Atos 9
South Tairora NT (OMW_STA) vs ACF
1 Qio Soruva Ierusaremini variqaro Iesusira nraaqiaraqama vuhua ru kyaani quara timwaqiro viro mwiaqaatairo uro Kotira nraamwuqi Kotira kyaiqa vara mwate varu vaisihua mwihua nronra vaisiara tiqaro,
1 E Saulo, respirando ainda ameaças e mortes contra os discípulos do Senhor, dirigiu-se ao sumo sacerdote.
2 Qara ntumwa kyera ni mpiraqena nte Ntamaasikaasi mwatukya nronraqi uro mwaanra nraamwuqaa ntaqikyihua nyianrita mwihua taqaivata Iesusira nraaqiara Iesusira aanraqaa vihua varivera, nte mwihua vaisive, nraakyeve, rupa kyena sitaqina mwaini Ierusaremini nrumu karavuqi kyaankye, tiro.
2 E pediu-lhe cartas para Damasco, para as sinagogas, a fim de que, se encontrasse alguns deste Caminho, quer homens quer mulheres, os conduzisse presos a Jerusalém.
3 Mwitaa timwa kyero Soruva qaravata varero Ntamaasikaasi mwinianra viro. Qio Ntamaasikaasi qaumato aanraqaa vi varuvaro qamwanrama kyero nyaamwusairo omwavanto aaquakyaa voti huva Soruva vi varunani itovaro
3 E, indo no caminho, aconteceu que, chegando perto de Damasco, subitamente o cercou um resplendor de luz do céu.
4 Soruva mwatasata tumu ntiro variqaro riovaro qua mpovanto mwia nraanrenro tiqaro, Soruo, Soruo, nanra kyaarave e ni uaqiama mate variaro? tiro.
4 E, caindo em terra, ouviu uma voz que lhe dizia: Saulo, Saulo, por que me persegues?
5 Mwitaa tuvaro Soruva tiqaro, Nronrao, e tavave? tuvaro quavanto mwitaama tiro: Nte Iesusivave. Nte e uaqiama mate variarava mwivama huqo, tiro.
5 E ele disse: Quem és, Senhor? E disse o Senhor: Eu sou Jesus, a quem tu persegues. Duro é para ti recalcitrar contra os aguilhões.
6 Mwitaa timwa kyero tiqaro, Qio sivira mwatukyaqi viraro mpovanto e mwitaa mwitaa hinanranra i timwa mwianrive, tiro.
6 E ele, tremendo e atônito, disse: Senhor, que queres que eu faça? E disse-lhe o Senhor: Levanta-te, e entra na cidade, e lá te será dito o que te convém fazer.
7 Quavanto mwitaa tuvata Soruravatama kyeta nruhua qua nraahu rieta hia vaisi virivata taqaraitita, qio mwihua qati mwito varita aatu hi variqata hia quavata tura.
7 E os homens, que iam com ele, pararam espantados, ouvindo a voz, mas não vendo ninguém.
8 Mwihua hia quavata tuvaro Soruva mwataqaatairo siviro taqaankye tuvaro mwia vuvanto qipa vuvaro hia qio taqero. Hia qio taqovata mwia vatama kyeta nruhua mwia kyauqu tu vareta Ntamaasikaasini vitaqita uro kyora.
8 E Saulo levantou-se da terra, e, abrindo os olhos, não via a ninguém. E, guiando-o pela mão, o conduziram a Damasco.
9 Mwini uro kyovaro Soruva taarampo entara vu qipa vuvaro variqaro kyaravata nramanrivata hia nronra.
9 E esteve três dias sem ver, e não comeu nem bebeu.
10 Mwitaama varuvaro Iesusira nraaqiara mpovanto Ntamaasikaasini varura. Mwi vaisira nrutu Ananaiaasiva, mwiva variro ruvaata votima kye taqe varuvaro nronravanto mwia nraanrovaro mwiva tiqaro, Nronrao, nte mwaa varuqo, tuvaro
10 E havia em Damasco um certo discípulo chamado Ananias; e disse-lhe o Senhor em visão: Ananias! E ele respondeu: Eis-me aqui, Senhor.
