Mateus 25

Juquila Mixe NT (MXQ_TBL) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 ’Esʉ tadʉ tiempʉ ma̱ myina̱ꞌa̱ñ ja tsa̱jpótmʉdʉ kutujkʉn, dʉꞌʉn ja̱jtp éxtʉm nima̱jkʉ toꞌoxyʉna̱ꞌk diꞌibʉ wyijtsʉꞌktʉ ja lyamprʉ es tꞌawixtʉ ja pʉjkpʉ yedyʉjk.
1 "O Reino dos céus, pois, será semelhante a dez virgens que pegaram suas candeias e saíram para encontrar-se com o noivo.
2 Nimʉgoxkʉ tadʉ toꞌoxyʉna̱ꞌk kyuwinma̱ꞌa̱ñʉty es janimʉgoxpʉ kyaj.
2 Cinco delas eram insensatas, e cinco eram prudentes.
3 Diꞌibʉ kyaj yajxón twinma̱a̱ydyʉ, jaꞌa jeꞌeyʉ myʉnʉjxtʉ ꞌyaseytʉ diꞌibʉ jap lyamproty;
3 As insensatas pegaram suas candeias, mas não levaram óleo consigo.
4 es ja kuwinma̱ꞌa̱ñbyʉ oj tmʉnejxy niꞌigʉ ja aseytʉ, kyaj jyaꞌayʉty diꞌibʉ jap lyamproty.
4 As prudentes, porém, levaram óleo em vasilhas juntamente com suas candeias.
5 ’Es kom ja diꞌibʉ naty pʉka̱a̱mp kyajpʉ naty ñaja̱ꞌty, ta pyátʉdʉ ja tsuu. Ta myana̱jxtʉ niꞌamukʉ.
5 O noivo demorou a chegar, e todas ficaram com sono e adormeceram.
6 Es éxtʉm tsuꞌpʉn tmʉdooy kyajxy mʉk, es jyʉnaꞌañ: “¡Ta myiñ ja pʉjkpʉ yedyʉjk! Nʉjx jʉjpkuba̱a̱dʉdʉ.”
6 "À meia-noite, ouviu-se um grito: ‘O noivo se aproxima! Saiam para encontrá-lo! ’
7 Nidʉgekyʉ tadʉ toꞌoxyʉna̱ꞌk pyʉdʉꞌktʉ. Ta yʉ lyamprʉ tꞌʉxkujkʉdʉ.
7 "Então todas as virgens acordaram e prepararam suas candeias.
8 Net ja nimʉgoxkpʉ diꞌibʉ kyaj kyuwinma̱ꞌa̱ñʉty tꞌanma̱a̱ydyʉ ja nimʉgoxkpʉ kuwinma̱ꞌa̱ñbyʉ: “Meegyʉts waanʉ ja mꞌaseytʉ, mʉt ko tap kyʉjxnʉ yʉ nlámprʉdsʉ ꞌyaseytʉ es piꞌidsa̱a̱mp.”
8 As insensatas disseram às prudentes: ‘Dêem-nos um pouco do seu óleo, pois as nossas candeias estão se apagando’.
9 Es ja kuwinma̱ꞌa̱ñbyʉty ꞌyadsoodʉ: “Kyaj, mʉt ko kyaj tpa̱a̱dʉt esʉts ʉʉdsʉty nyajtúndʉt es ni miidsʉty. Nik nʉjxtʉ ma̱ tyeegyʉty es juydyʉ mjaꞌa.”
9 "Elas responderam: ‘Não, pois pode ser que não haja o suficiente para nós e para vocês. Vão comprar óleo para vocês’.
10 Es ma̱ naty ja nimʉgoxkpʉ tjuydyʉ ja aseytʉ, net jyajty ja pʉjkpʉ yedyʉjk. Ja toꞌoxyʉna̱ꞌk diꞌibʉ naty tʉ ñayꞌʉxkúkʉty, ta tyʉjkʉdʉ mʉt ja pʉjkpʉ ma̱ pyʉjkpʉnigaya̱ꞌa̱ndʉ. Ta ꞌyadijky ja tʉjk.
10 "E saindo elas para comprar o óleo, chegou o noivo. As virgens que estavam preparadas entraram com ele para o banquete nupcial. E a porta foi fechada.
