Lucas 16
Juquila Mixe NT (MXQ_TBL) vs ARIB
1 Nandʉꞌʉn ja Jesús tꞌanma̱a̱y ja ꞌyʉxpʉjkpʉtʉjk: —Jaa tuꞌuk ijtyʉ windsʉ́n mʉkja̱ꞌa̱y es myʉda̱jtypy tuꞌugʉ tyuumbʉ diꞌibʉ kywentʉꞌa̱jtypy ja jyikyꞌa̱jtʉn. Es ja mʉkja̱ꞌa̱y yaꞌꞌawa̱ꞌa̱nʉ ko yʉ tyuumbʉ ttuñ axʉʉk ja jyikyꞌa̱jtʉn.
1 Dizia Jesus também aos seus discípulos: Havia certo homem rico, que tinha um mordomo; e este foi acusado perante ele de estar dissipando os seus bens.
2 ’Net ja wyindsʉ́n myʉjwoojʉ es yajtʉʉjʉ: “¿Tii dʉnʉ tya̱a̱dʉ éxtʉm jyʉna̱ꞌa̱ndʉ mʉt mijts? Nꞌokwijtsʉm yʉ kwentʉ éxtʉm tʉ mduñ, jaꞌa ko kyaj nnakyyajtuna̱ꞌa̱ñ.”
2 Chamou-o, então, e lhe disse: Que é isso que ouço dizer de ti? Presta contas da tua mordomia; porque já não podes mais ser meu mordomo.
3 Net ja tuumbʉ ñayjyʉnanʉ kʉꞌʉm: “¿Titsʉ net ndúnʉp tyam? Yʉ nwindsʉ́nʉts xypyʉjkʉya̱a̱mbʉts yʉ nduungʉts. Kyajts nmʉdaty yʉ mʉja̱a̱ esʉts nnaxtúnʉt, es tsoydyuumbʉts nandʉꞌʉn esʉts nꞌamdówʉt yʉ limosnʉ.”
3 Disse, pois, o mordomo consigo: Que hei de fazer, já que o meu senhor me tira a mordomia? Para cavar, não tenho forças; de mendigar, tenho vergonha.
4 Net ñayjyʉnanʉ wyinma̱ꞌa̱ñóty: “Tʉts nnijawʉ wiꞌixʉts ndúnʉt es nmʉdátʉdʉts pʉ́nʉts xyꞌaxá̱jʉp ma̱ tyʉjk kots ʉj kyaj nduunk nba̱a̱dʉt.”
4 Agora sei o que vou fazer, para que, quando for desapossado da mordomia, me recebam em suas casas.
5 Net tmʉgajxy niduꞌuk niduꞌuk diꞌibʉ myʉniꞌxyꞌajtypy ja wyindsʉ́n. Ja jawyiinʉ dʉꞌʉn dyajtʉʉy: “¿Nʉꞌʉn xymyʉniꞌxyꞌáty ja nwindsʉ́nʉts?”
5 E chamando a si cada um dos devedores do seu senhor, perguntou ao primeiro: Quanto deves ao meu senhor?
6 Es jaꞌa ꞌyadsooy: “Jaꞌats nmʉniꞌxyʉty tʉgʉk mil litrʉ yʉ aseytʉ oliivʉ.” Net ja diꞌibʉ kywentʉꞌa̱jtypy ꞌyanma̱a̱yʉ: “Tya̱a̱ mneky. Uꞌuñʉ pojʉn es yajkoj jatuꞌuk es xypyʉjta̱ꞌa̱gʉt mil jakujm jeꞌeyʉ.”
6 Respondeu ele: Cem cados de azeite. Disse-lhe então: Toma a tua conta, senta-te depressa e escreve cinqüenta.
7 Es óknʉm dyajtʉʉy jatuꞌuk: “¿Nʉꞌʉn mij xymyʉniꞌxyʉty yʉ nwindsʉ́nʉts?” Es jaꞌa ꞌyanma̱a̱yʉ: “Iꞌpx tuktujk mil kilʉ yʉ triigʉ.” Es ja diꞌibʉ kywentʉꞌa̱jtypy ꞌyanma̱a̱yʉ: “Tya̱a̱ mneky. Yajkoj ja wiinkpʉ es xyákʉt jeꞌeyʉ iꞌpx majtsk mil.”
7 Perguntou depois a outro: E tu, quanto deves? Respondeu ele: Cem coros de trigo. E disse-lhe: Toma a tua conta e escreve oitenta.