11 nronravanto mwia timwa mwinro tiqaro, Mwatukyani aanra mpo mwia nrutu Ntapihikye Vahi Aanranrave qianani viravama Iutaasira nraamwu qesana uro ntera vaisi mpo mwia nrutu Soruva mwiva Tasaasinyaa vaisi qio mwianra uro kyapara hiante.
11 E disse-lhe o Senhor: Levanta-te, e vai à rua chamada Direita, e pergunta em casa de Judas por um homem de Tarso chamado Saulo; pois eis que ele está orando;
12 Soruva nianra aakyara nte variqaro ruvaata votima kye taqaihara e Ananaiaasiva uro ntera mwiva qio taqaarive tira ena kyauqu mwiaqaa vataararo mwiva qio taqaiho, tiro.
12 E numa visão ele viu que entrava um homem chamado Ananias, e punha sobre ele a mão, para que tornasse a ver.
13 Mwitaa tuvaro Ananaiaasiva tiqaro, Qaqao, airi vaisivantoma mwi vaisira okyara ni timwa mpiavana riaurave. Mwi vaisiva Ierusaremini variqaro i nraaqiara ntapihi kyeta nrohi variahua airi uaqiama nyate varivave.
13 E respondeu Ananias: Senhor, a muitos ouvi acerca deste homem, quantos males tem feito aos teus santos em Jerusalém;
14 Kotira nraamwuqi Kotira kyaiqa vara mwate varia vaisihua mwihua nronra vaisinramwuvanto mwia qara mwiavaro mwiva mwihuaqaatairo kepukya varero mwaini Ntamaasikaasini i nrutu nte variahua ruparero nrivave, tiro.
14 E aqui tem poder dos principais dos sacerdotes para prender a todos os que invocam o teu nome.
15 Ananaiaasiva mwitaa tuvaro nronravanto mwia timwa mwinro tiqaro, Qio hia aatu hiraitira mwini quante. Ntenavanto mwi vaisira mwatama tauqaro mwiva nte mpo inraikyaqo kyaiqa varaani inraikyara kyuqera voti hiarivama variananrove. Mwiva ni kyaiqa vaisi variqaroma mwiva mpo mwatanaa mpo mwatanaave, vunyaa vaisinramwuve, Isareri nraakye qorave, mwiva mwihua ni nutu timwa nyiananrove.
15 Disse-lhe, porém, o Senhor: Vai, porque este é para mim um vaso escolhido, para levar o meu nome diante dos gentios, e dos reis e dos filhos de Israel.
16 Nraakiara mwiva nianra rieqaro ni kyaiqa varaqiro viro mwia kyaara nriqa quani inraikyara, mpo inraikya mpo inraikya varaananrove. Qio nte mwi okyarara ntenavanto mwia nraamwutarerave, tiro.
16 E eu lhe mostrarei quanto deve padecer pelo meu nome.
17 Mwitaa tuvaro Ananaiaasiva uro mwi nraamwunraqi vera ntero nai kyauqu Soruraqaa vatero mwia timwa mwinro tiqaro, Ni katao, Soruo, nronravanto Iesusiva e mwainianra nriqanra taqaarava mwivama ni titaiho. E qaiqaa qio taqairaro Kotira mwanraquravantovata i utaqi kepukyaqa hiqaro variarive tiro, mwiva ni titaihanama nruqo, tiro.
17 E Ananias foi, e entrou na casa e, impondo-lhe as mãos, disse: Irmão Saulo, o Senhor Jesus, que te apareceu no caminho por onde vinhas, me enviou, para que tornes a ver e sejas cheio do Espírito Santo.
18 Mwitaa tuvaro qamwanrama kyero Sorura vuqaatairo eqarori inraikya tonamwu voti huva vi vuvaro mwiva qio taqeqaro siviro varuvaro Iesusira nrutuara nramanri mwunra.