11 Oknʉm jya̱jttʉ ja nimʉgoxkpʉ toꞌoxyʉna̱ꞌkʉty. Ta kyuga̱jxʉdʉ: “Windsʉ́n, windsʉ́n, yaꞌꞌawa̱ꞌa̱ts.”
11 "Mais tarde vieram também as outras e disseram: ‘Senhor! Senhor! Abra a porta para nós! ’
12 Es yaꞌꞌadsooy: “Kyajts miits nꞌixyꞌattʉ.”
12 "Mas ele respondeu: ‘A verdade é que não as conheço! ’
13 Net ja Jesús tꞌanma̱a̱ydyʉ ja ꞌyʉxpʉjkpʉty: —Wijy mꞌíttʉt, mʉt ko kyaj xyñijáwʉdʉ ti xʉʉ ti oorʉ nmina̱ꞌa̱ñʉts.
13 "Portanto, vigiem, porque vocês não sabem o dia nem a hora! "
14 ’Ma̱ myina̱ꞌa̱ñ ja tsa̱jpótmʉdʉ kutujkʉn, nandʉꞌʉn ja̱jtpʉ dʉꞌʉn éxtʉm tuꞌugʉ ja̱ꞌa̱y ko ñʉjxa̱ꞌa̱ñ wiink naxwíñʉdʉ, es twoodsooy ja tyuumbʉty es ttukkʉdʉjkʉ ja myeeñ.
14 "E também será como um homem que, ao sair de viagem, chamou seus servos e confiou-lhes os seus bens.
15 ’Niduꞌuk tmooy mʉgoxkʉ oorʉ meeñ es jatuꞌuk majtskʉ oorʉ meeñ es jatuꞌuk tuꞌugʉ oorʉ meeñ. Dʉꞌʉn tmooy niduꞌuk niduꞌuk éxtʉm mba̱a̱t tmʉmadaꞌaky. Ta net oj tsyoꞌonnʉ.
15 A um deu cinco talentos, a outro dois, e a outro um; a cada um de acordo com a sua capacidade. Em seguida partiu de viagem.
16 Ja diꞌibʉ ꞌyaxa̱jʉ ja mʉgoxkpʉ meeñ, ta tyʉjkʉ ajuuy adoꞌkpʉ mʉt ja meeñ. Ta nandʉꞌʉnʉn dyajganara̱jty.
16 O que havia recebido cinco talentos saiu imediatamente, aplicou-os, e ganhou mais cinco.
17 Nandʉꞌʉn diꞌibʉ yajmooy majtskʉ meeñ dyajganara̱jty nandʉꞌʉnʉn.
17 Também o que tinha dois talentos ganhou mais dois.
18 Es ja diꞌibʉ ꞌyaxa̱jʉ tuꞌuk, yuꞌts ja meeñ ma̱ tta̱jjujty ja nax.
18 Mas o que tinha recebido um talento saiu, cavou um buraco no chão e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 ’Tʉ naty oy jyajknʉ ko jyajty ja wyindsʉ́n. Ta tyʉjkʉ kwentʉtuumbʉ.
19 "Depois de muito tempo o senhor daqueles servos voltou e acertou contas com eles.
20 Jawyiin ttuuñ mʉt ja diꞌibʉ naty tʉ tmoꞌoy mʉgoxk. Ta tyukkʉdʉjkʉ ja tyuumbʉ jamʉgoxk ja meeñ niꞌigʉ, es ꞌyanma̱a̱yʉ: “Windsʉ́n, xymyooyʉts mʉgoxk, es tya̱a̱ jamʉgoxk diꞌibʉts tʉ nyajganaráty.”
20 O que tinha recebido cinco talentos trouxe os outros cinco e disse: ‘O senhor me confiou cinco talentos; veja, eu ganhei mais cinco’.
21 Net ja windsʉ́n tꞌanma̱a̱y ja tyuumbʉ: “A weenʉ. Oymyʉduumbʉ mij. Extʉm oy tʉ mduñ ma̱ waanʉ tʉ ndukkʉdʉkʉ, nꞌaktimtukkʉdʉ́kʉp waanʉ may. Min es nxondákʉm.”
