João 12

Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Xjats ku wyɨnaty ja pa̱skɨ xøøw tkapa̱a̱tynɨm jadudujk xøøw, wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ojts ñijkxy jam Betania ma̱ kyuga̱jpɨ ja Lázaro, pøn ja wyɨnaty tø tyikjujkpyiky jadɨgojk.
1 Seis dias antes da Páscoa, foi Jesus a Betânia, onde vivia Lázaro, que ele ressuscitara.
2 Jamts ja aꞌux yꞌøyɨyɨɨꞌñ jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja yiktawɨndsøꞌøgɨ; ja Marta ja jam ojts wyɨngɨꞌɨyɨ, jøts ja Lázaro ja tmøøtkay møøt pøn jaty jamdɨ.
2 Deram ali uma ceia em sua honra. Marta servia e Lázaro era um dos convivas.
3 Wɨnets ja María tyikmiiñ kujkwaꞌkxy lyitrɨn ja aceite midi pa̱ꞌa̱kxuuꞌkp, jøts janch tsowɨ jaꞌ, jaꞌats ja ojts ttaja̱ꞌjxɨyɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús tyeky, jøts ja ñayjawya̱a̱yɨ ttuktatɨɨjch. Amuum ja tøjkjoojt pya̱ꞌa̱kxuuꞌkpøjkɨjxy.
3 Tomando Maria uma libra de bálsamo de nardo puro, de grande preço, ungiu os pés de Jesus e enxugou-os com seus cabelos. A casa encheu-se do perfume do bálsamo.
4 Jøts ja Judas Iscariote, midi ja Simón mya̱jnkɨp, midi ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús pyabøjkpɨꞌajtpy, jøts midi ja wyɨnaty køya̱kwa̱jnɨp, jaꞌats jadeꞌen wa̱a̱n:
4 Mas Judas Iscariotes, um dos seus discípulos, aquele que o havia de trair, disse:
5 ―¿Tiku yø pa̱ꞌa̱kxuuꞌkpɨ neꞌegɨ tø kyayiktøøky? Tɨgøøk magøꞌpxy denariɨn jeexyɨp tsowꞌaty, jøts ayoobɨ ja̱a̱ꞌy ja jeexyɨp yiktabudøkɨ.
5 Por que não se vendeu este bálsamo por trezentos denários e não se deu aos pobres?
6 Kajaꞌagøjxpɨp ja Judas jadeꞌen wya̱ꞌa̱ñ ku ja tpaꞌayøy ja ayoobɨ ja̱a̱ꞌy, pø ja meeñxɨ ja neꞌegɨ pyaꞌayøøpy. Ja wɨnma̱a̱ꞌñ ja yikyøꞌøpy ku ja myeech, jøts kumɨ jam ja wyɨnaty tkøjøꞌømꞌaty ja meeñꞌabøjkꞌɨɨꞌñ midiꞌibɨ ja myɨbabøjkpɨtøjk myøøtꞌa̱jttɨp, jøts ja amaaꞌtsk tyukpiky tyukøñ ja meeñ midi yikꞌejttɨp.
6 Dizia isso não porque ele se interessasse pelos pobres, mas porque era ladrão e, tendo a bolsa, furtava o que nela lançavam.
7 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús tnɨma̱a̱y:
7 Jesus disse: Deixai-a; ela guardou este perfume para o dia da minha sepultura.
8 Jaꞌa̱tpyɨm ayoobɨ ja̱a̱ꞌy, øy juunɨ jaty xmayꞌa̱ttɨt xpudøkɨdɨt; jøts øts, kaꞌ meets ja xumɨwɨnꞌejxkuna̱xt.
8 Pois sempre tereis convosco os pobres, mas a mim nem sempre me tereis.
9 Jøts ja israelɨt ja̱a̱ꞌy may tnɨmadowdɨ ku ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jam wyɨnaty Betania, jøts ja ojts tnɨnøjkxtɨ, kidi ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús nadyuꞌuk yikꞌejxwa̱mp, nayɨdeꞌen ja tꞌejxwa̱ꞌa̱ndɨ ja Lázaro pøn ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús wyɨnaty tø tyikjujkpyiky.
9 Uma grande multidão de judeus veio a saber que Jesus lá estava; e chegou, não somente por causa de Jesus, mas ainda para ver Lázaro, que ele ressuscitara.
