Lucas 22

QARAAKYA QUA TIMWATORA (OMW) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Hia kyoto mperetirara nro entara mwia nrutu vekyahu nyato entarave tuva nri ntovata
1 A Festa dos Pães sem Fermento, também chamada de Páscoa, se aproximava.
2 Kotira kyaiqa vare varuhua nronranramwuvata, mwaanra okyara ti varuhuavata, tiqata, Tire qumina Iesusira ru kyaarata nraakye qoravanto tiriara tivorave. Nataama kyetave tire mwia ru kyaananrave? tita.
2 Os principais sacerdotes e mestres da lei tramavam uma forma de matar Jesus, mas tinham medo da reação do povo.
3 Mwitaa ti varuvaro Iutaasi Isikeriotiva, mwiva Iesusira nraaqiara 12 nramwuqitairo varuvaro Saataaniva mwia mwutukyaqi viqetero kyaahaqa huvaro
3 Então Satanás entrou em Judas Iscariotes, um dos Doze,
4 Iutaasiva siviro Iesusira qovarama kyarero uti variqaro Kotira kyaiqa vare varuhua mwihua nronra vaisivata, Kotira nraamwuqaa ntaqikyi varu pipohuavata, mwiva mwihua timwa nyinro tiqaro, Nte mwitaa mwitaa hiaritama nkye Iesusira ntavaaqavu kyaate, tiro.
4 e ele foi aos principais sacerdotes e aos capitães da guarda do templo para combinar a melhor maneira de lhes entregar Jesus.
5 Mwitaa tuvata mwihua qamwata kyeta tiqata, Tire i munimave mwiananrave? tuvaro Iutaasiva eo timwa kyero
5 Eles ficaram muito satisfeitos e lhe prometeram dinheiro.
6 mwiaqaatairo variro tiqaro, Kyai nte taqaarita hia airi nraakye qoravanto mwiavata varivaqena mwi entara nte mwia uqeta kyena qovarama kyaankye, tiro.
6 Judas concordou e começou a procurar uma oportunidade de trair Jesus, para que o prendessem quando as multidões não estivessem por perto.
7 Iutaasiva mwitaa timwa kyero varuvaro hia kyoto mperetira nro entava nri ntovaro (mwi entaraqaa haaru nyaamwunyaava hia mwihua haivaqahua ru kyaraitiro,) mwihua vekyahu nyatero (nritarero uro Isipi nraaqiara ru kyo) entarara rieqatama mwi mwatanaahua sipisipi nraati rukye entava nri ntora.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, quando o cordeiro pascal era sacrificado.
8 Nri ntovaro Iesusiva Pitaakya Ionikya sitero tiqaro, Nkyetana uro vekyahu nyato kyarara terama taivaqe tire nraanre, tuvata
8 Jesus mandou Pedro e João na frente e disse: “Vão e preparem a refeição da Páscoa, para que a comamos juntos”.
9 mwitanahua mwia kyapara hita tiqata, Taraqive mwi kyarara terama taananrave? tuvaro
9 “Onde o senhor quer que a preparemos?”, perguntaram.
10 Iesusiva tiqaro, Qio mwaini riaate. Nkyetana mwatukyaqi uro nteta vivaro vaisi mpovanto nramanri taqu kyaqa kyero varero aanraqaa nrianriva nrumu nkyitana qintorama kyairata nkyetana mwia vataqita vivaro mwiva nai nraamwuqi viqetairata nkyetanavata mwiqi vera nteta
10 Ele respondeu: “Logo que vocês entrarem em Jerusalém, um homem carregando uma vasilha de água virá ao seu encontro. Sigam-no. Na casa onde ele entrar,
11 nraamwu qorara mwitaama qiate, Mwaanra ti vari vaisiva iara tiqaro, Taraqive nte ntena nraaqiara kyapata vekyahu nyato kyarara nraaninrave? tiho, qiate.
11 digam ao dono: ‘O Mestre pergunta: Onde fica o aposento no qual comerei a refeição da Páscoa com meus discípulos?’.
12 Nkyetana mwitaa tivaro mwiva nraamwu nronra mpo mwaanrini mwoqaqa vahira nkyitana nyaamwu tairata nkye mwiqima kyara terama taate, tiro.
12 Ele os levará a uma sala grande no andar superior, que já estará arrumada. Preparem ali a refeição”.
13 Iesusiva mwitaa tuvata mwitanahua vuhua uro taqovaro ekyaa inraikyavanto Iesusiva tunte tuntema kyero vahuvata mwitanahua vekyahu nyato kyarara terama tora.
