João 6
ncr (NCR) vs BKJ
1 Ajiŋ ayu, Jiso gɛ̀ ja wu gɛɛŋ wu daŋ Mamasi wù Galalee, wu gɛɛŋ wuŋ kwege. Mamasi wunɛ gɛ̀ bee wù ba tɛŋe tɛ lɛ wu Tibɛlia.
1 Após estas coisas Jesus partiu para o outro lado do mar da Galileia, que é o mar de Tiberíades.
2 Kinchvu ki bamii banyɛ a wu jiŋ nje bo gɛ̀ yɛŋ mwɛɛ mù duunyi bvukugɛ bwe le mu wu gɛ̀ gee fɛ bamii ba binchɛŋ le no wu gɛ̀ fɛde bo.
2 E uma grande multidão o seguia, porque eles viam seus milagres que operava sobre os enfermos.
3 Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo ja bo bɛɛŋ bo gɛɛŋ bo shii yi mbegɛ le.
3 E Jesus subiu ao monte, e assentou-se ali com os seus discípulos.
4 Gɛ̀ bee sege kɛɛ, Ŋka wu Bajuu wu Ndaŋfe nyu wa abo.
4 E a páscoa, a festa dos judeus, estava próxima.
5 Jiso gɛ̀ doo wu noŋ ajii, wu yɛŋ no kinchvu ki bamii too fɛ wu le, wu mo wu biih Filib le lɛ, “Bee lé be gê nɛɛ fɛ bee gu mwɛɛ munjile bamii banɛ ji?”
5 Então Jesus levantando os seus olhos e vendo que uma grande multidão vinha até ele, disse a Filipe: Onde nós compraremos pão, para que estes possam comer?
6 Wu gɛ̀ biide noo, wu mone gɛh lo Filib nje wu kibɛɛ gɛ̀ bee wu kee wa fiɛɛ fì wu lé wu gê.
6 Mas dizia isso para pôr à prova; porque ele bem sabia o que ia fazer.
7 Filib chvuu wu le lɛ, “Gɛ bige bì ba laaŋe mwa wu lɛme yu yi aju le gii yifɛɛ kooji no taŋlo ba gu mwɛɛ munjile mu muh wu mumwaa wu mumwaa bo le kɛmɛ fi shige gɛ.”
7 Filipe respondeu-lhe: Duzentos denários de pão não são o suficiente, para que cada um deles tome um pouco.
8 Mwa ye wu ŋgoo wumu wù jee che gɛ̀ bee lɛ Andulu wù mwa bwe Samoŋ Bita mo wu jɛmɛ wu le lɛ,
8 Um dos seus discípulos, André, irmão de Simão Pedro, disse-lhe:
9 “Mwa wù jwɛŋsɛ wumu le fɛnɛ wù kɛme chefe yi blɛd yishɛŋ bɛ bíɛŋ yifiɛɛ, geenɛ finɛ fiɛɛ taŋlo fi ge la fɛ kfuu chi banɛ bamii ba duude nɛ le?”
9 Está aqui um rapaz que tem cinco pães de cevada e dois pequenos peixes; mas o que é isso para tantos?
10 Jiso jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ dû bamii baa le lɛ bo shîiyɛ fɛkuu” Gɛ̀ bee agaaŋ nyu fo wesee, bo mo bo jɛmɛ bo shiiyɛ, bilɛŋsɛ maa gɛ̀ bee njɛ banchvuge batɛŋ.
10 E disse Jesus: Fazei os homens se assentarem. E havia muita grama naquele lugar. Assim os homens se sentaram, em número de aproximadamente cinco mil.
11 Jiso mo wu jo chefe yi blɛd chiɛɛ, wu nya kiyone Nyo le, wu mo wu gajɛ bamii ba gɛ̀ shiiyɛ baa le. Wu ge gɛh yɛɛŋyɛɛŋ bɛ bíɛŋ chiɛɛ. Muh wuchii kɛme gɛh no wu gɛ̀ goone.
11 E Jesus tomou os pães, e havendo dado graças, ele distribuiu para os discípulos, e os discípulos, para os que estavam assentados; e do mesmo modo os peixes, quanto eles queriam.
12 Bo gɛ̀ ji bo fuu, wu jɛme booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Bɛŋ bânyɛ bimbɛge, wu lɛ keefɛ fiɛɛ lɛsɛ achiji gɛ.”
