Romanos 2

Ja jembyʉ kajxy'átypyʉ mʉdʉ Jesukristʉkyʉjxm: El Nuevo Testamento de nuestro Señor Jesucristo en el mixe de Juquila (MXQNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Pa̱a̱ty mij diꞌibʉ wiinkpʉ mbekyꞌijxypy, kyaj mij xymyʉdaty ja nayñimaꞌxʉ oy mdimpʉnꞌa̱jtpʉ, jaꞌa ko wiinkpʉ xypyekyꞌixy, kʉꞌʉm mij mnaydyuknika̱jxpétyʉty, mʉt ko yʉꞌʉ mdimtiimpy diꞌibʉ yʉꞌʉ nandʉꞌʉn tyiimpy.
1 Meu amigo, não importa quem você seja, você não tem desculpa quando julga os outros. Pois, quando você os julga, mas faz as mesmas coisas que eles fazem, você está condenando a você mesmo.
2 Yajxón nnija̱ꞌa̱m ko Dios tyukkumʉdowaampy nidʉgekyʉ pojpʉ tuumbʉ es ko Dios pyayoꞌoyaampy nidʉgekyʉ tuknáxʉty dʉꞌʉn éxtʉm tyʉyꞌa̱jtʉnʉty.
2 Nós sabemos que Deus é justo quando condena os que fazem essas coisas.
3 Es mij ko xypyayoꞌoy ja wiinkpʉty es nandʉꞌʉn mꞌadʉꞌʉtsy éxtʉm yʉꞌʉn, ¿ti mjʉna̱a̱mp xytyijy ko mnitsoꞌogʉt ko ja Dios dyaka̱ꞌa̱ñ ja tʉydyuꞌunʉnʉ?
3 Mas você, que faz as mesmas coisas que condena nos outros, será que você pensa que escapará do julgamento de Deus?
4 ¿O kyaj xymyʉjpʉjtaꞌaky ja tsyojkʉn es ja myaꞌxtujkʉn ja Dios, ni xykyapekyʉ kwentʉ ko jaꞌa dʉꞌʉn jyatiimpy esxyʉp mjodʉmbityʉ?
4 Ou será que você despreza a grande bondade, a tolerância e a paciência de Deus? Você sabe muito bem que ele é bom e que quer fazer com que você mude de vida.
5 Nʉgoo mjantsykyujuunʉty es kyaj xyajtʉgátsy ja mjot mwinma̱ꞌa̱ñ, es pa̱a̱ty mdukmujkʉnʉ ja tʉydyuꞌunʉn kʉꞌʉm es xykyumʉdówʉt ko Dios tpayoꞌoyʉt ja naxwíñʉdʉ ja̱ꞌa̱yʉty tʉyꞌa̱jtʉn mʉʉt.
5 Mas o seu coração é duro e teimoso. Por isso você está aumentando ainda mais o castigo que vai sofrer no dia em que forem revelados a ira e os julgamentos justos de Deus,
6 Tʉyꞌa̱jtʉn ko Dios myoꞌoyaampy niduꞌuk niduꞌuk éxtʉm pya̱a̱dʉdʉ.
6 pois ele recompensará cada um de acordo com o que fez.
7 Myoꞌoyaampy ja jyikyꞌa̱jtʉn winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ ja diꞌibʉ mʉdʉ maꞌxtujkʉn tyuundʉp ja oybyʉ es pyanʉjxtʉp ja oyꞌa̱jtʉn es ja windsʉꞌkʉn es diꞌibʉ yajtukjikyꞌátʉp winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ;
7 Deus dará a vida eterna às pessoas que perseveram em fazer o bem e buscam a glória , a honra e a vida imortal .
8 per mʉt ja ꞌyakʉ tyʉydyunaampy ja nʉgoo kʉxkoobʉty es diꞌibʉ kyaj tkuydyuna̱ꞌa̱ñ ja tʉyꞌa̱jtʉn, diꞌibʉ jaꞌayʉ pyanejxypy ja axʉkꞌa̱jtʉn.
