1 Coríntios 14
QARAAKYA QUA TIMWATORA (OMW) vs NVT
1 Mwianra rieqatama nkye mpohuara mwutukya vahianinra mwia nraante vara vuniqama taata. Nkye mwia vara vuni vateta Kotira mwanraquravanto mpo kepukya mpo kepukya nyianinranra nronraqama kye rieqata qati nraahu varaataa hirata variata. Kotira qua mwakyaakya nraakye qora timwa nyi kepukyara, mwi kepukyara nkyi varaataa hirata variata. (Hia nraahumwa mpo qara hiani quaraqitai ti kepukyara nkyi varaataa hirata variata.)
1 Que o amor seja seu maior objetivo! Contudo, desejem também os dons espirituais, especialmente a capacidade de profetizar.
2 Kotira mwanraquravanto mpo kepukya vaisi mpo mwihanro mwiva mwiaqaatairo nraahumwa mpo qua timwaqiro quariva, mwi vaisiva mwi quara tirata nraakye qoravanto mwia qua hia riaivaro Kotiva nraahuma mwia qua riaananro. Kotira mwanraquravanto mwia kyaahaqa hiraro mwiva uqeta taani quara nraahu timwaqiro quananro.
2 Pois quem fala em línguas fala apenas com Deus, pois ninguém mais o entende, e em espírito fala verdades ocultas.
3 Vaisi mpovanto hia mpo quaqitairo tiraitiro, vutu kyero Kotira qua mwakyaakya timwa nyianri vaisiva, mwiva timwa nyinrata nraakye qoravanto mwia qua kyuqema kyeta rierara tiro, mwi vaisiva qioma mwihua kyaahaqama nyatero, mwihua kepukyaqama nyatero, mwiva qioma mwihua mwutukya qihaakyama nyataananro.
3 Mas aquele que profetiza fortalece, anima e conforta os outros.
4 Nkye ntuvaantuama vita varivaro vaisi mpovanto Kotira qua nraahumwa mpo quaqitairo tirera, mwi quava nai mwi vaisira nraahuma kyaahaqa hiananro. Hia mpo quaqitairo tiraitiro, vutu kyero Kotira qua timwa nyianriva ekyaa Kotira nraakye qorama kyaahaqama nyataananro.
4 Quem fala em línguas fortalece a si mesmo, mas quem profetiza fortalece toda a igreja.
5 Kotira mwanraquravanto mpo kepukya nkyi nyinrata nkye nraahumwa mpo qua mpo quaqitai tivera, nte pataqiama nkyiara qamwataaninra. Kotira mwanraquravanto mpo kepukya nkyi nyinrata nkye Kotira qua qio tivera, nte mpoqama kyena nkyiara qamwataaninra. Nkye ntuvaantuama vita varivaro Kotira qua mpo quaqitairo qiariva timwaqiro viraro hia mpovanto mwia qua qio tuqasaa kyero nraakye qora timwa nyinrenra, mwia quavanto hiama qio nkyi kyaahaqa hiananro. Mwitaa hiraro Kotira qua vutu kyero tirata ekyaahua mwia qua rie vaisiva, mwiva mwia quavata nraatarama kyaananro.
5 Gostaria que todos vocês falassem em línguas, mas gostaria ainda mais que todos profetizassem. Pois a profecia é superior a falar em línguas, a menos que alguém interprete o que vocês dizem para que toda a igreja seja fortalecida.
6 Ni kata pakyaa tuaavo, nte nkye hinani uro ntena nte nkyivata nraahumwa mpo quaqitaina qiarita nkye hiama qio ni qua riaivaro hiama qio ni quavanto nkyi kyaahaqa hiananro. Nte nkye hinani uro ntena vutu kyena Kotira qua qoqaa nkyi timwa nyinrenrave, Kotira okyara uqeta tai quara nkyi timwa nyinrenrave, nkye mwitaa mwataama kyeta Kotira aanraqaa nrohiate tina, nkyi timwa nyinrenrave, nte mwitaama kye vutu kyeqa nkyi timwa nyianrita nkye ni qua ntapihi kyeta riaivaro mwi quava qioma nkyi kyaahaqa hiananro.
