Romanos 9
Juquila Mixe NT (MXQ_TBL) vs NAA
1 Extʉmʉ myʉduumbʉ Kristʉ, ngajxyʉdsʉ tʉyꞌa̱jtʉn es kyajts nꞌandaꞌaky. Ja Espíritʉ Santʉ anaꞌamp ma̱dsʉ nwinma̱ꞌa̱ñʉn es tʉyꞌa̱jtʉnʉts njʉna̱ꞌa̱ñ.
1 Digo a verdade em Cristo, não minto, e a minha consciência confirma isso por meio do Espírito Santo:
2 Ndimmʉda̱jttiibyʉts ja amay jotmay.
2 sinto grande tristeza e tenho incessante dor no coração.
3 Oyxyʉpts njatseky es ka̱jxpéky ndimꞌítʉt es kyajts nꞌokꞌijnʉt tiꞌigyʉ mʉdʉ Kristʉ pʉn oꞌoyʉpxyʉp es ttukꞌoyꞌáttʉt ja nmʉguꞌukꞌa̱jtʉm, ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty,
3 Porque eu mesmo desejaria ser amaldiçoado, separado de Cristo, por amor de meus irmãos, meus compatriotas segundo a carne.
4 ja Israelʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts dʉꞌʉn éxtʉm ʉj. Dios kyupʉjkʉdʉ éxtʉmʉ ꞌyuꞌungʉty es tyukꞌijxʉdʉ ja myʉjꞌa̱jtʉn es ttuuñ ja kajxyꞌátypyʉ mʉt yʉꞌʉ, es tmooydyʉ ja ꞌyanaꞌamʉn esʉ wya̱ndakʉn es wiꞌix twindsʉꞌʉgʉdʉt ja Dios.
4 São israelitas. A eles pertence a adoção, assim como a glória, as alianças, a promulgação da Lei, o culto e as promessas.
5 Nan yʉꞌʉdyʉ dʉꞌʉn ja tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja Abra̱a̱n, Isa̱a̱ esʉ Jakoob, es nandʉꞌʉn jyaꞌayꞌa̱jtʉngyʉjxm ꞌyijty tadʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja Kristʉ, oy jaꞌijty jyaDiósʉty diꞌibʉ anaꞌamp ma̱ diꞌibʉ jaaꞌa̱jtp tʉgekyʉ. ¡Waꞌan dyaꞌꞌawdaty ma̱ tʉgekyʉ it naxwíñʉdʉ winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ! Waꞌan dʉꞌʉnʉty.
5 Deles são os patriarcas, e também deles descende o Cristo, segundo a carne, o qual é sobre todos, Deus bendito para sempre. Amém!
6 ¡Per kyaj mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko Dios tʉ dyajtʉgátsy ja wya̱ndakʉn! Jaꞌa ko kyaj nidʉgekyʉ yʉ israelítʉty oj wyinꞌíxʉdʉ Dios éxtʉmʉ jyaꞌayʉn.
6 E não pensemos que a palavra de Deus falhou. Porque nem todos os de Israel são, de fato, israelitas,
7 Es nan ni yʉꞌʉ Dios tkaja̱ꞌa̱yꞌáty nidʉgekyʉ ja Abra̱a̱nʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱dsʉty, mʉt ko Dios tꞌanma̱a̱y ja Abra̱a̱n: “Yʉꞌʉyʉ dʉꞌʉnʉ tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ja Isa̱a̱ yajkwentʉpʉjta̱ꞌa̱gʉp éxtʉm mjaꞌajʉn.”
7 nem por serem descendentes de Abraão são todos filhos. Pelo contrário: “Por meio de Isaque será chamada a sua descendência.”
8 Tya̱a̱dʉ xytyuknija̱ꞌa̱m ko kyaj ja ja̱ꞌa̱y Dios ꞌyuꞌunkꞌátyʉty pʉnʉ wiꞌix pʉ́n ja tyʉʉmp ꞌya̱a̱ts ttukmíñ ttukja̱jtʉ, jaꞌa ja ja̱ꞌa̱y Dios uꞌunkꞌa̱jttʉp diꞌibʉ miin ja̱jttʉ ma̱ ja Dios tkuydyúñ ja wya̱ndakʉn,
8 Isto é, não são os filhos da carne que são filhos de Deus, mas os filhos da promessa é que são contados como descendência.
