Atos 12
QARAAKYA QUA TIMWATORA (OMW) vs VC
1 Mwi entara nronra vaisi vunyaava Herotiva Iesusira nraaqiara hininramwu uaqiama nyatarera utura.
1 Por aquele mesmo tempo, o rei Herodes mandou prender alguns membros da Igreja para os maltratar.
2 Ioninra vakyaara Iemisira ntavaaqavu kyero mwia nrunta teqa kyora.
2 Assim foi que matou à espada Tiago, irmão de João.
3 Iemisira nrunta teqa kyero Herotiva taqovata Iutaa vaisivanto mwianra qamwate varuvaro mwiva uro Pitaaravata ntavaaqavu kyora. Mwi entara omwata mpo hia kyoto mperetira nro entava vahuvaro
3 Vendo que isto agradava aos judeus, mandou prender Pedro. Eram então os dias dos pães sem fermento.
4 Herotiva Pitaara ntavaaqavu kyero karavuqi vitaqiro uro kyero tiqaro, Pitaava karavuqitairo quankyo, timwa kyero, mwiva ntaqu vaisihua 16 nramwu ntainra kyero tiqaro, 4 nramwuvanto nraante mwiaqaa ntaqikyiqi vita tumitaraivata 4 nramwuvanto qaiqaa mwiaqaa ntaqikyiqita quate. Mwitaamaqita quate, tiro. Herotiva tiqaro, Vekyahu nyato kyarara omwata nre entava taiqa viraqena nte Iutaa vaisi suqaa Pitaara qovarama kyena ko tirerave, tiro.
4 Mandou prendê-lo e lançou-o no cárcere, entregando-o à guarda de quatro grupos, de quatro soldados cada um, com a intenção de apresentá-lo ao povo depois da Páscoa.
5 Mwitaa timwa kyero Pitaara karavuqi rupa tovaro varuvata Iesusira nraaqiaranramwuvanto nraamwu mpoqi ntuvaantuama vita Kotiva Pitaara kyaahaqa hiarive tita, Kotirara kepukyaqama kye aakyara ntamwaqita vi varura.
5 Pedro estava assim encerrado na prisão, mas a Igreja orava sem cessar por ele a Deus.
6 Pitaava karavuqi variqiro vuvaro Herotiva tiqaro, Hura nte mwia vitaqina uro vaisi suqaa qovarama kyena ko tirerave, tuvaro Pitaava entaqi vaite varuvata ntaqu vaisihua mpotana mwia hini hini varuvaro Pitaara seniqo rupa tovaro varuvata ntaqu vaisihua mpotana qesana ntaqikyi varura.
6 Ora, quando Herodes estava para o apresentar, naquela mesma noite dormia Pedro entre dois soldados, ligado com duas cadeias. Os guardas, à porta, vigiavam o cárcere.
7 Mwitaa huvaro qamwanrama nronravanto titova nyaamwunyaava Pitaara vuqaa qovarama viro siviro varuvaro nraamwuqi ntuvaahe varuvaro nyaamwunyaava Pitaara qumwuqa tu varero mwia vaurama kyero tiqaro, Qamwanrama siquante, tuvaro senivanto Pitaara kyauquqitairo tumu ntuvaro
7 De repente, apresentou-se um anjo do Senhor, e uma luz brilhou no recinto. Tocando no lado de Pedro, o anjo despertou-o: Levanta-te depressa, disse ele. Caíram-lhe as cadeias das mãos.
8 nyaamwunyaava tiqaro, Ena tuavaaqa utu varera kyuqu nraamwu utuante, tiro. Tuvaro Pitaava vara utu varovaro nyaamwunyaava tiqaro, Qio ena vaaqa utu varairaqeta tiretana quare, tuvaro
8 O anjo ordenou: Cinge-te e calça as tuas sandálias. Ele assim o fez. O anjo acrescentou: Cobre-te com a tua capa e segue-me.
9 Pitaava mwia vata varero karavuqitairo viro. Mwini viqaro nai riero tiqaro, Hia nte qutaa vuqo. Nte ruvaata taqe varuqaro ni mwanraquravanto nraahu vi variho, tiro.