8 Es ko ja wyindsʉ́n tnija̱ꞌa̱jʉ, net ñiga̱jxʉ oyʉ tadʉ tuumbʉ, jaꞌa ko kuwijy mʉt tadʉ wyinma̱ꞌa̱ñ. Es ja Jesús jyʉnáñ: —Ya̱ naxwiiñ, ta mayjyaꞌay diꞌibʉ jikyꞌa̱jtp jeꞌeyʉ meeñ ttsoktʉ es dyajnipata̱ꞌa̱ndʉ es myʉkja̱ꞌa̱yꞌata̱ꞌa̱ñ mʉt ja jyikyꞌa̱jtʉn. Es tadʉ adsojkpʉ kyuwijyʉty wiꞌix tyónʉt ma̱ ja wyindsʉ́n es tsyókʉdʉt ja myʉguꞌuktʉjk. Per ja ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ tyunándʉp éxtʉm ja Dios ttsekyʉn, kyaj dʉꞌʉn ꞌyadʉꞌʉtstʉ.
8 E louvou aquele senhor ao injusto mordomo por haver procedido com sagacidade; porque os filhos deste mundo são mais sagazes para com a sua geração do que os filhos da luz.
9 ’Dʉꞌʉnʉts miits nꞌanʉʉmʉdʉ ko ja pʉjtaꞌaky ya̱ naxwiiñ ma̱ ja ja̱ꞌa̱y diꞌibáty tyuundʉp ja axʉkꞌa̱jtʉn, yajtúndʉ yʉ pʉjtaꞌaky pʉn wiꞌix ja ja̱ꞌa̱y mʉʉt mnaymyáyʉdʉt es ko naty kyexy, net myajkupʉ́ktʉt ma̱ ja winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ tsʉna̱a̱ydyákn.
9 Eu vos digo ainda: Granjeai amigos por meio das riquezas da injustiça; para que, quando estas vos faltarem, vos recebam eles nos tabernáculos eternos.
10 ’Es pʉ́n kyuydyiimpy mʉt ja waanʉbʉ diꞌibʉ ja wyindsʉ́n tukmʉꞌijxʉp, nandʉꞌʉn tkuydyúñ mʉt ja maybyʉ. Es pʉ́n toomp waanʉ, nandʉꞌʉn tyoñ mʉt ja kajaabʉ.
10 Quem é fiel no pouco, também é fiel no muito; quem é injusto no pouco, também é injusto no muito.
11 Pa̱a̱ty pʉ́n kyaj tkuydyúñ diꞌibʉ wyindsʉ́n tukmʉꞌijxʉp ya̱ naxwiiñ, Dios nan kyaj myoꞌoyʉdʉt ja jotkujkꞌa̱jtʉn jam tsa̱jpótm.
11 Se, pois, nas riquezas injustas não fostes fiéis, quem vos confiará as verdadeiras?
12 Es pʉn miidsʉty kyaj yajxón xykyuydyundʉ diꞌibʉ yʉ mwindsʉ́n jyaꞌaꞌa̱jtypy, ¿wiꞌix xytsyeky es myajmoꞌoyʉt diꞌibʉ mij mjaꞌaꞌátʉp?
12 E se no alheio não fostes fiéis, quem vos dará o que é vosso?
13 ’Ni pʉ́n poꞌoduumbʉ mba̱a̱t tkamʉdúñ majtskʉ wyindsʉ́n. Jaꞌa ko pʉn tuump yajxón ma̱ ja wyindsʉ́n ja jawyiimbʉ, kyaj mba̱a̱t ñakytyúñ yajxón ma̱ ja myʉmajtskpʉ. Es pʉn ja myʉmajtskpʉ wyindsʉ́n tsyejpy niꞌigʉ es tyuñ yajxón mʉt yʉꞌʉ, kyaj mba̱a̱t ja jawyiimbʉ tnakymyʉdúñ. Pa̱a̱ty nꞌanʉʉmʉ miidsʉty ko kyaj mba̱a̱t xymyʉdúñ yʉ Dios pʉn mbʉjtákypy ja mwinma̱ꞌa̱ñ ma̱ ja meeñ.
13 Nenhum servo pode servir dois senhores; porque ou há de odiar a um e amar ao outro, o há de odiar a um e amar ao outro, o há de dedicar-se a um e desprezar o outro. Não podeis servir a Deus e às riquezas.