18 E logo lhe caíram dos olhos como que umas escamas, e recuperou a vista; e, levantando-se, foi batizado.
19 Mwuvaro mwiaqaatairo mwiva kyaravata nrenro qio mwiaqaatairo kepukya varero varura. Soruva Ntamaasikaasiqi Kotira qua timwa nyunra Mwiaqaatairo Soruva Ntamaasikaasiqi mpo entanramwu Iesusira nraaqiaranramwu kyapata varura.
19 E, tendo comido, ficou confortado. E esteve Saulo alguns dias com os discípulos que estavam em Damasco.
20 Mwini variqaro qamwanrama kyero mwiva Iutaa mwaanra nraamwu mpoqi mpoqi vera ntero Iesusirara timwa nyinro tiqaro, Qutaama mwiva Kotira mwaaqu variho, tiro.
20 E logo nas sinagogas pregava a Cristo, que este é o Filho de Deus.
21 Mwitaa tuvata mwihua mwia qua rieta nrihanrama vita nai kyapara hi nai kyapara hita tiqata, Qutaa mwi vaisivave Ierusaremini variqaro Iesusira nraaqiara uaqiama nyate varirave? Qutaa mwivave Iesusira nraaqiara rupa varero uro Kotira nraamwuqi Kotira kyaiqa vara mwate varia vaisihua mwihua nronra vaisinramwu nyinrenro mwaini nrivave? tita.
21 E todos os que o ouviam estavam atônitos, e diziam: Não é este o que em Jerusalém perseguia os que invocavam este nome, e para isso veio aqui, para os levar presos aos principais dos sacerdotes?
22 Mwitaa ti varuvaro Sorura quavanto mpoqama kyero kepukyaqa hi varuvaro Soruva tiqaro, Iesusiva mwivama mesaiaavantove, timwa kyero mpo qua mpo quaqitairo Iesusira mesaiaa okyarara nyaamwutovata Iutaa vaisinramwu Ntamaasikaasini varuhua mwia qua nraatara kyaare tita taqovarovata Sorura quavanto nraahu mwihua qua nraatara kyora.
22 Saulo, porém, se esforçava muito mais, e confundia os judeus que habitavam em Damasco, provando que aquele era o Cristo.
23 Mwitaa ti varuvaro mpo entanramwu nritarovata Iutaa vaisinramwu ntuvaantuama vita variqata Sorura ru kyerara qua timwa kyeta vateta mwia entaqivata, qaatatoraqaavata, vasaamwunra qesana vaimwanraanra ntaqikyi varura. Mwitaama varuvaro Soruva nai ru kyarera hu quara vaakya riovata
23 E, tendo passado muitos dias, os judeus tomaram conselho entre si para o matar.
24 — ausente —
24 Mas as suas ciladas vieram ao conhecimento de Saulo; e como eles guardavam as portas, tanto de dia como de noite, para poderem tirar-lhe a vida,
25 mwia vataqita nrohu vaisihua mwia kyaahaqa hiqata mwia tua nronraqi ntumwa kyeta ori vasaamwunraqitaita kyaantaqaama kye mwaati qatinani kyovaro vura.
25 Tomando-o de noite os discípulos o desceram, dentro de um cesto, pelo muro.
26 Soruva Ierusaremini vuva uro Iesusira nraaqiara mponramwu kyapata kuairama quankye tuvata mwihua qaqao e hia Iesusira nraaqiara variaro timwa kyeta Sorura nraatu aatu hiqata varura.
26 E, quando Saulo chegou a Jerusalém, procurava ajuntar-se aos discípulos, mas todos o temiam, não crendo que fosse discípulo.