13 Eles foram e encontraram tudo como Jesus tinha dito, e ali prepararam a refeição da Páscoa.
14 Mwitanahua kyara terama tovaro kyara nrenraqaa vahuvaro Iesusiva nai nronraqama kyo vaisinramwuhuavata taintaqaa mwatakyaa viro varura.
14 Quando chegou a hora, Jesus e seus apóstolos tomaram lugar à mesa.
15 Mwiva mwihua timwa nyinro tiqaro, Qakyo nte nriqavi inraikyara vararera hiqanama nte mwaa vekyahu nyato kyarara nkyivata variqana nraaninranra vuni nronraqama kye rieqana varura mwia mate nkyivata nranrenrave.
15 Jesus disse: “Estava ansioso para comer a refeição da Páscoa com vocês antes do meu sofrimento.
16 Mwaa entaraqaataina hia qaiqaa vekyahu nyato kyarara nraaninrave. Nraakiara ekyaa Kotiva ntaqikyiari inraikyava qovarama virata nkye ntapihivaqe nte mwi entaraqaa qaiqaa nraaninrave, tiro.
16 Pois eu lhes digo agora que não voltarei a comê-la até que ela se cumpra no reino de Deus”.
17 Iesusiva mwitaa timwa kyero mwiva uaini kaapu vara kyero Kotirara kyuqeve timwa kyero tiqaro, Mwaa kaapura vara kyeta nkye ekyaahua mwiqitai nraate.
17 Então tomou um cálice de vinho e agradeceu a Deus. Depois, disse: “Tomem isto e partilhem entre vocês.
18 Mate mwaa entaraqaataina nte hia uaini nraanriva qati variqina quariro nraakiara Kotiva ntaqikyiari entava nri ntairaqena nranrenrave, tiro.
18 Pois não beberei vinho outra vez até que venha o reino de Deus”.
19 Mwitaa timwa kyero mwiva mpereti vara kyero Kotirara kyuqeve timwa kyero nteqa kyero nai nraaqiaranramwu nyinro tiqaro, Mwaa ni mamantama iho. Nte nkyiara rieqanama mwia nkyi nyuqo. Nte mate mwaa utuntema kyeta nkyevata mwitaamaqi viqatama nianra rieqata variate, tiro.
19 Tomou o pão e agradeceu a Deus. Depois, partiu-o e o deu aos discípulos, dizendo: “Este é o meu corpo, entregue por vocês. Façam isto em memória de mim”.
20 Mwihua kyara nramwa kyovaro Iesusiva nramanri kaapuvata vara kyero kuaa qarama kyero nyinro tiqaro, Nkyiara rieqanama nte mwaa nramanrinra rauru nyatauqo. Kotiva nkyivata kuaaqi taaqau vi varirero qaraakya qua vataira mwi quava kepukyaqama quarive tiro, ni nraanrevanto mwi quara kepukyaqama kyaananrove, tiro.
20 Depois da ceia, Jesus tomou o cálice de vinho e disse: “Este é o cálice da nova aliança, confirmada com o meu sangue, que é derramado como sacrifício por vocês.
21 Mwitaa timwa kyero Iesusiva tiqaro, Qio taqaate, ni qovarama kyaari vaisiva mwaini variqaro ni vatama kyero kyara nre variho.
21 “Mas aqui, partilhando da mesa conosco, está o homem que vai me trair.
22 Ni mwatani mwatatai nraaqiarara ni ru kyerara qio Kotiva nianra mwi aanranraqaa quante tirave. Kotiva qiove tirata ni rukyaate tiro, ni qovarama kyaani vaisirara nte po kye tuqo. Mwiva viro raupirima quananrove, tiro.
22 Pois foi determinado que o Filho do Homem deve morrer. Mas que aflição espera aquele que o trair!”
23 Iesusiva mwitaa tuvata mwia nraaqiaranramwuvanto nai kyapara hi nai kyapara hita tiqata, Qaqao, nai tavave tiriqitairo mwi kyaiqara mwitaama kyero varaananrove? tura.