9 mʉt ko dʉꞌʉn wya̱ndaky: “Jʉmbítʉpts ma̱ ja tiempʉ tpa̱a̱dʉt esʉ Saarʉ tʉ naty dyajmín dyajja̱ꞌty tuꞌugʉ uꞌunguꞌunk.”
9 Porque a palavra da promessa é esta: “Por esse tempo voltarei, e Sara terá um filho.”
10 Es kyaj yʉꞌʉyʉty, nandʉꞌʉn ja Rebekʉ ꞌyuꞌunk majtskpʉ, tiꞌigyʉ tteetyꞌa̱jttʉ ja Isa̱a̱, ʉdsa̱jtʉm nꞌapteetyꞌa̱jtʉm.
10 E isto não aconteceu somente com ela, mas também com Rebeca, ao conceber de um só, de Isaque, nosso pai.
11 Oyʉ dʉꞌʉn, kyajnʉm natyʉ tya̱dʉ majtskpʉ uꞌunk myiñ jyaꞌty es ni tkatúñʉmʉ naty tii, ni yʉ oybyʉ es ni yʉ axʉʉkpʉ, jaꞌa ko tyúñʉty diꞌibʉ Dios tsyojk ko twinꞌijxy diꞌibʉ yʉꞌʉ kyupejkypy éxtʉmʉ jyaꞌayʉn,
11 E os gêmeos ainda não eram nascidos, nem tinham feito o bem ou o mal — para que o propósito de Deus, quanto à eleição, prevalecesse, não por obras, mas por aquele que chama —,
12 kyaj jaꞌagyʉjxm ko tuꞌuk tuꞌuk tii ttuñ tkatúñ, es ja Rebekʉ yaꞌꞌanma̱a̱y: “Yʉ mgaꞌaxkópk yʉꞌʉ tuumbʉꞌátʉdʉp ja mutskpʉ.”
12 quando foi dito a Rebeca: “O mais velho será servo do mais moço.”
13 Dʉꞌʉn éxtʉm ja Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ: “Ndsejpyʉts ja Jakoob, perʉ Esa̱ꞌuu kyaj.”
13 Como está escrito: “Amei Jacó, porém desprezei Esaú.”
14 ¿Tii mʉdʉ tya̱a̱dʉ mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko kyajʉ Dios ttuñ ja tʉyꞌa̱jtʉn? ¡Ni wiꞌix tsoo!
14 Que diremos, então? Que Deus é injusto? De modo nenhum!
15 Mʉt ko Dios tꞌanma̱a̱y ja Moisés: “Ʉj nmʉdátʉpts ja paꞌꞌayoꞌon mʉt ja diꞌibʉts ʉj nbaꞌꞌayowaampy, es nmʉdátʉpts ja maꞌxtujkʉn mʉt ja diꞌibʉts ʉj nmʉmaꞌxtukaampy.”
15 Pois ele diz a Moisés: “Terei misericórdia de quem eu tiver misericórdia e terei compaixão de quem eu tiver compaixão.”
16 Es dʉꞌʉn kyʉxeꞌeky ko diꞌibʉ Dios tyiimpy, dʉꞌʉn ttuñ mʉt ko yʉꞌʉ kʉꞌʉm pyaꞌꞌayowaampy, kyaj mʉt ko ja ja̱ꞌa̱yʉty dʉꞌʉn ttsoktʉ es ni mʉt ko ti oynʉꞌʉnʉn tʉ ttundʉ.
16 Assim, pois, isto não depende de quem quer ou de quem corre, mas de Deus, que tem misericórdia.
17 Mʉt ko ja Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ ko Dios tꞌanma̱a̱y ja Ejiptʉ ryey: “Pa̱a̱ty tʉ nbʉjtaꞌaky éxtʉmʉ rey es nyaꞌíxʉdʉts ma̱ mijʉn ja nmʉkꞌa̱jtʉnʉts es dʉꞌʉn yaꞌíxʉt ja nmʉjꞌa̱jtʉnʉts ma̱ nidʉgekyʉ naxwíñʉdʉ ja̱ꞌa̱yʉty.”