21 "O senhor respondeu: ‘Muito bem, servo bom e fiel! Você foi fiel no pouco; eu o porei sobre o muito. Venha e participe da alegria do seu senhor! ’
22 ’Ok jyajty diꞌibʉ naty tʉ yajmoꞌoy majtsk. Ta tꞌanma̱a̱y ja wyindsʉ́n: “Windsʉ́n, xymyooyʉts majtsk, es tya̱a̱ jamajtsk diꞌibʉts tʉ nyajganaráty.”
22 "Veio também o que tinha recebido dois talentos e disse: ‘O senhor me confiou dois talentos; veja, eu ganhei mais dois’.
23 Ta ja wyindsʉ́n ꞌyanma̱a̱yʉ: “A weenʉ. Oymyʉduumbʉ mij. Extʉm oy tʉ mduñ ma̱ waanʉ tʉ ndukkʉdʉkʉ, nꞌaktimtukkʉdʉ́kʉp waanʉ may. Min es nxondákʉm.”
23 "O senhor respondeu: ‘Muito bem, servo bom e fiel! Você foi fiel no pouco; eu o porei sobre o muito. Venha e participe da alegria do seu senhor! ’
24 ’Es ko jyajty jatuꞌugʉ tyuumbʉ diꞌibʉ naty tʉ yajtukkʉdʉ́kʉ tuꞌugʉ meeñ, ta tꞌanma̱a̱y ja wyindsʉ́n: “Windsʉ́n, kom nnija̱ꞌa̱bʉdsʉ naty ko mꞌadsojkp, es ko mdsiky ma̱ kyaj tʉ mniꞌipy es xyajpʉdeꞌeky ma̱ kyaj tʉ xywyʉjwaꞌxy,
24 "Por fim veio o que tinha recebido um talento e disse: ‘Eu sabia que o senhor é um homem severo, que colhe onde não plantou e junta onde não semeou.
25 pa̱a̱dyʉts ndsʉꞌkʉ es tʉ ndá̱jʉts ja mmeeñ na̱a̱xóty. Pes tya̱a̱ diꞌibʉ mij mjaꞌaꞌa̱jtypy.”
25 Por isso, tive medo, saí e escondi o seu talento no chão. Veja, aqui está o que lhe pertence’.
26 Ja windsʉ́n tꞌadsooy ja tyuumbʉ: “¡Nuux, axʉk mʉduumbʉ! Es pʉn mnija̱ꞌa̱p kots ʉj ndsiky ma̱ts kyaj tʉ nniꞌipy es nyajpʉdeꞌegyʉts ma̱ts kyaj tʉ nwʉjwaꞌxy tii,
26 "O senhor respondeu: ‘Servo mau e negligente! Você sabia que eu colho onde não plantei e junto onde não semeei?
27 pa̱a̱ty tʉʉxyʉpts ja nmeeñ xypyʉjtákʉ ma̱ yʉ bankʉ, es kots tʉ njʉmbity, taaxyʉpts nꞌaxa̱jʉ nandʉꞌʉn ja nmeeñꞌajuydyúkʉts.”
27 Então você devia ter confiado o meu dinheiro aos banqueiros, para que, quando eu voltasse, o recebesse de volta com juros.
28 Ta ja windsʉ́n tꞌanma̱a̱y diꞌibʉ naty jápʉty: “Pʉjkʉdʉ tadʉ meeñ, es moꞌoy diꞌibʉ myʉda̱jtypy ma̱jk.
28 " ‘Tirem o talento dele e entreguem-no ao que tem dez.
29 Mʉt ko diꞌibʉ myʉda̱jtypy, aktimꞌyajmoꞌoyʉp es tmʉdátʉt waanʉ niꞌigʉ; es ja diꞌibʉ kyaj tmʉdaty, aktimꞌyajpʉjkʉdyaꞌayʉp diꞌibʉ oynʉꞌʉnʉn myʉda̱jtypy.
29 Pois a quem tem, mais será dado, e terá em grande quantidade. Mas a quem não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 Esʉ tya̱dʉ nduumbʉts diꞌibʉ kyaj ti ttsooty, jʉbijppʉdsʉ́mdʉ awa̱ꞌa̱tstúm ma̱ ja kootsꞌát, ma̱ ja̱ꞌa̱y jyʉꞌʉy ya̱ꞌa̱xtʉt es ñaydyʉtska̱a̱dʉdʉt mʉt ja ayoꞌon.”