9 Pedro saiu e seguiu-o, sem saber se era real o que se fazia por meio do anjo. Julgava estar sonhando.
10 Mwitaa timwa kyero Pitaava nyaamwunyaa vaisi mwia vataqiro viro, ntaqu vaisitana nraatara kyero uro mpo ntaqu vaisitanahuavata varura mwihuavata nraatara kyero, uro qatinani quani qesara nronra qaini qesa tita tonani uro varuvaro mwi qesava nai qatua vuvata mwitanahua mwiqitai veva nteta aanraqaa vuvaro qamwanrama nyaamwunyaava Pitaara mwini kyero vura.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos da guarda. Chegaram ao portão de ferro, que dá para a cidade, o qual se lhes abriu por si mesmo. Saíram e tomaram juntos uma rua. Em seguida, de súbito, o anjo desapareceu.
11 Vuvaro Pitaara vu nraato ntapihi vuvaro mwiva tiqaro, Nte qutaama tumuqo. Qutaama nronravanto nai kyaiqa vaisi titaiharo mwiva ni kyaahaqa hiqaro Herotiva ni rupatairaqitairo ni huvantu kyaiho. Iutaavanto ni uaqiama matarerata uti variavaro mwiva ni kyaahaqa ihana tumuqo, tiro.
11 Então Pedro tornou a si e disse: Agora vejo que o Senhor mandou verdadeiramente o seu anjo e me livrou da mão de Herodes e de tudo o que esperava o povo dos judeus.
12 Pitaava nai mwitaama riemwaqiro viro uro nraamwu mpo, Ioni Maakira mwia nronra Mariaara nraamwu, mwiqi airi nraakye qora ntuvaantuama vita variqata Kotirara aakyara nte varuraqi uro ntero
12 Refletiu um momento e dirigiu-se para a casa de Maria, mãe de João, que tem por sobrenome Marcos, onde muitos se tinham reunido e faziam oração.
13 qesa ntukuakua huvaro kyaiqa nraakye mpovanto mwia nrutu Rontaava qesa vara kyarero nri ntero
13 Quando bateu à porta de entrada, uma criada, chamada Rode, adiantou-se para escutar.
14 Pitaara qua ntapihi kyero riero mwiaqaatairo mwiva nronraqama kyero qamwateqaro qesa qatuaaninranravata hia riaraitiro, mwiva mwiqi ntuvaantuama vita varuhua uro timwa nyinro tiqaro, Pitaavama nrumu mwaatani qesaqaa variho, tiro.
14 Mal reconheceu a voz de Pedro, de tanta alegria não abriu a porta, mas, correndo para dentro, foi anunciar que era Pedro que estava à porta.
15 Mwitaa tuvata mwihua tiqata, Eqaante, i vu nraatovanto apiqama viharama e mwi quara tira hiaro, tuvaro mwiva kepukyaqama kyero tiqaro, Qutaama mwiva nrumu qesana variho, tuvata mwihua qikye tita, Pitaara ru kyaavaro nyaamwunyaava mwiaqaa ntaqikyiva, mwivama qesana nrumu variho, tita.
15 Disseram-lhe: Estás louca! Mas ela persistia em afirmar que era verdade. Diziam eles: Então é o seu anjo.
16 Mwitaa tuvaro Pitaava qaiqaa qesa ntukuakua hi varuvata mwihua qesa vara kyeta taqovaro mwiva qutaa nrumu varuvata mwihua nrihanrama vita varuvaro
16 Pedro continuava a bater. Afinal abriram a porta, viram-no e ficaram atônitos.
17 Pitaava kyauqu tuaahera kyero tiqaro, Mwaini riaate, tiro. Timwa kyero mwiva nronravanto karavuqitairo nai kyaahaqa hurara mwihua timwa nyinro. Timwa nyi kyero mwiva tiqaro, Qio Iemisiravata tiri tiqata vakyaahuanramwuvata mwi quara timwa nyiate, timwa kyero mwiva veva ntero mpo nraamwuqiara viro.
17 Ele, acenando-lhes com a mão que se calassem, contou como o Senhor o havia livrado da prisão, e disse: Comunicai-o a Tiago e aos irmãos. Em seguida, saiu dali e retirou-se para outro lugar.
