Atos 18
Iyo New Testament (NCA_WBT) vs AAI
1 Imemoŋgo Pol Atens yendé rotoro Korin yendémo oró.
1 Iti ufunamaim Paul Athens ihamiy naatu na Corinth tit.
2 Komo Rom koro wiri yerete uni parámi horé Kolotias ŋundo hutuŋo mande ka yero Juda uni soso Rom yendé moŋgo yohowiní toŋeŋgurí. Ŋunde yohowiní yereka irisa, owéyari Akwila, ko Prisila, ŋundo Itali mirarotoro Korin mahiriyó. Akwila ŋuko Pontus mira koro uni qu ka. Asa Polko Korin yendémo mahero yereka ŋuya kopaŋgurí.
2 Nati’imaim Jew orot wabin Aquila hairi hitar, Aquila i Pontus imaim tufuw baise aawan Priscilla hairi Italy hihamiy hitit, anayabin Caesar Claudius Jew sabuw etei Rome hima’am ia’arih iuwih hitit. Imih Paul na Corinth titit i na Aquila Priscilla hairi inanawanih.
3 Yereka irisa ŋundo eneya kho kopo tero tuwi yamaru tiŋiyoyaŋgo. Ŋunde ŋuro ene irisa ŋuya yotoro kho teyaŋgo.
3 Naatu anayabin i auman i kanawas sakirayan ta, imih ma bairi kanawas hisasakir.
4 Ko Sapat narusoso ŋuno Polko Juda koro huru-huru yano oro mande teyara. Ene, Juda unindoya Grik unindoya iŋo-iŋoye reweka otoqoníka Yesu koro iŋondutu ti, yero ŋunde teyara.
4 Baiyarir Ana Veya mar etei Kou’ay Baremaim tur binan gewasin Jew naatu Greek sabuw yah baikitabirih isan tur yayare.
5 Asa Sailas koya Timoti koya Masedonia mira rotoro Korin ŋuno uriqo, Polko koweyumu tero Anutu koro mande qu yero Juda unino mande yesowo ŋande yaró, “Yesu ŋuko Kristoŋu.”
5 Silas Timothy hairi Masedonia’ane hina hititit ana veya’amaim, Paul ana veya tutufin etei binanumaim eorereb, Jew hai tur eowen, Jesu i God ana Roubinenayan orot.
6 Quko uni ŋundo eneya kiro puso tero yesará yereyaŋgo quno ŋuno eneŋo saŋgiríŋo witú yerero kowe punu-punuyó towo kuriyoro ŋande yimiraró, “Yeŋombo naŋge yeŋo rowore yereyowaŋgo. Ŋu quhurí ŋuko neneŋo kini. Ŋa naruko ŋanoko yate uni wini meyowo ŋumande yesowo yimirowe teteno.”
6 Baise Jew sabuw Paul ana tur hikwahir tur kakafih isan hio ana veya, Paul ana faifuw tafan baibiyon bai fofob rutatab i’uwih eo, “Umamaim rara nama’ama na’at, ana ubar i kwa akis kwanab, ayu au bit i aikisisir. Veya boun ayu i boro Ufun Sabuw isah aninanawanih.”
7 Ŋunde yero huru-huru ya ŋu rotoro, uni kako, owí muko Titius Jastus, ŋundo yano oró. Uni ŋu Anutu potoruku te inoyara. Ko yayó muko Juda koro huru-huru ya sumeyoro.
7 Naatu ihamiyih in Ufun orot ta wabin Titius Justus ana baremaim ma. Iti orot ibo kwafirenayan orot ta, i ana bar i Kou’ay Bar sisibin ma’am.
8 Ko Juda koro huru-huru yakoro sopo-sopo uni, owí Kirisipus, ŋuya eneŋo suwisawiyó soso, Uni Parámimboro iŋondutu taŋgurí. Ko Korin uni qambu Pol koro mande ŋu iŋoro iŋondutu tero sono raŋgurí.
8 Orot wabin Krisipas Kou’ay Bar ana orot ukwarin aawan natunatun ana nibur bairi Regah ana tur hinowar hitumatum, na’atube Corinth sabuw moumurih auman hitumatum naatu bapataito hibai.
