Lucas 13
Nyoongar Bible (NYS) vs NVT
1 Alidja kedela, keny-keny moorta warranga Jesus moortakang Galilee-karlap. Pilate kwadja-dargang baalap winidjinbar baalap kwadja-yanga-narriny Boolanga-Yirakany.
1 Por essa época, Jesus foi informado de que Pilatos havia assassinado algumas pessoas da Galileia enquanto ofereciam sacrifícios.
2 Jesus waangki-djinang baalapany, “Natj noonooka waangki? Alidja-alidja moorta Galilee-karlap, Herod dargang baalapany bokadja. Noonooka waangki nidja edjena narla baalap kwadja-wara-doniny boola-ngatti nadjang warma moorta Galilee-karlap, wa? Noonooka kaaditj nidja, wa?
2 “Vocês pensam que esses galileus eram mais pecadores que todos os outros da Galileia?”, perguntou Jesus. “Foi por isso que sofreram?
3 Yoowart, karnayal! Yalga ngany warranga noonookany, bayinya noonooka yoowart wort-korang, kidji wandja noonookang wara-doniny, mandang noonooka boorda-wanni, baalap-mokiny.
3 De maneira alguma! Mas, se não se arrependerem, vocês também morrerão.
4 Kidji alidja-alidja 18 moorta Siloam-karlap. Baalap wanni narla alidja woorri maya-maya djabalar baalapal. Noonooka waangki nidja edjena narla baalap kwadja-wara-doniny boola-ngatti nadjang warma moorta Jerusalem-karlap, wa? Noonooka kaaditj nidja, wa?
4 E quanto aos dezoito que morreram quando a torre de Siloé caiu sobre eles? Eram mais pecadores que os demais de Jerusalém?
5 Yoowart, karnayal! Yalga ngany warranga noonookany, bayinya noonooka yoowart wort-korang, kidji wandja noonookang wara-doniny, mandang noonooka boorda-wanni, baalap-mokiny.”
5 Não! E eu volto a lhes dizer: a menos que se arrependam, todos vocês também morrerão.”
6 Karro Jesus warranga baalapany nidja bardip. “Mammarap maladja keny kolboga boodjeral baalang maya-maya-boordak. Baal koorl-djinang djildji yalga baal yoowart djinang keny djildji.
6 Então Jesus contou a seguinte parábola: “Um homem tinha uma figueira em seu vinhedo e foi várias vezes procurar frutos nela, sem sucesso.
7 Ngarl baal waangki baalang yakin, ‘Miyalitj! Ngany koorl-djinang djildji nidja kolbokakang, kidji ngany yoowart djinang keny djildji. Kadjat nidja boorn! Nidja kolboga yoowart djarnyak banitja boodjer.’|src="AB02850b.tif" size="col" ref="13.7"
7 Por fim, disse ao jardineiro: ‘Esperei três anos e não encontrei um figo sequer. Corte a figueira, pois só está ocupando espaço no pomar’.
8 Yalga yakin waangki, ‘Birdiyar, maladj-oola boorn keny warma birok. Ngany boorda-yidja koonang boodjeral kidji dordong-biyan boorn.
8 “O jardineiro respondeu: ‘Senhor, deixe-a mais um ano, e eu cuidarei dela e a adubarei.
9 Warning birok, bayinya boorn yidja djildji, alidja kwabba; bayinya yoowart, karro nyany boorda-kadjat boorn.’”
9 Se der figos no próximo ano, ótimo; se não, mande cortá-la’”.
10 Keny Kedela-Kooranyi, Jesus kwadja-karni-waangkiny moorta Maya-Maya-Kalyaragal.|src="LK13V11.jpg" size="col" ref="13.10"
10 Certo sábado, quando Jesus ensinava numa sinagoga,
11 Keny yok djenak-wara kadak kidji baal kwadja-minditj 18 biroka. Baal kwadja bogal-wara kidji baal yoowart kayar yiraba.
11 apareceu uma mulher enferma por causa de um espírito impuro. Andava encurvada havia dezoito anos e não conseguia se endireitar.