30 E lancem fora o servo inútil, nas trevas, onde haverá choro e ranger de dentes’ ".
31 Esʉ Jesús ꞌyakjʉnáñ: —Kots ʉj, ja Naxwíñʉdʉ Ja̱ꞌa̱yʉdyʉ Kyudʉnaabyʉ, nmínʉt mʉt niꞌigʉ mʉjꞌa̱jtʉn es juwʉdity mʉdʉdsʉ nꞌánklʉsʉty, nétʉts nꞌuꞌuñʉt ma̱ uñaaybyajn ma̱ts ʉj nyajkutuka̱ꞌa̱ñ.
31 "Quando o Filho do homem vier em sua glória, com todos os anjos, assentar-se-á em seu trono na glória celestial.
32 Nidʉgekyʉ naxwíñʉdʉ ja̱ꞌa̱yʉty ñaymyujkta̱ꞌa̱yʉdʉt ma̱ ʉjʉn, esʉts nyajnaywya̱ꞌxʉdʉts niduꞌuk niduꞌuk éxtʉm ja borreegʉ kwentʉꞌa̱jtpʉ dyajnaywyaꞌxyʉty ja byorreegʉ esʉ tsyiip awiingáty.
32 Todas as nações serão reunidas diante dele, e ele separará umas das outras como o pastor separa as ovelhas dos bodes.
33 Nbʉjta̱ꞌa̱gʉdʉts ja borreegʉ nꞌaga̱ꞌa̱ñdsyoo es ja tsyiibʉ nꞌana̱jñdsyoots.
33 E colocará as ovelhas à sua direita e os bodes à sua esquerda.
34 Nétʉts nꞌanʉʉmʉdʉt ja nborreegʉts diꞌibʉts nyaꞌijtypy nꞌaga̱ꞌa̱ñdsyoo: “Mindʉ miidsʉty diꞌibʉts ja nDeety tʉ kyunuꞌxʉdʉ. Axá̱jʉdʉ ja oyꞌa̱jtʉn ma̱ ngutujkʉnʉts diꞌibʉ Dios mduknibʉjta̱a̱gʉty extʉ ma̱ oj dyajkojy ja naxwíñʉdʉ.
34 "Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: ‘Venham, benditos de meu Pai! Recebam como herança o Reino que lhes foi preparado desde a criação do mundo.
35 Jaꞌa ko nmʉda̱jtʉts ja yuu es miits xyajka̱a̱ydyʉts, nmʉda̱jtʉts ja tʉʉdsʉ es miits xyajnʉꞌúktʉts, dʉꞌʉnʉts njʉdijty éxtʉm diꞌibʉ kyajpʉ jyʉʉn tyʉjk, es miidsʉts xymyooydyʉ ja̱jttákn,
35 Pois eu tive fome, e vocês me deram de comer; tive sede, e vocês me deram de beber; fui estrangeiro, e vocês me acolheram;
36 xytyʉgoyꞌa̱jtxʉts ja nwit es miidsʉts xymyooydyʉ, ijtʉts pa̱ꞌa̱m mʉʉt es miidsʉts oj xykyuꞌixtʉ, ijtʉts pujxndʉgóty es miidsʉts oj xykyuꞌixtʉ.”
36 necessitei de roupas, e vocês me vestiram; estive enfermo, e vocês cuidaram de mim; estive preso, e vocês me visitaram’.
37 ’Es diꞌibʉ jikyꞌa̱jt tʉyꞌa̱jtʉn mʉʉt xyꞌanʉʉmʉdʉpts: “Windsʉ́n, ¿na̱ꞌa̱ tʉ nꞌixtʉ myuꞌeegyʉty es tʉ nmoꞌoydyʉ mga̱ꞌa̱y mꞌukʉn, o na̱ꞌa̱ tʉ nꞌixtʉ xymyʉdaty ja tʉʉdsʉ es tʉ nyajnʉꞌuuktʉ,
37 "Então os justos lhe responderão: ‘Senhor, quando te vimos com fome e te demos de comer, ou com sede e te demos de beber?
