Mateus 7
Ka̱bas Qae-xg'ae sa (NHR) vs NVT
1 “Táá c'ẽem khóè ba xgàra guu, naka tua gha nxãasega táá xgàraè guu.
1 “Não julguem para não serem julgados,
2 Gaam dàòm cúím ẽe tu ko c'ẽe ne bóò a xgàram cgoaga tu gha Nqarim ka bóò a xgàraè ke, si gha tc'ãò-tc'ãos ẽe tu ko c'ẽe ne koe tséékagu sa gatu koe tséékaguè.
2 pois vocês serão julgados pelo modo como julgam os outros. O padrão de medida que adotarem será usado para medi-los.
3 “Dùús domka tsi ko tsáá ka c'ẽem tcgáí q'oo koe hãam tcg'óbé ba hòòa máá, igaba tsi tsáá tcgáí q'oo koe hãam hìi-dxoo ba hòò tama?
3 “Por que você se preocupa com o cisco no olho de seu amigo enquanto há um tronco em seu próprio olho?
4 Nta tsi gha tsáá ka c'ẽe ba bìrí a máá: ‘Tíí tcáràè, hàà nakar tcgáí q'ooa tsi koe tcg'óbé ba tcg'òó,’ témé, ncẽe tsáá tcgáí q'oo koe hãam hìi-dxoo ba tsi hòò tama koe.
4 Como pode dizer a seu amigo: ‘Deixe-me ajudá-lo a tirar o cisco de seu olho’, se não consegue ver o tronco em seu próprio olho?
5 Tsáá qãè khóèan khama ko ma kúrúse tseè! Kg'áíka tcgáí q'ooa tsi koe hànam hìi-dxoo ba tcg'òó, naka nxãwa qãèse bóò naka tsáá ka c'ẽem tcgáí q'oo koe hàna tcg'óbéan tcg'òó.
5 Hipócrita! Primeiro, livre-se do tronco em seu olho; então você verá o suficiente para tirar o cisco do olho de seu amigo.
6 “Táá ẽe tcom-tcomsa ii sa ha̱ghuan máà guu, naka gataga táá gatu di tca̱àko nxõ̱án xgùuan cookg'ai koe aagu guu. Gatà tu kò hẽé ne i gha nqàrèan gaan di ka náà tcãà a, a i a gha ka̱bise a tòà q'aa tu u.
6 “Não deem o que é santo aos cães, nem joguem pérolas aos porcos; pois os porcos pisotearão as pérolas, e os cães se voltarão contra vocês e os atacarão.”
7 “Dtcàrà tu, máàè tu gha ke, qaa tu, hòò tu gha ke, nquu-kg'áḿ ba tu xg'áḿ-xg'am, xgobekg'ama tu gha mááè ke.
7 “Peçam, e receberão. Procurem, e encontrarão. Batam, e a porta lhes será aberta.
8 Dìím wèém ẽe ko dtcàrà ba ko máàè, me ko wèém ẽe ko qaa ba hòò, me gha wèém ẽe ko nquu-kg'áḿ ba xg'áḿ-xg'am ba xgobekg'ama mááè khama.
8 Pois todos que pedem, recebem. Todos que procuram, encontram. E, para todos que batem, a porta é aberta.
9 Kana ndakam khóè ba gha gam dim cóám kòo péréan dtcàrà me ne, péréan téé-q'oo koe nxõ̱án máà me?
9 “Respondam: Se seu filho lhe pedir pão, você lhe dará uma pedra?
10 Kana ẽem kòo x'aù ba dtcàrà me ne, cg'ao ba máà me?
10 Ou, se pedir um peixe, você lhe dará uma cobra?
11 A ncẽè gatu ncẽe cg'ãè tc'ẽe ii tu kò qãè aban gatu di cóán máà q'ana hãa, ne ba gha nxãaska gatu ka Xõòm ncẽe nqarikg'ai koe hãa ba ẽe ko dtcàrà Me ne nta noose nqáéa hãase qãè aban máà!
11 Portanto, se vocês, que são maus, sabem dar bons presentes a seus filhos, quanto mais seu Pai, que está no céu, dará bons presentes aos que lhe pedirem!”
12 “Gaa domkar ko bìrí tu u a ko máá: wèé zi gúù zi ẽe tu ko tc'ẽe khóè ne méé ne gatu koe kúrú zi, nxãa zi méé tu gane koe thẽé kúrú. Ncẽe sa x'áèan ka hẽé naka porofitian ka hẽéthẽé ko nxàeès ga si i khama.
12 “Em todas as coisas façam aos outros o que vocês desejam que eles lhes façam. Essa é a essência de tudo que ensinam a lei e os profetas.”
13 “Xgáḿ-xgam naka nquu-kg'áḿ koe tcãà. Cg'ãèan koe ko úúm kg'áḿ ba tchàà me e, me gaa koe ko qõòm dàò ba thamka me e ke, ne gaa koe ko tcãà ne káí ne e.
13 “Entrem pela porta estreita. A estrada que conduz à destruição é ampla, e larga é sua porta, e muitos escolhem esse caminho.
14 Igaba bóò, kg'õèan dis heke-kg'áḿ sa cg'áré si i, me gaa koe ko qõòm dàò ba qóḿ me e, ne ẽe ko hòò me ne cg'orò ne e.
14 Mas a porta para a vida é estreita, e o caminho é difícil, e são poucos os que o encontram.”
15 “Tshúù-ntcõan di xu porofiti xu méé tu q'ãa! Gatu koe xu ko ghùuan di khòoan hã̱a a hàà, igabaga xu q'ooa xu koe xaùko xu ncuutshaa xu u.
