Lucas 14

QARAAKYA QUA TIMWATORA (OMW) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Mpo enta mwaanraqaa Iesusiva Parisi mwihua nronra vaisi nraamwuqi kyara nranrenro vuvata mwiqi varuhua mwiaqaa vu vate varura.
1 Num sábado, Jesus entrou na casa de certo líder fariseu para tomar uma refeição. E as pessoas que estavam ali olhavam para Jesus com muita atenção.
2 Mwitaa huvaro Iesusira tataaqa vaisi mpo mwia kyuqu kyauqu kyota vuva varuvaro Iesusiva mwi vaisira taqero
2 Um homem, com as pernas e os braços inchados, chegou perto dele.
3 mwaanra okyara tuhuavata, Parisivata, kyapara hiro tiqaro, Tire mwaanraqaa vaisi kyaahaqa hiqata mwia mwamwanta kyuqema mwataarera, tire teta mwaanra qua nteqave kyaananrave, hiave nteqa kyaananrave? Nkye tivaqe riaankye, tiro.
3 E Jesus perguntou aos mestres da Lei e aos fariseus:
4 Iesusiva mwitaa tuvata mwihua hia qua mpoqiavata tuvaro Iesusiva vaisi mwia vita kyero mwia mwamwanta kyuqema kyero titovaro vura.
4 Mas eles não responderam nada. Então Jesus pegou o homem, curou-o e o mandou embora.
5 Vuvaro Iesusiva mwiqi varuhuara tiqaro, Nkyiqitairo mwia mwaaquvantove, mwia kauvantove, mwata quvu teraqi ntumwa virata nkye hiave mwi entaraqaa mwia ntanrau mwaanri kyevarave? tiro.
5 Aí disse:
6 Iesusiva mwitaa tuvata mwihua nai timwa mwi quava hia vahuvata tirema varura.
6 E eles não puderam responder.
7 Iesusiva nraamwu mwiqi variqaro taqovata kyara nranrenra nruhua mponramwuvanto tainta kyuqeraqaa nraahu mwata kyaavirerata uti varuvaro Iesusiva mpo quaqaa ntumwa kyero timwa nyinro tiqaro,
7 Certa vez Jesus estava reparando como os convidados escolhiam os melhores lugares à mesa. Então fez esta comparação:
8 Vaisi mpovanto nraakye ntumwinrenra hiro iara nrinra kyara nraante tirara hia enanasaira uro tainta nronra kyuqeraqaa mwatakyaa vira variante. E mwiaqaa variraro nraamwu qova nronra vaisi mpo nraanrama kyero
8 — Quando alguém convidá-lo para uma festa de casamento, não sente no melhor lugar. Porque pode ser que alguém mais importante tenha sido convidado.
9 iara tiqaro, Tumitarera e uto mpuani variraro nronra vaisi mwaava tainta mwiaqaa mwatakyaa quarive, qiankyorave. Mwiva mwitaa tirera, e mwiqi nronraqama kyera kyauriqarama uro nraakye qora mwoqani mwatakyaa vira varinanrave.
9 Então quem convidou você e o outro poderá dizer a você: “Dê esse lugar para este aqui.” Aí você ficará envergonhado e terá de sentar-se no último lugar.
10 Hia mwitaa hiraitira, mwataa hiante. Kyara nranrenra hiro i nraanrainranra virava uro nraakye qora mwoqani mwatakyaa vira variante. E mwitaa hiraro nraamwu qova nri ntero iara tiqaro, Ni totio, hia mwini variante. Nrumu mwaini tainta kyuqeraqaa mwatakyaa quante, tirara e nraakye qora suqaa uro tainta nronraqa mwatakyaa vira variqara e nrutu nronra varenanrave.
10 Pelo contrário, quando você for convidado, sente-se no último lugar. Assim quem o convidou vai dizer a você: “Meu amigo, venha sentar-se aqui num lugar melhor.” E isso será uma grande honra para você diante de todos os convidados.
11 Nai nrutu nraahu tuaaheraariva variraro nraakiara mwia nrutu vara mwataniqa hiananrove. Nai nrutu vara mwataniqama kye variariva variraro nraakiara mwia nrutu tuaahera kyaananrove, tiro.
11 Porque quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
12 Iesusiva mwitaa timwa kyero vaisi mpovanto mwianra nrinra ni nraamwuqi kyara nraante turara tiqaro, Nraakye qora kyara nyinrenra hira hia ena toti vaative, ena qata vakyaave, ena vataahuave, i nraamwunaahua airi inraikya vatehuave, hia mwihua nyaanraante. E mwihua nyaanrama kyera nyinrenra mwihua mwia hiniqama kyeta inavata mwivarave.
