Romanos 7
Iyo New Testament (NCA_WBT) vs AAI
1 Uni topo, ye hutuŋo mandeŋuro iŋomukoteŋgo. Asa uni ka toŋí yoníqo, hutuŋo mande ŋundo sopoyote. Ŋuro kape teteŋgo, peka.
1 Taitu, abisa isan anao i kwa kwaso’ob, anayabin kwa etei’imak ofafar i kwaso’ob. Ofafar i orot babin yawasin ema’am ana veya i ebobonawiy.
2 Qeni, hutuŋo mande kanata kato ŋande yete, pare kato kamí, toŋí yoníqo kamímboya womoyote, roto toŋewero mepémo kini. Quko kamí khumoníqo, ore mande ŋundo pare ŋu watí kama sopoyoweya.
2 Itinin ta i boro iti na’atube kwana’itin, tautabin babin aawan yawasin ema’ama ana veya ofafaramaim eo’o, nati babin i boro orot biyanamaim nafatum nama. Baise orot namomorob ufunamaim babin i tabin ana ofafarane hirufam.
3 Asa ko kamí muko toŋí yoní pare ŋu uni meyowomboya epe re-re teweya tiníqo, otete ŋuko se simbururu naŋge. Quko kamí khumoníqo, ore mande ŋundo pare ŋu kama sopoyoní uni meyowomboya epe re-re meté teweya. Ŋuko se simbururu kini.
3 Isan imih babin aawan yawasin ema’am ana veya i orot ta nabi’awan, nati babin i moser kwebayan. Baise orot emomorob ana veya, nati babin i ofafarane tit. Naatu orot ta nabi’awan na’at i men moser kwebayan.
4 Asa ko, uni topone, Kristokhumaró ŋuwore ye ŋuya khumoyi hutuŋo mande ŋundo kama sopo yereyote. Ŋuro tero meyowomboya womowaŋgo. Uni meyowo ŋuko uni tapu koŋgo otoqaró. Ŋunde tiní norendo Anutu koro kho tero eŋgé rato tunoqeweya.
4 Imih taitu tuwai’inah, ef ta’imon nati na’atube Keriso ana morobomaim baitumatumayah ofafar ana fairane rufamih hitit. Imih i ana misir maiye’emaim baita’ay boubun ana ef imatar, naatu boun morobone God biyawas maiye i nowan kwamatar, saise it bowayah gewasih na’atube God isan tanabow.
5 Dokoro komo, kowenani saŋaní howatowó quno ŋuno, hutuŋo mande ŋundo kowenani soso riní iŋo-iŋo piyimi howatowó. Iŋo-iŋo piyimi ŋuko quhurí tewero otete ŋuro iŋo-iŋo qu. Asa norendo iŋo-iŋo ŋu howero kindo khumowero ŋuro kho tero eŋgé rato tunoqaró.
5 Anayabin it taiyuwit biyat ana kok isan tanotanot ana veya, ofafar run biyat ana kok kakafin kura’ara’ah naatu biyat tutufin etei bonawiy in morobomaim yai.
6 Quko itaka, nore hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khumatoqo, o kusi nereró ŋuro wimbí ŋu kini tero norotaró. Ŋunde tero norendo hutuŋo mande komo nakayáŋaŋgurí ŋu watí howero Anutu koro kho qu kama tewato. Kini, yuqa keta qu rero kho qu ŋunde tewato.
6 Baise boun, it nati ofafar fatumit tamorob ta’inu’in, God nati fatufatumane rufamit tatit. Anun Kakafiyin ana ef boubunamaim tabowabow, men ef atamanin ana ofafar hikirum inu’in tai’ufunun tabowabowamih.
7 Ŋunde ŋuroko date yewato? Hutuŋo mandeŋuko o piyimi mu peka? Kini horé. Nondo hutuŋo mande ŋu kama iŋano tiníqo, quhurí tewero murí ŋu qene iŋowero mepémo kini. Dokoro ore mande kanata kato ŋande yaró, “Qene nuŋgu ma tewero,” asa ko qene nuŋguwowero quro murí ŋu iŋomukanowó.
7 Imih ofafar i bowabow kakafin sinafuyan tanarouw tanao? En anababatun! Baise ofafar en na’at ayu au kakafih boro mi’itube ataso’ob. Anayabin ofafar men tama’am na’at ayu boro mi’itube bahiy isan hiofafar ataso’ob.
8 Quko quhurí tewero murí ŋundo mande kondéwore noriní o kate-kate rewero quro iŋo-iŋo newondenemo tunoqaró. Hamó, hutuŋo mande moré kini yoweqo, quhurí tewero murí ŋu wimbí moré kini.
8 Baise bowabow kakafin nati ofafaramaim ana ef tita’ur run ayu wanawana’umaim kura’ara’ah sawar kakafih asisinaf. Ofafar men tama’am na’at, bowabow kakafin i boro ana fair men tama.
9 Komo naru kano hutuŋo mande moré kini tero meté yoranowó. Quko mande kondé ŋu mahiní quhurímboro iŋo-iŋo ŋu newondenemo otoqoní
9 Marasika ayu ofafar men asoso’ob ana veya ayu i yawasu ama, baise obaiyunen tur tit anonowar ana veya bowabow kakafin yawas naatu ayu amorob.
10 newondene khumaró. Ko ŋande iŋoteno, mande kondé ŋuro murí ŋandiro, asa yoto-yoto meté mu nunoweya. Quko kini, nuroní khumanowó.