17 Porque a Escritura diz a Faraó: “Foi para isto mesmo que eu o levantei, para mostrar em você o meu poder e para que o meu nome seja anunciado em toda a terra.”
18 Tya̱a̱dʉ xytyuknija̱ꞌa̱m ko Dios yaꞌijxʉp ja pyaꞌꞌayoꞌon ma̱ diꞌibʉ yʉꞌʉ tsyejpy, es nandʉꞌʉn dyajkujuundaꞌaky diꞌibʉ yʉꞌʉ yajkujuunda̱ꞌa̱gaampy.
18 Logo, Deus tem misericórdia de quem quer e também endurece a quem ele quer.
19 Jaa da pʉ́nʉts xyꞌanʉʉmʉp: “Pʉn dʉꞌʉnʉ dʉꞌʉn, ¿wiꞌix mba̱a̱t ja Dios xypyekymyoꞌoyʉm oynʉꞌʉnʉn pʉn kyaj mba̱a̱t pʉ́n tjʉjpkuwa̱ꞌa̱gʉ diꞌibʉ Dios tsyejpy?”
19 Mas você vai me dizer: “Por que Deus ainda se queixa? Pois quem pode resistir à sua vontade?”
20 Esʉts ʉj nꞌadsoy: ¿Es mbʉ́nʉ dʉn mij ko dʉꞌʉn xyñiꞌow xyñiya̱a̱xʉ Dios? ¿Tii waꞌanʉ tuꞌts tꞌanʉʉmʉ diꞌibʉ yajkójʉp: “Ti kots mij dʉꞌʉn tʉ xypyotsy?”
20 Mas quem é você, caro amigo, para discutir com Deus? Será que o objeto pode perguntar a quem o fez: “Por que você me fez assim?”
21 Pes ja tuꞌts pojtspʉ yajkejpy ja tyexy tyazʉ éxtʉm yʉꞌʉ kʉꞌʉm ttseky. Yʉꞌʉ pátʉp dyajtúnʉt kujkwaꞌxy ja moꞌonts es tpótsʉt tuꞌugʉ jantsy oybyʉ diꞌibʉ myʉꞌuñaapy ja pʉjy, es jakujkwaꞌxy mba̱a̱t dyaꞌoyʉ tuꞌuk diꞌibʉ oywyiꞌix yajtúñ. Pes ja moꞌonts jyaꞌaꞌa̱jtypy yʉꞌʉ.
21 Será que o oleiro não tem direito sobre a massa, para do mesmo barro fazer um vaso para honra e outro para desonra?
22 Nandʉꞌʉn ja̱jtpʉ dʉꞌʉn, ja Dios pátʉp ttúnʉt diꞌibʉ yʉꞌʉ tsyejpy. Yakaampy tuꞌugʉ ijxpajtʉn wiꞌix ja tʉydyuꞌunʉn dyaky es dyaꞌixa̱ꞌa̱ñʉty ja ꞌyajkʉn es myʉmadak mʉt ja myaꞌxtujkʉnʉ tadʉ ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ yʉꞌʉ tyuknibʉjtákʉ es ñʉjxtʉt ayoodaknóty.
22 Que diremos, se Deus, querendo mostrar a sua ira e dar a conhecer o seu poder, suportou com muita paciência os vasos de ira, preparados para a destruição,
23 Nandʉꞌʉn pátʉp es dyaꞌíxʉdʉt yʉ myʉjꞌa̱jtʉn mʉt ja ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ yʉꞌʉ myʉda̱jtypy mʉt ja paꞌꞌayoꞌon, mʉt ko jawyíñʉbʉ naty yʉꞌʉ tʉ ttuknibʉjta̱a̱gʉ es nꞌijtʉm ma̱ myʉjꞌa̱jtʉn,
23 a fim de que também desse a conhecer as riquezas da sua glória nos vasos de misericórdia, que de antemão preparou para glória?