6 Irmãos, se eu for visitá-los e falar em línguas, em que isso os ajudará? Mas, se eu lhes trouxer uma revelação, um conhecimento especial, uma profecia ou um ensinamento, isso lhes será proveitoso.
7 Nkye riaivaqe nte hia qakyaa hira qumina inraikya ntomavaarave, kitaarave, mwiaqa ntumwakye tirera. Ntomavaara api vuatairaro hiama kyuqema kyero nruqua qiananro. Kitaavata api ntiraro hiama kyuqema kyero nruqua qiananro.
7 Até mesmo instrumentos inanimados como a flauta ou a harpa precisam soar as notas com clareza; do contrário, ninguém reconhecerá a melodia.
8 Ntaqi ntomanra apiqama kyero rirata hiama qio ntaqi vaisihua veva huru kyaamwu tera taara hivara.
8 E, se a trombeta não emitir um toque nítido, como os soldados saberão que estão sendo convocados para a batalha?
9 Mwia votima kyeta nkye nraahumwa mpo quaqitai tiqata hia vutu kye tivera, tavave nkyi qua qio riaananro? Nkye hia qua vutu kye tivaro nkyi quavanto qumina inraikyaqama hiananro.
9 O mesmo acontece com vocês. Se usarem palavras incompreensíveis, como alguém saberá o que estão dizendo? Será o mesmo que falar ao vento.
10 Mwaa mwataraqaa mpo mwatanaa mpo mwatanaa qua airi vaiharo hia mpo qua qumina quavata vahira. Ekyaa mwia okyara vahi quava nraahu vahira.
10 Há muitos idiomas no mundo, e todos têm sentido.
11 Vaisivanto nianra mpo quaqitairo tiraqe nte hia mwia qua riaankyera, nte mwi vaisirara mpo mwatanaa vaisivema qianinra. Mwivavata nianra mpo mwatanaa vaisivema qiananro.
11 Mas, se eu não entendo um idioma, sou estrangeiro para quem o fala, e ele é estrangeiro para mim.
12 Nkyevata ntuvaantuama vita variqata nraahumwa mpo quaqitai timwaqi vivera, nkyi quavanto mpo mwatanaahua qua votima kyero nraahuma vahiananro. Kotira mwanraquravanto nyiani kepukyara nkyi mpoqama kyero mwutukya ntihata variahuara tita, nkye Kotira mwanraqurara tiqata, Mpo kepukya timwinraqe vutu kyeqata ntapihi kye tiqata nai kyaahaqa hi nai kyaahaqa hi hiare, qiata. Mwi kepukyara varerara nkyi mwutukya vahirata variata.
12 O mesmo se aplica a vocês. Uma vez que estão ansiosos para ter os dons espirituais, busquem os dons que fortalecerão a igreja toda.
13 Kotira mwanraquravanto vaisi mpo kepukya mwinranro nraahumwa mpo quaqitairo qiariva mwi quara okyara hia ntapihiraitiro, nkye ntuvaaquama vita variraqi mwi quara qiankyora. Mwi vaisiva Kotira kyapara hiraro Kotiva mwia kyaahaqa hiraro mwi quara okyara tuqasaa kyero ntapihi kye nraakye qora timwa nyianri.
13 Portanto, quem fala em línguas deve orar pedindo também a capacidade de interpretar o que é dito.
14 Kotira mwanraquravanto ni kyaahaqa hiraqe nte nraahumwa mpo quaqitaina Kotirara aakyara ntaariro ni mutukya manraquravanto qio rie varivaro ni pu naatovantoma hia qio riaananro.