23 Os discípulos perguntavam uns aos outros qual deles faria uma coisa dessas.
24 Iesusira nraaqiaranramwuvanto varita tiqata, Tavave tirinramwuqitairo nronraqama viro nronra vaisivanto variananrove? timwa kyeqata inronra hi varuvaro
24 Depois, começaram a discutir entre si qual deles era o mais importante.
25 Iesusiva tiqaro, Mwaa mwataraqaa variahua vunyaahua nkyiari nraakye qoraqaa ntaqikyiqatama tiqata, Nte nronravanto varurara tita, nkye ni qua rieta nkye nianra vaisi kyuqerave qiate, qiarave.
25 Jesus lhes disse: “Neste mundo, os reis e os grandes homens exercem poder sobre o povo e, no entanto, são chamados de seus benfeitores.
26 Nkye hia mwihua nraantantaate. Nkyiqitairo mpovanto vaisi nronra varirero hiariva, mwiva uapaa vaisi nraantantamwa kyero variananrove. Nkyiqitairo mpovanto henahuaqa ntaqikyirero hiariva, mwiva nai hena vaisinramwuni kyaiqa vara nyataarive.
26 Entre vocês, porém, será diferente. Que o maior entre vocês ocupe a posição inferior, e o líder seja o servo.
27 Tava nronra vaisi varirave? Vaisivanto mwatakyaa viro variqaro kyara nre variva, mwivave nronra vaisi variho? Mwia kyaiqa vaisivanto kyara varaqiro nrumu mwi variva, mwivave nronra vaisi variho? Qio, vaisivanto mwatakyaa viro variqaro kyara nre variva, mwivama nronra vaisi variho. Qio nte nkyi kyapata variqana hia nte nkyiara kyaiqa vara mataate tiraitina, nte nkyi kyaiqa vara nyatauvave, tiro.
27 Quem é mais importante, o que está à mesa ou o que serve? Não é aquele que está à mesa? Mas não aqui! Pois eu estou entre vocês como quem serve.
28 Vaisi mpo hiahuave mpo inraikyavantove ni uaqiama matarera utuavata nkye ni vatama kyeta variqi vi variarave.
28 “Vocês permaneceram comigo durante meu tempo de provação.
29 Ni kova ni nronraqama kyaihana nte nraakye qoraqaa ntaqikyiqina virerave. Nte ntena kora nraantantamwa kyena nkyivata nronraqama kyaarita
29 E, assim como meu Pai me concedeu um reino, eu agora lhes concedo o direito de
30 nkye nraakiara ni mwatukyaqi variqata nivatama kye kyaravata nramanrivata nramwaqi viqatama taintaqaa mwatakyaa vi variqata nkye Isareri nraakye qora 12 okyara mwihuaqaa ntaqikyivarave, tiro.
30 comer e beber à minha mesa, em meu reino. Vocês se sentarão em tronos e julgarão as doze tribos de Israel”.
31 Iesusiva mwitaa timwa kyero Pitaarara tiqaro, Saimonio, Saimonio, riaante. Saataaniva nkyi mwataarama kye nkyi ntainra kyaankye tiharo Kotiva qio mwitaa hiante tirave.
31 Então o Senhor disse: “Simão, Simão, Satanás pediu para peneirar cada um de vocês como trigo.
32 Nte Kotirara aakyara nteqanama iara mwia kyaahaqa hiraro mwiva iara kepukyaqama kyero riemwaqiro quarive turave. Nraakiara qaiqaa nianra riemwaqira viqarama ena qata vakyaa kepukyaqama nyataante, tiro.
32 Contudo, supliquei em oração por você, Simão, para que sua fé não vacile. Portanto, quando tiver se arrependido e voltado para mim, fortaleça seus irmãos”.
33 Iesusiva mwitaa tuvaro Pitaava tiqaro, Qaqao, nronrao, nte ivatama kyena karavuqi vina ivatama kyena qutu quaninranra terama varuqo, tiro.
33 Pedro disse: “Senhor, estou pronto a ir para a prisão, e até a morrer ao seu lado”.
34 Mwitaa tuvaro Iesusiva timwa mwinro tiqaro, Pitaao, nte i timwa mwianinra riaante. E taarampo nani nianra hia mwia taqaurave tiraro kokoraaravanto nruqua qiananrove, tiro.
34 Jesus, porém, respondeu: “Pedro, vou lhe dizer uma coisa: hoje, antes que o galo cante, você negará três vezes que me conhece”.
35 Mwitaa timwa kyero Iesusiva nai nraaqiaranramwu timwa nyinro tiqaro, Tauraaqama kyena nte nkyi sitauqata nkye munimavata, tuavata, kyuqu nraamwu hiravata, hia vararaitita, qati vurave. Nkye mwi entara mpo inraikyara aara ntorave iho? tuvata mwihua, Hiave, tita.