8 Mas fará cair a sua ira e o seu castigo sobre os egoístas e sobre os que rejeitam o que é justo a fim de seguir o que é mau.
9 Mina̱a̱mp ja ayoꞌon es ja mʉk xaj ok xajʉn mʉt nidʉgekyʉ taadʉty diꞌibʉ tyuundʉp ja axʉʉkpʉ, tim jawyiin mʉt ja diꞌibʉ israelítʉty, per nandʉꞌʉn mʉt ja diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty.
9 Haverá sofrimentos e aflições para todos os que fazem o mal, primeiro para os judeus e também para os não judeus.
10 Per niꞌigʉ Dios myoꞌoyaampy ja mʉjꞌa̱jtʉn, windsʉꞌkʉn es agujkꞌa̱jt jotkujkꞌa̱jtʉn nidʉgekyʉ diꞌibáty tyuundʉp ja oybyʉ, tim jawyiin mʉt ja diꞌibʉ israelítʉty, per nandʉꞌʉn mʉt ja diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty.
10 Mas Deus dará glória, honra e paz a todos os que fazem o bem, primeiro aos judeus e também aos não judeus.
11 Mʉt ko ja Dios kyaj tuꞌugʉ ja̱ꞌa̱y ttseky es jatuꞌuk kyaj.
11 Pois ele trata a todos com igualdade.
12 Pes diꞌibáty kyaj ꞌyisraelítʉty, kyaj tmʉdattʉ tadʉ Moisesʉ ꞌyanaꞌamʉn. Pa̱a̱ty ko pyekytyundʉ, yajtukkumʉdówdʉp, per kyaj éxtʉmxyʉp tnijáwʉdʉ wiꞌix ja Dios tꞌaneꞌemy. Per ja israelítʉty myʉda̱jttʉbʉ tadʉ anaꞌamʉn. Pa̱a̱ty ko tkamʉmʉdowdʉ ja anaꞌamʉn es pyojpʉtúndʉ, yajtukkumʉdówdʉp éxtʉm ja anaꞌamʉn jyʉnaꞌañ.
12 Todos aqueles que pecam sem conhecer a lei de Deus se perderão sem essa lei; mas todos aqueles que pecam conhecendo a lei serão julgados por ela.
13 Ja ja̱ꞌa̱y diꞌibʉ jyamʉdooꞌijtypy ja Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn es kyaj tkuydyundʉ, kyaj yʉꞌʉjʉty oy wyʉꞌʉmdʉ mʉt ja Dios, yʉꞌʉyʉ dʉꞌʉn oy wʉꞌʉmdʉp mʉt ja Dios diꞌibʉ kyuydyuundʉp éxtʉm ja ꞌyanaꞌamʉn jyʉnaꞌañ.
13 Porque as pessoas que Deus aceita não são aquelas que somente ouvem a lei, mas aquelas que fazem o que a lei manda.
14 Pes dʉꞌʉn, ko yʉ diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty ttundʉ éxtʉm ja anaꞌamʉn jyʉnaꞌañ, oy yʉꞌʉjʉty tkamʉda̱jtpʉdʉ ja Moisesʉ ꞌyanaꞌamʉn,
14 Os não judeus não têm a lei. Mas, quando fazem pela sua própria vontade o que a lei manda, eles são a sua própria lei, embora não tenham a lei.
15 yaꞌijxʉdʉp ko Dios tʉ pyʉjtákxʉdʉ ꞌyanaꞌamʉn ma̱ yʉ wyinma̱ꞌa̱ñ, esʉ jyot wyinma̱ꞌa̱ñ nandʉꞌʉn dyajkʉxeꞌegyʉ tya̱dʉ anaꞌamʉn, mʉt ko yʉ wyinma̱ꞌa̱ñʉty yajnidʉꞌxʉp ko peky yʉꞌʉ diꞌibʉ tyuundʉp es yaꞌoybyʉdsʉʉmʉp ko ttundʉ ja oybyʉ.
