Atos 5

QARAAKYA QUA TIMWATORA (OMW) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Vaisi mpovanto mwia nrutu Ananaiaasiva nai nraata Sapairaakyantiri varura. Mwitanahua mwata mpo mpohua nyita munima varovaro Ananaiaasiva hini munima tetatana tutarerave
1 Entretanto, certo homem, chamado Ananias, com sua mulher Safira, vendeu uma propriedade,
2 tuvaro mwia nraatavantovata mwi quara riovaro Ananaiaasiva hini munima nraahu varero uro Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua kyuqutarani vatero tiqaro, Nte ntena naatantiri teta mwataqaataita munima varaunanra ekyaa mwi munimanrama nkyi nyuqo, tiro.
2 mas, em acordo com sua mulher, reteve parte do preço e, levando o restante, depositou-o aos pés dos apóstolos.
3 Tuvaro Pitaava qaqao tiro, Ananaiaasio, nanraqamave e kyaararo Saataaniva iqaa ntaqikyi varihara e mwia qua rieqarama Kotira mwanraqura unra qiaro? E ena mwata nyinra munima vara kyera hini munima ena vatera e unra tiqarama, Nte ekyaa munima nkyi nraahu nyuqo, tira hiaro.
3 Então, disse Pedro: Ananias, por que encheu Satanás teu coração, para que mentisses ao Espírito Santo, reservando parte do valor do campo?
4 Tauraa hia mwi mwataraqaataira kyoqaa varaana entara mwi mwatava i mwata vahurave. Mwiaqaataira mwi mwatara mpohua nyinra munima varaararo mwi munimava i munima vahirave. Qio nanraqamave hini munima ena tutera hini munima nraahu tiri timwinra tiri unra tiqarama, Nte ekyaa mwi munimanra nkyi nraahu nyuqo, qiaro? E hia tiri qumina vaisi unra qiaro, E mwitaa tiqarama Kotirama unra tira hiaro, tiro.
4 Conservando-o, porventura, não seria teu? E, vendido, não estaria em teu poder? Como, pois, assentaste no coração este desígnio? Não mentiste aos homens, mas a Deus.
5 Mwitaa tuvaro Ananaiaasiva mwi quara riemwa kyero qamwanrama tumu ntiro qutu viro. Qutu vuvata ekyaa mwi quara riohua mpoqama kyeta aatu hi varura.
5 Ouvindo estas palavras, Ananias caiu e expirou, sobrevindo grande temor a todos os ouvintes.
6 Mwiva qutu vuvata qaraakya vaisinramwuvanto vera nteta mwia mwamwanta qapuqama kyeta vareta uro quntamwa tora.
6 Levantando-se os moços, cobriram-lhe o corpo e, levando-o, o sepultaram.
7 Quntamwa tovaro pataqia vari kyero (huari vuvanto 3 aua vara kyovaro) mwia nraatavanto hia mwi quara riaraitiro, mwiqi vera ntero.
7 Quase três horas depois, entrou a mulher de Ananias, não sabendo o que ocorrera.
8 Mwiva mwiqi vera ntovaro Pitaava mwianra tiqaro, Qio nkyetana mwata nyita munima varaara qio mwia ekyaa mwinramwunrave iho? tuvaro mwiva tiqaro, Eo, qio mwia ekyaa mwinramwunrave, tiro.
8 Então, Pedro, dirigindo-se a ela, perguntou-lhe: Dize-me, vendestes por tanto aquela terra? Ela respondeu: Sim, por tanto.
9 Mwitaa tuvaro Pitaava tiqaro, Qio nanraqamave nkyetana mwi quara unra qua tirerave timwa kyetatana Kotira mwanraqura unra qiavo? Qio taqaante. I vaati uro quntamwa taahua qesana variavo. Mwihua ivata uro quntevarave, tiro.
9 Tornou-lhe Pedro: Por que entrastes em acordo para tentar o Espírito do Senhor? Eis aí à porta os pés dos que sepultaram o teu marido, e eles também te levarão.
10 Mwitaa tuvaro mwi nraakyeva qamwanrama tumu ntiro qutu viro. Mwitaa huvata qaraakya vaisinramwuvanto vera nteta taqovaro mwiva qutu vuvata mwiavata varaqita uro nai vaati tataaqa quntamwa tora.
10 No mesmo instante, caiu ela aos pés de Pedro e expirou. Entrando os moços, acharam-na morta e, levando-a, sepultaram-na junto do marido.
11 Quntamwa tovata ekyaa Iesusira nraakye qora mpoqama kyero nyaatu qatovata aatu hi varuvata ekyaa mwi quara riohuavata mpoqama kyeta aatu hi varura.