35 Em seguida, Jesus lhes perguntou: “Quando eu os enviei para anunciar as boas-novas sem dinheiro, sem bolsa de viagem e sem sandálias extras, alguma coisa lhes faltou?”. “Não”, responderam eles.
36 Hiave tuvaro Iesusiva tiqaro, Mate mwaa tavave tua vataariva qioma tuavata varero quananrove. Hia paipa mpuahaa vataariva nai tuavaaqaqo paipa kyoqaama kyero varaarive.
36 Então ele disse: “Agora, porém, peguem dinheiro e uma bolsa de viagem. E, se não tiverem uma espada, vendam sua capa e comprem uma.
37 Nte timwa nyianinra riaate. Haaru nianra qara ntumwa to quava mwivauma vahiananrove. Nianra mwitaama tiro: Nraakye qoravanto mwianra uaqia hi kyaiqara uti varivave turave. Mwi quara haaru qara ntumwa tova mwivauma vahiananrove, tiro.
37 Pois é necessário que se cumpra esta profecia a meu respeito: ‘Ele foi contado entre os rebeldes’. Sim, tudo que os profetas escreveram a meu respeito se cumprirá”.
38 Iesusiva mwitaa tuvata mwia nraaqiaranramwuvanto tiqata, Nronrao, mwaini taqaante. Paipa mpuahaa taaratanama vatauro, tuvaro Iesusiva qiove tiro.
38 Eles responderam: “Senhor, temos aqui duas espadas”. “É suficiente”, disse ele.
39 Iesusiva mwitaa timwa kyero mwiva nraamwuqitairo veva ntero nai nraaqiaranramwu kyapata Oripi taaqiqaa nai vi varuraqaa qaiqaa viro.
39 Então, acompanhado de seus discípulos, Jesus foi, como de costume, ao monte das Oliveiras.
40 Mwini uro ntero nai nraaqiaranramwu timwa nyinro tiqaro, Nkye Saataaninra qua rieqata uaqia hi kyaiqara utuarorave tita, Kotirara aakyara nteqata variate, tiro.
40 Ao chegar, disse: “Orem para que vocês não cedam à tentação”.
41 Mwitaa timwa kyero Iesusiva mwihua mwini kyero pataqia vututo viro uro tori kyauru raviro Kotirara aakyara ntero tiqaro,
41 Afastou-se a uma distância como de um arremesso de pedra, ajoelhou-se e orou:
42 Ko, nte nriqa quani nramanrinra nraaninra voti hira e qatinani vara kyaante. Qio hia ni kyakya hira vataqira quante. Ena kyakya hira vataqira quante, tiro.
42 “Pai, se queres, afasta de mim este cálice. Contudo, que seja feita a tua vontade, e não a minha”.
43 Mwitaa tuvaro nyaamwunyaava tumu ntero Iesusira kepukyaqama mwatovaro
43 Então apareceu um anjo do céu, que o fortalecia.
44 Iesusiva varuvaro mwia mwutukyavanto anoma kyero uaqia huvaro Iesusiva kepukyaqama kyero aakyara ntamwaqiro vuvaro Iesusiraqaatairo toqaamwuvanto nraanre votima kyero mwataqi tumu ntura.
44 Ele orou com ainda mais fervor, e sua angústia era tanta que seu suor caía na terra como gotas de sangue.
45 Qio Iesusiva Kotirara aakyara ntamwa taiqa kyero siviro nrumu ntantero uro nai nraaqiaranramwu taqovata mwihua mwutukyavanto uaqia huvata vaite varura.
45 Por fim, ele se levantou, voltou aos discípulos e os encontrou dormindo, exaustos de tristeza.
46 Iesusiva mwihuara tiqaro, Nkye nanraqamave vaite variavo? Sivita Kotirara aakyara tivaro mwiva nkyi kyaahaqa hirata hia uaqia hi kyaiqara utuate, tiro.
46 “Por que vocês dormem?”, perguntou ele. “Levantem-se e orem para que não cedam à tentação.”
47 Iesusiva mwini variqaro qati nraahu qua ti varuvata airi vaisivanto nri ntora. Iesusira nraaqiara 12 nramwuqitairo Iutaasiva airi vaisi sita varero mwiva nraante mwihua suni nruva Iesusiva varunani nri ntero Iesusira mota kyarero uti varuvaro
47 Enquanto Jesus ainda falava, chegou uma multidão conduzida por Judas, um dos Doze. Ele se aproximou de Jesus e o cumprimentou com um beijo.