12 Depois Jesus disse ao homem que o havia convidado:
13 Nraakye qora kyara nyinrenra hira vehi nraakye qorave, kyuqu kyauquara ihuave, vu qipaarihuave, mwihua nyaanraante.
13 Mas, quando você der uma festa, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos
14 E mwitaama varihua nyaanrama kyera aaqaa nraahu nyinranro Kotiva mwianra riero i qamwata mwatero i kyuqema mwataananrove. Nraakiara Kotiva kyuqe nraakye qora qati vara sivuma kyaaninraqaa Kotiva ina kyoqaa mwiananrove, tiro.
14 e você será abençoado. Pois eles não poderão pagar o que você fez, mas Deus lhe pagará no dia em que as pessoas que fazem o bem ressuscitarem.
15 Iesusiva mwitaa tuvaro vaisi mpovanto mwiqi kyara nre varuva Iesusirara tiqaro, Qikye, Kotira mwatukyaqi kyara nrehua qamwateqata varivarave, tuvaro
15 Um dos que estavam à mesa ouviu isso e disse para Jesus: — Felizes os que irão sentar-se à mesa no
16 Iesusiva mpo quaqaa ntumwa kyero mwia timwa mwinro tiqaro, Vaisi mpovanto kyara nronraqama kyero tera taarama kyero vatero nraakye qora nyaanranrenra tuhua timwa nyitero tiqaro, Mwi entara kyara nraaninraqi nriate, tiro. Mwitaa timwa kyero varuvaro
16 Então Jesus lhe disse:
17 mwi entava nri ntovaro mwiva nai kyaiqa vaisi titero tiqaro, Uro tirata nriate. Ekyaa inraikya terama taiho, qiante, turave.
17 Quando chegou a hora, mandou o seu empregado dizer aos convidados: “Venham, que tudo já está pronto!”
18 mwihua kuaiqia kuaiqiavanto tiqata, Po, mpo inraikyavanto ni antua kyaihana nte hia quaninrave, tita. Vuniqama kyero mpovanto mwia kyaiqa vaisiara tiqaro, Nte mwata mpo kyoqaama kyena varauqo. Nte mwia uro taqarerave. Po, hia qio ivatama kyena quaninrave,
18 — Mas eles, um por um, começaram a dar desculpas. O primeiro disse ao empregado: “Comprei um sítio e tenho de dar uma olhada nele. Peço que me desculpe.”
19 tuvaro mpovanto tiqaro, Nte kyaiqa vare varia purimakauhua kyauqurutana kyoqaama tauqo. Nte kyaiqa vareqana mwihua mwataara hirerana vuqo. Po, hia qio ivatama kyena quaninrave, tuvaro
19 — Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e preciso ver se trabalham bem. Peço que me desculpe.”
20 mpovanto tiqaro, Nte mateqa nraata varauqo. Po, hia qio quaninrave, tiro.
20 — E outro disse: “Acabei de casar e por isso não posso ir.”
21 Ekyaa mwihua mwitaa nraahu tuvaro kyaiqa vaisi mwiva nrumu ntantero uro mwihua tu quara nai nronra vaisi timwa mwuvaro mwia raraqa tovaro nai kyaiqa vaisiara tiqaro, Hiantera mwatukyaqi virava uro aanra nronraqaatairave, aanra pataqaatairave, vehi vaisivata, kyuqu kyauquara ihuavata, su qipa quarihuavata, kyuqu are aremaqita nrohihuavata, sita varera nriante, turave.
21 — O empregado voltou e contou tudo ao patrão. Ele ficou com muita raiva e disse: “Vá depressa pelas ruas e pelos becos da cidade e traga os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 Tuvaro mwiva tuntema kyero uro sitaqiro nrumu kyero tiqaro, E qiarantema kyena sitaqina nrumu kyauqaro tainta hini qati nraahu vaiho tuvaro
22 — Mais tarde o empregado disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, mas ainda está sobrando lugar.”
23 mwia nronravanto tiqaro, Mwatukya mwiqi qaqira kyera virava uro aanraqaatairave, aakyoqitairave, api nraakye qora taqerahua mwihua vuavi raavira tirata nrumu ni nraamwu piqa kyaate.
23 — Aí o patrão respondeu: “Então vá pelas estradas e pelos caminhos e obrigue os que você encontrar ali a virem, a fim de que a minha casa fique cheia.