10 Wɨnets ja teetywɨndsøndøjk tkajpxyꞌa̱jttɨ jøts ja nayɨdeꞌen tyimyikꞌooktɨt ja Lázaro,
10 Mas os príncipes dos sacerdotes resolveram tirar a vida também a Lázaro,
11 kumɨ jaꞌ ñamyayɨ ja pøky tjagyajp ku ja israelɨt ja̱a̱ꞌy ñawya̱ꞌkxyɨdɨ, jøts ja may pyuwa̱jtsnɨyɨdɨ jøts ja tjanchja̱ꞌwɨñɨdɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús.
11 porque muitos judeus, por causa dele, se afastavam e acreditavam em Jesus.
12 Xjats ɨdøꞌøn ja ja̱a̱ꞌdyɨ may ja jam wyɨnaty tø yja̱ꞌa̱ttɨ Jerusalén, jøts ja xyøba̱a̱twa̱ꞌa̱ndɨ ku ja pa̱skɨ xøøw; jøts ku kyɨmjabomꞌa̱jty, jats ja ojts tnɨja̱wɨdɨ jøts ku ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jam wyɨnaty yja̱ꞌa̱twa̱ꞌa̱ñ jaꞌabɨ ka̱jpkøjxp.
12 No dia seguinte, uma grande multidão que tinha vindo à festa em Jerusalém ouviu dizer que Jesus se ia aproximando.
13 Wɨnets ja tɨɨxy ja ojts tpoottɨ, jøts ja ojts ttapa̱tsowdɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús, yɨdeꞌen ja wya̱ndøø:
13 Saíram-lhe ao encontro com ramos de palmas, exclamando: Hosana! Bendito o que vem em nome do Senhor, o rei de Israel!
14 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús tpa̱a̱jty tuꞌuk ja buur jøts ja ojts ttawaꞌatspety, tyimbyatpy ɨdøꞌøn jadeꞌen sa̱m jap jaabyety nøkyijxpy:
14 Tendo Jesus encontrado um jumentinho, montou nele, segundo o que está escrito:
15 Meets Sión ka̱jpjotpɨt, kidi mjotmayꞌooktɨ;
15 Não temas, filha de Sião, eis que vem o teu rei montado num filho de jumenta {Zc 9,9}.
16 Kaꞌap ja pyabøjkpɨtøjk ja jatyɨ tja̱ꞌgyukɨdøø yøꞌøbɨ wɨnma̱a̱ꞌñ, østɨ jaanɨm ku ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús wyɨnaty tø cha̱jpajtnɨ. Jaanɨmts yø tja̱ꞌmyajtstøø jøts kudam yø tnɨgajpxy ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm ku ja jap jadeꞌen yja̱ꞌa̱yɨ, jøts tyimyjadeꞌents ja wyɨnaty tø yjaty kyubety.
16 Os seus discípulos a princípio não compreendiam essas coisas, mas, quando Jesus foi glorificado, então se lembraram de que isto estava escrito a seu respeito e de que assim lho fizeram.
17 Jøts ja ja̱a̱ꞌdyɨ midi ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús jam wyɨnaty møøt, ku ja tya̱xpɨdsɨɨmy ja Lázaro jap ooꞌkpɨ jutjøtpy, ku ja wyɨnaty tø tyikjujkpyiky jadɨgojk, jaꞌats ɨdøꞌøn jam tnɨmadya̱ktɨp sa̱ jaty ti jaty ja wyɨnaty tø tꞌejxtɨ.
17 A multidão, pois, que se achava com ele, quando chamara Lázaro do sepulcro e o ressuscitara, aclamava-o.
18 Patyts ɨdøꞌøn ja ja̱a̱ꞌy ojts tpa̱tsowdɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús, kumɨ tø ja wyɨnaty tnɨja̱wɨdɨ ja mɨla̱grɨꞌa̱jtɨn midi ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm wyɨnaty tø ttuñ.
18 Por isso o povo lhe saía ao encontro, porque tinha ouvido que Jesus fizera aquele milagre.
19 Xjats ja fariseotøjk agøꞌømyɨ ñawya̱jnɨdøø:
19 Mas os fariseus disseram entre si: Vede! Nada adiantamos! Reparai que todo mundo corre após ele!
20 Jøts ja ja̱a̱ꞌdyɨ midi jam wyɨnaty tø ñøjkxtɨ xøba̱tpɨ Jerusalén, jam ja wɨna̱a̱gɨndɨ pøn griegɨt ja̱a̱ꞌdyɨ.
20 Havia alguns gregos entre os que subiram para adorar durante a festa.
21 Jaꞌats jam tnɨmendɨ ja Felipe pøn kuga̱jpɨp Betsaida jam Galileɨt etjotp, jøts ja ojts tnøjmɨdɨ møkta̱ꞌa̱ky:
21 Estes se aproximaram de Filipe {aquele de Betsaida da Galiléia} e rogaram-lhe: Senhor, quiséramos ver Jesus.
22 Xjats ja Felipe ojts tnɨnijkxy ja Andrés jøts ja ttukmadøøy; wɨnets ja namajtsk tnɨnøjkxtɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús, jøts ja ojts ttukmadowdɨ.