48 Iesusiva tiqaro, Iutaasio, qio e mwitaama kyera ni motenanra mwiaqove ni mwatani mwatatai nraaqiarara nramwutaahua suqaa qovarama kyenanrave? tiro.
48 Jesus, porém, lhe disse: “Judas, com um beijo você trai o Filho do Homem?”.
49 Iesusiva mwitaa tuvata mwia nraaqiaranramwu mwiavata varuhua taqovata mwihua Iesusira ntavaaqavu kyarerata uti varuvata mwinramwuhua Iesusirara tiqata, Nronrao, tire qiove paipaqo mwihua teqa kyaananrave? tita.
49 Quando aqueles que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: “Senhor, devemos lutar? Trouxemos as espadas!”.
50 Mwitaa timwa kyeta varuvaro mwinramwuhuaqitairo mpovanto Kotira kyaiqa vara mwate varu vaisihua mwihua vunyaa vaisi kyaiqa vaisi mpo kyaatutanyaa nraato teqa kyovaro tumu ntura.
50 E um deles feriu o servo do sumo sacerdote, cortando-lhe a orelha direita.
51 Tumu ntuvaro Iesusiva qaqao hia qaiqaavata mwitaa hiate tiro. Mwitaa timwa kyero mwi vaisira nraatoqa nai kyauquqo vatovaro qaiqaa naitarama vahura.
51 Mas Jesus disse: “Basta!”. E, tocando a orelha do homem, curou-o.
52 Kotira kyaiqa vara mwate varu vaisihua mwihua nronranramwuvata, Kotira nraamwuqaa ntaqikyi varu pipohuavata, nronra vaisi mponramwuvata, mwihua Iesusira ntavaaqavu kyarera nruhuara Iesusiva tiqaro, Nkye kamaninravata ntaqi vaisira ntavaaqavu kyareratave paipavata kyaamwuvata vareta nriavo?
52 Então Jesus se dirigiu aos principais sacerdotes, aos capitães da guarda do templo e aos líderes do povo que tinham vindo buscá-lo: “Por acaso sou um revolucionário perigoso para que venham me prender com espadas e pedaços de pau?
53 Nte nkyivata mpo enta mpo enta Kotira nraamwuqi variqi vi varuqata nkye hia ni ntavaaqavu kyaarave. Qio mate mwaa entava nkyinima vaiho. Mate enta hi inraikyava kepukyaqama kyero ntaqikyi variho, tiro.
53 Por que não me prenderam no templo? Todos os dias eu estava ali, ensinando. Mas esta é a hora de vocês, o tempo em que reina o poder das trevas”.
54 Iesusiva mwitaa tuvata mwihua mwia ntavaaqavu kyeta vitaqita uro Kotira kyaiqa vare varuhua mwihua vunyaa vaisi nraamwuqi kyovaro Pitaava nyianrasata viqaro mwihua sataqiro vuva uro taqovata
54 Então eles o prenderam e o levaram à casa do sumo sacerdote. Pedro o seguiu de longe.
55 mwatukya utasata qia quara teta varuvaro Pitaavavata mwihua kyapata qia taare varura.
55 Os guardas acenderam uma fogueira no meio do pátio e sentaram-se em volta, e Pedro sentou-se com eles.
56 Mwiaqaa varuvaro kyaiqa nraakye mpovanto taqovaro Pitaava qia taare varuvaro mwiva mwia aitutuma kyero taqero tiqaro, Mwaavavata Iesusikyantiri varivave, tuvaro
56 Uma criada o notou à luz da fogueira e começou a olhar fixamente para ele. Por fim, disse: “Este homem era um dos seguidores de Jesus!”.
57 Pitaava qaqao tiro, Mwaa nraakyevao, nte hia mwia taqaurave, tiro.
57 Mas Pedro negou, dizendo: “Mulher, eu nem o conheço!”.
58 Mwitaa timwa kyero mwini variqiro vuvaro qaiqaa vaisi mpovanto Pitaara taqero tiqaro, Evata mwia nraaqiaravanto variaro, tiro. Tuvaro Pitaava tiqaro, Mwaa vaisivao, hia nte mwivave, tiro.
