2 Coríntios 1

Iyo New Testament (NCA_WBT) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 No Pol, noko Anutuko rokó niriní Kristo Yesukoro asáŋowí unitunoqanowó. Noya topone Timoti koya sokome ŋa nakayáŋaro Anutu koro huru-huru Korin yendémo ŋuno yoteŋgoŋuno uyaró. Ŋuya unipare meté horésoso Akaia mirasinayoteŋgo ŋu ŋuya ŋuno uyaró.
1 Ayu Paul God ana kokomaim Keriso Jesu ana turabarayan amatar naatu it turat Timothy airi kwa ekalesia sabuw tafaram Corinth kwama’am naatu God ana sabuw etei tafaram Akaiya wanawanan kwama’am isa fef akirum abiyafar.
2 Noreŋo Awanani Anutu koya Uni Paráminani Yesu Kristo ŋundo ye samaka-samaka tuwó yunori newondeye ime yoweya.
2 Ayoyoban God it Tamat naatu Regah Jesu Keriso’one manaw kabeber naatu tufuw kwa etei isa nama.
3 Nondo Anutu koro owí hokoteno. Eneko Uni Paráminani Yesu Kristokoro Anutuyó ko eneŋo Iwí. Eneko sikí ŋuro simburí, ko newondenani rukisoyote ŋuro simburí.
3 God it Tamat naatu ata Regah Jesu Keriso Tamah, ana merar tanay anayaabin kabeber ana’an ine enan naatu ata baibais etei ana God.
4 Quhurí kumi noreno tunoqiníqo, newondenani rukisoyoyote. Ŋunde tiní norendo eneŋo murí howero dani uni ka quhurí kate-kate teyote ŋu newondeye rukisoyoyowato.
4 Ata yare moumurih na’in wanawanah tarur i koufair koubainunub ebitit, imih nati koufair koubainunub ta’imon God it bitit, karam sabuw iyab yare koun hiyen tere’er koufair koubainunub tanitih.
5 Qeni, Kristoko kowe surumí parámi korowaró, asa nore ŋuya kowe surumí ŋundiro parámi korowoyoteto. Ŋunde naŋge yeŋo newondeye Kristowore parámi rukisoyoyoteto.
5 Anayabin Keriso ana bai’akir bairi tafafaram na’atube God ana koufair Keriso wanawananamaim ata koufair boro gagamin na’in nakarsuwei nare tanab.
6 Nore quhurí ka korowowato tiníqo, ŋuko yeŋo newondeye rukisoyoní Anutuko rambaruru koŋgo ye yoreweya. Ko Anutuko newondenani rukisoyoyote tiníqo, ŋu ŋuyako newondeye rukisoyoníqota ye quhurí ŋu korowoyoteŋgo quno ŋuno kondé kaŋewaŋgo.
6 Aki abi’akir i kwa a koufair naatu a yawas bain isan. Aki koufair abaib kwa auman boro koufair kwanab yate nanub nawainabi a yawas kwanab. Nati bai’akir ta’imon aki na’atube wanawanan arun asora’ub.
7 Ŋande iŋoteto, ye noreya kowe surumí ŋu korowoyoteto, asa ko Anutuko yeya noreya newondenani rukisoyoyoweya. Ŋunde ŋuroko ŋande iŋomukoteto, ko yendo meté yowaŋgo.
7 Imih kwa isa aki nuhifot ama’am, anayabin Keriso ana bai’akir turin kwabaib isan boro God ana koufair nit Keriso wanawananamaim.
8 Hamó, uni topo, quhurí ka noreno Esia mirakoŋuno tunoqaró ŋuro iŋoyi.Quhurí parámi horé ŋundo nore noriní umbuto wimbunani hamó horé takaró. Ŋunde ŋuro, hamó khumowato, ye iŋatowó.
8 Taitu tuwai’inah aki akokok kwanaso’ob tafaram Asia wanawanan aki hai fokarih kakafih wanawanan arun bai’akir gagamin maiyow abai anot i boro ata morob.
9 Hamó, topé piyimi ka rero khumowato, ye iŋatowó. Quko ŋuro murí ŋuko ŋandiro, asa noreŋo wimbunani ŋuro kama iŋowato. Kini, Anutuko uni khumowí yoriní otoqoyoteŋgo ŋuro wimbí ŋuro iŋowato naŋge.
9 Turobe, aki naniyi atatam i morob isan hirubin. Baise iti namamatar i ebi’obaiyit it men taiyuwit tanitutumit, baise God tanitumitum i akisinamo murumurubih ebimisuruwih.
10 Enendo o piyimi horé ŋundo nore nuroní khumowero qu noŋgo noraró, ko imemoŋgo ŋuya noreweya. Ŋande hamó iŋoyoteto, ko enendo yate-yate rambaruru koŋgo noreyoweya.
10 Morob kakafin wan ayenabo botaiti atit, naatu boro nabotaiti anatit maiye. I tafanamaim aki ai nuhifot i boro na’atuka nabotaititi anatit.
11 Ye ŋuya nore samaka nereweya koro hariri ti qembe. Ŋunde tiqo, Anutuko unipare parámi ŋuro haririye iŋoro nore samaka niriní unipare kumimbo noreŋo Anutu yuŋgunaŋowaŋgo.
11 Na’atube kwa a yoyobanamaim aki kwanibaisi. Saise God boro a yoyoban niya’afuten naatu aki nigegewasini, naatu sabuw moumurin maiyow God boro ana merar hinay aki bigegewasini isan.