38 o na̱ꞌa̱ tʉ nꞌixtʉ mjʉdity éxtʉm diꞌibʉ kyajpʉ tyʉjk, es tʉ nyajja̱jtta̱ꞌa̱ktʉ, o tʉ mdʉgoyꞌa̱jtxʉty ja mwit es tʉ nmoꞌoydyʉ,
38 Quando te vimos como estrangeiro e te acolhemos, ou necessitado de roupas e te vestimos?
39 o na̱ꞌa̱ tʉ nꞌixtʉ mbékyʉty es tʉ nguꞌixtʉ, o na̱ꞌa̱ tʉ mꞌity pujxndʉgóty es tʉ oj nguꞌixtʉ?”
39 Quando te vimos enfermo ou preso e fomos te visitar? ’
40 Es ʉj nꞌadsówʉdʉts: “Tʉyꞌa̱jtʉn nꞌanʉʉmʉdʉ ko ma̱ dʉꞌʉn xytyuundʉ mʉt oytyim diꞌibʉty nmʉguꞌugʉts, mduundʉ mʉt ʉj nandʉꞌʉn.”
40 "O Rei responderá: ‘Digo-lhes a verdade: o que vocês fizeram a algum dos meus menores irmãos, a mim o fizeram’.
41 ’Net ʉj nꞌanʉʉmʉdʉts diꞌibʉ nyaꞌijtypyʉts nꞌana̱jñdsyoo: “Mastúttʉgʉts miidsʉty diꞌibʉ tʉ yajka̱jxpóktʉ. Nʉjx ma̱ ja jʉnyaꞌangʉ winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ diꞌibʉ tʉ yajtuknibʉjta̱a̱gʉ es tjaaꞌátʉt ja mʉjkuꞌugópk es ja ꞌyánklʉsʉty.
41 "Então ele dirá aos que estiverem à sua esquerda: ‘Malditos, apartem-se de mim para o fogo eterno, preparado para o diabo e os seus anjos.
42 Jaꞌa ko nmʉda̱jtʉts ja yuu es miidsʉty kyajts xyajka̱a̱ydyʉ, nmʉda̱jtʉts ja tʉʉdsʉ es miidsʉty kyaj xyajnʉꞌúktʉts,
42 Pois eu tive fome, e vocês não me deram de comer; tive sede, e nada me deram para beber;
43 jʉdijtʉts éxtʉm diꞌibʉ kyajpʉ tyʉjk, es miidsʉty kyajts xymyooydyʉ ja̱jttákn, xytyʉgoyꞌa̱jtxʉts ja nwit es miidsʉty kyaj xymyooydyʉ, nmʉda̱jtʉts ja pa̱ꞌa̱m es ijtʉts pujxndʉgóty es miidsʉty kyajts oj xykyuꞌixtʉ.”
43 fui estrangeiro, e vocês não me acolheram; necessitei de roupas, e vocês não me vestiram; estive enfermo e preso, e vocês não me visitaram’.
44 ’Net jaꞌajʉty xyꞌadsówdʉdʉts: “Windsʉ́n, ¿na̱ꞌa̱ tʉ nꞌixtʉ mjʉdity myuꞌeegyʉty, o xymyʉdaty ja tʉʉdsʉ, o éxtʉmʉ diꞌibʉ kyajpʉ tyʉjk o kyajpʉ mwit, o tʉ mbékyʉty, o pujxndʉgóty es kyaj tʉ nbudʉkʉ?”
44 "Eles também responderão: ‘Senhor, quando te vimos com fome ou com sede ou estrangeiro ou necessitado de roupas ou enfermo ou preso, e não te ajudamos? ’
45 Es ʉj nꞌadsówʉdʉts: “Tʉgekyʉ diꞌibʉ kyaj tʉ xytyundʉ mʉdʉ oytyim diꞌibʉty nmʉguꞌugʉts, nan kyaj tʉ xytyundʉ mʉt ʉj.”
45 "Ele responderá: ‘Digo-lhes a verdade: o que vocês deixaram de fazer a alguns destes mais pequeninos, também a mim deixaram de fazê-lo’.
46 ’Netʉ tya̱a̱dʉty ñʉjxtʉt ma̱ ja tʉydyuꞌunʉnʉ winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ, per diꞌibʉ jikyꞌa̱jttʉp tʉyꞌa̱jtʉn mʉʉt, yʉꞌʉ nʉjxtʉp ma̱ ja jikyꞌa̱jtʉnʉ winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ.
46 "E estes irão para o castigo eterno, mas os justos para a vida eterna".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.