12 E, quando estavam saciados, ele disse aos seus discípulos: Recolhei os pedaços que sobraram, para que nada se perca.
13 Noo, bo mo bo banyɛ bimbɛge bi chefe yi blɛd yi yishɛŋ chiɛɛ bì gɛ̀ shɛshɛ, bi yisɛ ŋkáa yuufe ncho yifiɛɛ.
13 Recolheram, pois, e encheram doze cestos de pedaços dos cinco pães de cevada, que sobejaram aos que haviam comido.
14 Bamii baa doo bo yɛŋ fiɛɛ fì duunyi bvukugɛ bwe le finɛ fì wu gɛ̀ ge, bo mo bo jɛmɛ lɛ, “Muh wunɛ le nchiɛɛŋ Muh wu Ntuŋ wu Nyo wɛɛ wù gɛ̀ bee ki wu tô yi woŋ kfunɛ le.”
14 Então, vendo aqueles homens o milagre que Jesus tinha feito, diziam: Este é verdadeiramente o profeta que devia vir ao mundo.
15 Jiso gɛ̀ doo wu yɛŋ lɛ bamii baa goone ki bo to bo koo wu bvuŋga le, bo ghaa Nfoŋ wuboo le, wu mo wu wɛɛŋ wu kaasɛ wu bɛɛŋ yi mbegɛ le wu tu wù nyu yo wu maa.
15 Percebendo, pois, Jesus que estavam prestes a vir e levá-lo à força para o fazerem rei, ele partiu novamente sozinho para o monte.
16 Lɛ to nyu fɛnfu, booŋ be ba ŋgoo boh bo gɛɛŋ fɛ mamasi le,
16 E, chegando à tarde, os seus discípulos desceram para o mar.
17 bo lee a ŋguh le bo kɛ bo daŋe bo gɛɛne Kafanahum. Gɛ̀ bee sege kɛɛ akfuuŋ nyu a jiiŋ wa Jiso baaŋ a to gɛ fɛ bo gɛ̀ bee fo gɛ.
17 E, entrando no barco, foram para o mar em direção a Cafarnaum. E já era escuro, e Jesus ainda não tinha vindo até eles.
18 Joo gɛ̀ ja yi shiŋshi, nje nfuŋ wu baaŋ gɛ̀ fede lo.
18 E o mar se levantou, porque um grande vento assoprava.
19 Bo tu bo chiide ŋguh bo daŋe, bo gɛ̀ gɛɛŋ wa bo bu njɛ bama batɛde kɛnɛ banɛh lɛɛ, bo ja bo yɛŋ Jiso le wu jiɛnyi yi joo le wu too wa mbebe yi ŋguh le. Njaŋ koo bo.
19 Tendo, pois, remado uns vinte e cinco ou trinta estádios, eles viram Jesus andando sobre o mar, e aproximando-se do barco, e eles ficaram com medo.
20 Geenɛ, wu jɛmɛ bo le lɛ, “Keefɛ bɛŋ fâane gɛ, le mɛ!”
20 Mas ele lhes disse: Sou eu; não temais.
21 Bo yu noo, bo mo bo tu bo koŋe ki bo jo wu a ŋguh le. Lɛ bo njaŋɛ, ŋguh fɛɛse wa ŋgɛɛmɛ yi joo le kwa fɛ bo gɛ̀ gɛɛne fo.
21 Então eles de boa vontade o receberam no barco; e imediatamente o barco chegou à terra para onde iam.
22 Akfuuŋ gɛ̀ bu ayuu, bamii ba gɛ̀ shɛshɛ mamasi wuŋ kwɛge kwaji lɛ ŋguh gɛ̀ bee fo wu mumwaa, Jiso gɛ̀ baaŋ lee gɛ a ŋguh wɛɛ le bɛ booŋ be ba ŋgoo lɛ gɛ, booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ ja bo gɛɛŋ bo maa.
22 No dia seguinte, quando a multidão que ficara no outro lado do mar viu que não havia ali nenhum outro barco, exceto aquele no qual seus discípulos haviam entrado, e que Jesus não entrara com seus discípulos naquele barco, mas que os seus discípulos tinham ido sós;
23 Geenɛ, baŋguh bamu gɛ̀ bee bo ja je Tibɛlia, bo daŋ bo to mbebe kijusɛ kì Tada gɛ̀ jo blɛd fo wu nya kiyone Nyo le, bamii ji.
23 (contudo, outros barcos haviam chegado de Tiberíades para perto do lugar onde comeram o pão, após o Senhor ter dado graças);
24 No bamii bayu yɛŋ lɛ gɛ Jiso kɛnɛ booŋ be ba ŋgoo nyu fo gɛ, bo mo bo lee a baŋguh baa le, bo daŋ bo gɛɛŋ Kafanahum ki bo gooŋ Jiso.
