Tiago 2

QARAAKYA QUA TIMWATORA (OMW) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ni kata pakyaa tuaavo, Iesusi Karaisira mpo mwatanaa mpo mwatanaahua vara kyeta puhaqama taa vaisiva varihata nkye mwia qua riemwaqita viqata nkye mpo vaisi nrutuara rieqata mwi vaisira nraahu qamwata mwateta mpo vaisi hia qamwata mwatevorave.
1 Meus irmãos, vocês que creem no nosso glorioso Senhor Jesus Cristo, nunca tratem as pessoas de modo diferente por causa da aparência delas.
2 Nkye taqaivaro nkye ntuvaantua hiraqi mpovanto nai kyauquqi vataani inraikyara nronra munima kyero vara taaninra utu tero kyuqe tuavaaqa utu taariva nrinranro mpovanto vehi vaisivanto mwia tuavaaqa uaqia hiro nrahitu quaninravata nrinrata
2 Por exemplo, entra na reunião de vocês um homem com anéis de ouro e bem-vestido, e entra também outro, pobre e vestindo roupas velhas.
3 nkye kyuqe tuavaaqa ututaaninranra nraahu tiqata, Tainta kyuqera mwaaqaa mwatakyaa quante, mwianra mwitaa timwa kyeta vehi vaisiara, Mwini qati sivira variante. Mwini qati mwatasata mwatakyaa vira variante, tivora.
3 Digamos que vocês tratam melhor o que está bem-vestido e dizem: “Este é o melhor lugar; sente-se aqui”, mas dizem ao pobre: “Fique de pé” ou “Sente-se aí no chão, perto dos meus pés.”
4 Nkye mwitaa hivera, nkye apiqama kyeta nai tukya hi nai tukya hi varivara. Nkye ko rie vari vaisira votima kyeta mwi vaisirara uaqia hi vaisivave, mwi vaisirara kyuqe hi vaisivave, tita. Mwitaa hiqata nkye uaqia hi okyarara nraahu rieqatama mwitaa hivara.
4 Nesse caso vocês estão fazendo diferença entre vocês mesmos e estão se baseando em maus motivos para julgar o valor dos outros.
5 Ni kata pakyaa tuaavo, nte qianinra riaata. Hia mpo inraikyavata vataa nraakye qorahua variavata mwatani variahua mwihuara nkye vehi nraakye qorave ti varia nraakye qorahua, mwihuara Kotiva qamwateqaro nyaanrama kyero site varira. Mwihua Iesusirara kepukyaqama kyeta riemwaqita vivaro Kotiva mwihua nronraqama kyairata mwihua Kotira mwatukya taqevara. Kotiva nai kyauqu nriqiqaa vatero tiqaro, Nianra mwutukya vahiari nraakye qorahua ni mwatukya varevarave, tura.
5 Escutem, meus queridos irmãos! Deus escolheu os pobres deste mundo para serem ricos na fé e para possuírem o Reino que ele prometeu aos que o amam.
6 Vehi nraakye qora mwitaa hiahua variavata nkye mwihua nyutu vara mwataniqa hi variavo. Tahuave nkyi airi muaanra nyita nkyi ntanrau vareqata ko riaahua suqaa vi variavo? Mwia airi inraikya vataahua, mwihuave.
6 No entanto, vocês desprezam os pobres. Por acaso, não são os ricos que exploram vocês e os arrastam para serem julgados nos tribunais?
7 Nkye Iesusira nraaqiara variavata airi inraikya vataahua variqata mwihuama Iesusira nrutuara uaqia hi nruturave ti varita.
7 São eles que falam mal do bom nome que Deus deu a vocês.
8 Kotiva vunyaava mwaa quara vataiva mwitaama tiro:
8 Se vocês obedecerem à lei do Reino, estarão fazendo o que devem, pois nas Escrituras Sagradas está escrito: “Ame os outros como você ama a você mesmo.”
9 Nkye hini vaisiara nraahu kyuqe vaisive tita, hini vaisiara uaqia hia vaisihuave tivera, nkye qua raaquta kyeta uaqia hivaro Kotiva nkyiara nkye ni qua nteqa kyaavoma qiananro.