24 ʉdsa̱jtʉm, diꞌibátyʉ Dios wyoo es tpaꞌꞌayooy, kyaj jyeꞌeyʉty ja israelítʉty, per nandʉꞌʉn diꞌibʉty kyaj ꞌyisraelítʉty.
24 Estes vasos somos nós, a quem também chamou, não só dentre os judeus, mas também dentre os gentios,
25 Extʉm jyʉnaꞌañ ma̱ ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ Oseeʉs tkʉxja̱a̱y:
25 como também diz em Oseias: “Chamarei de ‘meu povo’ ao que não era meu povo; e de ‘amada’ à que não era amada.
26 Es nan jam jyʉnáñ:
26 E no lugar em que lhes foi dito: ‘Vocês não são o meu povo’, ali mesmo serão chamados ‘filhos do Deus vivo’.”
27 Es mʉt ja israelítʉty, ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ Isaiiʉ jyʉnáñ: “Oy ja israelitʉ ja̱ꞌa̱yʉty jyamayꞌa̱jtpʉdʉ ja tyʉʉmp ꞌya̱a̱dsʉty éxtʉm ja puꞌu jikymyejyñbyʉꞌa̱a̱y, jeꞌeyʉ waanʉ yʉꞌʉjʉty ñitsoꞌoktʉt.
27 Mas Isaías clama a respeito de Israel: “Ainda que o número dos filhos de Israel seja como a areia do mar, o remanescente é que será salvo.
28 Mʉt ko yʉ Nindsʉnꞌa̱jtʉm Dios tsojk es kexy kaꞌpxy tkuydyuunda̱ꞌa̱yaꞌañ yʉ ꞌyayuk ma̱ tʉgekyʉ ja naxwíñʉdʉ.”
28 Porque o Senhor cumprirá a sua palavra sobre a terra, de forma plena e em breve.”
29 Es éxtʉm nandʉꞌʉn ja Isaiiʉ jyʉnáñ jawyíñʉp:
29 Como Isaías já disse: “Se o Senhor dos Exércitos não nos tivesse deixado descendência, nós nos teríamos tornado como Sodoma e semelhantes a Gomorra.”
30 ¿Ti xytyukjaygyujkʉm tʉgekyʉ tya̱a̱dʉ? Pes xytyukjaygyujkʉm ko yʉ diꞌibʉ kyaj ꞌyisraelítʉty myʉbʉjkʉngyʉjxm oy wyʉꞌʉmdʉ mʉt ja Dios oy tkaꞌʉxta̱a̱ydyʉ es dʉꞌʉn ꞌyíttʉt mʉt ja Dios,
30 Que diremos, então? Que os gentios, que não buscavam a justificação, vieram a alcançá-la, a saber, a justificação que decorre da fé,
31 es ja israelítʉty sitʉy jyatunandʉ éxtʉm ja Dios tꞌaneꞌemy es dʉꞌʉnxyʉp oy wyʉꞌʉmdʉ mʉt ja Dios, per yʉꞌʉjʉty kyaj ttukꞌoybyʉdsʉʉmdʉ.
31 e que Israel, que buscava a lei de justiça, não chegou a atingir essa lei.
32 ¿Es ti ko tkatukꞌoybyʉdsʉʉmdʉ? Jaꞌa ko jyamada̱ꞌa̱gándʉ es ja Dios yajnitsoꞌogʉdʉt mʉt ja diꞌibʉ yʉꞌʉjʉty kʉꞌʉm tyuundʉp es kyaj mʉt jaꞌagyʉjxm ko ja̱ꞌa̱y tꞌaxá̱jʉdʉ Jesús éxtʉmʉ Yajnitsókpʉ, mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko yʉꞌʉ tyukkunajpʉdʉ.
32 Por quê? Porque não a buscou pela fé, mas como que por obras. Tropeçaram na pedra de tropeço,
33 Dʉꞌʉn jyajty mʉdʉ israelítʉty éxtʉm jyʉnaꞌañ ja Dios ma̱ ja jyaaybyajtʉn:
33 como está escrito: “Eis que ponho em Sião uma pedra de tropeço e rocha de ofensa, e aquele que nela crê não será envergonhado.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.