24 portanto, vendo a multidão que Jesus não estava ali, nem os seus discípulos, eles também embarcaram, e foram a Cafarnaum, em busca de Jesus.
25 Bo doo bo gɛɛŋ bo yɛŋ wu le wuŋ kwege, bo biih wu le lɛ, “Labai, wo tu to fɛnɛ sege la?”
25 E, achando-o no outro lado do mar, disseram-lhe: Rabi, quando tu chegaste aqui?
26 Jiso chvuu bo le lɛ, “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ gɛ bɛŋ goone mɛ nyu nje mwɛɛ mù duunyi bvukugɛ bwaŋ bvu bɛŋ yɛde ŋgee le gɛ. Bɛŋ goone mɛ nyu nje bɛŋ chi bɛŋ ji chefe yi blɛd chiɛɛ bɛŋ fuu.
26 Jesus respondeu e disse-lhes: Na verdade, na verdade eu vos digo que me buscais, não porque vistes milagres, mas porque comestes do pão, e vos saciastes.
27 Keefɛ bɛŋ lɛ̂ne gɛh ki bɛŋ kɛ̂me nyu mwɛɛ munjile mù taŋlo mu chɛŋe gɛ. Bɛŋ lɛ̂ne ki bɛŋ kɛ̂me mwɛɛ munjile mù le mu mɛ gɛh mu nyume yu gɛɛŋ bu yi kinche kì kage gɛ le. Mu munɛ le mu, mù muh wù jee che le Mwamuh lé wu gê wu nyâ bɛŋ le. Le wu wù Nyo wu le Chiji le wu gɛɛ njiŋɛ we yi ye ye le ki wu dûnyɛ lɛ wu lé wu bɛ̂ɛŋ wu.”
27 Trabalhai, não pela comida que perece, mas pela comida que dura para a vida eterna, a qual o Filho do homem vos dará; porque a ele Deus o Pai, o selou.
28 Bo mo bo biih wu le lɛ, “Mwɛɛ mù bee kɛme ki be gêe mu mo mu nyû lɛ bee gee nyu lɛme chi Nyo le mù la?”
28 Então, lhe disseram: O que devemos fazer, para realizar as obras de Deus?
29 Jiso chvuu bo le lɛ, “Lɛme chi Nyo le chinɛ chi le lɛ, bɛŋ lêesɛ muntele yi muh wù wu le wu tuŋ le.”
29 Jesus respondeu e disse-lhes: Esta é a obra de Deus: que creiais naquele que ele enviou.
30 Noo, bo mo bo biih wu le lɛ, “Fiɛɛ fì duunyi bvukugɛ bwuŋ fì wo taŋlo wo ge lɛ bee yɛŋ bee mo be leesɛ muntele yi ye yo le, le la? Fiɛɛ fì wo taŋlo wo ge le la?
30 Disseram-lhe, pois: Que sinal, pois, fazes tu, para que o vejamos e creiamos em ti? O que tu operas?
31 Bachiji besa gɛ̀ ji mana kwa, nyu no ba saŋ lɛ, ‘Wu gɛ̀ nya bo bɛ mwɛɛ munjile mù jade woŋ wù fɛwe le bo ji.’”
31 Nossos pais comeram o maná no deserto, como está escrito: Deu-lhes a comer o pão do céu.
32 No bo jɛmɛ noo, Jiso mo wu chvuu bo le lɛ, “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ gɛ gɛ̀ bee Musɛ wù gɛ̀ nya mwɛɛ munjile mù jade woŋ wù fɛwe bɛŋ le gɛ. Le Chii wù gɛ̀ nya mwɛɛ munjile mù le mù nchiɛɛŋ mù jade fɛwe.
32 Então Jesus disse: Na verdade, na verdade eu vos digo: Moisés não vos deu o pão do céu, mas meu Pai vos dá o verdadeiro pão do céu.
33 Bɛŋ kêe lɛ mwɛɛ munjile mu Nyo, le mumwɛɛ mù ja fɛwe mu shii mu to mu nyaa kinche bamii ba yi woŋ kfunɛ le.”
33 Porque o pão de Deus é aquele que desce do céu, e dá vida ao mundo.
34 Bo jɛmɛ wu le lɛ, “Tada, wo nyâa bee bɛ mwɛɛ munjile munɛ segechii.”
34 Então disseram-lhe: Senhor, dá-nos sempre desse pão.
35 Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Nle mwɛɛ munjile mu nyaa kinche. Gɛ muh wù too fɛ mɛne baaŋ wu ka wu yuge jɛŋ gɛ. Muh wù le wu leesɛ fitele fie yi ye yaŋ le, gɛ kindoŋ baaŋ ki ka ki yune wu gɛ.