9 Mas, se vocês tratam as pessoas pela aparência, estão pecando, e a lei os condena como culpados.
10 Vaisivanto Kotira qua ekyaa hini qua riemwaqiro viqarovata kuaiqia nteqa kyairera, Kotiva mwi vaisirara tiqaro, E ni qua ekyaa mwi quarama nteqa kyaaroma, qiananro.
10 Porque quem quebra um só mandamento da lei é culpado de quebrar todos.
11 Kotiva tiqaro, Hia mpora nraata vaatiara nrohiante, tira. Mwi quara tiva, kuaa mwiva nraahu mpo quavata tiqaro, Hia mpora ru kyaante, tira. Nkye hia mpora nraatave, mpora vaativata nrohiraitita uro vaisi ru kyaivera, nkye Kotira qua nteqama kyevara.
11 Pois o mesmo que disse: “Não cometa adultério” também disse: “Não mate”. Mesmo que você não cometa adultério, será culpado de quebrar a lei se matar.
12 Iesusiva nkyi huvantu kyaihata nkye Iesusira qua riaahua variara. Nkye mwia qua nraahu rieqatama kyuqe kyaiqa nraahu vare varivaro Kotiva hia nkyiqaa qua vataari.
12 Falem e vivam como pessoas que serão julgadas pela lei que nos dá a liberdade.
13 Nkye mwaa entara hia mporara po tita kyuqema mwataivera, nraakiara Kotiva ko tiqaroma hiama nkyitaravata po timwa nyataananro. Nkye mpohuara po tita kyuqema nyataivera, nkye qioma ko nraatara kyevara.
13 Quando Deus julgar, não terá misericórdia das pessoas que não tiveram misericórdia dos outros. Mas as pessoas que tiveram misericórdia dos outros não serão condenadas no Dia do Juízo Final.
14 Ni kata pakyaa tuaavo, nkye taqaivaro vaisi mpovanto tiqaro, Nte Iesusirara kepukyaqama kyena riemwaqina vuvave, tiqarovata hia kyuqe kyaiqa varaqiro virera, mwia quavanto qumina qua nraahuma vahiraro Kotiva hiama mwi vaisira huvantu kyaananro.
14 Meus irmãos, que adianta alguém dizer que tem fé se ela não vier acompanhada de ações? Será que essa fé pode salvá-lo?
15 Nkye taqaivaro nkyiqitairo nkyi qata vakyaave, nrunra nrakyaa mpovanto hia tuavaaqa vaterove nraataa hirarove varirera,
15 Por exemplo, pode haver irmãos ou irmãs que precisam de roupa e que não têm nada para comer.
16 nkye mwia hia kyaahaqaraitita, nkye mwianra qumina tiqata, Uro kyara nrenra tuavaaqa utu tera kyuqema variante, tiva, mwi quava nataama kyerove mwia kyaahaqa hiananro? Hiama mwi quava mwia kyaahaqa hiananro.
16 Se vocês não lhes dão o que eles precisam para viver, não adianta nada dizer: “Que Deus os abençoe! Vistam agasalhos e comam bem.”
17 Mwia votima kyeta nkye hia mpohua kyaahaqa hivera, nkyi kyaiqavanto hia kyuqe kyaiqa vahirata nkye Iesusirara qutaa mwivave ti quava qumina unra qua nraahuma vahiananro.
17 Portanto, a fé é assim: se não vier acompanhada de ações, é coisa morta.
18 Mpovanto ni qua nraatara kyarero uti variqaro mwitaama qiananro. Qioma vaisi mpovanto Iesusirara kepukyaqama kyero riemwaqiro viraro qioma vaisi mpovanto kyuqe kyaiqa nraahu varaqiro quananrove, tirera, nte nai mwi vaisira mwataama kyenama timwa mwianinra. E nataama kyerave hia mpora kyaahaqaraitira, Iesusirara nraahu kepukyaqama kyera riemwaqira vinanrave? Nte mpohua kyaahaqamaqima viqana Iesusirara kepukyaqama kyena riemwaqina quariro ni quavanto qutaa qua vahirara evata qioma taqenanrave, qianinra.
18 Mas alguém poderá dizer: “Você tem fé, e eu tenho ações.” E eu respondo: “Então me mostre como é possível ter fé sem que ela seja acompanhada de ações. Eu vou lhe mostrar a minha fé por meio das minhas ações.”