14 Pois, se oro em línguas, meu espírito ora, mas eu não entendo o que estou dizendo.
15 Mwitaa hiraqe nte nataave hianinra? Nte mwutukya mwanraquraqotai nraahumwa mpo quaqitai Kotirara aakyara nteqana nte vu nraatoqitainavata riemwa kyena Kotirara vutu kye aakyara ntarera. Nte mwutukya mwanraquraqotai Kotirara ihi tiqana nte vu nraatoqitainavata riemwa kye vutu kye ihi tirera.
15 Então, o que devo fazer? Orarei no espírito e também orarei em palavras que entendo. Cantarei no espírito e também cantarei em palavras que entendo.
16 Nkye Kotira qamwata mwatarera uti variqata mwianra nraahumwa mpo quaqitai kyuqeve ti varivaro nkyi mwutukya mwanraquravanto nraahu mwi quara qio riaananro. Nkye mwitaa timwaqita vivaro mpovanto nkyivata nrumu variariva nkyi qua hia riaraitiro, nataama kyerove nkyi quara qutaave qiananro?
16 Pois, se louvarem apenas no espírito, como poderão louvar com vocês aqueles que não os entendem? Como poderão agradecer com vocês se não entendem o que estão dizendo?
17 Nkye nraahumwa mpo quaqitai timwaqi viqata Kotirara kyuqeve tivaro nkyi quavanto kyuqe qua vahiqaro nkyita nraahu kyaahaqa hiqaro hiama qio nkyi henanra mwia kyaahaqa hiananro.
17 Vocês darão graças muito bem, mas não fortalecerão aqueles que os ouvem.
18 Nte nkyi nraatara kyena nraahumwa mpo quaqitaina airiqama kyena ti varuvama. Nte mwianra rieqana Kotirara kyuqeve ti varura.
18 Dou graças a Deus porque falo em línguas mais que qualquer um de vocês.
19 Kotira nraakye qora ntuvaantuama vita varivaqena nte mwihua utaqaa variqana nraahumwa mpo quaqitaina qumina airi quantikara qiarita hia rievo tina, nte mwihua rie quaraqitaina pataqia toqa kyena qiariro mwihua qio kyaahaqa hiananro.
19 Contudo, numa reunião da igreja, prefiro dizer cinco palavras compreensíveis que ajudem os outros a falar dez mil palavras em outra língua.
20 Ni kata pakyaa tuaavo, nraaqiara akirivanto hia uaqia hi kyaiqara utiraitiro kyuqema kyero varintema kye, nkyevata variate. Mwitaama variqatavata hia nraaqiaravanto vu nraato tintema kye vu nraato tuate. Nkye nronra tuaahua vu nraatoqa hirata variata.
20 Irmãos, não sejam infantis no entendimento dessas coisas. Sejam inocentes como bebês com relação ao mal, mas sejam maduros no entendimento.
21 Kotira mpukuqi Kotiva mwitaama tiro:
21 Pois as Escrituras dizem: “Falarei a este povo em línguas estranhas e por meio de lábios estrangeiros. Mesmo assim, este povo não me ouvirá, diz o Senhor”.
22 Hia qumina nraakye qorara riaraitiro, Kotira nraakye qoravanto Kotira kepukya taqaate tiro, Kotira mwanraquravanto mpo hiahua kyaahaqa hiqaro mwihua kepukya mpo nyihata mwihua nraahumwa mpo quaqitai ti variara.
22 Portanto, falar em línguas é um sinal não para os que creem, mas para os descrentes. A profecia, contudo, é para os que creem, e não para os descrentes.
23 Nkye ntuvaantuama vita variqata nkye ekyaa mwihua nraahumwa mpo quaqitaita timwaqi vivata mpo ihua qumina nraakye qorave, hia Kotira qua riehuave, mwihuavata nrumu variqata mwihua nkyi qua rietama nkyiara vu nraato apiqama vihata ueraqama quavoma tivara.
23 Ainda assim, se descrentes ou pessoas que não entendem essas coisas entrarem na reunião de sua igreja e ouvirem todos falarem em línguas, pensarão que vocês são loucos.
