João 7
QARAAKYA QUA TIMWATORA (OMW) vs NVT
1 Mwiaqaataita Iutaa vaisi nronranramwuvanto mwia ru kyarerata uti varuvarora tiro, Iesusiva hia Iutiaani nrohiraitiro, qaqira kyero Kariri mwatani variqaro mwini nraahu nrohi varura.
1 Depois disso, Jesus viajou pela Galileia. Queria ficar longe da Judeia, onde os líderes judeus planejavam sua morte.
2 Mwi entara omwata nro entava mpo qaumatoqa hura. Mwia nrutu Haraara Nraamwu omwata. (Haaru mwihua haivaqahua qumina mwatani variqata haraara nraamwuqi varu entarara rieqatama omwata nronra.) Omwata nro entava qaumato vahuvata
2 Logo, porém, chegou o tempo da celebração judaica chamada Festa das Cabanas,
3 Iesusira qatanramwuvanto tiqata, Qio mwaini kyera vetara Iutiaani virata i vataqita vihua i kyaiqa taqaate.
3 e os irmãos de Jesus lhe disseram: “Saia daqui e vá à Judeia, onde seus seguidores poderão ver os milagres que realiza.
4 Nai nrutu viriniqa hiarive tiro, mpovanto hia nai kyaiqa uqeta kyakya hirave. E qutaa mwi kyaiqara mwi kyaiqara vare varirera, qio uro ntera qoqaa variqara mwi kyaiqara mwi kyaiqara varairata ekyaa mwihua i taqaate, tita.
4 Você não se tornará famoso escondendo-se dessa forma. Se você pode fazer coisas tão maravilhosas, mostre-se ao mundo!”.
5 Mwia qatanramwuvanto Iesusirara hia qutaa mwivave tiqatara tita, mwihua mwitaa turama.
5 Pois nem mesmo seus irmãos criam nele.
6 Mwitaa tuvaro Iesusiva timwa nyinro tiqaro, Nte mwini quari entava hiama nri ntaiho. Nkye qioma api enta vivarave.
6 Jesus respondeu: “Agora não é o momento certo de eu ir, mas vocês podem ir a qualquer hora.
7 Mwatani variahua hia nkyi nramwutaaqa hivarave. Nte mwihua kyaiqara uaqia hi kyaiqarave timwa kyeqana ntapihi timwa nyunrave. Mwitaama vutu kyeqana timwa nyuqata mwihua ni nramwutaaqa hi variavo.
7 O mundo não pode odiá-los, mas a mim ele odeia, pois eu o acuso de fazer o mal.
8 Nkyenramwu omwata nranrenra hianani quate. Nte mwini quari entava hia nri ntaihana nte mate hia quaninrave, tiro.
8 Vão vocês. Eu ainda não irei a essa festa, pois meu tempo ainda não chegou”.
9 — ausente —
9 Tendo dito isso, permaneceu na Galileia.
10 — ausente —
10 Contudo, depois que seus irmãos partiram para a festa, ele também foi, mas em segredo, permanecendo distante dos olhos do público.
11 Vuvata Ierusaremini omwata nronraqi Iutaa vaisi nronranramwuvanto mwianra aitutu hi varita tiqata, Mwiva tanave variho? ti varura.
11 Os líderes judeus tentavam encontrá-lo na festa e perguntavam se alguém o tinha visto.
12 Mwitaa ti varuvata qati nraakye qoravanto Iesusirara tirema kyeta mpo qua mpo qua tura. Hini uhua mwianra tiqata, Mwiva kyuqe vaisivantove, tuvata hini uhua mwianra tiqata, Qaqao, mwiva nraakye qora api aanra nraahu nyaamwute vari vaisivave, tita.
12 Havia muita discussão a seu respeito entre as multidões. Alguns afirmavam: “Ele é um homem bom”, enquanto outros diziam: “Ele não passa de um impostor, que engana o povo”.