15 “Tomem cuidado com falsos profetas que vêm disfarçados de ovelhas, mas que, na verdade, são lobos esfomeados.
16 Gaxu di tc'áróan ka tu gha bóòa q'ãa xu. Khóèa ne gáé ko kuri dxàman úúa zi hìi-coa zi koe kg'oman tcuù, kana ia ko dxàmga zi hìi-coa zi koe faian tcuù?
16 Vocês os identificarão por seus frutos. É possível colher uvas de espinheiros ou figos de ervas daninhas?
17 Gatagas ko ma wèés hìis qãè sa qãè tc'áróan kúrú, igabas ko tshúùs hìi sa tshúù tc'áróan kúrú.
17 Da mesma forma, a árvore boa produz frutos bons, e a árvore ruim produz frutos ruins.
18 Qãès hìi sa cuiskaga tshúù tc'áróan kúrúa hãa tite, kanas gataga tshúùs hìi sa cuiskaga qãè tc'áróan kúrúa hãa tite.
18 A árvore boa não pode produzir frutos ruins, e a árvore ruim não pode produzir frutos bons.
19 Wèés hìis ẽe tc'áróan qãè kúrú tama sa ko xg'aoa tcg'òóè, a c'eean q'oo koe tcãàè.
19 Toda árvore que não produz bons frutos é cortada e lançada ao fogo.
20 Gaa domka tu gha gaxu di tc'áróan ka q'ãa xu.
20 Portanto, é possível identificar a pessoa por seus frutos.”
21 “Wèém khóèm ẽe ko bìrí Te a máá: ‘X'aigaè, X'aigaè,’ témé ba nqarikg'ai di x'aian koe tcãà tite, igaba ẽe ko Tirim Abom nqarikg'ai koe hànam ko tc'ẽe sa kúrúm cúím ga ba gha tcãà.
21 “Nem todos que me chamam: ‘Senhor! Senhor!’ entrarão no reino dos céus, mas apenas aqueles que, de fato, fazem a vontade de meu Pai, que está no céu.
22 Káí ne gha ẽem cáḿ còo dim ka bìrí Te a máá: ‘X'aigaè, X'aigaè, a gatá tama taa ncẽe kòo Tsarim cg'õèm cgoa porofita ta, a Tsarim cg'õèm cgoa dxãwa tc'ẽean xhàiagu ta, a gam cgoa káí zi gúù zi are-aresa zi kúrú ta?’ témé.
22 No dia do juízo, muitos me dirão: ‘Senhor! Senhor! Não profetizamos em teu nome, não expulsamos demônios em teu nome e não realizamos muitos milagres em teu nome?’.
23 Ra gha nxãaska tchànose bìrí ne a máá: ‘Ncìísegar c'úù tua, gatu cg'ãè gúù kúrú-kg'ao tu, ke tu Tíí koe tcg'oa!’ témé.
23 Eu, porém, responderei: ‘Nunca os conheci. Afastem-se de mim, vocês que desobedecem à lei!’.”
24 “Dìím wèém ẽe ko Tiri kg'uian ncẽe kóḿ, a i ko méé sa kúrú ba gha tc'ẽegam khóèm khama ii, ncẽe ko gam dim nquu ba qãès tshoa-tshoase-q'oos koe tshào ba.
24 “Quem ouve minhas palavras e as pratica é tão sábio como a pessoa que constrói sua casa sobre uma rocha firme.
25 I túúan hàà, i tshàan cg'oè a tòè, i tc'ãán tc'ãá a i a ẽem nquu ba xàbù, igabagam kò táá cg'áé, qãès tshoa-tshoase-q'oos koem kò tshàoa tòóèa khama.
25 Quando vierem as chuvas e as inundações, e os ventos castigarem a casa, ela não cairá, pois foi construída sobre rocha firme.
26 Igaba dìím wèém ẽe ko Tiri kg'uian kóḿ, igaba kúrú u tama ba gha káà tc'ẽem khóèm khama ii, ncẽe ko gam dim nquu ba góḿankg'ai koe tshàoa tòó ba, qãès tshoa-tshoase-q'oos cgoa tamase.
26 Mas quem ouve meu ensino e não o pratica é tão tolo como a pessoa que constrói sua casa sobre a areia.
27 I túúan hàà, i tshàan cg'oè a tòè, i tc'ãán tc'ãá, a i a ẽem nquu ba tcãò, me cg'áé, a kaias gúùs khama ma cg'áé ba,” tam méé.
27 Quando vierem as chuvas e as inundações e os ventos castigarem a casa, ela cairá com grande estrondo.”
28 Eẽm ko Jeso ba ncẽe zi gúù zi nxàea xg'ara ka zi ko xg'ae zi Gam di xgaa-xgaa-q'ooan ka area hãa.
28 Quando Jesus acabou de dizer essas coisas, a multidão ficou maravilhada com seu ensino,
29 Qarian úúam khóèm khamam kòo ma xgaa-xgaa ne khama, gane di xu x'áè xgaa-xgaa-kg'ao xu khama tamase.
29 pois ele ensinava com verdadeira autoridade, diferentemente dos mestres da lei.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.