24 Nkye ntuvaantuama vita variqata Kotira qua ntapihi kye timwa nyiqi vivaro mpovanto qumina vaisivantove, hia Kotira qua anoma kyero riaari vaisivave, nkyi qua riero tiqaro, Qutaa nte uaqia hi kyaiqara uti varuvama varuqo, qiananro. Mwiva mwitaa tiraro nkyi quavanto mwia kyaahaqa hiraro mwia vu nraato ntapihi viraro mwiva tiqaro, Qikye, nte uaqia hi aanranraqaa nrohi varuvama varuqo, qiananro.
24 Mas, se todos vocês estiverem profetizando e descrentes ou pessoas que não entendem essas coisas entrarem na reunião, serão convencidos do pecado e julgados por aquilo que vocês disserem.
25 Mwitaa timwa kyero mwiva nai uqeta taani quara timwa qovarama kyero mwiva tumu ntiro variqaro Kotira nrutu tuaaherero tiqaro, Qutaaqama kyeroma Kotiva nkyi utaqaa variho, qiananro.
25 Ao ouvirem, os pensamentos secretos deles serão revelados, e eles cairão de joelhos e adorarão a Deus, declarando: “De fato, Deus está aqui no meio de vocês”.
26 Ni kata pakyaa tuaavo, ni qua okyaravanto mwataamama vahiro. Nkye mwaanra tirerata ntuvaantua hita variqata nai kyaahaqa hi nai kyaahaqa hirara rieqata variata. Nkyiqitairo mpovanto tiqaro, Nrivaqe mwi ihira qiare, tirata nkye mwia qua rieta mwi ihira tivaro mwiaqaatairo mpovanto tiqaro, Tire mwataama kye Kotira aanraqaa nrohirerave, tirata nkye mwia qua rieta varivaro mwiaqaatairo mpovanto tiqaro, Kotiva mwitaa tihana riaurave, tirata nkye mwia qua rie varivaro mwiaqaatairo nraahumwa mpo quaqitairo nkyi timwa nyi variraro mpovanto mwi quara tuqasaa kyero nkyita quaqitairo timwa nyi varirata mwia qua riaata. Mwitaama kyeqata mwaanra timwaqi quata. Nkye nai kyaahaqa hi nai kyaahaqa hirara rieqata variata.
26 Pois bem, irmãos, o que fazer, então? Quando vocês se reunirem, um cantará, o outro ensinará, o outro revelará, um falará em línguas e outro interpretará o que for dito. Tudo que for feito, porém, deverá fortalecer a todos.
27 Nkyiqitai airivanto nraahumwa mpo quaqitai nkyetara nkyetara timwaqita vivora. Kuaikuvantove, taarakuvantove, taaramponramwuvantove, qioma nraahumwa mpo quaqitaita tivara. Mwinramwuhua nraahumwa mpo quaqitai tirerata kuaiqia kuaiqiavanto timwaqi vivaro mpovanto mwihua qua tuqasaa kyero nkyi timwa nyinrata nkye ntapihi kye rievara.
27 Não mais que dois ou três devem falar em línguas. Devem se pronunciar um de cada vez, e alguém deve interpretar o que disserem.
28 Mwihua qua tuqasaa quariva hia varirata nraahumwa mpo qua tihua mwihua tirema variata. Mwihua variqata nkyiariaraqama kye Kotiravata qua tiqata variata.
28 Mas, se não houver alguém que possa interpretar, devem permanecer calados na reunião da igreja, falando com Deus em particular.
29 Vaisi taaratanave taarampotanavantove Kotira qua tirera hivera, nkye qati kyaivata mwinramwuhua qiata. Mwinramwuhua qua nkyi timwa nyivata nkye mwihua qua tukyama kye rieqata variata.