35 E Jesus lhes disse: Eu sou o pão da vida; aquele que vem a mim nunca terá fome, e quem crê em mim nunca terá sede.
36 Geenɛ nle njɛmɛ wa bɛŋ le lɛ bɛŋ le bɛŋ yɛŋ mɛne, bɛŋ faŋ ki bɛŋ lêesɛ fitele ye yaŋ le.
36 Mas eu vos digo: Que vós também me tendes visto, mas não credes.
37 Bamii bachii ba Chii le wu nya mɛne le bo too fɛ mɛne. Muh wù too fɛ mɛne gɛ nyu ŋkuŋ bɛ wu gɛ.
37 Todo aquele que meu Pai me dá, virá a mim; e o que vem a mim, de modo algum o lançarei fora.
38 Nja fɛwe nto fɛkuu fɛnɛ. Gɛ nto ki ŋge nyu fiɛɛ fì goone mɛ gɛ. Nto ki ŋge nyu fiɛɛ fì muh wù tuŋ mɛ goone.
38 Porque eu desci do céu, não para fazer a minha própria vontade, mas a vontade daquele que me enviou.
39 Fiɛɛ fì muh wu tuŋ mɛ goone le finɛ fì le lɛ, keefɛ nlɛsɛ lo muh wu mumwaa fɛ bamii ba wu le wu nya mɛne gɛ, geenɛ lɛ, nlé ŋgê mbvûsɛ lo bo yi kwe le juu chi fɛkimɛsɛ.
39 E esta é a vontade do Pai que me enviou: que nenhum de todos aqueles que me deu se perca, mas que o ressuscite no último dia.
40 Bɛŋ kêe lɛ fiɛɛ fì Chii goone le finɛ fì le lɛ muh wuchii wù le wu yɛŋ Mwa ye le, wu leesɛ fitele yi ye ye le, wu lé wu kɛ̂me kinche kì kage gɛ, nlé ŋgê mbvûsɛ mwɛdɛ yi kwe le juu chi fɛkimɛsɛ.”
40 E esta é a vontade daquele que me enviou: que todo aquele que vê o Filho e crê nele, possa ter a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
41 Bajuu mo bo kɛ bo tu bo shuŋshi kune wu nje wu gɛ jɛmɛ lɛ, “Nle mwɛɛ munjile mù ja fɛwe mu to fɛkuu fɛnɛ.”
41 Então os Judeus murmuravam dele, porque ele dissera: Eu sou o pão que desceu do céu.
42 Bo tu bo shuŋshi noo bo biide lɛ, “Wunɛ le gɛ Jiso wu le mwa Yosɛf? Gɛ chiji bɛ bwee nyu besabɛŋ kee bo gɛ?” Fi jiɛnyi nɛɛ mɛɛse fɛ wu tu wu duu lɛ, “Nja nyu fɛwe?”
42 E eles diziam: Não é este Jesus, o filho de José, cujo pai e mãe nós conhecemos? Como, então, ele diz: Eu desci do céu?
43 Jiso chvuu bo le lɛ, “Keefɛ bɛŋ shûŋshi lɛbɛŋlɛbɛŋ gɛ.
43 Portanto, Jesus respondendo, disse-lhes: Não murmureis entre vós.
44 Gɛ muh taŋlo wu to fɛ mɛne njɛ chile Chii wù tuŋ mɛ lɛ wu to fɛ mɛne sɛŋ gɛ. Nlé ŋge mbvûsɛ mwɛdɛ yi kwe le juu chi fɛkimɛsɛ.
44 Ninguém pode vir a mim, se o Pai, que me enviou, não o trouxer; e eu o ressuscitarei no último dia.
45 Bamii ba ntuŋ wu Nyo gɛ̀ saŋ lɛ, ‘Nyo lé wu gê wu yɛ̂yɛ bo bachii.’ Noo muh wuchii wu le wu yu fiɛɛ fì Chii yɛyi wu kɛɛ, lé wu gê wu tô fɛ mɛne.
45 Está escrito nos profetas: E eles serão todos ensinados por Deus. Portanto, cada homem que ouviu e aprendeu do pai, vem a mim.
