Mateus 7

Ungbòta-Ɔwʉ́tá Tɔ́ Bhǔkù (NIY) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Tdɨ́tdɔ̌ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà abádhí nɨ̌: «Dhu àkǎ nzá nyɨ̌tdɨ̀ ngʉ̌kpà alɛ-ànyǎ, akyɛ Kàgàwà náadʉ̀ya ànyǎkʉ ɨ̀tdɨ̀ nɨ̌.
1 Não julgueis, e não sereis julgados.
2 Obhó tɨ́, Kàgàwà nɨ́ɨtdɨ̀ya ànyǎkʉ àdhàdhɨ̀ nyɨ̌ nyarɨ́ ìndrǔ-ànyǎ nɨ́tdɨ̀ dhu bhěyi. Ndɨrɔ̀ kǔdhèya dhu fʉ̌kʉ̀ yà nyɨ̌ nyarɨ́ dhu ùdhě ngʉ̌kpà alɛ tɔ̀ ɔ̀nǎ mʉ̀gɛ̀rɛ̀ ɔ̌ tɨ́.
2 Porque do mesmo modo que julgardes, sereis também vós julgados e, com a medida com que tiverdes medido, também vós sereis medidos.
3 Ádhu nyɨ nyɨ́ ɔdhɨ̀nʉ-nyɨ̀kpɔ́ ɔ̀ ɨ̀tsɨ̀ kɨ̌kɔ̌-ngba kɛ̀lɛ̌ nálǎ, ɨ̀nzɨ̌ nyadʉ̀ yà nyɨ̀kpɔ́nʉ ɔ̀ rɨ́’ɨ̀ itsukpó-tsʉ̀dɔ́-ngba nyʉ́ nínè nɨ̌?
3 Por que olhas a palha que está no olho do teu irmão e não vês a trave que está no teu?
4 Nyɨ nyádʉ̀ àtɨ̀nà ɨ̀ngbǎ dhu bhěyi ɔdhɨ̀nʉ nɨ̌: ‹Ítsè midyi wɔ̀ nyɨ̀kpɔ́nʉ ɔ̀ rɨ́’ɨ̀ kɨ̌kɔ̌-ngba›, àzèmbè itsukpó-tsʉ̀dɔ́-ngba nyʉ́ nóongó ɨ̀’ɨ̀ nyɨ̀kpɔ́nʉ ɔ̀?
4 Como ousas dizer a teu irmão: Deixa-me tirar a palha do teu olho, quando tens uma trave no teu?
5 Nyɨ nɨ́ ɔyɔyɔ ɨdàna nà alɛ. Ípfǒ pɛ́ nyɨ̀kpɔ́nʉ ɔ̀ rɨ́’ɨ̀ itsukpó-tsʉ̀dɔ́-ngba angyi, ndɨrɔ̀ nɨ́ ndɨ, nyɨ nyádʉ̀ ɔdhɨ̀nʉ-nyɨ̀kpɔ́ ɔ̀ rɨ́’ɨ̀ kɨ̌kɔ̀ nídyì nyɨ nyɨ́ tɨ́ dhu nála mběyi.
5 Hipócrita! Tira primeiro a trave de teu olho e assim verás para tirar a palha do olho do teu irmão.
6 Dhu àkǎ nzá nyǎbhʉ Kàgàwà tɔ̀ ka kútri dhu ìtsě tɔ̀, ndɨrɔ̀ dhu àkǎ nzá nyǎwà fʉ̀kʉ́ yɔ̀kpɔ́ àdʉ̀-ɔ̀nzɨ̌, akyɛ abádhí adʉ̀na kà-ɔ̌nga òtsì pfɔ̌ya nɨ̌, ndɨrɔ̀ akyɛ abádhí adʉ̀na ’ʉ̀gɛ̀rɛ̀ ’ʉ̀ka nyɨ̌ nɨ̌.»
6 Não lanceis aos cães as coisas santas, não atireis aos porcos as vossas pérolas, para que não as calquem com os seus pés, e, voltando-se contra vós, vos despedacem.
7 Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà tdɨ́tdɔ̌: «Dhu àkǎ nyǒnzì nyɨ̌ nyɨ́ atdyúna nóho dhu, nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ ka kádʉ̀ kàbhʉ fʉ̌kʉ̀. Dhu àkǎ nyɔ̌mɛ̀ nyɨ̌ nyɨ́ atdyúna nóho dhu, nɨ́rɔ̀ nɨ̌ ndɨ, nyɨ̌ nyádʉ̀ kàbà. Ndɨrɔ̀ dhu àkǎ nyɨ̌tdɔ̌ tsǎtsʉ̀, nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ, ka kádʉ̀ kàpfò fʉ̌kʉ̀.