14 Es ja fariseeʉty diꞌibʉ ꞌyadsojktʉp ja meeñ tmʉdooꞌíttʉ tʉgekyʉ es ja Jesús ttukxiꞌiktʉ.
14 Os fariseus, que eram gananciosos, ouviam todas essas coisas e zombavam dele.
15 Net ja Jesús tꞌanma̱a̱ydyʉ ja fariseeʉty: —Miits mnayyajnáxʉdʉ éxtʉm diꞌibʉ jikyꞌa̱jtp tʉyꞌa̱jtʉn mʉʉt ma̱ ja mayjyaꞌayʉty. Per ja Dios kyaj mba̱a̱t xywyinꞌʉʉndʉ, jaꞌa ko yʉꞌʉ ñija̱ꞌa̱p ja mjot mwinma̱ꞌa̱ñ. Es pʉ́n naybyʉjtákʉp mʉj, Dios ꞌyʉxtijpy.
15 E ele lhes disse: Vós sois os que vos justificais a vós mesmos diante dos homens, mas Deus conhece os vossos corações; porque o que entre os homens é elevado, perante Deus é abominação.
16 ’Extʉ ma̱ jyikyꞌajty ja Fwank Yajnʉbajtpʉ ꞌyijty ja Moisesʉ ꞌyanaꞌamʉn es ja Diosʉ kyuga̱jxpʉty ja ꞌyʉxpʉjkʉn. Per óknʉm ma̱ yʉ Fwank es tyamba̱a̱t yajka̱jxwaꞌxy ja oybyʉ ayuk diꞌibʉ ñigajxypy ja Diosʉ kyutujkʉn, es mayjyaꞌay ꞌyʉxta̱a̱ydyʉp wiꞌix agwanʉ tyʉ́kʉdʉt ma̱ Diosʉ kyutujkʉn.
16 A lei e os profetas vigoraram até João; desde então é anunciado o evangelho do reino de Deus, e todo homem forceja por entrar nele.
17 ’Pʉn kyaj ꞌyoktuunnʉ ni tuk peky ja letrʉ diꞌibʉ jyaaꞌa̱jtypy ja Moisesʉ ꞌyanaꞌamʉn, jawyiin kyutʉgóyʉt ja tsa̱jp esʉ nax.
17 É, porém, mais fácil passar o céu e a terra do que cair um til da lei.
18 ’Pʉn tuꞌugʉ yedyʉjk myastutypy ja ñʉdoꞌoxy es pyeky mʉt ja wiinkpʉ, yajtʉgeepy ja pʉjk úkʉnʉ wyindsʉꞌkʉn. Es diꞌibʉ pʉjkp mʉt tuꞌugʉ toxytyʉjk diꞌibʉ tʉ ñaymyastuꞌudyʉty, nandʉꞌʉn yajtʉgeepy ja pʉjk úkʉnʉ wyindsʉꞌkʉn.
18 Todo aquele que repudia sua mulher e casa com outra, comete adultério; e quem casa com a que foi repudiada pelo marido, também comete adultério.
19 Es nandʉꞌʉn jatuꞌuk tmadyaꞌaky ja Jesús: —Jaa tuꞌuk ijty ja mʉkja̱ꞌa̱y es ja wyit tpʉjtaꞌaky ak oybyʉ. Es bom bom jyantsykyay jyantsyꞌiiky éxtʉm ja ja̱ꞌa̱y xyʉdúñ.
19 Ora, havia um homem rico que se vestia de púrpura e de linho finíssimo, e todos os dias se regalava esplendidamente.
20 Es jam tuꞌuk ijty nandʉꞌʉn ja yedyʉjk jantsy ayoop es txʉꞌaty Lázarʉ, diꞌibʉ naty ja niniꞌx tʉgekyʉ ak puꞌuts. Es jam yajmastúty ma̱ mʉkja̱ꞌa̱yʉ tyʉjk a̱a̱.
20 Ao seu portão fora deitado um mendigo, chamado Lázaro, todo coberto de úlceras;
21 Tya̱dʉ ayoobʉ ja̱ꞌa̱y, yʉꞌʉ jyanayyaꞌutsanʉ mʉt ja diꞌibʉ ka̱ꞌa̱p ma̱ ja mʉkja̱ꞌa̱yʉ myeesʉ. Es ja uk ñiwéyʉty ma̱jaty ja pyuꞌuts.
21 o qual desejava alimentar-se com as migalhas que caíam da mesa do rico; e os próprios cães vinham lamber-lhe as úlceras.
