Lucas 6
Nyoongar Bible (NYS) vs NVT
1 Kedela-Kooranyi yoowal-koorl. Jesus yana boodjeral kwolakang. Baalang ngooldjara-kambarn kwadjin kaata kwolakakang djabbaniny. Baalap yarrang-yarrang kaata baalapang maararal, kidji ngarn kwolaka.
1 Num sábado, enquanto Jesus caminhava pelos campos de cereal, seus discípulos colheram espigas, removeram a casca com as mãos e comeram os grãos.
2 Pharisee-ya waangki-djinang, “Nadjil noonooka noolong doniny ngalang Warriny waangki noonooka yoowart djarnyak don Kedela-Kooranyikal?”|src="hk00099c.tif" size="col" ref="6.2"
2 Alguns fariseus lhes disseram: “Por que vocês desobedecem à lei colhendo cereal no sábado?”.
3 Jesus waangki baalapany, “Noonooka kwadja djinang-waangki noolongang David don nginda baal wer baalang mammarapa kwadja koboorl-wirt, wa?
3 Jesus respondeu: “Vocês não leram nas Escrituras o que fez Davi quando ele e seus companheiros tiveram fome?
4 “Baal koorl Boolanga-Yirang Mya-mya-bwora. Baalap kwadja yanga alidja mereny Boolanga-Yirak, yalga David barrang mereny kidji baal ngarn. Kidji baal kardjir yanga mereny baalang mammarapak. Yalga ngalang Warriny waangki: yoowart moort kayar ngarn alidja mereny, yalga arda yakina-kooranyi, baalap kayar-ngarn alidja mereny.”
4 Ele entrou na casa de Deus, comeu os pães sagrados que só os sacerdotes tinham permissão de comer e os deu também a seus companheiros”.
5 Kidji karro Jesus waangki, “Mammarapang Nop, baal nyiny Birdiyar Kedela-Kooranyikang.”
5 E acrescentou: “O Filho do Homem é senhor até mesmo do sábado”.
6 Warma Kedela-Kooranyi, Jesus koorl Maya-maya-Kalyara-bwora kidji baal karni-waangki moortany. Keny mammarap alidja nyinyiny, baal yoowart kayar kalbang baalang maar-ngwoornmoorn.|src="CN01695B.TIF" size="col" ref="6.6"
6 Em outro sábado, enquanto Jesus ensinava na sinagoga, estava ali um homem cuja mão direita era deformada.
7 Mammarapa Warrinyang wer Pharisee-ya, baalap koordook djirina Jesus wara-doninyang ngarl baalap koorl-djinang war. Ngarl baalap yaaka baalany miyalitjiny, djinango bayinya Jesus boorda-barra-barra nidja mammarap Kedela-Kooranyikal.
7 Os mestres da lei e os fariseus observavam Jesus atentamente. Se ele curasse aquele homem, eles o acusariam, pois era sábado.
8 Yalga Jesus kaaditj baalapang kaaditjiny kidji baal waangki mammarapany, “Yiraba kidji yoowal-koorl ngany-booram.” Mammarap yiraba.
8 Jesus, porém, sabia o que planejavam e disse ao homem com a mão deformada: “Venha e fique aqui, diante de todos”, e o homem foi à frente.
9 Karro Jesus waangki baalapany, “Ngany waangki-djinang noonookany ngalang Warrinyang. Natj ngala kayar-don Kedela-Kooranyikal? Maar-yanga moorta ka bakkan moorta? Barrang-ngandabat morta ka dargang moortaka? Natj kwabba noolong ngala kayar don?”
9 Então Jesus lhes disse: “Tenho uma pergunta para vocês: O que a lei permite fazer no sábado? O bem ou o mal? Salvar uma vida ou destruí-la?”.
10 Jesus miyalitj mandang baalapany, karro baal waangki mammarap, “Yanga noonang maar nganyak.” Baal don nidja, kidji noonang maar barra-barra-yan.