7 Pedi e se vos dará. Buscai e achareis. Batei e vos será aberto.
8 Dhu nònzì alɛ tɔ̀ nɨ́ ndɨ ka kádʉ̀ ndɨ dhu nábhʉ. Dhu nɔ̀nɛ̀ alɛ nɨ́ ndɨ rǎdʉ̀ ndɨ dhu àbà, ndɨrɔ̀ tsǎtsʉ̀ nɨ́tdɔ̌ alɛ nɨ́ ndɨ, ka kádʉ̀ kàpfò fɨ̌ndà.
8 Porque todo aquele que pede, recebe. Quem busca, acha. A quem bate, abrir-se-á.
9 Ádhɨ pbá alɛ ndɨ nzínzìkʉ ɔ̌ rádʉ̀ odu àbhʉ pbɨ̀ ɨngba tɔ̀, mʉ̀gatì kònzì fɔná rɔ̀?
9 Quem dentre vós dará uma pedra a seu filho, se este lhe pedir pão?
10 Ndɨrɔ̀, ádhɨ pbá alɛ ndɨ ɨ̀bhɛ̀ pbɨ̀ ɨngba ònzì fɔná rɔ̀ rǎdʉ̀ osu àbhʉ kà tɔ̀?
10 E, se lhe pedir um peixe, dar-lhe-á uma serpente?
11 Nyɨ̌ nyʉ́, nzɛ́rɛ alɛ tɨ́rɔ̀, nyɨ̌ nyarɨ́ ídzì dhu núbhǒ fʉ̀kʉ́ inzo tɔ̀. Nɨ́, ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̀ arɨ́’ɨ̀ Àbakʉ Kàgàwà rǎdʉ̀ àdɨ ɨ̀ngbǎ dhu bhěyi ɨnzá ndɨ̀ ndàbhʉ fɔná ka kònzì ídzì dhu ɨ dhu nònzì fɔná alɛ tɔ̀ rɔ́rɔ̀?
11 Se vós, pois, que sois maus, sabeis dar boas coisas a vossos filhos, quanto mais vosso Pai celeste dará boas coisas aos que lhe pedirem.
12 Dhu àkǎ nyɔ̌nzɨ̀ ídzì dhu ngʉ̌kpà alɛ rɔ̌, àdhàdhɨ̀ nyɨ̌ nyòzè abádhí rɔ̀nzɨ̀ ka rʉ̀kʉ́ dhu bhěyi. Wɔ̀rɨ́ nɨ́ ndɨ Músà bhà Ʉyátá mà, Kàgàwà bhà pbànábí náandí dhu mànà nʉ́ʉnɔ dhu.»
12 Tudo o que quereis que os homens vos façam, fazei-o vós a eles. Esta é a lei e os profetas.
13 Wɔ̀ dhu-dzidɔ̌, Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà: «Dhu àkǎ nyǒtsù ndɨ̀ nɨ́pbɔ̌ tsǎtsʉ̀ ɔ̌. Obhó tɨ́, yà ìndrǔ bhà ípìrɔ̌nga rǎwǐ dhòdhódhónga nà ɨ ka kótsù ɔ̀ná tsǎtsʉ̀ rɨ̌’ɨ̀ ádrʉ̀ngbǎ nyʉ́, ányɨ̀ rárà otu ràdʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ íhǔ nyʉ́. Ndɨrɔ̀ ndɨ tsǎtsʉ̀ ɔ̌ rótsù, ’àdʉ̀ òwu ányɨ̀ alɛ náarádʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ ibí nyʉ́.
13 Entrai pela porta estreita, porque larga é a porta e espaçoso o caminho que conduzem à perdição e numerosos são os que por aí entram.
14 Pbɛ́tʉ̀, dhòdhódhónga tɔ́ ípìrɔ̌nga nábà ka kɨ́ ɨ, ka kótsù ɔ̀ná tsǎtsʉ̀ narɨ́ ndɨ̀ nɨ́pbɔ̌ tsǎtsʉ̀, ányɨ̀ rárà otu ràdʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ ákɛ̌kpá otú-ngba nyʉ́. Ndɨrɔ̀, ndɨ tsǎtsʉ̀ àlǎ rɨ́, ’òtsù ɔ̀ná, ’àdʉ̀ òwu ndɨ otu ɔ̌ alɛ náarádʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ ngúfe nyʉ́.»