24 Nte i timwa mwuqo. Tauraaqama kyena nyaanrama tau nraakye qorahua hiama qio ni kyara nrevarave, turave, tiro. Iesusiva mwitaa turama.
24 Pois eu afirmo a vocês que nenhum dos que foram convidados provará o meu jantar!”
25 Nraakye qora airivanto Iesusira vataqita vi varuvaro Iesusiva tuqasaa viro mwihua timwa nyinro tiqaro,
25 Certa vez uma grande multidão estava acompanhando Jesus. Ele virou-se para eles e disse:
26 Vaisi mpovanto ni nraaqiara varirero nte hunani nrinrenra hiro mwiva nai nrohua qohuave, nraata nraaqiarave, nai qata vakyaahuave, nai mwata mwaaqa qati variqiro quaninranrave, nronraqama kyero riemwaqiro viqaro nianra hia nronraqama kyero riaariva hiama qio ni nraaqiara variananrove.
26 — Quem quiser me acompanhar não pode ser meu seguidor se não me amar mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua esposa, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a si mesmo.
27 Mpovanto hia nai rukye kyatarira vara qu varero ni pataqiro nrinrenra, mwiva hiama qio ni nraaqiara variananrove.
27 Não pode ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
28 Nkyiqitairo vaisi mpovanto nraamwu nronra hoqarera hiro mwiva tauraaqama kyero mwatakyaa viro nraato tuqiro viro kyatariarave, mpo inraikyarave, qioma munima kyaaninrave timwa kyero, nraamwu hoqairave.
28 Se um de vocês quer construir uma torre , primeiro senta e calcula quanto vai custar, para ver se o dinheiro dá.
29 Mwiva hia mwitaa hirera, mwiva nraamwu hoqeqaro nraamwu tura nraahu ratairaro munima taiqa viraro hia hoqa taiqa kyairata nraamwu mwia taqehua raima mwateta tiqata,
29 Se não fizer isso, ele consegue colocar os alicerces, mas não pode terminar a construção. Aí todos os que virem o que aconteceu vão caçoar dele, dizendo:
30 Qikye, vitira taqaate. Mwi vaisiva nraamwu tohara tero hia qio taiqa kyaiho, tivarave.
30 “Este homem começou a construir, mas não pôde terminar!”
31 Mpo quavata tirerave. Vunyaa vaisi mpovanto nai henanra mpovata ntaqirera hiro, mwiva tauraaqama kyero mwatakyaa viro variqaro nai ntaqua vaisihua kyaara ntumwa kyero taqero tiqaro, Nte qiove mwia nraatara kyaaninrave, hiave qio mwia nraatara kyaaninrave? tirave. Mwiva taqairaro mwia ntaqi vaisihua 10,000 nraahu varivaro mwia nramwutaara ntaqi vaisihua 20,000 varivera, mwiva ni nraatara kyaankyo tiro tiqaro,
31 — Se um rei que tem dez mil soldados vai partir para combater outro que vem contra ele com vinte mil, ele senta primeiro e vê se está bastante forte para enfrentar o outro.
32 Kyai ni nramwutaa mwiva nyianrani variraqe nte vaisi mpo titaariro mwiva uro mwianra qao tiro mwaateraqama variare qiananrove, tiro.
32 Se não fizer isso, acabará precisando mandar mensageiros ao outro rei, enquanto este ainda estiver longe, para combinar condições de paz. Jesus terminou, dizendo:
33 Iesusiva mwitaa timwa kyero mwiva tiqaro, Mwia votima kyeta nkye hia mpo inraikya mpo inraikya tutaara qaqira kyaivera, nkye hiama qio ni nraaqiara varivarave.
33 — Assim nenhum de vocês pode ser meu discípulo se não deixar tudo o que tem.
34 Hore kyuqe inraikyave. Horevanto uaqiama viro hia qiakyaa hirera, tire hia qio qaiqaa utu kyaararo qiakyaa hiananrove. Tire mwia qaqira kyaananrave.
34 — O sal é uma coisa útil; mas, se perde o gosto, deixa de ser sal.
35 Mwitaama quani horera hia qio kyara kyaahaqa hiraro kyaravanto kyuqema kyero qupiqaananrove. Kyaravanto kyuqema kyero qupiqaarive tita hia mwi horera purimakau raha kyapata qio vatevarave. Nkyi nyaato vahiarihua hivera, nkye mwi quara ntapihi kyeta riaate, tiro.
35 É jogado fora, pois não serve mais nem para a terra nem para o monte de esterco. Se vocês têm ouvidos para ouvirem, então ouçam.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.