15 Eles mostram, pela sua maneira de agir, que têm a lei escrita no seu coração. A própria consciência deles mostra que isso é verdade, e os seus pensamentos, que às vezes os acusam e às vezes os defendem, também mostram isso.
16 Dʉꞌʉn tyuna̱ꞌa̱ñ jyata̱ꞌa̱ñʉty ja xʉʉ ko Dios Jesukristʉkyʉjxm tpayoꞌoyaꞌañ ja ja̱ꞌa̱yʉ ayuꞌudsyʉbʉ jyot wyinma̱ꞌa̱ñ, éxtʉm jyʉnaꞌañ ja oybyʉ ayuk diꞌibʉts nga̱jxwaꞌxypy.
16 E, de acordo com o evangelho que eu anuncio, assim será naquele dia em que Deus, por meio de Cristo Jesus, julgará os pensamentos secretos de todas as pessoas.
17 Per mij mjʉna̱a̱mp ko mꞌisraelítʉty, es xytyukmadaꞌaky ja Moisesʉ ꞌyanaꞌamʉn, es xytyukmʉj xytyukpa̱a̱dʉ ko mij mjaꞌaꞌátyʉty ja Dios.
17 O que dizer de você? Você diz que é judeu, confia na lei e se orgulha do Deus que você adora.
18 Mnija̱ꞌa̱p ja Diosʉ tsyojkʉn es xywyinꞌíxʉt ja oybyʉ, mʉt ko ja Dios ꞌyanaꞌamʉnʉ dʉꞌʉn tʉ mdukniꞌíxʉty.
18 Você sabe o que Deus quer que você faça e aprende na lei a escolher o que é certo.
19 Mnayjya̱ꞌa̱p ko tʉyꞌa̱jtʉn xyñijawʉ wiꞌixʉ wiints xyñʉꞌʉmoꞌoy xytyuꞌumoꞌoyʉt es wiꞌix xykyuja̱j xykyudʉꞌxʉt ja diꞌibʉ jʉdijtp kubiꞌits kuꞌook,
19 Você tem a certeza de que é guia dos cegos, luz para os que estão na escuridão,
20 es wiꞌix xyꞌʉwij xykya̱jxwíjʉt ja diꞌibʉ kyaj tjaygyúkʉdʉ, es wiꞌix xyaꞌʉxpʉ́kʉt ja ʉna̱ꞌkuꞌunk mʉt ko xymyʉdaty ja tʉyꞌa̱jtʉn es ja wijyꞌa̱jtʉn ma̱ Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn.
20 orientador dos que não têm instrução e professor dos jovens. Você está certo de que encontra na lei a apresentação completa do conhecimento e da verdade.
21 Pes éxtʉm mij myaꞌʉxpejkypy ja wiinkpʉty, ¿ti ko mganayyaꞌʉxpékyʉty mij kʉꞌʉm? Mij mjʉna̱a̱mp ko kyaj nmaꞌtsʉm, ¿es mmaꞌtsp mij?
21 Você, que ensina os outros, por que é que não ensina a você mesmo? Se afirma que não se deve roubar, por que é que você mesmo rouba?
22 Dʉꞌʉn mjʉna̱ꞌa̱ñ ko kyaj nyajtʉgoꞌoyʉm ja pʉjk úkʉnʉ wyindsʉꞌkʉn, ¿es myajtʉgeepy mij? Mij mꞌʉxtijpy ja agojwinnáx, ¿es tii, mmeꞌtsypy ja oorʉ es ja platʉ diꞌibʉ ijtp agojwinnáx tsya̱jptʉgótyʉ?
22 Se você diz que não se deve cometer adultério, por que é que você mesmo comete adultério? Você odeia os ídolos, mas rouba as coisas dos templos.
23 Mdukmʉj mdukpátʉp ko xymyʉdaty ja Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn, per kyaj xykyuydyúñ, es dʉꞌʉn kyaj xywyindsʉꞌʉgʉ Dios.