10 Depois, olhando para cada um ao redor, disse ao homem: “Estenda a mão”. O homem estendeu a mão, e ela foi restaurada.
11 Baalap kaarang-kaarang-biny kidji kwadjin dandjo-dandjo waangki natj baalap kayar-don Jesus-ak.
11 Com isso, os inimigos de Jesus ficaram furiosos e começaram a discutir o que fazer contra ele.
12 Alidja kedela, Jesus koorl kard-yira, Boolanga-Yirakany waangkiny.|src="cn01698B.tif" size="col" ref="6.12" Baal naan-yaaka kadikang
12 Certo dia, pouco depois, Jesus subiu a um monte para orar e passou a noite orando a Deus.
13 Ngangk yira-koorl kidji Jesus waangki-yoowal-koorl baalang ngooldjara-kambarn. Baal barrang maar-djen-koodjal baalapang kidji kolitj baalapany ‘Moorta Ngany Waangki-Koorl’:
13 Quando amanheceu, reuniu seus discípulos e escolheu doze para serem apóstolos. Estes são seus nomes:
14 Simon (Jesus kolitj baalany ‘Peter’) wer baalang ngooni Andrew, James wer John, Philip wer Bartholomew;
14 Simão, a quem ele chamou Pedro, André, irmão de Pedro, Tiago, João, Filipe, Bartolomeu,
15 Matthew wer Thomas, James (Alphaeus-ang nop), wer Simon, kol-yan ‘Mammarap Karni Judea-kang’;
15 Mateus, Tomé, Tiago, filho de Alfeu, Simão, apelidado de zelote,
16 Judas (James-ang nop), wer Judas Iscariot – baal kobat-kobatan-biny.
16 Judas, filho de Tiago, Judas Iscariotes, que se tornou o traidor.
17 Ngolonga Jesus wer baalang ngooldjara-kambarn ngarda-koorl kardon, Jesus yaaka niyandapal. Boola baalang ngooldjara-kambarn yaaka baalyel. Boola moorta yoowal-koorl koorambayen, Judea-yen wer Jerusalem-yen wer karlamayaka warlbaral Tyre-ang wer Sidon.
17 Quando Jesus e os discípulos desceram do monte, pararam numa região plana e ampla. Havia ali muitos de seus seguidores e uma grande multidão vinda de todas as partes da Judeia, de Jerusalém e de lugares distantes ao norte, como o litoral de Tiro e Sidom.
18 Baalap yoowal-koorl alo Jesus kidji ngarl Jesus kayar-barra-barra baalapany.
18 Tinham vindo para ouvi-lo e para ser curados de suas enfermidades, e os que eram atormentados por espíritos impuros eram curados.
19 Moortaman koordook Jesus. Baalap baka baalany narla mardayin koorliny baalyen. Jesus barra-barra moortaman.
19 Todos procuravam tocar em Jesus, pois dele saía poder, e ele curava a todos.
20 Jesus miyalitj baalang ngooldjara-kambarn kidji baal waangki:
20 Então Jesus se voltou para seus discípulos e disse: “Felizes são vocês, pobres, pois o reino de Deus lhes pertence.
21 “Boolanga-Yira kwabba boorda-don noonookak
21 Felizes são vocês que agora estão famintos, pois serão saciados. Felizes são vocês que agora choram, pois no devido tempo rirão.
22 “Boolanga-Yira kwabba boorda don noonookak nginda moorta koort-djal noonookany, nginda moorta wort-korang noonookany, nginda baalap wara-waangki noonookany, kidji baalap kalyam noonookang, arda narla Mammarapang Nopang!
22 Felizes são vocês quando os odiarem e os excluírem, quando zombarem de vocês e os caluniarem como se fossem maus porque seguem o Filho do Homem.
23 Noonooka boorda djoorab-djoorab-biny nginda nidja edjena, kidji koort-kwabba kobori, narla Boolanga-Yira boorda yanga noonookany boola moorditj ngoolonga, noolonga Boolanga-Yirang Boodjerang. Nidja-nidja moorta, baalapang maam-inrama don noolonga-djin Boolanga-Yirang Warda-Marridjinyak.
23 Quando isso acontecer, alegrem-se e exultem, porque uma grande recompensa os espera no céu. E lembrem-se de que os antepassados deles trataram os profetas da mesma forma.
24 “Yalga wara-wara-djil noonookang moorta boola boya-kadak yeyi!
24 “Que aflição espera vocês, ricos, pois já receberam sua consolação!
25 “Wara-wara-djil noonookang moorta boola mereny-kadak yeyi.
25 Que aflição espera vocês que agora têm fartura, pois um terrível tempo de fome os espera! Que aflição espera vocês que agora riem, pois em breve seu riso se transformará em lamento e tristeza!
26 “Wara-wara-djil nginda moortaman kwabba-waangki noonookang! Baalapang maam-inrama waangki noolonga-djin nginda baalapil waangki kalyaminy Warda-Marridjinyany.”
