Lucas 15
Abware̱se̱ŋ Wo̱re̱-ɔ (NCUNT) vs NVT
1 Kake ŋko̱ ne̱ leŋpoo akɔɔre̱po̱ bwe̱e̱tɔ na bamo̱ ne̱ bo̱ tii si ne̱ Yudaa awuye e̱ te̱e̱ bamo̱ ɛ e̱bɔye̱ awaapo̱‑ɔ a ba a bo̱ bo̱ nu Yeesuu ase̱ŋ.
1 Cobradores de impostos e outros pecadores vinham ouvir Jesus ensinar.
2 Ne̱ Farisii awuye na Wuribware̱ mbraa akaapo̱po̱ ko̱ ne̱ bo̱ bo̱ mfe̱ŋ‑ɔ a ko̱so̱ ba tɛɛ fe̱yɛ, “Ke̱e̱, ɔnyare̱ mɔ e̱ sa ne̱ abɔye̱waapo̱ e̱ ba mò̱ ase̱, hare̱e̱ mò̱ aa bamo̱ i gyi ateese.”
2 Os fariseus e mestres da lei o criticavam, dizendo: “Ele se reúne com pecadores e até come com eles!”.
3 Mfe̱ŋ ne̱ Yeesuu a tɔwe̱ kitee mɔ gywii bamo̱.
3 Então Jesus lhes contou esta parábola:
4 “Mo̱nꞌ taa fe̱yɛ mo̱ne̱ ɔko̱ de e̱sanne̱ ke̱lafa, ne̱ ɔ de̱e̱re̱ bamo̱ se̱ e̱fa‑rɔ, ne̱ bamo̱ ɔko̱ ya fo̱, e̱me̱ne̱ ne̱ se̱sɛ‑ɔ e̱ waa? To, ɔ yɔwe̱ adukpanɔɔ na akpanɔɔ ne̱ baa saŋ‑ɔ a ɔ bo̱ sii bamo̱ gyirokpa ne̱e̱, na ɔ ya buwi kpa ɔko̱ŋko̱‑ɔ bo̱ fo̱ saŋ ne̱ o ŋu mò̱‑ɔ.
4 “Se um homem tiver cem ovelhas e uma delas se perder, o que acham que ele fará? Não deixará as outras noventa e nove no pasto e buscará a perdida até encontrá-la?
5 Mò̱ ya ŋu mò̱, amɔ mò̱ akatɔ a gyi, na ɔ taa mò̱ bo̱ da abaakpa‑rɔ,
5 E, quando a encontrar, ele a carregará alegremente nos ombros e a levará para casa.
6 na ɔ so̱rɔ yaa pe̱. Na ɔ te̱e̱ mò̱ nyare̱‑ana na mò̱ akye̱nabɛɛpo̱ bo̱ gyaŋŋe̱, na ɔ tɔwe̱ gywii bamo̱ fe̱yɛ, ‘Mo̱ a ŋu mo̱ sanne̱ ne̱ ɔɔ fo̱‑ɔ, ne̱ mo̱ akatɔ a gyi, amo̱se̱‑ɔ mo̱nꞌ sa a ane̱ gyi akatɔ.’
6 Quando chegar, reunirá os amigos e vizinhos e dirá: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei minha ovelha perdida!’.
7 Mo̱ e̱ tɔwe̱ mo̱ i gywii mo̱ne̱ fe̱yɛ ane̱ŋ dɛɛ ne̱ Wuribware̱ na mò̱ mbɔɔ akatɔ i gyi ɔbɔye̱waapo̱ ko̱ŋko̱ ne̱ o nu mò̱ e̱ye̱e̱, na o kiŋŋi le̱e̱ mò̱ e̱bɔye̱‑rɔ‑ɔ se̱, a bo̱ kyo̱ŋ ase̱sɛ adukpanɔɔ na kamɛɛ ne̱ bo̱ yɛ bo̱ kyɔ ba bu Wuribware̱, ne̱ a mo̱ŋ tiri fe̱yɛ bo̱ be̱e̱ nu bamo̱ e̱ye̱e̱‑ɔ.”
7 Da mesma forma, há mais alegria no céu por causa do pecador perdido que se arrepende do que por noventa e nove justos que não precisam se arrepender.”