13 Iutaa nronra vaisinramwu nyaatu aatu hiqata mwihua hia Iesusirara vutu kyeta mwitaa tura. Mwihuaqitairo hia mpovanto vutu kyerovata tura.
13 Mas ninguém tinha coragem de falar sobre ele em público, por medo dos líderes judeus.
14 Mwitaamaqita vuvaro omwata nro entava hininramwu taiqa vuvaro Iesusiva uro ntero Kotira nraamwu nronraqi variqaro Kotira qua nraakye qora timwa nyi varura.
14 Então, na metade da festa, Jesus subiu ao templo e começou a ensinar.
15 Mwiva timwa nyi varuvata Iutaa vaisi nronranramwuvanto mwia qua rieta nrihanrama vita tiqata, Qikye, mwiva hia tirivata sikuru tivave. Nataama kyerove mwiva mpo qua mpo qua okyara qio ti variho? tita.
15 Os judeus que estavam ali ficaram admirados ao ouvi-lo. “Como ele sabe tanto sem ter estudado?”, perguntavam.
16 Mwitaa tuvaro Iesusiva tiqaro, Hiama nte ntena qua mwakyaakya nkyi timwa nyi varuqo. Kotiva ni titaihana nte mwia qua mwakyaakyama nkyi timwa nyi varuqo, tiro.
16 Jesus lhes respondeu: “Minha mensagem não vem de mim mesmo; vem daquele que me enviou.
17 Iesusiva mwitaa timwa kyero mwiva tiqaro, Kotira mwutukya vahirara rieqaro mwia kyaiqa varaataa hiariva, mwivama ni qua tukyama kyero tiqaro, Mwiva Kotira quama ti variho, mwiva nai quama ti variho, qiananrove.
17 Quem quiser fazer a vontade de Deus saberá se meu ensino vem dele ou se falo por mim mesmo.
18 Mpovanto nai vu nraato tukyero qua ti vari vaisiva, mwi vaisiva nai nrutuara nraahu rieqaro varirave. Mpovanto nai titaira nrutuara nraahu riemwaqiro vi vari vaisiva, mwi vaisiva qutaa qua nraahuma tiharo hiama unra qua mwiaqi vahirove.
18 Aquele que fala por si mesmo busca sua própria glória, mas quem procura honrar aquele que o enviou diz a verdade, e não mentiras.
19 Qio qutaa nkyi haivaqava Mosesiva qua mwaanra Kotiva mwitaa mwitaa hiate tu quara nkyi timwa nyunrave? Qio hia nkyiqitairo mpovanto mwi quara vataqiro vi varirave. Mwitaa hiqata nkye nanraqamave ni ru kyarerata uti variavo? tiro.
19 Moisés lhes deu a lei, mas nenhum de vocês obedece a ela. Então por que procuram me matar?”.
20 Iesusiva mwitaa tuvata mwini ntuvaantuama vita varuhua tiqata, E ueraqama quaro. Tavave i ru kyarera uti variho? tita.
20 A multidão respondeu: “Você está possuído por demônio! Quem procura matá-lo?”.
21 Tuvaro Iesusiva tiqaro, Nte (mwaanra entaqaa) nronra kyaiqa kuaiqia varauqata nkye mwianra nrihanrama quavaroma hia nkyi kyakya iho.
21 Jesus respondeu: “Eu fiz um milagre no sábado, e vocês ficaram admirados.
22 Nkyi haivaqava Mosesiva mwaanra qua tiqaroma qoraisi nraaqiarara mwia mwamwanta toqa kyaate. (Qoraisi nraaqiara mwatataivata 8 enta nritarairata mwia mwamwanta toqa kyaate,) turave. Qio hia Mosesiva tauraaqama mwi quara turave. Mosesira haivaqahuamwanra mwi quara vuniqama kye turave. Qio nkye mwi quara rieqatama 8 enta nritarairata qati entaqaave, mwaanra entaqaave, nkye qoraisi nraaqiara mwamwanta toqa nyate variarave.