12 Nginda Jesus djinang yok, baal waangki, “Yok, noonook yalkaran-yan noonang minditjang!”
12 Ao vê-la, Jesus a chamou para perto e disse: “Mulher, você está curada de sua doença!”.
13 Jesus maar-barrang baal kidji kwitj baal yiraba kidji baal yanganan Boolanga-Yira.
13 Então ele a tocou e, no mesmo instante, ela conseguiu se endireitar e começou a louvar a Deus.
14 Yeyi keny birdiyar Maya-Maya-Kalyarakang, baal kaarang-biny narla Jesus barra-barra nidja yok Kedela-Kooranyikal. Ngarl baal warranga moorta, “Noonooka kayar-yaka maar-keny kedelara; ngarl yoowal-koorl alidja-alidja kedelaka kidji barra-barra-biny; yalga yoowart yoowal-koorl Kedela-Kooranyikal!”
14 O chefe da sinagoga ficou indignado porque Jesus a tinha curado no sábado. “Há seis dias na semana para trabalhar”, disse ele à multidão. “Venham nesses dias para serem curados, e não no sábado.”
15 Jesus waangki baalany, “Noonook dal-koodjal! Mandang noonooka boorda-bilyan noonookang booliyak ka ngort kidji bandak-barrang baalany kidji yanga baalany kepa Kedela-Kooranyikal.
15 O Senhor, porém, respondeu: “Hipócritas! Todos vocês trabalham no sábado! Acaso não desamarram no sábado o boi ou o jumento do estábulo e o levam dali para lhe dar água?
16 Yeyi nidja yok, baal nyiny Abraham-ang djoowak. Satan kwadja-yadarn baalany 18 biroka. Nadjil baal yoowart kayar bilyan-yan Kedela-Kooranyikal?”
16 Esta mulher, uma filha de Abraão, foi mantida presa por Satanás durante dezoito anos. Não deveria ela ser liberta, mesmo que seja no sábado?”.
17 Nginda Jesus yalman-waangki, birdiyar ngiyan waangki-waangki karnya-biny, kidji moortaman djoorab-biny narla moorditj noolonga Jesus kwadja-doniny.|src="LK13V16.jpg" size="col" ref="13.17"
17 As palavras de Jesus envergonharam seus adversários, mas todo o povo se alegrava com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Jesus waangki-djinang, “Natjang Boodjer Boolanga-Yira Djelyibiny? Natj ngany kayar-waangki baal-mokiny?
18 Então Jesus disse: “Com que se parece o reino de Deus? Com o que posso compará-lo?
19 Baal nidja-mokiny. Mammarap barrang keny nyit-nyit kwolak kidji niran kwolak boodjeral. Kwolak maladja kidji boorn-biny, kidji djerta kayar-warn djertamayaka maarakal!”
19 É como a semente de mostarda que alguém plantou na horta. Ela cresce e se torna uma árvore, e os pássaros fazem ninhos em seus galhos”.
20 Karro Jesus waangki-djinang, “Natjang Boodjer Boolanga-Yira Djelyibiny? Natj ngany kayar-waangk baal-mokiny?
20 Disse também: “Com que mais se parece o reino de Deus?
21 Baal nidja-mokiny. Keny yok barrang nyamap kolyar kidji weyang kolyar wer kwonert ngomon mirlkoonal ngarl mandang mereny yiraba.”
21 É como o fermento que uma mulher usa para fazer pão. Embora ela coloque apenas uma pequena quantidade de fermento em três medidas de farinha, toda a massa fica fermentada”.
22 Jesus koorl boola karlamaya, karni-waangkiny moort kidji koorliny baalang djoorootal Jerusalem-ak.
22 Jesus foi pelas cidades e povoados ensinando ao longo do caminho, em direção a Jerusalém.
23 Keny mammarap waangki-djinang baalany, “Birdiyar, keny-keny moorta arda boordabarrang-ngandabat-yan, wa?”
23 Alguém lhe perguntou: “Senhor, só alguns poucos serão salvos?”. Ele respondeu:
24 “Noonooka djarnyak kalyakool don moodlooka natj noonook kayar-don bwora-koorlo nooloo bida. Ngarla karnayal, boola moorta boorda-koordook bwora-koorlo nooloo bida, yalga baalap yoowart boorda kayar bwora-koorl.
24 “Esforcem-se para entrar pela porta estreita, pois muitos tentarão entrar, mas não conseguirão.