22 Filipe foi e falou com André. Então André e Filipe o disseram ao Senhor.
23 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja ojts ñɨɨꞌmxyɨdɨ:
23 Respondeu-lhes Jesus: É chegada a hora para o Filho do Homem ser glorificado.
24 Tɨy janch ø nwa̱ꞌa̱ñ ku mee nnøjmɨ, jøts ku tuꞌuk ja ariinba̱jk kyaka̱ꞌa̱y na̱xjøtpy jadiꞌiñɨ ja ñaxy; pønɨ midiꞌits ka̱ꞌa̱p na̱xjøtpy, neꞌegɨ may ja wyɨmbijty ku ja wyɨndɨgøy.
24 Em verdade, em verdade vos digo: se o grão de trigo, caído na terra, não morrer, fica só; se morrer, produz muito fruto.
25 Nayɨdeꞌen ɨdøꞌøn meetsmɨ. Pøn kasa̱jatyɨm nayꞌejxɨp, pøn nabyaꞌayojɨp, kaꞌap ja mɨba̱a̱t ja nɨtsoꞌokꞌa̱jtɨn tpa̱a̱ty; pønts kanabyaꞌayojɨp, wan tjaty sa̱ yjaty øts køjxp, jaꞌats ɨdøꞌøn tpa̱a̱tp ja nɨtsoꞌokꞌa̱jtɨn.
25 Quem ama a sua vida, perdê-la-á; mas quem odeia a sua vida neste mundo, conservá-la-á para a vida eterna.
26 Pønɨ pøn øts xpabøjkpɨꞌa̱twa̱mp, wan ya̱ tmiñ jøts ø xmøøtwɨdettɨt xmøøtsøønɨdɨt. Yikajxa̱ꞌa̱kpts ɨdøꞌøn jaꞌ jam Dios wyɨngujkp.
26 Se alguém me quer servir, siga-me; e, onde eu estiver, estará ali também o meu servo. Se alguém me serve, meu Pai o honrará.
27 ’Janch tø øts ɨxya̱m ndyimyjotmaadyøkɨ; ¿jøts ti sa̱ ø nwa̱ꞌa̱nt? ¿Ja ti ja ø nwa̱ꞌa̱nt: “Dios Teety, kaꞌ øts jadeꞌen xyikja̱tt xyikubatt sa̱ øts ɨxya̱m nja̱twa̱ꞌa̱ñ ngubatwa̱ꞌa̱ñ”? Pø kaꞌaxɨ øts jaꞌ tø nnɨmiñ jøts øts jadeꞌen ngaja̱tt.
27 Presentemente, a minha alma está perturbada. Mas que direi?... Pai, salva-me desta hora... Mas é exatamente para isso que vim a esta hora.
28 Metsts Dios Teety tuꞌugyɨ ja mjaꞌ majada̱ꞌa̱kp.
28 Pai, glorifica o teu nome! Nisto veio do céu uma voz: Já o glorifiquei e tornarei a glorificá-lo.
29 Jøts ja ja̱a̱ꞌy midi jam wyɨnaty amɨdoodujktɨp, yɨdeꞌen ja wya̱ꞌa̱ndɨ jøts ku ja yꞌanaawɨ midi jadeꞌen wyɨnaty tø wyɨna̱ꞌa̱ñ, jøts pømbɨ wa̱mɨdɨp:
29 Ora, a multidão que ali estava, ao ouvir isso, dizia ter havido um trovão. Outros replicavam: Um anjo falou-lhe.
30 Wɨnets ja ñɨma̱a̱jyɨdɨ ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús:
30 Jesus disse: Essa voz não veio por mim, mas sim por vossa causa.
31 Ɨxya̱ts ɨdøꞌøn tø tyimyja̱ꞌa̱ty ja xøøw ja jumøjt ku ya̱ꞌa̱tpɨ na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy yiktɨɨdyuꞌundɨt, jøts ku nayɨdeꞌen yikpawopt ja mɨkuꞌ midi ya̱ na̱xwiiñ tnɨguba̱jkꞌa̱jtp ja kyaꞌøybɨ.