29 Que dois ou três profetizem e os outros avaliem o que for dito.
30 Mpovanto siviro Kotira qua timwa nyi variraro mwiaqaatairo mpovanto mwatakyaa quariva tiqaro, Kyai ntevata Kotiva ni mpi quara timwa nyiankye, tirera, vaakya siviro qua qiariva eo timwa kyero mwatakyaa viraro mwivavata nkyi qua timwa nyianri.
30 Se alguém estiver profetizando e outra pessoa receber uma revelação, quem está falando deve se calar.
31 Nkye mwitaama kye kuaiqia kuaiqiavanto siviqata Kotira qua timwaqi viqatama ekyaa nai kyaahaqa hi nai kyaahaqa hiqata ekyaahua kepukyaqama nyatevara.
31 Desse modo, todos que profetizam terão sua vez de falar, um depois do outro, para que todos sejam instruídos e encorajados.
32 Vaisi mpo Kotiva nai qua qiarive tiro nai kepukya mwianriva, mwi vaisiva nai quaqaa ntaqikyiqaro nai tukyaqaama qiananro.
32 Aqueles que profetizam têm controle de seu espírito e podem falar um por vez.
33 Kotiva hia kyirikyairi hi kyaiqara vararaitiro, Kotiva kyuqema kyero kyaiqa vare varirara tita, nkyevata hia kyirikyairima kyeqa mwaanra tiraitita, vivinrama kyeta qiata.
33 Pois Deus não é Deus de desordem, mas de paz, como em todas as reuniões do povo santo.
34 nkyevata mwaanra tirera ntuvaantua hita variqata nraakyera nkye hia uro sivita Kotira qua qiate, nkye tirema variate qiata. Kotira mpukuqi nraakyevanto hiama vuni variananrove tura.
34 As mulheres devem permanecer em silêncio durante as reuniões da igreja. Não é apropriado que falem. Devem ser submissas, como diz a lei.
35 Nraakyevanto mpo qua okyara kyaparama kyero ntapihirero nai nraamwuqi variqaro nai vaati ntumwahiamwa hiari. Nkye ntuvaantua hiraqi nraakye mpovanto siviro qua tirera, kyaantaaqaqa hiro hiama kyuqe hiananro.
35 Se tiverem alguma pergunta, devem fazê-la ao marido, em casa, pois não é apropriado que as mulheres falem nas reuniões da igreja.
36 Qikye, Kotira quavanto nkyi Korintiqitairove qovara hiro? Mwi quava nkyi nraahu kyaahaqa hirero qovarama virave iho? Hiave.
36 Ou vocês pensam que a palavra de Deus se originou entre vocês? Acaso são os únicos aos quais ela foi entregue?
37 Mpovanto nanrianra tiqaro, Nte Kotira qua ti varuvave. Kotira mwanraquravanto mpo kepukya mpihana varuvave, tirera, mwi vaisiva ni quara qutaavema qiananro. Mwiva nte tu quara mwianra, Tiri vunyaa vaisivanto vatai quaravema, qiananro.
37 Se alguém afirma ser profeta ou se considera espiritual, será o primeiro a reconhecer que o que lhes digo é uma ordem do Senhor.
38 Mwi vaisiva ni quara hia nronraqama kyero riairera, nkye mwi vaisira qua hia riaata.
38 Se alguém ignorar esse fato, ele mesmo será ignorado.
39 Qio ni kata pakyaa tuaavo, Kotira qua mwakyaakya nraakye qora timwa nyi kepukyara mwi kepukyara nkyi varaataa hirata variata. Nkyiqitairo mpovanto nraahumwa mpo quaqitairo nkyi timwa nyinrenro utirata hia mwianra qao tiraitita, qioma tinanrave qiata.
39 Portanto, meus irmãos, anseiem profetizar e não proíbam o falar em línguas,
40 Nkye ntuvaantuama vita variqata hia apiqama kye Kotira qua mwaanra tiraitita, ntapihi kyeqata Kotira qua mwaanra tira mwivau timwaqi quata.
40 mas cuidem para que tudo seja feito com decência e ordem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.