27 Mwia nraatu aatu hi varuvaro Vanavaasiva mwia kyaahaqa hirero nri ntero Sorura vita varero uro Iesusiva nronraqama kyonramwuhua varunani kyero Vanavaasiva Sorura okyarara mwihua timwa nyinro mwiva Soruva aanraqaa viqaro Iesusira taqo quara timwa nyinro Iesusiva Sorura qua timwa mwunranravata timwa nyinro. Mwiva Soruva Ntamaasikaasiqivata variqaro Iesusira nrutu nteqaro kepukyaqama kyeqaro Iesusirara mwi mwatanaahua timwa nyunranravata mwihua timwa nyinro. Vanavaasiva Sorura okyarara mwihua ntapihi timwa nyuvata mwihua mwiaqaataita qiove tita.
27 Então Barnabé, tomando-o consigo, o trouxe aos apóstolos, e lhes contou como no caminho ele vira ao Senhor e lhe falara, e como em Damasco falara ousadamente no nome de Jesus.
28 Mwihua qiove tuvaro Soruva mwihua kyapata variqaro Ierusaremini nrohiqaro hia aatu hiraitiro, Iesusira nrutu ntamwa kyeqaro Iesusira qua mwi mwatanaahua timwa nyunra.
28 E andava com eles em Jerusalém, entrando e saindo,
29 Mwitaamaqiro viqaro mwiva uro Kiriki mwataqaa Iutaa vaisi varuhua kyapata variqaro qua timwa nyinro kepukyaqama kyero ti varuvata mwihua rieta mwia ru kyarerata uti varura.
29 E falava ousadamente no nome do Senhor Jesus. Falava e disputava também contra os gregos, mas eles procuravam matá-lo.
30 Sorura ru kyarerata uti varuvata Iesusira nraaqiaranramwuvanto Sorura qata vakyaaqa uhua mwi quara rieta, mwihua Sorura kyaahaqa hiqatama mwia vitaqita uro Sisariaani kyeta titovaro mwiva nai mwaata Tasaasini vura.
30 Sabendo-o, porém, os irmãos, o acompanharam até Cesaréia, e o enviaram a Tarso.
31 Soruva mwini uro varuvata Iesusira nraaqiaranramwuvanto Iutiaani varuhuave, Karirini varuhuave, Sameriaani varuhuave, mwihua qio mwaateraqama vita varuvaro mwi entara hia mpovantovata mwihua qoraqama nyate varuvata mwihua Iesusira kyaiqara kepukyaqamaqita viqata mwihua Kotirara nronraqama kyeta riemwaqita vuvaro Kotira mwanraquravanto mwihua kyaahaqa hi varuvata airivanto nrita Iesusira nraakye qoraqama vita varura.
31 Assim, pois, as igrejas em toda a Judéia, e Galiléia e Samaria tinham paz, e eram edificadas; e se multiplicavam, andando no temor do Senhor e consolação do Espírito Santo.
32 Qio Pitaava Iesusira nraaqiara kyaahaqa hirero mpo mwatukya mpo mwatukya nrohiro. Nrohiqaroma mwiva Iesusira nraaqiara mponramwuvanto Rintaani varuhua uro taqarero vura.
32 E aconteceu que, passando Pedro por toda a parte, veio também aos santos que habitavam em Lida.
33 Pitaava mwini uro ntero taqovaro vaisi mpovanto mwia nrutu Iniaasiva varura. Mwi vaisiva hia mwia mwamwantavanto qakyaa huvaro variqaro mwiva 8 ihi vara kyero taintaqaa nraahu vaiteqaro varuvaro Pitaava uro ntero mwianra tiqaro,
33 E achou ali certo homem, chamado Enéias, jazendo numa cama havia oito anos, o qual era paralítico.
34 Iniaasio, Iesusi Karaisiva qioma i kyuqema kyaananrove. E sivira ena tainta ntapihiante, tuvaro mwi vaisiva qamwanrama kyero siviro.
34 E disse-lhe Pedro: Enéias, Jesus Cristo te dá saúde; levanta-te e faze a tua cama. E logo se levantou.
35 Sivuvata Rintaaqinaahuavata, Seroniqinaahuavata, taqovaro mwi vaisiva qati siviro varuvata mwiaqaataita mwihua Iesusira nraaqiara varirerata Kotirara aakyara ntora.