26 Que aflição espera vocês que são elogiados por todos, pois os antepassados deles também elogiaram falsos profetas!”
27 “Yalga noonooka ni! Ngany warranga noonookany: bayinya moorta koordook bakkano noonany, noonook djarnyak woonya baalapany; bayinya moorta koort-djal noonany, noonook djarnyak kwabba-don baalapany;
27 “Mas a vocês que me ouvem, eu digo: amem os seus inimigos, façam o bem a quem os odeia,
28 bayinya moorta wara-waangki noonany, noonook djarnyak nyinya-nyinya baalapany, kidji bayinya moorta wara-don noonany, noonook djarnyak waangki Boolanga-Yirakany baalapang.|src="DN00421b.tif" size="col" ref="6.28"
28 abençoem quem os amaldiçoa, orem por quem os maltratam.
29 Bayinya moorta bama noonany keny kalyatal, noonook djarnyak waangki baalapany, baalap kardjir kayar-bama noonang warma kalyatal. Bayinya moorta ngakilya noonang bwoka, noonook djarnyak waangki baalapany, baalap kardjir kayar-barrang noonang warma bwoka.
29 Se alguém lhe der um tapa numa face, ofereça também a outra. Se alguém exigir de você a roupa do corpo, deixe que leve também a capa.
30 Bayinya moortaman ngakaka noonany noolongang, yanga baalapany. Kidji bayinya moorta barrang noonang noolonga, yoowart ngakaka baalapany keny noolong korl-yanginy.
30 Dê a quem pedir e, quando tomarem suas coisas, não tente recuperá-las.
31 Noonook djarnyak don warma moortakang, noolonga noonook koordook baalapany dono noonang.
31 Façam aos outros o que vocês desejam que eles lhes façam.
32 “Bayinya noonook woonya moortany, arda bayinya baalap woonya noonany, nadjil noonook boorda yanganan-yan? Wara moorta woonya moortany bayinya baalap woonya baalapany!
32 “Se vocês amam apenas aqueles que os amam, que mérito têm? Até os pecadores amam quem os ama.
33 Kidji bayinya noonooka arda kwabba-don moortak bayinya baalap kwabba don noonany, nadjil noonook boorda yanganan-yan? Wara moorta alidja don!
33 E, se fazem o bem apenas aos que fazem o bem a vocês, que mérito têm? Até os pecadores agem desse modo.
34 Kidji bayinya noonook arda yanga noolonga moortak bayinya noonook kaaditj baalap boorda-korl-yanga noonak, nadjil noonook boorda-yanganan-yan? Wara moorta yanga noolonga moortak kidji korl-barrang noolonga-djin!
34 E, se emprestam dinheiro apenas aos que podem devolver, que mérito têm? Até os pecadores emprestam a outros pecadores, na expectativa de receber tudo de volta.
35 Yoowart! Woonya moorta ngiyan koort-djal noonany kidji kwabba-don balaapak. Yanga noolonga moortakak kidji yoowart koordook moortakany noolonga korl-yanginy. Karro noonooka boorda yanga-yan boola noolonga kidji noonooka boorda Boolanga-Yirakang koorlangka-biny. Narla Boolanga-Yira kardjir kwabba don moortakak ngiyan yoowart yanganan baalany kidji kardjir wara-wara moortakak.
35 “Portanto, amem os seus inimigos, façam-lhes o bem e emprestem a eles sem esperar nada de volta. Então a recompensa que receberão do céu será grande e estarão agindo, de fato, como filhos do Altíssimo, pois ele é bondoso até mesmo com os ingratos e perversos.
36 Noonooka djarnyak ngorna-kwabba moortakany, noonang Maaman-mokiny, baal ngorna-kwabba mortakany.”
36 Sejam misericordiosos, assim como seu Pai é misericordioso.”
37 “Yoowart djirin warma moortany kidji Boolanga-Yira yoowart boorda djirin noonookany. Yoowart djin-bama warma moortany kidji Boolanga-Yira yoowart boorda djin-bama noonookany. Yinya-yinya warma moortany kidji Boolanga-Yira boorda yinya-yinya noonookany.
37 “Não julguem e não serão julgados. Não condenem e não serão condenados. Perdoem e serão perdoados.
38 Yanga warma moortak kidji Boolanga-Yira boorda yanga noonookak. Bandodjil, noonooka boorda yanga-yan wobatiny kooda, kidji Boolanga-Yira boorda-yanga boola noolonga noonookang maara-bwora, mandang noonooka kayar-maar-barrang. War noonooka yanga warma moortak, alitja war-djin, Boolanga-Yira boorda-yanga noonookak.”|src="AB02826b.tif" size="col" ref="6.38"
38 Deem e receberão. Sua dádiva lhes retornará em boa medida, compactada, sacudida para caber mais, transbordante e derramada sobre vocês. O padrão de medida que adotarem será usado para medi-los”.