11 E sobreveio grande temor a toda a igreja e a todos quantos ouviram a notícia destes acontecimentos.
12 Mwitaa huvata Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua nraakye qora kyaahaqa hirerata nronra kyaiqa mpo kyaiqa mpo kyaiqa vare varura. Mpo enta mpo enta Iesusira qua riohua Kotira nraamwuqi vera ntosata Soromoninra nraamwuve tunani ntuvaantuama viqata varura.
12 Muitos sinais e prodígios eram feitos entre o povo pelas mãos dos apóstolos. E costumavam todos reunir-se, de comum acordo, no Pórtico de Salomão.
13 Mwihua mwini kuairama vita varuvata qati nraakye qoravanto mwihuara kyuqe hiahuave timwa kyeqata aatuma kyeqata nyianrasata variqata hia mwihuavata kuairama vita varura.
13 Mas, dos restantes, ninguém ousava ajuntar-se a eles; porém o povo lhes tributava grande admiração.
14 Mwi entara vaisivata nraakyevata airi kyaatavanto nraahu Iesusirara qutaave timwa kyeta Iesusira nraaqiaraqama vita kuaaqi varura.
14 E crescia mais e mais a multidão de crentes, tanto homens como mulheres, agregados ao Senhor,
15 Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua nronra kyaiqa varaqita vuvata mwi mwatanaahua nriqa vuhua sitaqita uro aanrani taariqaave, taintaqaave, vateta tiqata, Pitaava nritareqaro mwiva hia nkyi tu varairera, mwia mamanaanruvanto nkyi mwamwanta kyuqema kyaarive, timwa kyeqata aanraqaa sitaqiqata uro vatora.
15 a ponto de levarem os enfermos até pelas ruas e os colocarem sobre leitos e macas, para que, ao passar Pedro, ao menos a sua sombra se projetasse nalguns deles.
16 Hisai hisai mpo mwatukya mpo mwatukyaqitaita vaisi airivanto nriqa vu nraakye qorahuave, ueravanto utaqi varuhuave, sita vareta Ierusaremini uro kyovata Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua mwihua kyuqema nyatora.
16 Afluía também muita gente das cidades vizinhas a Jerusalém, levando doentes e atormentados de espíritos imundos, e todos eram curados.
17 Mwihua mwitaamaqita vuvata Kotira nraamwuqi Kotira kyaiqa vara mwate varu vaisihua mwihua nronra vaisivantovata, mwihua nramwunaahua Saitiusi vaisinramwuvata, mwihua variqata taqovata airi nraakye qoravanto Iesusiva nronraqama kyonramwuhua qua riovata mwihua tiri qua nraahu riaataarave tura.
17 Levantando-se, porém, o sumo sacerdote e todos os que estavam com ele, isto é, a seita dos saduceus, tomaram-se de inveja,
18 Mwitaa timwa kyeta uro Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua ntavaaqavu kyeta karavuqi sitaqita uro kyora.
18 prenderam os apóstolos e os recolheram à prisão pública.
19 Mwiqi uro kyovaro entaqi Kotiva titova nyaamwunyaava karavu nraamwu qesa qatua kyero Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua sitaqiro tumu mwaatani kyero timwa nyinro tiqaro,
19 Mas, de noite, um anjo do Senhor abriu as portas do cárcere e, conduzindo-os para fora, lhes disse:
20 Uro Kotira nraamwuqi sivita variqata qaraakyaqama kye qati variqi vi okyarara nraakye qora timwa nyiate, tiro.
20 Ide e, apresentando-vos no templo, dizei ao povo todas as palavras desta Vida.
21 Mwitaa tuvata mwinramwuhua mwia qua rieta mwia qanranraa ntuvaahama vuvata uro Kotira nraamwuqi variqata nraakye qora mwi quara timwa nyunra.
21 Tendo ouvido isto, logo ao romper do dia, entraram no templo e ensinavam. Chegando, porém, o sumo sacerdote e os que com ele estavam, convocaram o Sinédrio e todo o senado dos filhos de Israel e mandaram buscá-los no cárcere.
22 uro sitaare tita, taqovata mwinramwuhua hia karavuqi varuvata mwihua uro ntanteta kaanasorinramwu uro timwa nyita tiqata,
22 Mas os guardas, indo, não os acharam no cárcere; e, tendo voltado, relataram,
23 Tire karavuqi uro taqauraro qesa rutaavaro piponramwu mwaaqani qesana ntaqikyi variavata tire qesa qatua kyeta taqauraro hia vaisi mpovanto karavu nraamwu utaqi variho. Ekyaama quavo, tita.