9 Asa suwo kano Uni Parámimbo quko Pol ŋande miraró, “Ke ma sorewero. Kini, mande yesowo; maŋgoke ma kusiyowero.
9 Fai ta Paul ana mimumaim Regah eo, “Paul men inabir baise inabinan, men awa nafot binan inihamiy inama’amih.
10 Nondo keya yowano, uni ka otoqoro ke kama rambaruru kerewaŋgo. Neneŋo unipare qambu ŋu yendémo ŋano yoteŋgo.”
10 Anayabin ayu airit tama’am, naatu orot babin ta boro men karam o narab ni’afiy, yabin sabuw maumurih iti bar meraramaim tema’am i ayu au sabuw.”
11 Pol Korin ŋuno yoní kumima naru kanata ko kombo kande saŋiyoro kanata ŋunde kini tiní Anutu koro mande rondaqe yunoyaró.
11 Basit Paul kwamur ta’imon sumar six nati’imaim ma God ana tur sabuw i’obaibiyih.
12 Naru kano Galio ŋundo Akaia mira ŋuro uni kembéye yora.Asa Juda unindo mande kusiyoro Pol koya saŋgirí taŋgurí. Ŋunde tero rero mande khono rotoro ŋande yaŋgurí,
12 Baise Galio tafaram Akaiya isan bigawan ana veya, Jew etei hita’imon Paul hifatum hibai hin baibatiyenamaim hiyai hio.
13 “Uni ŋando unipare iŋo-iŋoye riní otoqoro noreŋo hutuŋo mandenani wendaqero murí enesówore Anutu potoruku te inoyoteŋgo.”
13 “Iti orot i esisinaftobon sabuw yah nikitabir aki ai ef naatu ai ofafar hina’astu’ub i hai kokomaim God hinakwafirimih.”
14 Asa Polko mande topé yewero taró quno ŋuno Galioko Juda uni ŋande yimiraró, “Ye Juda uni, uni ŋando hutuŋo mande ka karóŋoro otete piyimi parámimbe ma tomó tiníqo, asa nondo mande ye iŋowano.
14 Paul tur omih biwa’an ana veya Galio Jew sabuw isah eo, “Kwa iti orot sawar kakafin tasinaf kwata’itin isan kwatagamigam na’at, ayu boro ata ma a tur atanowar.
15 Quko oseseye ŋako kina mande ka, yendo owé karo koya yeŋo hutuŋo mandeye ŋuro yeteŋgo. Enina, yeŋombo naŋge ŋa roŋgaruwi. Noko osese ŋa iŋowero piyimiŋoteno.”
15 Baise kwa a gamin ai’itin i tur, wab naatu kwa a ofafar isah kwagamigam, imih nati sawar i kwabai kwan kwa akis kwayabunai, ayu iti sawar i boro men ana butubun.”
16 Ŋunde yero mande kho noŋgo yohowaró.
16 Naatu baibatiyen bar wanawanan nunih ufun hitit.
17 Yohowiní Juda uni soso ŋundo eneŋo huru-huru ya koro sopo-sopo uni, owí Sositenes koya saŋgirí tero toworo ya kimbino ŋuno uraŋgurí. Quko Galioko o taŋgurí ŋu qenero ŋuro kama iŋaró.
17 Basit Sosthenes Kou’ay Bar ana ukwarin hirouh hibai hirab baibatiyen bar merar yan. Baise nati hisisinaf Galio men kafa’imo i yababanamih.
18 Asa Polko naru piru Korin yendémo yora. Yate Siria mirako pitu ko uyarewero ye iŋoro uni topo, ime yuri, yero yorotoro eneya Prisila koya Akwila koya Senkiria yendé moŋgo waŋgowore uyareŋgurí. Quko koretero Anutu yuŋgunaŋoro huí toŋaró, dokoro komo enendo Anutu koya mande kondé yaró.
18 Paul Corinthimaim veya moumurihika baitumatumayah bairi hima, imaibo eo tuturih Priscilla, Aquila hairi buwih bairi wa hibai hina Syria hitit. Namih ana veya Sensera imaim aribun mafur anayabin i omatanen ta biwa’an isan.