14 Estreita, porém, é a porta e apertado o caminho da vida e raros são os que o encontram.
15 Tdɨ́tdɔ̌ Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà: «Nyɔ̀dɔ nyɨ̌ mběyi tɨ̀tɔ̀ tɔ́ pbànábí rɔ̌ rɔ̀. Abádhí náarítsù nzínzìkʉ ɔ̌ tàmà-ndɨ̀ ɨ̀ ʉ̀fɔ̌ rɔ̀yá rɔ́rɔ̀, pbɛ́tʉ̀ afíya ɔ̀nǎ rɔ̀ ’àdʉ̀ ɨ̀’ɨ̀ ɔ̀rɔ̌rʉ̀ tsamangɛ̀rɛ̌ nyʉ́.
15 Guardai-vos dos falsos profetas. Eles vêm a vós disfarçados de ovelhas, mas por dentro são lobos arrebatadores.
16 Nyɨ̌ nyádʉ̀ abádhí nʉ́nɨ fɨ̌yɔ́ nzɛ́rɛ mʉ̀tsɔ rɔ̌. Vǐnyò-kpɔ̌ nɔ́pɛ̀ ka tɨ́ àdʉ̀ ɔ̀pɛ̀ okpèna nà itsu dɔ̌? Ndɨrɔ̀ mùtinì-kpɔ̌ nɔ́pɛ̀ ka tɨ́ àdʉ̀ ɔ̀pɛ̀ ɨlɛ́ dɔ̌?
16 Pelos seus frutos os conhecereis. Colhem-se, porventura, uvas dos espinhos e figos dos abrolhos?
17 Kɔ́rɔ́ ídzì itsu-tɨdɔ̀ náarɔ́dhɨna nɨ́ ídzì itsu-kpɔ̌. Pbɛ́tʉ̀ nzɛ́rɛ itsu-tɨdɔ̀ náarɔ́dhɨna nɨ́ nzɛ́rɛ itsu-kpɔ̌.
17 Toda árvore boa dá bons frutos; toda árvore má dá maus frutos.
18 Ídzì itsu-tɨdɔ̀ rɨ̌ nzɨ̌ àdʉ̀ nzɛ́rɛ itsu-kpɔ̌ nɔ́dhɨ̀, ndɨrɔ̀ nzɛ́rɛ itsu-tɨdɔ̀ rɨ̌ nzɨ̌ àdʉ̀ ídzì itsu-kpɔ̌ nɔ́dhɨ̀.
18 Uma árvore boa não pode dar maus frutos; nem uma árvore má, bons frutos.
19 Kɔ́rɔ́ itsu, yà ɨ̀nzɨ̌ arɨ́ ídzì itsu-kpɔ̌ nɔ́dhɨ, nʉ́kɛ́rɛ̌ ka karɨ́ kawà kàzʉ ɔ̀.
19 Toda árvore que não der bons frutos será cortada e lançada ao fogo.
20 Nɨ́ ndɨ dhu bhěyi tɨ́, nyɨ̌ nyádʉ̀ tɨ̀tɔ̀ tɔ̀ pbànábí nʉ́nɨ fɨ̌yɔ́ nzɛ́rɛ mʉ̀tsɔ rɔ̌.»
20 Pelos seus frutos os conhecereis.
21 Wɔ̀ dhu-dzidɔ̌, Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà: «Ɨ̀nzɨ̌ nɨ́ kɔ́rɔ́ alɛ, yà mɨtdɛ̀ arɨ́ ’àmbɛ àtɨ̀nà dɔ̌: Ádrʉ̀ngbǎlɛ, Ádrʉ̀ngbǎlɛ́, ɨ ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̌ Ádrʉ̀ngbǎ kamà bhà idzi ɔ̀ otsúya, pbɛ́tʉ̀ ányɨ̀ otsúya alɛ nɨ́ kǎkà ɔ̀rʉ̀-akpà ɔ̀ arɨ́’ɨ̀ Àbadu Kàgàwà ózè dhu nɔ́nzɨ arɨ́ alɛ kɛ̀lɛ̌.
21 Nem todo aquele que me diz: Senhor, Senhor, entrará no Reino dos céus, mas sim aquele que faz a vontade de meu Pai que está nos céus.
22 Ndɨ nɨ́nganɨ́, ábhɔ̌ alɛ nóowuya àtɨ̀nà rɔ̌ ma nɨ̌: ‹Ádrʉ̀ngbǎlɛ, Ádrʉ̀ngbǎlɛ́! Tɨ́ obhó mǎ ndɨ Kàgàwà bhà Ídzì Màkʉ̌rʉ̀ mǎ mʉnɔ ìndrǔ tɔ̀ ɔvɔ̀nʉ rɔ̌? Tɨ́ obhó mǎ ndɨ nzɛ́rɛ-alafí mǎ mipfo ìndrǔ ɔ̀ rɔ̀ ɔvɔ̀nʉ rɔ̌? Ndɨrɔ̀ tɨ́ obhó mǎ ndɨ mǎ manzɨ̀ ábhɔ̌ wɨwɨ̀ nyʉ́ ɔvɔ̀nʉ rɔ̌?›
22 Muitos me dirão naquele dia: Senhor, Senhor, não pregamos nós em vosso nome, e não foi em vosso nome que expulsamos os demônios e fizemos muitos milagres?