39 Jesus waangki baalapany nidja bardip, “Keny miyala-birt mammarap, baal yoowart kayar booram-koorl warma moort. Bayinya baal don nidja, koodjal moorta boorda-djabalar karrab-bwora.
39 Jesus deu ainda a seguinte ilustração: “É possível um cego guiar outro cego? Não cairão os dois num buraco?
40 Moort ngiyan ala baalang birdiyarang kwabba karni-waangkiny, baal yoowart yilak moorditj-ngatta-biny nadjang baalang birdiyar. Yalga moortaman ngiyan ala baalapang birdiyar, kidji kambarn baalany, nginda baalap nganitj, karro baalap boorda birdiyar-djin-abiny.
40 Os discípulos não são maiores que seu mestre. Mas o aluno bem instruído será como o mestre.
41 Nadjil noonook djinang dalba noonang ngooniyang miyal-bwora, yalga noonook yoowart djinang boorn noonroo miyal-bwora?
41 “Por que você se preocupa com o cisco no olho de seu amigo enquanto há um tronco em seu próprio olho?
42 Yarn noonook kayar-waangki noonang ngooniyany, ‘Nganyang ngoony, ngany djabban-oola dalba noonang miyalyen,’ yalga noonook yoowart yoowal djinang boorn noonang miyal-bwora? Noonook koolyoomitj! Wort-barrang boorn noonang miyalyen. Karro noonook boorda kwabba djinang kidji kayar djabban dalba noonang ngooniyang miyalyen.”
42 Como pode dizer: ‘Amigo, deixe-me ajudá-lo a tirar o cisco de seu olho’, se não consegue ver o tronco em seu próprio olho? Hipócrita! Primeiro, livre-se do tronco em seu olho; então você verá o suficiente para tirar o cisco do olho de seu amigo.”
43 “Kwabba boorn yoowart yidja wara djildji kidji wara boorn yoowart yidja kwabba djildji.
43 “Uma árvore boa não produz frutos ruins, e uma árvore ruim não produz frutos bons.
44 Moorta kaaditj mandang boorna narla djildji baalap yidja. Noonooka yoowart barrang kwonding mornitjayen. Noonooka yoowart barrang kamak marlakayen.
44 Uma árvore é identificada por seus frutos. Ninguém colhe figos de espinheiros, nem uvas de arbustos espinhosos.
45 Kwabba mammarap kadak kwabba noolonga baalang koortal ngarl baal bandak-barrang kwabba nooloonga. Wara mammarap kadak wara noolanga baalang koortal ngarl baal bandak-barrang wara nooloonga. Djaa waangki noolonga natj bandak-koorl koortany.”
45 A pessoa boa tira coisas boas do tesouro de um coração bom, e a pessoa má tira coisas más do tesouro de um coração mau. Pois a boca fala do que o coração está cheio.”
46 “Nadjil noonooka kolitj nganyany, ‘Birdiyar, Birdiyar,’ yalga noonooka yoowart don natj ngany warranga noonookany?
46 “Por que vocês me chamam ‘Senhor! Senhor!’, se não fazem o que eu digo?
47 Bayinya moort yoowal-koorl nganyany kidji baal dwangka nganyang warrinya kidji baal don natj ngany waangki, ngany boorda-warranga noonookany natj baal-mokiny.|src="WA03836b.tif" size="col" ref="6.47"
47 Eu lhes mostrarei como é aquele que vem a mim, ouve as minhas palavras e as pratica.
48 Baal mammarap-mokiny baalang maya-maya warniny; baal biyan karrab mordak kidji baal ngarda-yidja baalang maya-maya boyal. Bilya wobata kidja bama baalang maya-maya yalga kepa yoowart kayar-yoorang-yoorang maya-maya, narla baal kwabba warn maya-maya.
48 Ele é como a pessoa que está construindo uma casa e que cava fundo e coloca os alicerces em rocha firme. Quando a água das enchentes sobe e bate contra essa casa, ela permanece firme, pois foi bem construída.
49 Yalga moort ngiyan dwangka nganyang warrinya yalga yoowart don natj ngany waangki, baal mammarap-mokiny ngiyan warn baalang maya-maya, yalga baal yoowart ngarda-yidja baalang maya-maya boyal. Bilya wobata kidji bama baalang maya-maya kidji maya-maya yilak-yilak djabalar. Maya-maya wara-djil djabalar!”|src="WA03837b.tif" size="col" ref="6.49"
49 Mas quem ouve e não obedece é como a pessoa que constrói uma casa sobre o chão, sem alicerces. Quando a água bater nessa casa, ela cairá, deixando uma pilha de ruínas”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.