19 Asa waŋgowore uyareyate Efesus yendémo ŋuno mahero Polko yereka ŋu ŋuno yorotoro Juda koro huru-huru yaquroko oro eneya mande teyate
19 Naatu hina Ephesus hitit imaim Priscilla Aquila hairi ihamiyih. Paul na Kou’ay Bar run Jew bairi baidudur isan.
20 ŋande miraŋgurí, “Ke noreya soŋga piru yate ta.” Quko, “Mepémo kini,” yero
20 Naatu hifefeyan hikokok i nati’imaim veya maninaka bairi hitama, baise i aurin veya en imih kwahir.
21 yorotoro toŋewero tero yaró, “Asa Anutuko ŋuro iŋote tiníqo, pitu ko yeno ŋano mahewano.” Yero waŋgowore Efesus rotoro
21 Naatu bihamiyih auman iuwih eo, “God nakokok na’at boro ana matabir isa anan.” Naatu wa bai Ephesus ihamiy in.
22 Sisaria yendémo ŋuno mahero waŋgo rotoro Yerusalem oro iŋondutu huru-huru ŋunoko naru meté yero yorotoro Antiok ŋuno uró.
22 Na Caesarea titit ana veya na Jerusalem tit, ekaleisia sabuw nati hima’am hai merar yi, imaibo in Antioch tit.
23 Antiok ŋuno yate-yate toŋero Galesia mirawore ko Pirikia mirawore yendéne-yendéne ŋuno uyaro Yesu koro iŋo-iŋo rewero unipareyó soso ŋurukiso yereyaró.
23 Nati’imaim veya bai’ab na’atube ma’am ufunamaim ihamiyih, i na Galasia, Firigia imaim run tit bai’ufununayah kaufair itih.
24 Ko Juda uni Aleksandria yendé moŋgo qu ka, owí muko Apolos, ŋundo Efesus yendémo ŋuno maheró. Eneŋo mande yewero murí ŋuko kekere qu naŋge, ko Anutu koro sokome ŋuiŋomukaró.
24 Jew orot ta wabin Apollos, ana tafaram Alexandria imaim tufuw, basit nati ana veya’amaim i na Ephesus tit. Iti orot binan isan i ana siwar bai, naatu Buk wanawanan etei i so’ob kwanekwan.
25 Komo kumimbo Uni Parámimboro khe quro iŋo-iŋo inaŋgurí, ko newondímbo wimbí tero Yesu koro mande okeyá ta unipare rondaqe yunoyara. Quko Jonko sono re yunoyara murí ŋu naŋge iŋaró.
25 Regah ana ef isan i hio’baiy gewas naatu sabuw afa Jesu isan bi’obaiyih, ana itinin i orot so’obayan sawar etei so’ob eo na’atube. Naatu tur abisa eo i men ta sa’ir, baise i ana so’ob i John ana bapataito akisin so’ob.
26 Asa hurí rero Juda koro huru-huru yanooro kondé yiníqo, Prisila koya Akwila koya iŋoro rero Anutu koro khe ŋu okeyá ta roneneŋoro witúŋariyó.
26 Kou’ay Bar wanawanan itafofor binan. Baise Priscilla Aquila hairi nati’imaim hima’am tur hinonowar ufunamaim hibai bairi hin hai bar God ana ef anababatun hikubunabuna gewas nowar.
27 Naru kano Apolosko Akaia mirawore uyarewero ye iŋoní uni topo ŋundo iŋo-iŋoyó wikundiyoro sokome ka nakayáŋoro iŋo-iŋo rewero unipare ŋuno yaŋgurí ŋu yunaŋgurí. Uni ŋa ri qembe, ye nakayáŋaŋgurí. Asa ŋuno uyaro enendo unipare samaka-samaka tuwóworeiŋondutu taŋgurí qambu ŋu samaka yereró.
27 Apollos ana not bogaigiwas Akaiya namih binotanot ana veya, tuwahinah koufair hitin naatu fef hikirum auman hitin bai na Akaiya tit, saise bai’ufununayah nati’imaim hima’am ana merar hitay. Na titit ana veya sabuw iyab God ana manaw ana kabeberamaim hina bai’ufununayah himamatar baibais gagamin maiyow itih.
28 Dokoro kondé kaŋero Juda unindo iŋo-iŋoye koroqe qu roneneŋoro Anutu koro sokome ŋu rondaqero, Yesu ŋuko Kristo ŋu, yero witú yereró.
28 Anayabin Jew sabuw hibifufuwen isan bebeyanamaim tur fokarin gam iuwih naatu God ana turamaim kubunabuna hai tur eowen eo, “Turobe Jesu i Roubininenayan.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.