8 Ne̱ Yeesuu yɛ, “To, mo̱nꞌ be̱e̱ taa fe̱yɛ ɔkye̱e̱ ko̱ de asare̱e̱‑rɔ mpini kudu, ne̱ mmo̱‑rɔ kako̱ŋko̱ ya fo̱, e̱me̱ne̱ ne̱ ɔ waa? To, ɔ kyaŋŋe̱ fetiri ne̱e̱, na ɔ kpa pesi na ɔ kpane̱ mò̱ lɔŋ‑nɔ pɛɛɛ ɔ de̱e̱re̱ dame̱naŋsɛ ɔ kpa kamo̱ ane̱ŋ‑aaa, amɔ ɔ bo̱ ŋu.
8 “Ou suponhamos que uma mulher tenha dez moedas de prata e perca uma. Acaso não acenderá uma lâmpada, varrerá a casa inteira e procurará com cuidado até encontrá-la?
9 Saŋ ne̱ oo ŋu‑o, na ɔ te̱e̱ mò̱ nyare̱‑ana na mò̱ akye̱nabɛɛpo̱ pɛɛɛ bo̱ gyaŋŋe̱, na ɔ tɔwe̱ gywii bamo̱ fe̱yɛ, ‘Mo̱ a ŋu mo̱ kapini ne̱ kaa fo̱‑ɔ, ne̱ mo̱ akatɔ a gyi, amo̱se̱‑ɔ mo̱nꞌ sa a ane̱ gyi akatɔ.’
9 E, quando a encontrar, reunirá as amigas e vizinhas e dirá: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei a minha moeda perdida!’.
10 Ane̱ŋ se̱‑ɔ, mo̱ e̱ tɔwe̱ mo̱ i gywii mo̱ne̱ fe̱yɛ ane̱ŋ dɛɛ ne̱ ɔbɔye̱waapo̱ ko̱ŋko̱ kpeŋ gbaa ya nu mò̱ e̱ye̱e̱, ne̱ ɔɔ le̱e̱ mò̱ e̱bɔye̱‑rɔ, ne̱ Wuribware̱ a mbɔɔ‑ɔ akatɔ i gyi mò̱ se̱‑ɔ ne̱e̱.”
10 Da mesma forma, há alegria na presença dos anjos de Deus quando um único pecador se arrepende”.
11 Mfe̱ŋ ne̱ Yeesuu a kya se̱ tɔwe̱ e̱bɔye̱ awaapo̱ e̱ye̱e̱ kunu ase̱ŋ. Ne̱ ɔɔ tɔwe̱ kitee mɔ gywii bamo̱ fe̱yɛ, “N gye̱ ɔnyare̱ ko̱ ya dɛɛ kye̱na aaa? Ne̱ ɔɔ ko̱we̱ ŋnyaŋsɛɛ ŋnyɔ. Ne̱ baa bo̱ waa ayaafɔre̱.
11 Jesus continuou: “Um homem tinha dois filhos.
12 Kake ŋko̱ ne̱ mò̱ gyi kagyingyii‑o a tɔwe̱ gywii mò̱ se̱ fe̱yɛ, ‘N se̱, ke fo̱ kapo̱tɛɛ‑rɔ, na fo̱ taa mo̱ lee sa mo̱ mbe̱yɔmɔ.’ Ne̱ mò̱ se̱ a ke‑ro sa bamo̱ abɛɛ anyɔ‑ɔ.
12 O filho mais jovem disse ao pai: ‘Quero a minha parte da herança’, e o pai dividiu seus bens entre os filhos.
13 Ke̱tɔ mo̱ŋ kyee, ne̱ kagyingyii‑o a fe mò̱ kapo̱tɛɛ ne̱ ɔɔ nya‑ɔ pɛɛɛ, ne̱ ɔɔ taa atanne̱‑ɔ. Amo̱ fe̱raa, ɔ mo̱ŋ lɛɛ kye̱na pe̱, ne̱ oo tu kpa yɔ to̱ŋ ko̱ ke̱fɔ ke̱fɔ. Ne̱ ɔɔ ya gyi atanne̱‑ɔ kanɔ‑rɔ lo̱we̱.
13 “Alguns dias depois, o filho mais jovem arrumou suas coisas e se mudou para uma terra distante, onde desperdiçou tudo que tinha por viver de forma desregrada.
14 Saŋ ne̱ oo gyi amo̱ pɛɛɛ lo̱we̱, ne̱ ɔ mo̱ŋ lɛɛ o de sɛye̱‑ɔ, ne̱ ako̱ŋ dabe̱ ko̱ a ba swe̱e̱re̱ amo̱ se̱.
14 Quando seu dinheiro acabou, uma grande fome se espalhou pela terra, e ele começou a passar necessidade.
15 Sɛye̱ ke̱‑mo̱ŋ‑lɛɛ kide se̱‑ɔ, ne̱ ɔɔ yɔ mfe̱ŋ a maŋ‑ɔ kigyi ko̱ ase̱ ya kpa kusuŋ. Ne̱ ɔnyare̱ amo̱ a taa mò̱ fe̱yɛ ɔ de̱e̱re̱ mò̱ aprako si.