23 Você se orgulha de ter a lei de Deus, mas você é uma vergonha para Deus porque desobedece à sua lei.
24 Pes ja Diosʉ jyaaybyajtʉn dʉꞌʉn jyʉnaꞌañ: “Diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty myʉdʉgooydyʉp ja Dios mʉt miitskyʉjxmʉty israelítʉty.”
24 Pois as Escrituras Sagradas dizem: “Os não judeus falam mal de Deus por causa de vocês, os judeus.”
25 Tʉyꞌa̱jtʉnʉꞌʉ ko myajtsíky waanʉ ma̱ ja myedyʉjkꞌa̱jtʉn, mduꞌunxʉp oynʉꞌʉnʉn pʉn mguydyiimpy ja Moisesʉ ꞌyanaꞌamʉn. Per pʉn kyaj xykyuydyúñ, dʉꞌʉn éxtʉmxyʉp mgadimꞌyajtsujkpʉ waanʉ.
25 A circuncisão tem valor se você, que é judeu, obedecer à lei; porém, se não obedecer, é como se você não tivesse sido circuncidado.
26 Es pʉn diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty es kyaj tsyíkyʉty waanʉ, es pʉn kyuydyiimpy ja Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn, dʉꞌʉn ja Dios pyʉjtaꞌagyʉty éxtʉmxyʉp tʉ yajtsíky.
26 E, se um homem que não foi circuncidado obedecer aos mandamentos da lei, Deus o tratará como se ele fosse circuncidado.
27 Diꞌibʉ pyadiimpy ja Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn oyʉ naty kyatsíkyʉty waanʉ ma̱ yʉ yedyʉjkꞌa̱jtʉn, jaꞌa nʉjx dyajnigʉxeꞌeky ko pekymyʉʉt mij jaꞌagyʉjxm ko kyaj xykyuydyúñ ja anaꞌamʉn oy xyjamʉda̱jtpʉ kʉxja̱ꞌa̱y es mjatsikyꞌa̱jtpʉ waanʉ.
27 Assim vocês, judeus, serão condenados pelos não judeus, pois vocês desobedecem à lei apesar de terem essa lei escrita e de serem circuncidados, enquanto que os não judeus obedecem à lei, embora não sejam circuncidados.
28 Kyaj nikʉjxy ja ja̱ꞌa̱y ꞌyisraelitʉꞌattʉ ko yajtsíky waanʉ ma̱ yʉ yedyʉjkꞌa̱jtʉn esʉ ijxwʉꞌʉmʉn wyʉꞌʉmʉt ma̱ niniꞌx,
28 Portanto, eu pergunto: quem é judeu de fato e circuncidado de verdade? É claro que não é aquele que é judeu somente por fora e circuncidado só no corpo.
29 jaꞌagyʉjxm ja ja̱ꞌa̱y tʉyꞌa̱jtʉn ꞌyisraelitʉꞌattʉ pʉn wiꞌix ja ꞌya̱a̱ jyótʉty, pʉ́nʉ ijxwʉꞌʉmʉn myʉda̱jttʉp diꞌibʉ ja Espíritʉ Santʉ pʉjtákxʉdʉp, kyaj tyimjaꞌagyʉjxmʉty wiꞌix ja anaꞌamʉn jyʉnaꞌañ. Pʉn pʉ́n myʉda̱jtypy ja ijxwʉꞌʉmʉn ꞌya̱a̱jóty jyodoty, yʉꞌʉ dʉꞌʉn ja Dios myʉjja̱ꞌa̱p, kyaj yʉꞌʉdyʉ ja̱ꞌa̱yʉty.
29 Pelo contrário, o verdadeiro judeu é aquele que é judeu por dentro, aquele que tem o coração circuncidado; e isso é uma coisa que o Espírito de Deus faz e que a lei escrita não pode fazer. E o louvor que essa pessoa recebe não vem de seres humanos, mas vem de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.