35 E viram-no todos os que habitavam em Lida e Sarona, os quais se converteram ao Senhor.
36 Mpo mwatukya Iopaani Iesusira nraaqiaraqitairo nraakye mpovanto mwia nrutu Tavitaava varura. Mwia nrutu mwia Kiriki quaqitaita tirerata Ntokaasivave tura. Ntokaasiva kyuqe nraakyevanto variqaro vehi nraakye qora kyaahaqa hirero kyaiqa vara nyate varu nraakyeva varura.
36 E havia em Jope uma discípula chamada Tabita, que traduzido se diz Dorcas. Esta estava cheia de boas obras e esmolas que fazia.
37 Qio mwi entara mwi nraakyeva nriqa vu inraikyara varero qutu vuvata mwia nramwunaahua mwia varaqita mwia nramanri ntumwa kyeta qapuqama kyeta nraamwu mpontuna mwaanrinra mwoqaqa vahuraqi uro vatora.
37 E aconteceu naqueles dias que, enfermando ela, morreu; e, tendo-a lavado, a depositaram num quarto alto.
38 Iopaani varuhua riovaro Pitaava vaini Rintaani varuvata mwihua vaisi taaratana mwini siteta tiqata, Nkyetana Pitaarara mwitaama qiate. Hiantera mwaini tire varunanrani nriante qiate, tuvata mwitanahua uro Pitaara timwa mwuvaro
38 E, como Lida era perto de Jope, ouvindo os discípulos que Pedro estava ali, lhe mandaram dois homens, rogando-lhe que não se demorasse em vir ter com eles.
39 Pitaava siviro mwitanahuavata nrinro. Pitaava nri ntovata mwihua mwia vita vareta verara nraakye vatoraqi vera ntovaro Pitaava taqovata airi nraakye tetoqavanto Pitaara taqeta ntateqata Ntokaasiva qati varu entara mwihua haqirama nyu tuavaaqarave siotive, mpo inraikya mpo inraikyavata Pitaara nraamwute varura.
39 E, levantando-se Pedro, foi com eles; e quando chegou o levaram ao quarto alto, e todas as viúvas o rodearam, chorando e mostrando as túnicas e roupas que Dorcas fizera quando estava com elas.
40 Nraamwutovaro Pitaava ekyaa mwiqi varuhua sita mwaatani veva kyero mwiva mwiqi variqaro tori kyauru raviro Kotirara aakyara ntero. Kotirara aakyara ntamwa kyero mwiva tuqasaa viro qutu vurara tiqaro, Tavitaao, siquante, tuvaro mwi nraakyeva qutu vuraqitairo vu ntapairi kyero Pitaara taqero qio mwiaqaatairo qati siviro mwaamwianrama viro varuvaro
40 Mas Pedro, fazendo sair a todos, pôs-se de joelhos e orou: e, voltando-se para o corpo, disse: Tabita, levanta-te. E ela abriu os olhos, e, vendo a Pedro, assentou-se.
41 Pitaava nai kyauqu tutu kyero mwia kyaahaqa huvaro mwiva qio siviro. Qio sivuvaro Pitaava Iesusira nraaqiaranramwuvata, tetoqa nraakyenramwuvata, nyaanrama kyero qutu vu nraakyera nyaamwutovata mwihua taqovaro mwi nraakyeva qati siviro varura.
41 E ele, dando-lhe a mão, a levantou e, chamando os santos e as viúvas, apresentou-lha viva.
42 Mwi nraakyeva qati siviro varuvata mwi quara timwaqita vuvata Iopaaqinaa nraakye qora airivanto mwi quara rieta qio mwiaqaataita airi vaisivanto Iesusira quara qutaave tura.
42 E foi isto notório por toda a Jope, e muitos creram no Senhor.
43 Qio Pitaava Iopaaqi airi enta variqaro Saimoninra nraamwuqi varura. Saimoniva purimakau pahiqo kyaiqa varo vaisiva varura.
43 E ficou muitos dias em Jope, com um certo Simão curtidor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.