46 Gɛ njɛme nɛ lɛ muh le yu wu yɛŋ wa Chii le gɛ. Mɛ gɛh wuwɛɛ wù ja fɛ Nyo le wu le wu yɛŋ wa Chii le.
46 Não que algum homem tenha visto ao Pai, senão aquele que é de Deus, este tem visto ao Pai.
47 Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, muh wu le wu bɛɛŋ lé wu kɛ̂mɛ kinche kì kage gɛ.
47 Na verdade, na verdade eu vos digo: Aquele que crê em mim tem a vida eterna.
48 Nle mwɛɛ munjile mù nyaa kinche bamii le.
48 Eu sou o pão da vida.
49 Bachiji bena gɛ̀ ji mana kwa, geenɛ bo gɛ̀ kweeyɛ gɛ lo.
49 Vossos pais comeram o maná no deserto e morreram.
50 Mwɛɛ munjile munɛ mu ja fɛwe mu to, nɛ muh le wu ji wu gɛ ka wu kwe gɛ.
50 Este é o pão que desce do céu, para que o homem que dele comer não morra.
51 Nle mwɛɛ munjile mù ja fɛwe, mù nyaa kinche bamii le. Nɛ muh ji mwɛɛ munjile munɛ, wu mɛ gɛh wu nyume yu segechii. Mwɛɛ munjile munɛ mù nlé ŋgê nyâ wu lɛ bamii ba yi woŋ kfunɛ le kɛmɛ kinche nyu ye yaŋ.”
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu; se algum homem comer desse pão, ele viverá para sempre; e o pão que eu darei é a minha carne, a qual eu darei pela vida do mundo.
52 Bajuu mo bo ja bo kɛ bo tu bo waade lɛbolɛbo bo biide lɛ, “Muh wunɛ taŋlo wu ge nɛɛ fɛ wu nya ye ye lɛ bee ji?”
52 Portanto, os judeus discutiram entre si, dizendo: Como poderia nos dar este homem a sua carne para comer?
53 Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ nchiɛɛŋ lɛ bɛŋ baaŋ ji gɛ ye yi muh wù jee che le Mwamuh gɛ, bɛŋ mu tɛ kilɛmɛ ke gɛ, bɛŋ gɛ kɛme kinche ye yene le gɛ.
53 Então Jesus lhes disse: Na verdade, na verdade eu vos digo: Se não comerdes a carne do Filho do homem, e não beberdes o seu sangue, não tereis vida em vós mesmos.
54 Muh wù jii ye yaŋ wu ka muu kilɛmɛ kaŋ kɛme kinche kì kage gɛ. Nlé ŋgê mbvûsɛ wu yi kwe le juu chi fɛkimɛsɛ,
54 Quem come a minha carne, e bebe o meu sangue, tem a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 nje ye yaŋ le lo mwɛɛ munjile, kilɛmɛ kaŋ le fiɛɛ fimule.
55 Porque a minha carne verdadeiramente é comida, e o meu sangue verdadeiramente é bebida.
56 Muh wu jii ye yaŋ wu ka muu kilɛmɛ kaŋ wu chee yi ye yaŋ le mɛ tɛ nchee yi ye ye le.
56 Quem come a minha carne, e bebe o meu sangue, permanece em mim, e eu nele.
57 Chii wù tuŋ mɛ kɛme kinche, ŋkɛme kinche nje Chii. Noo muh wu jii ye yaŋ le wù kɛme tɛ kinche nje mɛ.
57 Assim como o Pai, que vive, me enviou, e eu vivo pelo Pai; assim quem de mim se alimenta também viverá por mim.
58 Munɛ mwɛɛ munjile le mù ja fɛwe mu to. Gɛ mu nyu njɛ mwɛɛ mù bachiji bena gɛ̀ ji bo kweeyɛ lo gɛ. Muh wù jii munɛ mwɛɛ munjile wu lé wu mɛ̂ gɛh wu nyûme yu segechii.”
58 Este é o pão que desceu do céu; não é o caso de vossos pais, que comeram o maná e morreram; quem comer este pão viverá para sempre.