19 E tiqara, Qutaama mwanriqa Kotiva kuaikuvanto variho, qiananra. Mwia kyuqemama mwitaa tira. Tove vaanavantovata qutaama mwanriqa Kotiva kuaikuvanto nraahu variho ti variara. Mwihua mwitaa timwa kyeqata variavaro mpoqama kyero kyuqu kyauqu ntihata aatu hi variara.
19 Você crê que há somente um Deus? Ótimo! Os demônios também creem e tremem de medo.
20 I vu nraato apiqama vihara variarao. I vu nraatovanto qatua viro ntapihirara e riaante. E hia mpohua kyaahaqa hiraitira variraro e Iesusirara qutaa mwivave tirava qumina unra qua nraahuma vahiananro.
20 Seu tolo! Vou provar-lhe que a fé sem ações não vale nada.
21 Tiri haivaqava Evarahaamuva Kotiva tu quara riero nai mwaaqu Aisaakira vita kyero Kotirani qia quara mwatarero uti varuvaro Kotiva mwia kyaiqa taqero tiqaro, Nte iara avuqavuma kyera nrohi variara vaisivave tuqo, tura. Kotiva Evarahaamunra kyaiqara rieqaro mwitaa tura.
21 Como é que o nosso antepassado Abraão foi aceito por Deus? Foi pelo que fez quando ofereceu o seu filho Isaque sobre o altar.
22 E hiave taqera? Evarahaamuva Kotira quara qutaa quave timwa kyero mwiaqaatairo mwiva tuntema kyero Kotira kyaiqa varaqiro vura. Evarahaamuva Kotira quara qutaave tu quavavata, mwiva Kotira kyaiqa varovavata, mwitanahua nai kyaahaqa hi nai kyaahaqa hi varuvaro qio varura. Mwiva Kotira kyaiqa varova kyaahaqa hi varuvaro mwiva Kotirara qutaave tu quava qio vahura.
22 Veja como a sua fé e as suas ações agiram juntas. Por meio das suas ações, a sua fé se tornou completa.
23 Evarahaamuva mwitaamaqiro vurara tiro, Kotira mpukuqi qara ntumwa to quava mwivau vahura. Mwitaama tiro:
23 Assim aconteceu o que as Escrituras Sagradas dizem: “Abraão creu em Deus, e por isso Deus o aceitou.” E Abraão foi chamado de “amigo de Deus”.
24 Nkye mwi quara rieqatama mwaa quara okyara anoma kyeta ntapihiata. Vaisivanto hia Kotira kyaiqa vararaitiro tiqaro, Nte mwia qua nraahu riauqo qiani vaisirara, Kotiva mwi vaisirara hia ntapihi kyera nrohi variara vaisivavema, qiananro. Vaisivanto Kotira qua riero mwiaqaatairo mwia kyaiqavata varaani vaisirara, Kotiva mwi vaisirara ntapihi kyero nrohi vari vaisiravema qiananro.
24 Assim, vocês veem que a pessoa é aceita por Deus por meio das suas ações e não somente pela fé.
25 Haaru nraakye mpo Rehepiva mwiva api qaraqiro nrohi varu nraakyeva mwivavata Evarahaamuva hunte hura. Iosuaava nai ntaqu vaisitanahua nramwutaahua varunani uqeta kyero titovata mwitanahua uro ntovaro Rehepiva mwitanahua nai nraamwuqi uqeta tero ni nramwunaahua mwitana ntavaaqavu kyevorave tiro, mwitanahua kyaahaqa hura. Kyaahaqa huvata qio mwitanahua uqeta kyeta mpo aanraqaamateta vurara tiro, Kotiva Rehepira kyaiqara rieqaro mwi nraakyerara tiqaro, E ntapihi kyera nrohi variara nraakyevave, tura. (Jos 2)
25 Foi o que aconteceu com a prostituta Raabe, quando hospedou os espiões israelitas e os ajudou a sair da cidade por outro caminho. Deus a aceitou pelo que ela fez.
26 Vaisivanto hia nai mwanraqura vatama kyero varirera, mwi vaisiva qutu quari vaisiva variananro. Mwia votima kyero vaisivanto Iesusirara qutaa mwivave qiari quava nraahu vahiraro mwi vaisiva Iesusira kyaiqa varaqiro quariva hia vahirera, mwiva Iesusirara qutaave tivavata qumina inraikyaqama hiananro.
26 Portanto, assim como o corpo sem o espírito está morto, assim também a fé sem ações está morta.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.