22 No entanto, vocês também trabalham no sábado quando obedecem à lei da circuncisão que Moisés lhes deu, embora, na verdade, a circuncisão tenha começado com os patriarcas, muito antes da lei de Moisés.
23 Mosesira qua nteqa kyaarorave tiqatama nkye mwaanra entaqaa qoraisi nraaqiara mwamwanta toqa nyate variarave. Mwitaa hi variavana nte mwaanra entaqaa nriqa vi vaisira kyuqema kyauqata nkye nanraqamave mwia kyaara ni inronra hi variavo?
23 Pois, se o tempo certo de circuncidar seu filho cai no sábado, vocês realizam a cerimônia, a fim de não quebrar a lei de Moisés. Então por que ficam indignados comigo pelo fato de eu curar um homem no sábado?
24 Nkye niqaa qua vatarera hiqatama, haunri qumina nkyeta su nyaato tiraqa niqaa qua vatevorave. Nkye qutaa vahiani inraikyaraqaara niqaa qua vataate, tiro.
24 Não julguem de acordo com as aparências, mas julguem de maneira justa”.
25 Iesusiva mwitaa ti varuvata Ierusaremiqinaahua mponramwuvanto Iesusirara mpo vaisinramwu kyapara hita tiqata, Mwi vaisirave mwihua ru kyarerata uti variavo?
25 Alguns do povo, que moravam em Jerusalém, começaram a perguntar uns aos outros: “Não é este o homem a quem procuram matar?
26 Qio taqaate. Mwiva qoqaa variqaro qua ti varihata mwihua hia nrumu mwiaqaa mwianra mpo qua qiavo. Qutaave mwihua Iesusirara mwiva mesaiaavantove qiavo?
26 Aqui está ele, porém, falando em público, e não lhe dizem coisa alguma. Será que nossos líderes acreditam que ele é o Cristo?
27 Qio tire Iesusiva mwisairo nri okyarara ntapihuro. Mwiva mwi mwatukyaraqitairo nrivave. Mesaiaavanto qovarama viraro hiama tiriqitairo mpokuvanto mwiva mwisairo nriani okyarara qio ntapihiananrove, tita.
27 Mas como pode ser este homem? Sabemos de onde ele vem. Quando o Cristo vier, ninguém saberá de onde ele é”.
28 Mwitaa ti varuvaro Iesusiva Kotira nraamwu nronraqi mwakyaakya timwa nyi variqaro aakyara ntamwa kyero mwihua kyaparama nyatero tiqaro, Qutaa nkye ni ntapihi kyaarave? Qutaa nkye nte mwisaina nru okyarara ntapihi kyaarave? Qio hia nte ntena vu nraato tukyena nruvave. Ni titaiva mwiva qutaa kyaiqa vare varivave. Nkye hia mwia ntapihiarave.
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus disse em alta voz: “Sim, vocês me conhecem e sabem de onde eu venho. Mas não estou aqui por minha própria conta. Aquele que me enviou é verdadeiro, e vocês não o conhecem.
29 Nte mwia ntapihurave. Mwivama ni titaihana nte mwiva hinasaina tumuvave, tiro.
29 Mas eu o conheço, porque venho dele, e ele me enviou a vocês”.
30 Iesusiva mwitaa tuvata mwi quara kyaara mwia ntavaaqavu kyaare tiqatavata hia qio mwia tu varora. Iesusira rukye entava hia nri ntovatara tita, mwihua hia qio mwia tu varora.
30 Então tentaram prendê-lo, mas ninguém pôs as mãos nele, porque ainda não havia chegado sua hora.
31 Mwitaa huvata nraakye qora mwihuaqitaita airivanto Iesusirara qutaa mwivave tita. Mwihua mwataama tita, Iesusiva nronra kyaiqa vare variho. Mesaiaavanto nrianriva mwiva Iesusira kyaiqa qiove nraatara kyaananrove? Hia qio mwia nraatara kyaananrove. Iesusiva mwivama mesaiaavanto variho, tita.