25 Birdiyar maya-mayakang boorda-yiraba kidji dedin bida. Karro nginda noonooka bandak-yaaka kidji kwadjin dorl-dorliny kidji miriny ‘Birdiyar, yalgaran bida ngalang!’ baal boorda-waangki noonookany, ‘Ngany yoowart kaaditj noonookany. Windjang noonooka yoowal-koorl!’|src="cn01954B.tif" size="col" ref="13.25"
25 Quando o dono da casa tiver trancado a porta, será tarde demais. Vocês ficarão do lado de fora, batendo e pedindo: ‘Senhor, abra a porta para nós!’. Mas ele responderá: ‘Não os conheço, nem sei de onde são’.
26 Karro noonooka boorda-yalman-waangki, ‘Ngala ngarn wer djora noonal; noonook karni-waangki ngalang karlamayakal!’
26 Então vocês dirão: ‘Nós comemos e bebemos com o senhor, e o senhor ensinou em nossas ruas’.
27 Yalga karro baal boorda-waangki, ‘Ngany yoowart kaaditj noonookany kidji ngany yoowart kaaditj alidjap, windjang noonooka yoowal-koorl. Wort-koorl, mandang noonooka wara-wara moorta!’
27 E ele responderá: ‘Não os conheço nem sei de onde são. Afastem-se de mim, todos vocês que praticam o mal!’.
28 “Noonooka boorda-wal-wal kidji bakkan noonookang ngorlaka nginda noonooka djinang Abraham, Isaac wer Jacob, kidji mandang Warda-Marridjinya, nyinyiny bokadja Boodjeral Boolanga-Yira Djelyibiny yalga noonooka bandak-kwarda-yan.
28 “Haverá choro e ranger de dentes, pois verão Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no reino de Deus, mas vocês serão lançados fora.
29 Moorta boorda-yoowal-koorl koorambayel - boyalal wer marawar, djeralal wer kongal - kidji nyin ngarniny wer djoriny Boodjera Boolanga-Yira Djelyibiny.
29 E virão pessoas de toda parte, do leste e do oeste, do norte e do sul, para ocupar seus lugares à mesa no reino de Deus.
30 Karro moorta ngiyan yadok nidja kedela, baalap boorda koriyat, kidji moorta ngiyan koriyat nidja kedela, baalap boorda yadok.”
30 E prestem atenção: alguns últimos serão os primeiros, e alguns primeiros serão os últimos”.
31 Yeyi alidja kedela, keny-keny Pharisee-ya yoowal-koorl Jesus kidji waangki baalany, “Noonook djarnyak wort-koorl nidjap, kidji koorl warmap narla Herod koordook dargango noonany.”
31 Naquele momento, alguns fariseus lhe disseram: “Vá embora daqui, pois Herodes Antipas quer matá-lo!”.
32 Jesus waangki baalapany, “Koorl kidji warranga alidja dwert, ‘Ngany djenaka-wara yekaniny moorta-bandak kidji minditj moorta barra-barriny, nidja kedela wer benang, kidji ngolonga mo kedela, ngany boorda-nganitj mandang nganyang yaka.’”
32 Jesus respondeu: “Vão dizer àquela raposa que continuarei a expulsar demônios e a curar hoje e amanhã; e, no terceiro dia, realizarei meu propósito.
33 Yalga ngany djarnyak koorl nganyang djooroot, nidja kedela wer benang wer warning kedela. Baalap djarnyak dargang Warda-Marridjinya, yalga arda Jerusalem-bwora.
33 Sim, hoje, amanhã e depois de amanhã, devo seguir meu caminho. Pois nenhum profeta de Deus deve ser morto fora de Jerusalém!
34 “Jerusalem, Jerusalem! Noonook dargang Warda-Marridjinya kidji noonook boya-kwarditj moorta ngiyan Boolanga-Yira waangki-koorl waangko noonak. Kalyakool, ngany kwadja-koordak koort-bamo noonang moorta, ngaangk-djert-mokiny dandjo-dandjo barranginy baalang naba baalang kaanba-yendan, yalga noonook yoowart don-oola nganyany.
34 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
35 Kidji ngarl noonang Maya-Maya-Kooranyi boorda-bilyar-yan. Ngany warranga noonany, noonook yoowart karro boorda-djinang nganyany koridjat kedela yoowal-koorl nginda noonook waangki, ‘Boolanga-Yira yanga-kwabba baalany ngiyan yoowal-koorl Birdiyarang kolal.’”
35 E, agora, sua casa foi abandonada, e você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.