15 Convenceu um fazendeiro da região a empregá-lo, e esse homem o mandou a seus campos para cuidar dos porcos.
16 Mfe̱ŋ ne̱ ɔɔ yo̱rɔwe̱ fe̱yɛ ɔ de̱e̱ nya ateese ne̱ aprako‑o i gyi‑o gyi. Amaa aprako ateese amo̱ gbaa, ɔ mo̱ŋ nya ako̱ gyi.
16 Embora quisesse saciar a fome com as vagens dadas aos porcos, ninguém lhe dava coisa alguma.
17 Amo̱ fe̱raa bo̱ fo̱ saŋ ko̱‑ɔ, ne̱ mfɛɛre̱ timaa a ba mò̱ kuŋu‑ro, ne̱ ɔ yɛ, ‘N se̱ a ayaafɔre̱ ne̱ ba suŋ mò̱‑ɔ pɛɛɛ e̱ nya ateese ba gyi ba kpo̱ne̱, na m bo̱ mfe̱e̱ mo̱ i wu ako̱ŋ.
17 “Quando finalmente caiu em si, disse: ‘Até os empregados de meu pai têm comida de sobra, e eu estou aqui, morrendo de fome.
18 Mo̱ i kiŋŋi a ŋ yɔ n se̱ ase̱, na ŋ ya tɔwe̱ gywii mò̱ fe̱yɛ, N se̱, mo̱ a waa bɔye̱ bo̱ kye fo̱ aa Wuribware̱.
18 Vou retornar à casa de meu pai e dizer: Pai, pequei contra o céu e contra o senhor,
19 Fo̱ ma lɛɛ te̱e̱ mo̱ ɛ fo̱ gyi, taa mo̱ bo̱ waa fo̱ ayaafɔre̱‑ɔ ɔko̱.’
19 e não sou mais digno de ser chamado seu filho. Por favor, trate-me como seu empregado’.
20 Ne̱ ɔɔ ko̱so̱ me̱raa se̱ kiŋŋi ɔ yɔ mò̱ se̱ ase̱.
20 “Então voltou para a casa de seu pai. Quando ele ainda estava longe, seu pai o viu. Cheio de compaixão, correu para o filho, o abraçou e o beijou.
21 Ne̱ mò̱ gyi‑o yɛ, ‘N se̱, mo̱ a waa bɔye̱ bo̱ kye fo̱ aa Wuribware̱. Fo̱ ma lɛɛ te̱e̱ mo̱ ɛ fo̱ gyi.’
21 O filho disse: ‘Pai, pequei contra o céu e contra o senhor, e não sou mais digno de ser chamado seu filho’.
22 Ne̱ mò̱ se̱ a sa ne̱ ɔɔ yɔwe̱ se̱ŋsa, ne̱ ɔɔ te̱e̱ mò̱ ayaafɔre̱. Ne̱ ɔ yɛ, ‘Mo̱nꞌ waa me̱naŋ taa awaagya timaa ne̱ n de‑o baa bo̱ buŋ mò̱, na mo̱nꞌ ba kapini bo̱ waa mò̱ ke̱sare̱e̱gyi‑ro, na mo̱nꞌ waa mò̱‑rɔ ase̱be̱ta.
22 “O pai, no entanto, disse aos servos: ‘Depressa! Tragam a melhor roupa da casa e vistam nele. Coloquem-lhe um anel no dedo e sandálias nos pés.
23 Na ŋkee mo̱nꞌ kra kakpe̱ŋnyare̱e̱ ne̱ ka de mfɔ‑ɔ bo̱ mɔɔ, na ane̱ gyi ateese bo̱ gyi akatɔ.
23 Matem o novilho gordo. Faremos um banquete e celebraremos,
24 A le̱e̱ fe̱yɛ a du ne̱e̱ fe̱yɛ mo̱ gyi mɔ a wu, ne̱ ɔɔ be̱e̱ kyiŋŋi le̱e̱ lowi‑ro‑o. Ɔɔ dɛɛ fo̱, amaa mbe̱yɔmɔ, mo̱ a ŋu mò̱.’ Ne̱ baa le̱e̱ ba gyi akatɔ.
24 pois este meu filho estava morto e voltou à vida. Estava perdido e foi achado!’. E começaram a festejar.