22 ’Es net ꞌyoꞌknʉ ja Lázarʉ, es ja anklʉs yajnʉjxʉ ma̱ ja Abra̱a̱n ꞌyity. Net ja mʉkja̱ꞌa̱y ꞌyeꞌky nandʉꞌʉn, es dyajnaxtʉjkʉdʉ,
22 Veio a morrer o mendigo, e foi levado pelos anjos para o seio de Abraão; morreu também o rico, e foi sepultado.
23 es ñejxy ayoodaknóty. Net ꞌyijxeꞌky es tꞌijxy ja Abra̱a̱n esʉ Lázarʉ.
23 No inferno, ergueu os olhos, estando em tormentos, e viu ao longe a Abraão, e a Lázaro no seu seio.
24 Ta yaxkeky: “¡Apteety Abra̱a̱n, paꞌꞌayoogʉts! Kax yʉ Lázarʉ es dyajxoogʉt yʉ kyʉꞌʉ jʉjp mʉt yʉ nʉʉ es min dyajxeemy yʉ nyaꞌanʉts, jaꞌa ko nʉgoots nꞌokꞌayoonʉ mʉk ma̱ tya̱dʉ jʉʉn.”
24 E, clamando, disse: Pai Abraão, tem misericórdia de mim, e envia-me Lázaro, para que molhe na água a ponta do dedo e me refresque a língua, porque estou atormentado nesta chama.
25 ’Es ja Abra̱a̱n ꞌyanma̱a̱yʉ: “Nitʉ, jamyats ko mij tʉ mꞌity oy ko tʉ mjikyꞌaty, es yʉ Lázarʉ tʉ ꞌyayoy. Yʉꞌʉ tyam jotkujkꞌa̱jtp, es mij mꞌayoy.
25 Disse, porém, Abraão: Filho, lembra-te de que em tua vida recebeste os teus bens, e Lázaro de igual modo os males; agora, porém, ele aqui é consolado, e tu atormentado.
26 Nandʉꞌʉn ja Dios tʉ tpʉjtaꞌaky tuꞌugʉ mʉj wok diꞌibʉ abeky xyaꞌijtʉm, es kyaj pʉ́n mba̱a̱t ñejxy jamdsoo es ni pʉ́n ya̱dsoo mba̱a̱t kyamíñ.”
26 E além disso, entre nós e vós está posto um grande abismo, de sorte que os que quisessem passar daqui para vós não poderiam, nem os de lá passar para nós.
27 ’Net ja mʉkja̱ꞌa̱y jyʉnáñ: “Tunʉ mayꞌa̱jtʉn, apteety Abra̱a̱n, kax yʉ Lázarʉ ma̱dsʉ ndeety yʉ tyʉjk
27 Disse ele então: Rogo-te, pois, ó pai, que o mandes à casa de meu pai,
28 ma̱ts nmʉdaty nimʉgoxktsʉ nꞌutsy, es tꞌanʉʉmʉt kʉdiibʉ ya̱a̱ myínʉt nandʉꞌʉn ma̱ tya̱dʉ ayoodákn.”
28 porque tenho cinco irmãos; para que lhes dê testemunho, a fim de que não venham eles também para este lugar de tormento.
29 ’Es ja Abra̱a̱n jyʉnáñ: “Yʉꞌʉjʉty myʉda̱jttʉp diꞌibʉ Moisés es ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ kyʉxja̱a̱ydyʉ. ¡Waꞌan tpadundʉ!”
29 Disse-lhe Abraão: Têm Moisés e os profetas; ouçam-nos.
30 ’Es ja mʉkja̱ꞌa̱y ꞌyadsooy: “Tʉyꞌa̱jtʉn, apteety Abra̱a̱n. Per pʉn niduꞌuk yʉ oꞌkpʉ jyikypyʉ́kʉt es ñʉjxʉt ma̱ yʉꞌʉjʉty, yʉꞌʉ yajtʉga̱jtsxʉp yʉ wyinma̱ꞌa̱ñ.”
30 Respondeu ele: Não! pai Abraão; mas, se alguém dentre os mortos for ter com eles, hão de se arrepender.
31 ’Es ja Abra̱a̱n ꞌyanma̱a̱yʉ: “Pʉn kyaj tpadúñ ja Moisesʉ ꞌyanaꞌamʉn es diꞌibʉ jyaaydyʉ ja Diosʉ kyuga̱jxpʉ, nan kyájʉm tmʉbʉ́kʉt oy jyajikypyʉjkpʉ tuꞌugʉ oꞌkpʉ.”
31 Abraão, porém, lhe disse: Se não ouvem a Moisés e aos profetas, tampouco acreditarão, ainda que ressuscite alguém dentre os mortos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.