23 dizendo: Achamos o cárcere fechado com toda a segurança e as sentinelas nos seus postos junto às portas; mas, abrindo-as, a ninguém encontramos dentro.
24 Mwitaa tuvata karavuqaa ntaqikyi varuhua vunyaavavata, Kotira nraamwuqi Kotira kyaiqa vara mwate varuhua mwihua nronra vaisinramwuvata, mwihua mwi quara rieta tiqata, Nataama kyetave mwi vaisinramwuhua quavo? tita.
24 Quando o capitão do templo e os principais sacerdotes ouviram estas informações, ficaram perplexos a respeito deles e do que viria a ser isto.
25 Mwitaa ti varuvaro vaisi mpovanto vera ntero timwa nyinro tiqaro, Riaate, nkye karavu rupa kyaahua, mwinramwuhua Kotira nraamwuqi variqata nraakye qora qua timwa nyi variavo, tiro.
25 Nesse ínterim, alguém chegou e lhes comunicou: Eis que os homens que recolhestes no cárcere, estão no templo ensinando o povo.
26 Mwitaa tuvata karuvaqaa ntaqikyuhua nkyiari vunyaa vaisivatama kyeta uro Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua sita vareta nrunra. Nraakye qoravanto oriqotaita tiri ntuqutu kyevorave tita, mwihua qati qihaakyama kyeta sita vareta nrunra.
26 Nisto, indo o capitão e os guardas, os trouxeram sem violência, porque temiam ser apedrejados pelo povo.
27 Mwihua mwinramwuhua sitaqita uro kaanasori suqaa kyovaro Kotira nraamwuqi Kotira kyaiqa vara mwate varu vaisihua mwihua nronra vaisivanto mwinramwuhua kyaparama nyatero tiqaro,
27 Trouxeram-nos, apresentando-os ao Sinédrio. E o sumo sacerdote interrogou-os,
28 Tire nkyinramwuanrama hia Iesusirara nraakye qora timwa nyiate, turo. Mwianra tire nronraqama kyeta qao timwa taunanrave. Qio taqaate. Nkyenramwu ekyaa Ierusaremiqi nrohiqata mwi quara timwa nyi variavo. Nkyenramwu Iesusira rukyaa quara tiriqaa ntumwa tarerata uti variavo, tiro.
28 dizendo: Expressamente vos ordenamos que não ensinásseis nesse nome; contudo, enchestes Jerusalém de vossa doutrina; e quereis lançar sobre nós o sangue desse homem.
29 Mwitaa tuvaro Pitaavavata, Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua mpo uhuavata, tiqata, Kotiva mpo qua tiraro qumina vaisivanto nai riemwa kyero mpo qua tirera, tire Kotira qua nraahu riemwaqita virerave.
29 Então, Pedro e os demais apóstolos afirmaram: Antes, importa obedecer a Deus do que aos homens.
30 Nkye Iesusira ninriqotaita kyatariqaa rukye hiritovaro mwiva qutu vuvaro mwiaqaatairo tiri haivaqahuaqaa ntaqikyi variva, Kotiva mwia qaiqaa qati vara sivuma kyorave.
30 O Deus de nossos pais ressuscitou a Jesus, a quem vós matastes, pendurando-o num madeiro.
31 Kotiva mwia qati vara sivuma kyero mwia nronraqama kyaiharo mwiva mate Kotira kyauqu kyaatutani kepukyavanto tiri kyaahaqa hiariva variho. Tire Isareri vaisivanto variqata uaqia hi aanranra qaqira kyaararo mwiva tiri kyaahaqa hiananrove. Mwiva kepukyavanto variqaro qioma tire uaqia hi kyaiqara varaana quara nruka timwa taananrove.
31 Deus, porém, com a sua destra, o exaltou a Príncipe e Salvador, a fim de conceder a Israel o arrependimento e a remissão de pecados.
32 Tire teta tivuqotaita taqaunanra tire mwi inraikyarara timwaqi vireratave. Tirevata, Kotira mwanraquravantovata, mwi quara nraahu timwaqita vireratave. Kotiva nai qua riemwaqita nrohiahua nraahu nai mwanraqura nyi varivave, tita.
32 Ora, nós somos testemunhas destes fatos, e bem assim o Espírito Santo, que Deus outorgou aos que lhe obedecem.
33 Mwitaa tuvata kaanasori mwihua mwi quara riovaro mwihua mpoqama kyero raraqa tovata mwihua mwinramwuhua ru kyaare tita utura.