10 Obaiyunen tur nati yawas bai na hirouw hio atitita’ur i morob bai na.
11 Dokoro quhurí tewero murí ŋundo mande kondéwore kaná nerero noriní khumanowó.
11 Anayabin bowabow kakafin, iti obaiyunen turamaim ana ef bai ayu ifuwu naatu easbunu.
12 Asa ko hutuŋo mande soso ŋuko surumí, ko mande kondé ŋuko surumí mu, roneneŋowí mu, meté mu.
12 Isan imih ofafar i kakafiyin, naatu obaiyunen tur i kakafiyin, mutufurin naatu gewasin.
13 Ŋunde ŋuroko date yewato? O meté ŋundo kinaŋge nuroní khumanowó, peka? Kini horé. Ŋandiro naŋge, asa o meté ŋundo quhurí tewero murí ŋu riní tunomo tunoqewero ŋuro noriní khumanowó. Ŋuro tero hutuŋo mandewore ŋande iŋowano, asa quhurí tewero murí ŋuko piyimi horé.
13 Imih iti sawar gewasin imaim sinaf ayu au morob bai na? En anababatun! Baise bowabow kakafin i ayu easbunu, isan imih bowabow kakafin taiyuwin ana yawas botait irerereb, sawar gewasin wanawanan wa’ir na ayu imurubu. Naatu nati obaiyunenamaim bowabow kakafin na kakafin, kakafin anababatun matar.
14 Qeni, nore ŋande iŋoteto, asa hutuŋo mandeŋuko Yuqa Surumímboro mande qu. Quko nondo kowene saŋanímbo yotoro kho simótero quhurí tewero murí kusuŋoyómo yoteno.
14 It taso’ob ofafar i ayubit isan; baise ayu i orot maiyow, bowabow kakafin ana akir wairafinamih tubunu.
15 Dokoro o teyoteno ŋu kama iŋowe tondaŋete. Qeni, nondo otete ŋuro metéŋoyoteno ŋu kama teyoteno. Kini, otete ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu naŋge teyoteno.
15 Abisa asisinaf hai yabih men asoso’ob, anayabin abisa sinafumih akokok i men asisinaf, baise abisa abifutuw i asisinaf.
16 Quko no otete ŋuro piyimiŋoyoteno qu teteno tiníqo, no Anutu koro hutuŋo mande ŋuko meté, yeteno.
16 Naatu baise, abisa asisinaf i abisa men akokok i asisinaf nati i ayu abibasit ofafar i gewasin.
17 Quko itaka, nopa naŋge o piyimi ŋu watí kama teyoteno. Kini, quhurí tewero murí ŋu quronemo yote, ŋundo naŋge ŋu teyote.
17 Imih nati i men ayu asisinafumih, baise bowabow kakafin iti wanawana’umaim ema’am i esisinaf.
18 Dokoro ŋande iŋoteno, o meté qu ka kowene saŋaní quroko kama yorote. Hamó, no o meté tewero, ye iŋoteno, quko ŋu kama teyoteno.
18 Ayu so’ob wanawana’umaim i men gewasin ta ema’am, nati i ayu biyau naniyan kakafin. Anayabin ayu au kok gagamin i mi’itube gewasin ata sinaf, baise sinaf isan men karam boro anasinaf.
19 Dokoro otete meté ŋuro metéŋoyoteno ŋu kama teyoteno. Kini, otete piyimi ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu naŋge teyoteno.
19 Anayabin abisa gewasin sinafumih anotanot i men asisinafumih. Baise kakafih men akokok sinaf nati i ama asisinaf.
20 Asa otete ŋuro piyimiŋoyoteno ŋu teyoteno tiníqo, neneŋombo kama teyoteno. Kini, quhurí tewero murí quronemo yote, ŋundo naŋge ŋu teyote.
20 Naatu ayu sawar abisa men akokok i asisinaf, nati i men ayu asisinaf, baise bowabow kakafin wanawana’umaim ema’am i esisinaf.
21 Asa ko hutuŋo mande ŋuro ŋande iŋoteno, ko otete meté mu tewero, ye iŋoteno quno, otete piyimi mu tewero ŋuko noya yote.
21 Isan imih iti ofafar ana ef mi’itube ebowabow i atita’ur. Ayu bowabow gewasin sinafumih anotanot ana veya, bowabow kakafin i mar etei etitit.
22 Hamó, no newondenemoko Anutu koro hutuŋo mande ŋuro niŋgu-niŋgu teyoteno.
22 Ayu wanawanau i ebiyasisir gagamin maiyow God ana ofafar isan.
23 Quko hutuŋo mande enesó ka kowene soso quroko ŋuno yote. Hutuŋo mande enesó ŋuya Anutu koro hutuŋo mande iŋo-iŋonemo yote quya kuma-kuma teyotiri. Kuma tero quhurí tewero murímboro hutuŋo mande qu kowene soso quroko yote ŋundo kusi nereyote.
23 Baise ayu biyau wanawanan efan tata’ane ofafar ta ayu au not ana ofafar hairi hibiyow atatam. Nati baiyowamaim iwa’an ayu buwu bowabow kakafin ana ofafar wanawan dibur yariyu.
24 O iniyaqe, quhurímbo no hamó rambaruru nereyote! Danimbo no samaka nerero kowene khumaró qu noŋgo noreweya?
24 Ayu i yababan orot! Yait boro iti biyau murubinane niyawas nabotait.
25 No Anutu hamó yuŋgunaŋowe! Yesu Kristo,neneŋo Uni Paráminembo no samaka nereweya. Asa ko nopa naŋge iŋo-iŋonemo Anutu koro hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khoyó teyoteno, quko kowene saŋanímo quhurí tewero murímboro hutuŋo mande kusuŋoyómo yotoro khoyó teyoteno.
25 God ana merar ayiy Jesu Keriso’one ayu boro niyawasu. Imih ayu au not i boro God ana ofafar isan ni’akir nabow, baise ayu biyau i bowabow kakafin ana ofafar isan ni’akir nabow.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.