31 Muitos entre as multidões no templo creram nele e diziam: “Afinal, alguém espera que o Cristo faça mais sinais do que este homem tem feito?”.
32 Parisi vaisinramwuvanto variqata riovata nraakye qoravanto ntuvaantuama vita Iesusirara tirema kyeta mwitaa ti varuvata Parisi vaisinramwuvata, Kotira kyaiqa vara mwate varu vaisihua mwihua nronranramwuvata, mwihua nkyiari porisi sitovata mwihua Iesusira ntavaaqavu kyeta karavuqi kyarerata vita.
32 Quando os fariseus ouviram que as multidões sussurravam essas coisas, eles e os principais sacerdotes enviaram guardas do templo para prendê-lo.
33 Mwihua vuvaro Iesusiva tiqaro, Nte nkyi kyapata pataqia vari kyenama mwata mwaaqaataina ni titaiva hinani virerave.
33 Jesus, porém, lhes disse: “Estarei com vocês só um pouco mais. Então voltarei para aquele que me enviou.
34 Mwi entara nkye ni puaama kyaare tira, hiama qio ni puaama kyevarave. Nkye hia qioqamakye virera hinani nte virerave, tiro.
34 Vocês procurarão por mim, mas não me encontrarão. E não poderão ir para onde eu vou”.
35 Mwitaa tuvata Iutaa vaisi nronranramwuvanto nai kyapara hi nai kyapara hita tiqata, Mwiva taini viraqeve tire hia qio mwia puaama kyaananrave? Mwiva Kiriki mwatukya mponramwuqi Iutaa mponramwuvanto variananive uro qua timwa nyinrenro virerove?
35 Os judeus se perguntavam: “Para onde ele pretende ir? Será que planeja partir e ir aos judeus em outras terras? Talvez até ensine aos gregos!
36 Mwiva nanrianra tiqaro, Nkye ni puaama kyaare tira hiama qio ni puaama kyevarave, tiho. Nkye hia qioqamakye virera hinani nte virerave, tiho. Mwiva mwitaa tiqaro nanra quave tiho? Hiama tire mwia qua ntapihita huro, tita.
36 O que ele quer dizer quando fala: ‘Vocês procurarão por mim, mas não me encontrarão’ e ‘Não poderão ir para onde eu vou’?”.
37 Mwitaa tuvaro omwata nro entava ekyaara enta nri ntora. Mwi entarara nronra entave tura. Ekyaara enta nri ntovaro Iesusiva mwi entaraqaa siviro paatiro tiqaro, Nramanri nraataa hiariva nte hunasairo qioma nrumu nraananrove.
37 No último dia, o mais importante da festa, Jesus se levantou e disse em alta voz: “Quem tem sede, venha a mim e beba!
38 Kotira mpukuqi qara ntumwa to quava nianra mwitaama tiro:
38 Pois as Escrituras declaram: ‘Rios de água viva brotarão do interior de quem crer em mim’”.
39 Iesusiva siviro variqaro mwi quaraqaa ntumwa kyero Kotira mwanraqura nyianinranra tiro. Nraakye qoravanto Iesusirara qutaa mwivave tihua Kotira mwanraqura varerara tura. Mwi entara Iesusiva hia qutu viro qaiqaa qati siviro nyaamwuni vurara tiro, hia Kotira mwanraqura nyu entava vahura.
39 Quando ele falou de “água viva”, estava se referindo ao Espírito que seria dado mais tarde a todos que nele cressem. Naquela ocasião o Espírito ainda não tinha sido dado, pois Jesus ainda não havia sido glorificado.
40 Iesusiva mwitaa tuvata nraakye qora ntuvaantuama vuhua airivanto tiqata, Qio qutaama Iesusiva poropetivanto variho. Kotiva mwia kyaahaqa hi variharo mwiva mwia qua ti variho, tita.
40 Quando as multidões o ouviram dizer isso, alguns declararam: “Certamente este homem é o profeta por quem esperávamos”.
