntapihurave. Kotiva ni kova, mwiva nraahu mwi entarara ntapihirave.
36 Jesus continuou, dizendo:
37 Noaava varu entara nraakye qoravanto utuntema kyero nraakiara nte mwatani mwatatai nraaqiarava tumuani entaraqaa vahiananrove.
37 A vinda do
38 Mwi entara hia vati nramanrive, humwunravanto ntumwaqu kyo entara nraakye qoravanto kyara nreta, nramanri nreta, nraata vaati vareta, mwitaamaqi vi varuvaro Noaava nramanriqaanaa nraamwuqi viqetero varuvaro
38 Pois, antes do dilúvio, o povo comia e bebia, e os homens e as mulheres casavam, até o dia em que Noé entrou na barca.
39 vati humwunravanto nrivi varuvaro mwihua su nyaatovanto ntapihi vuvata tiqata, Qikye, tire taiqa quara entava nri ntaiho, tuvaro nramanrivanto mwihua ntaqutu taiqa kyorave. Nte mwatani mwatatai nraaqiaravama varuqo. Nte uro ntantena tumuani entaraqaavata nraakye qoravanto kuaa qarama kyeta varivarave.
39 Porém não sabiam o que estava acontecendo, até que veio o dilúvio e levou todos. Assim também será a vinda do Filho do Homem.
40 Mwi entara vaisi taaratanavanto aakyoqi kyaiqa vare varivaqena nte kuaiku nraahu vitena mpo mwia kyaaninrave.
40 — Naquele dia dois homens estarão trabalhando na fazenda: um será levado, e o outro, deixado.
41 Mwi entara nraakye taaratanavanto kyara taiti nti varivaqena nte mpo vitena mpo mwia kyaaninrave.
41 Duas mulheres estarão no moinho moendo trigo: uma será levada, e a outra, deixada.
42 Nkye nkyi nronravanto tumuani entara hia ntapihiahuara tita, nkye taqe variqata variate.
42 Fiquem vigiando, pois vocês não sabem em que dia vai chegar o seu Senhor.
43 Qio mwaa quara rieqata variate. Nraamwu qova variqaro mpuara vaisivanto nrianinra ntapihi kyero nai nraamwuqaa ntaqikyi varitiri, hiama mpuara vaisivanto nraamwuqi viqetero mpuara varaitiri.
43 Lembrem disto: se o dono da casa soubesse quando ia chegar o ladrão, ficaria vigiando e não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
44 Mwi quara rieqatama nkyevata terama teta variqi viqatama ni pekya variate. Nte mwatani mwatatai nraaqiaravama varuqo. Nkye nianra hia tumuananrove ti entara, mwi entaraqaama nte tumu ntaaninrave, tiro.
44 Por isso vocês também fiquem vigiando, pois o Filho do Homem chegará na hora em que vocês não estiverem esperando.
45 Iesusiva mwitaa timwa kyero tiqaro, Kyaiqa vaisi kyuqeva nai nronra vaisiara rieqaro kyuqema kyero kyaiqa vare variari vaisiva, mwiva nataa hiarivave variananrove? Mwiva kyaiqa vaisi mwataa hiarivama variananrove. Mwia nronra vaisivanto nyianrani virera hiro mwi vaisira nronraqama kyero tiqaro, Ena kyaiqa vaisi hini mwihuaqaavata ntaqikyiqara mwi entara mwi entara kyara tukyama kyera nyiante, timwa kyero
45 Jesus disse ainda:
46 quariva nrohiro uro ntantero nrumu taqairaro mwia kyaiqa vaisivanto mwiva tintema kyero kyaiqa vare varirera, nrumu taqero mwia kyuqema mwatairaro mwiva qamwataananrove.
46 Feliz aquele empregado que estiver fazendo isso quando o patrão chegar!
47 Mwiva kyuqema mwatero mwi vaisirara tiqaro, Nte qaiqaa i nronraqama kyaarira e nte vataani inraikyaraqaa ekyaama ntaqikyinanrave, qiananrove, tuqo.
47 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o patrão vai colocá-lo como encarregado de toda a sua propriedade.
48 Kyaiqa vaisi mwiva qaqira kyero hia mwitaa hiraitiro, uaqiama kyero kyaiqa vareqaro nai riemwa kyero tiqaro, Qaqao, ni nronravanto qakyoma kyeroma uro ntantero nriananrove, timwa kyero
48 Mas, se o empregado for mau, pensará assim: “O meu patrão está demorando muito para voltar.”
49 mwiaqaatairo nai hena kyaiqa vaisi mwihua ntuqutu kyero uro mpoqama kyeta uera nramanri nre variahua kyapata kyaravata nramanrivata nramwaqiro virera,
49 Então começará a bater nos seus companheiros, e a comer, e a beber com os bêbados.
50 mpo enta, mwia nronra vaisivanto mwi entaraqaa hiama nriananrove qiani entaraqaa, nrihanrama mwatero mwia nronra vaisivanto uro ntantero nrumu mwia kyaiqa taqero
50 E o patrão voltará no dia em que o empregado menos espera e na hora que ele não sabe.
51 nai kyaiqa vaisi mwia ntuqutu kyero vatero mwia titero tiqaro, Unraqama kyeqata kyuqe kyaiqa vare vaisihua uaqia hi mwatara varenani evata quante, tiraro ntateqata vai kutinani mwiva quananrove, tiro. Iesusiva turama.
51 Aí o patrão mandará cortar o empregado em pedaços e o condenará a ir para o lugar aonde os hipócritas vão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.