18 Qio Pitaava vuvata mwia qanranraa qaatata vuvata ntaqu vaisihua Pitaaraqaa ntaqikyi varuhua taqovaro Pitaava hia karavuqi varuvata mwinramwuhua airi nraato tita tiqata, Pitaava nataama kyerove viho? tita.
18 Logo que amanheceu, houve um sobressalto pouco comum entre os soldados sobre o que acontecera a Pedro.
19 Timwaqita vuvaro Herotiva mwianra puaa hiqata taqaate tuvata mwinramwuhua mwianra qumina puaa hiqata taqovaro hia huvata varuvaro Herotiva ntaqu vaisihua mwihuaqaa qua vatero mwihua ko timwa kyero Pitaava ntuqema kyero vura kyaara mwinramwuhua ekyaa ru kyora.
19 Herodes, procurando-o e não o achando, instaurou um processo contra os guardas e mandou supliciá-los. Em seguida, desceu da Judéia para Cesaréia, onde permaneceu.
20 Herotiva Sisariaani uro variqaro Taiaaqinaahuavata Saitoniqinaahuavata inronra hi varuvata mwi mwatanaahua mwi quara vara ntapihi kyaare tita Herotiva hunanianra nrunra. Vaisi mpo mwia nrutu Parasitaasiva Herotira kyaiqa vaisi nronravanto varuvata mwihua mwia totiqama teta mwia timwa mwita tiqata, Tire mwaateraqama varirerave. Tire inronra hiqata Herotira mwataqaataita hia kyara varaarorave, tuvaro Parasitaasiva Herotira mwi quara timwa mwunra.
20 Estava Herodes em conflito com os habitantes de Tiro e de Sidônia. Estes, porém, de comum acordo, se apresentaram a ele, e, com o favor de Blasto, que era camareiro do rei, pediram a paz. {Porque a sua região era abastecida por ele.}
21 Timwa mwuvaro Herotiva tiqaro, Mwi entara mwi quara avuqavu hirerave, timwa kyero mwiva mwi entaraqaa nronravanto variqaro nai tuavaaqa kyuqera ututero uro nai tainta vunyaahua varu taintaraqaa mwatakyaa viro variqaro mwi mwatanaahuara aakyara ntamwa kyero mwihua qua timwa nyuvata (mwihua mwiva kyuqe inraikya ututora taqeta mwia qua rieta) mpoqama kyeta mwianra qamwateta nronraqama kyeta timwaqita vita Herotirara tiqata,
21 No dia marcado, Herodes, vestido em traje real, sentou-se no tribunal e lhes dirigiu uma alocução.
22 Mwiva hia qumina vaisivanto variqaro qua tiho, Mwiva mwanriqavantove, tuvaro
22 O povo aplaudia: É a voz de um deus, e não de um homem!
23 Herotiva mwihua nkye qutaa qiavo tiro mwiva hia qaqao Kotiva nraahuma mwanriqavanto variho tiraitiro varuvaro mwia kyaara qamwanrama kyero Kotiva titova mpovanto mwia ntuqutu kyovaro mwimwivanto mwia mwamwanta nramwa kyovaro mwiva qutu vura.
23 No mesmo instante, o anjo do Senhor o feriu, por ele não haver dado honra a Deus. E, roído de vermes, expirou.
24 Herotiva qutu vuvata Iesusira nraaqiaranramwuvanto Kotira qua timwaqita vuvata airi nraakye qora mwi quara riemwaqi viqata Iesusira nraaqiaraqama vita kuaaqi varura.
24 Entretanto, a palavra de Deus crescia e se espalhava sempre mais.
25 Vanavaasikya Sorukya munima nyunra vareta Iesusira nraaqiaranramwu Ierusaremini varuhua uro nyita mwiaqaataita mwitanahua vaisi mpo Ioninra mwia nrutu mpo Maakiravata vita kyeta uro ntanteta Antiokini vura.
25 Tendo Barnabé e Saulo concluído a sua missão, voltaram de Jerusalém {a Antioquia}, levando consigo João, que tem por sobrenome Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.