59 Mwɛɛ munɛ le mù Jiso gɛ̀ jɛme no wu gɛ̀ yɛyi bamii yeh yi buunɛ le Kafanahum.
59 Estas coisas ele disse ensinando na sinagoga em Cafarnaum.
60 Bamii ba Jiso ba ŋgoo ba duude yu n'yɛyɛ wunɛ bo ja bo jɛmɛ lɛ, “Wunɛ njɛmɛ tɛɛme baaŋ! Taŋlo bɛɛŋ yɛɛŋ wunɛ njɛmɛ?”
60 Portanto, muitos dos seus discípulos, ouvindo isso, disseram: Este é um discurso duro, quem o pode ouvir?
61 Geenɛ, Jiso kɛɛ lɛ bamii be ba ŋgoo lɛ shuŋshi lɛbolɛbo kune njɛmɛ wunɛ, wu mo wu biih bo le lɛ, “Fiɛɛ fì njɛme finɛ le fi shiŋshɛ muntele mwɛna?
61 Sabendo, pois, Jesus em si mesmo que os seus discípulos murmuravam sobre isto, ele disse-lhes: Isto vos ofende?
62 Nɛ fi le noo, bɛŋ ge nɛɛ fɛ bɛŋ yɛŋ muh wù jee che le Mwamuh wu kaase wu bɛɛne fɛ wu gɛ̀ shee wù nyu fo fweele?
62 O que seria, se vós vísseis o Filho do homem subir para onde estava antes?
63 Kiyo ki Nyo le fiɛɛ fì nyaa kinche. Gɛ nyaŋ ye kɛme lo fiɛɛ ki yi gê gɛ. Njɛmɛ wù njɛme bɛŋ le, le wu kiyo, le fiɛɛ fì nyaa kinche.
63 O espírito é o que vivifica, a carne para nada aproveita; as palavras que eu vos falo, elas são espírito, e elas são vida.
64 Geenɛ, bɛŋ bamu le bɛŋ yu bɛŋ baaŋ bɛɛŋ gɛ njɛmɛ wunɛ le gɛ.” Jiso gɛ̀ jɛme nɛ nje wu gɛ̀ kee wa fɛŋkɛɛ bamii ba baaŋ a leesɛ gɛ muntele yi ye ye le gɛ, wu kee tɛ muh wù lé wu gê wu gesɛ wu.
64 Mas há alguns de vós que não creem. Porque Jesus conhecia desde o princípio aqueles que não criam, e quem deveria o trair.
65 Wu ka wu jɛmɛ bo le lɛ, “Nɛ fiɛɛ fì mbe njɛmɛ wa bɛŋ le lɛ gɛ muh taŋlo wu to fɛ mɛne njɛ Chii le wu nya je wu le sɛŋ gɛ.”
65 E ele dizia: Por isso, eu vos disse que nenhum homem pode vir a mim, a não ser que lhe fosse dado por meu Pai.
66 Ajiŋ ayu, bamii be ba ŋgoo ba duude mo bo chii bikaa a wu jiŋ bo gɛ ka bo jiɛnyi bɛ wu gɛ.
66 Desde daquele momento, muitos dos seus discípulos retrocederam, e não andavam mais com ele.
67 Jiso ja wu biih booŋ be ba ŋgoo ba yuufe ncho bafɛɛ le lɛ, “Gɛ bɛŋ tɛ goone ki bɛŋ gɛ̂ɛŋ gɛ?”
67 Então, disse Jesus aos doze: Quereis vós também ir embora?
68 Samoŋ Bita chvuu wu le lɛ, “Tada, bee gɛɛŋ nyu fɛ yɛɛŋ le. Kɛme wo njɛme wu nyaa kinche kì kage gɛ,
68 Então, Simão Pedro respondeu-lhe: Senhor, para quem iremos nós? Tu tens as palavras da vida eterna.
69 bee le be bɛɛŋ wa, bee ka be kɛɛ lɛ le wo wɛɛ wu yuude wù ja fɛ Nyo le.”
69 E nós cremos e estamos certos de que tu és o Cristo, o Filho do Deus vivo.
70 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, “Cha gɛ mɛ bɛŋ ba yuufe ncho bafɛɛ banɛ? Geenɛ, muh mu a bɛŋ ntɛnɛɛ le debele.”
70 Respondeu-lhe Jesus: Não escolhi os doze de vós? E um de vós é um diabo.
71 Jiso gɛ̀ jɛme noo nyu kune Juda wù mwa Samoŋ Ɛkaliot. Wu gɛ̀ bee ŋgoo yi booŋ ba Jiso ba yuufe ncho bafɛɛ le, gɛ̀ bee wù wu gɛ̀ bee ki wu jîɛnyɛ wu gesɛ Jiso.
71 Ele falava de Judas Iscariotes, filho de Simão, porque este deveria traí-lo, sendo um dos doze.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.