58 Pouco depois, um homem olhou para ele e disse: “Você também é um deles!”. “Não sou!”, retrucou Pedro.
59 Timwa kyero hia mpuahaama varuvaro vaisi mpovanto qaiqaa kepukyaqama kyero tiqaro, Mwi vaisiva Karirinyaa vaisivantora tiro, mwikyantiri varivave, tiro.
59 Cerca de uma hora mais tarde, outro homem afirmou: “Com certeza esse aí também estava com ele, pois também é galileu!”.
60 Tuvaro Pitaava qaqao tiro, Mwaa vaisivao, e qiana quara nte hia ntapihi kyauqo, tiro. Mwitaa ti varuvaro qamwanrama kyero kokoraaravanto nruqua tura.
60 Pedro, porém, respondeu: “Homem, eu não sei do que você está falando”. E, no mesmo instante, o galo cantou.
61 Nruqua tuvaro nronravanto tuqasaa viro Pitaara vuqi taqovaro vaakya nronravanto Pitaarara tu quava mwia vu nraatoqi ntura. Vuni nronravanto tiqaro, E taarampo nani nianra mwia hia taqaurave tiraroma kokoraaravanto nruqua qiananrove, tura.
61 Então o Senhor se voltou e olhou para Pedro. E Pedro se lembrou das palavras dele: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes”.
62 Mwi quava Pitaara nraatoqi ntumwa vuvaro mwiva ntapihi kyero riero mwiaqaatairo mwaaqani mwaati ntovaro mwia mwutukyavanto uaqia huvaro nronraqama kyero ntatero.
62 E Pedro saiu dali, chorando amargamente.
63 Mwitaa huvata Iesusira ntavaaqavu vaisihua Iesusirara raima mwateta Iesusira ntuqutiqata
63 Os guardas encarregados de Jesus começaram a zombar dele e a bater nele.
64 Iesusiva hia taqaarive tita, mwihua tavuna vara kyeta vuvata qiatavata rupateta Iesusira ntuqutiqata mwia kyapara hita tiqata, Poropeti vaisi maavao, tavave i riho? Hia taqaraitira, tiraqeta riaare, timwa kyeta
64 Vendaram seus olhos e diziam: “Profetize para nós! Quem foi que lhe bateu desta vez?”.
65 mwihua uaqia hu quara mpo qua mpo qua timwa mwate varura.
65 E o insultavam de muitas outras maneiras.
66 Mwitaamaqita vuvaro qaatata vuvata Kotira kyaiqa vare varuhua mwihua nronranramwuvata, mwaanra okyara ti varuhuavata, mwihua ntuvaantuama vita Iesusira vita vareta nkyiari kaanasori varunani uro kyovata
66 Ao amanhecer, todos os líderes do povo se reuniram, incluindo os principais sacerdotes e os mestres da lei. Jesus foi conduzido à presença desse conselho,
67 mwihua tiqata, Qutaaqama kyerave e Mesaiaavanto Kotiva titai vaisiva variaro? Tiri timwa timwinraqe riaare, tita. Mwihua mwitaa tuvaro Iesusiva tiqaro, Nte nkyi timwa nyianrita nkye hia ni quara qutaave tivarave.
67 e eles perguntaram: “Diga-nos, você é o Cristo?”. Jesus respondeu: “Se eu lhes disser, de modo algum acreditarão em mim.
68 Nte nkyi kyapara hiarita nkye hia mpo qua ni timwa mpivarave.
68 E, se eu lhes fizer uma pergunta, não responderão.
69 Qio mwaa entaraqaataina nte mwatani mwatatai nraaqiarava variqana Kotiva kepukyavanto varinani uro mwia kyauqu kyaatutani mwatakyaa vina varirerave, tiro.
69 Mas, de agora em diante, o Filho do Homem se sentará à direita do Deus Poderoso”.
70 Iesusiva mwitaa tuvata mwihua tiqata, Qio mwitaa hirera e Kotira mwaaquvantove variaro? tuvaro Iesusiva nkyiari timwa nyinro tiqaro, Nkye qiara nte mwaa mwivave, tiro.
70 Todos gritaram: “Então você afirma que é o Filho de Deus?”. E ele respondeu: “Vocês dizem que eu sou”.
71 Iesusiva mwitaa tuvata mwihua tiqata, Qumina mwiaqaa qua vatehua nyaanraanronrave. Qaqira kyaare. Mwiama nai nroqitairo uaqia hi quara tihata riauro, tita. Tura.
71 “Que necessidade temos de outras testemunhas?”, disseram eles. “Nós mesmos o ouvimos de sua boca!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.