33 Eles, porém, ouvindo, se enfureceram e queriam matá-los.
34 Ru kyarera uti varuvaro kaanasori mpovanto mwia nrutu Kamerieriva, mwiva Parisi vaisi mwaanra qua okyara ti varuva, nraakye qora mwianra kyuqe vaisive ti varuva, mwiva kaanasori nraamwuqi siviro Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhuara tiqaro, Mwaaqitaita mwihua vara veva kyaate, tiro.
34 Mas, levantando-se no Sinédrio um fariseu, chamado Gamaliel, mestre da lei, acatado por todo o povo, mandou retirar os homens, por um pouco,
35 Mwitaa timwa kyero mwiva kaanasori mwihua timwa nyinro tiqaro, Nkye Isareri vaisinramwuvantove, hiama paparuqa hiqata mwi vaisinramwuhua ruate. Nkyeta vararera hi kyaiqara qakyoma kyeta nraato riemwaqi viqata varaate.
35 e lhes disse: Israelitas, atentai bem no que ides fazer a estes homens.
36 Haaru vaisi mpovanto mwia nrutu Tiutaasiva qovarama vurave. Mwiva nte nronra vaisive tuvata airi vaisi 400 vanto mwia kyuquqaa vitinteta, kamaninravata ntaquare tuvaro kamaniva mwia ru kyovata mwia vataqi vuhua aatu ntuqeqaa hita vivu kyaavuma vurave. Mwitaa huvaro mwi vaisira kyaiqavanto ekyaara taiqa vurave.
36 Porque, antes destes dias, se levantou Teudas, insinuando ser ele alguma coisa, ao qual se agregaram cerca de quatrocentos homens; mas ele foi morto, e todos quantos lhe prestavam obediência se dispersaram e deram em nada.
37 Qio qaiqaa nrutu vare varu entara mpovanto mwia nrutu Iutaasiva mwiva Karirinyaava qovarama viro varuvata vaisi airivanto mwia vataqita vuvaro qio mwiavata ru kyovata aatu ntuqeqaa hita vivu kyaavuma vurave.
37 Depois desse, levantou-se Judas, o galileu, nos dias do recenseamento, e levou muitos consigo; também este pereceu, e todos quantos lhe obedeciam foram dispersos.
38 Mwianra rieqanama mwaa vaisinramwuhua hia mpo qara hiate. Qati kyaivata quate. Mwihua kyaiqavanto qati qumina vaisivanto nai riemwa kyero varai kyaiqava vahirera, mwihua kyaiqavanto qati quminavau quananrove.
38 Agora, vos digo: dai de mão a estes homens, deixai-os; porque, se este conselho ou esta obra vem de homens, perecerá;
39 Mwihua kyaiqavanto Kotiraqaatairo qovarama virera, hiama qio nkye mwi vaisinramwuhua nraatara kyevarave. Nkye haunri Kotiravatama kyeta ntaquqita vivorave, tiro.
39 mas, se é de Deus, não podereis destruí-los, para que não sejais, porventura, achados lutando contra Deus. E concordaram com ele.
40 Kamerieriva mwitaa tuvaro mwia quavanto kepukyaqa huvata mwihua mwia qua riora. Mwiaqaataita Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua nyaanrama kyeta mwinramwuhua kyaamwuqotaita ntuqutu kyeta vateta tiqata, Hia qaiqaavata Iesusira nrutu nteqata mpohua mpohua timwa nyiate, timwa kyeta mwinramwuhua huvantu kyora.
40 Chamando os apóstolos, açoitaram-nos e, ordenando-lhes que não falassem em o nome de Jesus, os soltaram.
41 Mwihua huvantu kyovata Iesusiva nronraqama kyo vaisinramwuhua veva nteta viqata Kotira nrutu tuaahereta tiqata, Kotiva tiriara mwihua Iesusira nrutuara rieqatama kyaurira inraikya vareqata kepukyaqamakye varivarave tihatara titama, tire mpoqama kye qamwateqata varuro, tita.
41 E eles se retiraram do Sinédrio regozijando-se por terem sido considerados dignos de sofrer afrontas por esse Nome.
42 Mwiaqaataita mwinramwuhua mpo enta mpo enta Kotira nraamwuqive, qati vaisi nraamwuqive, mwiqi mwihua kyuqe qua Iesusiva tiri kyaahaqa hiarivave tu quara nraakye qora timwa nyiqi vi varura.
42 E todos os dias, no templo e de casa em casa, não cessavam de ensinar e de pregar Jesus, o Cristo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.