41 Tuvata mponramwuvanto tiqata, Mwiva mesaiaavantove. Mwiva Kotiva titai vaisiva tiri kyaahaqa hiarivave, tita. Tuvata mponramwuvanto qaqao tita, Mesaiaavanto hiama Kaririqitairo nriananrove.
41 Outros afirmaram: “Ele é o Cristo”. E ainda outros disseram: “Não é possível! O Cristo virá da Galileia?
42 Kotira mpukuqi mesaiaara qara ntumwa tova mwitaama tiro:
42 As Escrituras afirmam claramente que o Cristo nascerá da linhagem real de Davi, em Belém, o povoado onde o rei Davi nasceu”.
43 Mwitaa tiqata nraakye qora ntuvaaquama vita varuhua hininramwuvanto Iesusirara qamwateqata varuvata hininramwuvanto hia mwianra qamwateqata varura.
43 Assim, a multidão estava dividida a respeito de Jesus.
44 Hininramwuvanto Iesusira karavuqi kyarerata uti varura. Qio mwi entara hia mwihuaqitairo mpokuvanto Iesusira tu varora.
44 Alguns queriam que ele fosse preso, mas ninguém pôs as mãos nele.
45 Porisi vaisinramwu vaakya sitohua nrumu ntanteta Kotira kyaiqa vara mwate varuhua mwihua nronranramwuvata, Parisi vaisinramwuvata, mwihua hunani uro ntovata mwihua tiqata, Qaqao, nkye mwia vita vareta nriataara vaihata nanraqamave qati nriavo? tuvata
45 Quando os guardas do templo voltaram sem ter prendido Jesus, os principais sacerdotes e fariseus perguntaram: “Por que vocês não o trouxeram?”.
46 porisinramwuvanto tiqata, Tire riauraro mwiva hia qumina vaisivanto qua tintema kyero qua ti variho, tita.
46 “Nunca ouvimos alguém falar como ele!”, responderam.
47 Tuvata Parisi vaisinramwuvanto tiqata, Qio nkyevata mwia unra quara qutaa quaveve tita hiavo?
47 “Vocês também foram enganados?”, zombaram os fariseus.
48 Nkye ntapihitave hiavo? Tavave tiri nronra vaisinramwuqitairove, Parisi vaisinramwuqitairove, Iesusirara qutaa mwiva mesaiaavanto variho tiho? Hiama tirinramwuqitairo mpovantovata mwitaa tiho.
48 “Por acaso um de nós que seja, entre os líderes ou fariseus, crê nele?
49 Qati qumina nraakye qora ntuvaantuama vita variahua hia Mosesira qua mwaanra qio ntapihi riaarara tiro, mwia kyaara Kotiva mwihua qoraqama nyataananrove, tita.
49 As multidões ignorantes o seguem, mas elas não têm conhecimento da lei. São amaldiçoadas!”
50 Parisi vaisinramwuvanto mwitaa tuvaro Parisi vaisi mpokuvanto Nikotimaasiva mwiva entaqi Iesusira uro taqova, mwiva qaqao tiro,
50 Então Nicodemos, o líder que antes havia se encontrado com Jesus, perguntou:
51 Tire teta qua mwaanra rieqatama hia ko tiraitita, vaisiqaa qumina qua vataarorave. Tire ko nraanteta qiataarave, tiro.
51 “A lei permite condenar um homem antes mesmo de haver uma audiência?”.
52 Mwitaa tuvata mwihua tiqata, E mpo? E Karirisaira nrianravave? E Kotira mpukuqi taqaante. E mwiqi taqairaro hiama Karirisairo poropeti vaisivanto qovara hiananrove, tita.
52 “Você também é da Galileia?”, responderam eles. “Procure e veja por si mesmo: nenhum profeta vem da Galileia!”
53 [Mwitaa timwa kyeta nkyiari nraamwuni nkyiari nraamwuni vuvaro Iesusiva Oripi taaqiqaa uro varura.
53 Então todos foram para casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.