23 Nɨ́rɔ̀ nɨ́ ndɨ ma maraya dhu ɔ̀vɔ̀ rɔ̌ kpangba abádhí tɔ̀ matɨ: ‹Ɨnzá ma mʉ́nɨ nyɨ̌ akɛkpá màtɨ́, nyìndrǐ nyɨ̌ ɨtsɛ tɨdú rɔ̀, nyɨ̌ nzɛ́rɛnga ɔ̀nzɨ arɨ́ alɛ tɨ́rɔ̀.›»
23 E, no entanto, eu lhes direi: Nunca vos conheci. Retirai-vos de mim, operários maus!
24 Kʉ̀tsa ndɨ̀ ndɨ́ dɔ̀ná rɔ̀ nɨ̌, Yěsù adʉ̀ àtɨ̀nà: «Yà ma mʉ̀nɔ̀ dhu nɨ́rɨ rɨ́, ndàdʉ̀ ɔ̀nzɨ̀nà alɛ, nɨ́ rɨ̌ ndɨ̀lɨ̌ nyɨ̀kpɔ́na ótdyù alɛ, yà bhalabhala dɔ̌ pbɨ̀ndà ɨdza narʉ̀ bhěyi.
24 Aquele, pois, que ouve estas minhas palavras e as põe em prática é semelhante a um homem prudente, que edificou sua casa sobre a rocha.
25 Igye nɨ́ɨkɔ́, ɨdha rùtǔ nɨ̌. Nɨ́ igye-dha náakpà ndɨ ɨdza-pfɔ̀, awɛ ràdʉ̀ òpili ɔbɨ nyʉ́ nà ndɨ ɨdza rɔ̌. Pbɛ́tʉ̀, ndɨ ɨdza náadʉ̀ nzá ndàdrù, bhalabhala dɔ̌ ka karʉ̀ kà-pfɔ̀ nɨ́dhunɨ̌.
25 Caiu a chuva, vieram as enchentes, sopraram os ventos e investiram contra aquela casa; ela, porém, não caiu, porque estava edificada na rocha.
26 Pbɛ́tʉ̀, yà ma mʉ̀nɔ̀ dhu nɨ́rɨ rɨ́ ɨ̀nzɨ̌ ndàdʉ̀ ɔ̀nzɨ̀nà alɛ, nɨ́ rɨ̌ ndɨ̀lɨ̌ nyɨ̀kpɔ́na ɔ̌ ìwǐ nà alɛ, yà ɔsɔkpɔ́ dɔ̌ pbɨ̀ndà ɨdza nasɨ̀ bhěyi.
26 Mas aquele que ouve as minhas palavras e não as põe em prática é semelhante a um homem insensato, que construiu sua casa na areia.
27 Igye nɨ́ɨkɔ́, ɨdha rùtǔ nɨ̌. Nɨ́ igye-dha náakpà ndɨ ɨdza-pfɔ̀, awɛ ràdʉ̀ òpili ɔbɨ nyʉ́ nà ndɨ ɨdza rɔ̌. Nɨ́ ndɨ ɨdza náadrù ndɨ̀ drùù!»
27 Caiu a chuva, vieram as enchentes, sopraram os ventos e investiram contra aquela casa; ela caiu e grande foi a sua ruína.
28 Yěsù níitdègu ihé-yà tɔ̀ ndɨ̀ ndùbhi ùdhenà rɔ̌, dhu t’údheta nɨ́tɔ, nɨ́ ɨdhɔ nʉ́ʉkɔ ɨ ihé-yà kà rɨ̌ dhu núdhě fɨ̌yɔ̀ tɨ́ dhu dɔ̌.
28 Quando Jesus terminou o discurso, a multidão ficou impressionada com a sua doutrina.
29 Obhó tɨ́, kàbhà dhu t’údheta nɨ́ɨ’ɨ̀ mbǎ àdhàdhɨ̀ Músà bhà Ʉyátá tɔ́ màlímó tɔ́ dhu t’údheta bhěyi, ndɨrɔ̀ kǎránà dhu núdhe rɔ̌ ádrʉ̀ngbǎnga tɔ́ ɔbɨ nyʉ́ nà.
29 Com efeito, ele a ensinava como quem tinha autoridade e não como os seus escribas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.