25 Amo̱‑ɔ ne̱ a yɔ se̱‑ɔ pɛɛɛ na mò̱ daa ne̱ mò̱ fe̱raa a sii mò̱ se̱ ase̱ pe̱‑ɔ bo̱ ndɔɔ‑rɔ. Ɔɔ le̱e̱ ndɔɔ‑rɔ mfe̱ŋ ɔ ba ɔ tɔ‑rɔ‑ɔ, ne̱ oo nu iliŋ na isoori si bamo̱ lɔŋ‑ɔ‑rɔ.
25 “Enquanto isso, o filho mais velho trabalhava no campo. Na volta para casa, ouviu música e dança,
26 Ne̱ ɔɔ te̱e̱ ayaafɔre̱‑ɔ ɔko̱, ne̱ oo bise mò̱ fe̱yɛ, ‘Nte̱tɔ ase̱ŋ ya ba lɔŋ‑nɔ?’
26 e perguntou a um dos servos o que estava acontecendo.
27 Ne̱ ke̱yaafɔre̱‑ɔ yɛ, ‘Fo̱ tire ya kiŋŋi ba pe̱ ŋkpa na alaŋfiya‑ro, ne̱ fo̱ se̱ a mɔɔ kakpe̱ŋnyare̱e̱ ne̱ ka de mfɔ‑ɔ sa mò̱.’
27 O servo respondeu: ‘Seu irmão voltou, e seu pai matou o novilho gordo, pois ele voltou são e salvo!’.
28 Ne̱ mò̱ daa‑ɔ duŋ a fwii, ne̱ oo sii ke̱laŋbɛɛ. Ɔ yɛ ɔ maa lwee lɔŋ‑nɔ. Bamo̱ a tɔwe̱ ke̱tɔ ne̱ ɔɔ tɔwe̱‑ɔ gywii mò̱ se̱‑ɔ, ne̱ mò̱ se̱ a le̱e̱ kawu ya ko̱re̱ mò̱ na o lwee lɔŋ‑nɔ.
28 “O irmão mais velho se irou e não quis entrar. O pai saiu e insistiu com o filho,
29 Amaa ɔɔ be̱ŋŋaa mò̱ se̱ ne̱e̱ fe̱yɛ, ‘Ke̱e̱ nsu de̱maŋte̱ mɔ ne̱ mo̱ a suŋ sa fo̱ fe̱yɛ mo̱ a gye̱ ke̱nya‑ɔ, ne̱ mo̱ a waa ke̱tɔ ke̱maa ne̱ fo̱ a tɔwe̱‑ɔ. Nte̱tɔ gbaa ne̱ fo̱ a sa mo̱? Fo̱ mo̱ŋ mɔɔ kate̱e̱re̱gyii gbaa sa mo̱, na mo̱ aa mo̱ nyare̱‑ana a wo̱ bo̱ gyi akatɔ.
29 mas ele respondeu: ‘Todos esses anos, tenho trabalhado como um escravo para o senhor e nunca me recusei a obedecer às suas ordens. E o senhor nunca me deu nem mesmo um cabrito para eu festejar com meus amigos.
30 Amaa fo̱ gyi mɔ ne̱ ɔɔ ya nye̱ra fo̱ kapo̱tɛɛ akye̱e̱ se̱, ne̱ oo kiŋŋi ba pe̱‑ɔ fe̱raa, fo̱ a mɔɔ kakpe̱ŋnyare̱e̱ ne̱ ka de mfɔ‑ɔ sa mò̱.’
30 Mas, quando esse seu filho volta, depois de desperdiçar o seu dinheiro com prostitutas, o senhor comemora matando o novilho!’.
31 Ne̱ mò̱ se̱ a be̱ŋŋaa mò̱ fe̱yɛ, ‘Mo̱ gyi, fo̱ fe̱raa, fo̱ bo̱ mfe̱e̱ saŋ ke̱maa, ne̱ mo̱ ke̱tɔ ke̱maa gye̱ fo̱ lee.
31 “O pai lhe respondeu: ‘Meu filho, você está sempre comigo, e tudo que eu tenho é seu.
32 Amaa a bware fe̱yɛ ane̱ gyi akatɔ, bo̱ le̱e̱ fe̱yɛ a du ne̱e̱ fe̱yɛ fo̱ tire mɔ a wu ne̱e̱, ne̱ mbe̱yɔmɔ ɔɔ be̱e̱ kyiŋŋi le̱e̱ lowi‑ro. Ɔɔ fo̱ ne̱e̱, amaa mbe̱yɔmɔ mo̱ a ŋu mò̱.’ ”
32 Mas tínhamos de comemorar este dia feliz, pois seu irmão estava morto e voltou à vida. Estava perdido e foi achado!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.