12 Hamó, norendo newondenanimo hamó-hamó niŋgu-niŋgu teyoteto. Dokoro, Anutuko otete sopowero quro iŋo-iŋonani riní murí meté horé ŋuya murí hamó ŋuya howero nokono ŋano khe u-unani meté howeyato. Iyo, unindoro iŋo-iŋoyemo khe ŋu kama howeyato. Anutuko samaka-samaka tuwónunoní ŋunde tatowó. Ko ye keweroyemo murí meté ŋu hamó horé howeyatowó.
12 Aki aora’ara’at anayabin iti tafaramaim ama’am ai not iu’uwi aiyawas naatu ai baita’ay kwa bairit i kakafiyin naatu mutuforomaim asisinaf. Aki ai sinaf etei i Godane men tafaram ana ukwar rerekab, baise God ana manaw ana kabeberamaim.
13 Qeni, norendo mande ka ye weyoro iŋoyi tondaŋewero mepémo kini qu kama nakayáŋoyoteto. Asa ko itaka mande ŋuro murí kumi naŋge iŋoyi tondaŋeyote. Quko hamó ŋande iŋoyoteno, imemoŋgo soso iŋoyi tondaŋeweya. Ŋande iŋoyi tondaŋeweya, ko Uni Parámi Yesu koro naruyómo ŋuno yeŋo niŋgu-niŋgu tewato, ŋunde qembe yendo noreŋo niŋgu-niŋgu tewaŋgo.
13 Anayabin aki fef kwa isa akikirum tur etei i mutufor naatu rereb yah karam kwaniyab boro naniyan kwanab.
14 — ausente —
14 Abisa boun akikirum kwanabiyab boro men naniyan kwanab, baise Ata Regah Jesu namatabir nanan ana veya boro kwanaso’ob, aki isai boro kwanaora’ara’at, naatu aki auman boro kwa isa ana’ora’ara’at.
15 Ŋuro kondé iŋoyano, asa ko, koretero yeno uyarewano, ye iŋanowó. Ŋunde tero yendo naru irisa quno ŋuno o meté mu rewaŋgo.
15 Anayabin iti isan ayu aitumatum, ayu ayakitifuw wan kwa aninanawani saise kwa agewasin boro tafan tanaya’abar.
16 Koretero yiyoro yoroto toŋero Masedonia mirakouyaro rohoréŋoro kaŋuya yeno mahewano. Ŋunde maheweqo, yendo samaka nerero nori Judia mirako uyarewano.
16 Ayu akokok ef aumatan au Masedonia ananan anarun ana’iti naatu Masedonia’ane anamamatabir boro anarun ana’iti. Imaibo kwa boro au ef isan kwanibaisu anan Judea.
17 Quko ye date iŋoteŋgo? Nondo ŋundiro kina ye iŋoro khe ŋu howewano, peka? Nondo kowene saŋaní naŋge howero mande hamó mu kama yero naru kanata quno ŋuno, “Iyo,” koya, “Kini,” koya irisa-irisa yeyoteno, peka? Ŋunde kini.
17 Kwa boro iti na’atube kwanao, namihibe ma yayakitifuw naatu kwahihir ema’am. Kwanotanot ayu orot babin teo tibibasit naatu sinafu’e tema’am i orot ta?
18 Anutuko eneŋo mandí ŋu naŋge howeyote. Ŋunde naŋge no mande hamó naŋge ye yimiroyoteno; “Iyo,” koya, “Kini,” koya irisa-irisa kama yeyoteno.
18 God ana tur mar etei turobe eo, imih aki ai tur kwa isa ao i turobe men baifuwen.
19 Dokoro Anutu koro Naŋuní ŋu, Yesu Kristoŋuko yeŋo “Iyo” koya “Kini” koya irisa-irisa kama tunoqaró. Kini. No, Sailas, Timoti, norendo ye keweroyemo Naŋuní ŋuro yesowatowó, ko Anutuko enewore, “Iyo,” yimiraró naŋge.
19 Anayabin God Natun Jesu Keriso isan kwa wanawanamaim ayu Silas naatu Timothy abibinan i turobe, men baifuwen.
20 Dokoro do mande ka Anutuko kusiyaró ŋuko soso Naŋuníwore, “Iyo,” ye yimiraró naŋge. Ŋunde ŋuroko norendo enewore, “Ŋu hamó,” yero Anutu owí hokoyoteto.
20 God ana’omatanen etei i Keriso wanawananamaim hina hiturobe. I wabin i “Turobe.” Imih i wanawananamaim aki “Amen” a’o God wabin abobora’ara’ah.
21 Anutu eneŋombo noreya yeya yoriní Kristo quroyómo kondé yoteto. Anutuko nore rokó yerero
21 God akisin sinafit kwa aki bairit yanowahit Keriso wanawananamaim tababatkikin,
22 eneŋo rokóŋo ŋunde noreno raró, ko Yuqa Surumí ŋuko o meté horé siyowato ŋuro rokó qembe ŋu newondenanimo re rotaró.
22 I nowanamih ikwahit naatu Anun Kakafiyin dogorotamaim iwan na’atube, i anababahor abistan gewasin boro uf enanan isan.
23 No mande ka yewe teteno, ko Anutu eneŋombo mandene riní kondéreyote, asa komo no Korin yendémo yeno kaŋuya kama uyarenowó, quhurí ye yunowano koro.
23 God i ayu au sifroubonenayan na’atube, ayu dogorou wanawanan i so’ob. Ayu akokok kwa aniyaturi imih boro men anamatabir maiye anan Corinth.
24 Hamó, norendo yeŋo iŋondutuye kondé kama sopoyoteto. Kini, noreya yeya kho kopo tero niŋgu-niŋgu tewato. Dokoro ye iŋondutu metéwore naŋge kondé kaŋewaŋgo.
24 Aki men kwa abaitumatum anunufuruw, baise bairit tanabow a yasisir isan, anayabin baitumatumamaim kwababatkikin.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.