31 Agora é o juízo deste mundo; agora será lançado fora o príncipe deste mundo.
32 Jøts ku øts jam nøjkx nyikpɨkta̱ꞌa̱ky jam kruskøjxp, ñɨja̱wɨdɨp ja øy pøn jøts øts xjanchja̱wɨdɨt.
32 E quando eu for levantado da terra, atrairei todos os homens a mim.
33 Jaꞌats ɨdøꞌøn ja jadeꞌen yjatijpy sudso ja wyɨnaty yꞌookwa̱ꞌa̱ñ.
33 Dizia, porém, isto, significando de que morte havia de morrer.
34 Xjats ja mayja̱a̱ꞌy ja yɨdeꞌen yꞌadsoojøø:
34 A multidão respondeu-lhe: Nós temos ouvido da lei que o Cristo permanece para sempre. Como dizes tu: Importa que o Filho do Homem seja levantado? Quem é esse Filho do Homem?
35 Wɨnets ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús ja tnɨma̱a̱y:
35 Respondeu-lhes Jesus: Ainda por pouco tempo a luz estará em vosso meio. Andai enquanto tendes a luz, para que as trevas não vos surpreendam; e quem caminha nas trevas não sabe para onde vai.
36 Janchja̱ꞌwɨdɨk øts njaꞌ, pø øtsxɨ døꞌøn ñamyayɨ jadeꞌen sa̱m ja ja̱j, jøts ja̱a̱ktyimñaya̱mnɨmts øts xꞌejxtɨ xnɨja̱wɨdɨ jøts mee nja̱a̱kjaꞌbøkt.
36 Enquanto tendes a luz, crede na luz, e assim vos tornareis filhos da luz. Jesus disse essas coisas, retirou-se e ocultou-se longe deles.
37 Øy ɨdøꞌøn ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús wyɨnaty kawɨneꞌen tø tjatuñ ja mɨla̱grɨꞌa̱jtɨn jam mayja̱a̱ꞌy wyɨngujkp, jøts nɨ jadeꞌen ja kyayikjanchja̱wɨ.
37 Embora tivesse feito tantos milagres na presença deles, não acreditavam nele.
38 Ja ti jats ja jadeꞌen kyaja̱tt sa̱ wyɨnaty tø wya̱ꞌa̱ñ ja Dios kyugajpxy Isaías, ku ja yɨdeꞌen tjaadya̱a̱ñ:
38 Assim se cumpria o oráculo do profeta Isaías: Senhor, quem creu em nossa pregação? E a quem foi revelado o braço do Senhor {Is 53,1}?
39 Jøts ɨdøꞌøn ja jadeꞌen kaꞌap tjanchja̱wɨdɨ, nayɨdeꞌents ja Isaías wyɨnaty tjaadya̱a̱mɨ:
39 Aliás, não podiam crer, porque outra vez disse Isaías:
40 Dios ja jadeꞌen tuujnɨdɨp, jøts ja jadeꞌen wɨmbeets kugoots yikꞌityɨdɨ, jøts ja kaꞌ tkupøktɨ,
40 Ele cegou-lhes os olhos, endureceu-lhes o coração, para que não vejam com os olhos nem entendam com o coração e se convertam e eu os sare {Is 6,10}.
41 Jadeꞌenꞌampy ja Isaías jadeꞌen wya̱a̱ñ, kumɨ tø ja wyɨnaty jekyɨp Dios Teety tyukꞌijxyɨ jøts ku jadeꞌen ja Jesús ja yꞌøyꞌa̱jtɨn xukꞌejxɨnt, jøts ja ojts jadeꞌen patkɨꞌjyɨ tnɨgajpxy.
41 Assim se exprimiu Isaías, quando teve a visão de sua glória e dele falou.
42 Jøts øy ɨdøꞌøn ja yjajadeꞌenɨ, may ja israelɨt ja̱a̱ꞌy tjanchja̱ꞌwɨdøø ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús, østɨ wɨndsøndøjk pa̱a̱t wɨna̱a̱gɨn tjanchja̱ꞌwɨdøø; jaꞌayɨ ku ja pøn kaꞌ ttukmadowdɨ, jaꞌagøjxp ku ja ttsøꞌøgɨdɨ ja fariseotøjk jøts ja kaꞌap tyukmajtstuꞌudɨt ja tyunk.
42 Não obstante, também muitos dos chefes creram nele, mas por causa dos fariseus não o manifestavam, para não serem expulsos da sinagoga.
43 Ja ja̱a̱ꞌy yjaꞌ ja neꞌegɨ yikmøjtøjkɨdɨp, jøts kaꞌap Dios yjaꞌ.
43 Assim preferiram a glória dos homens àquela que vem de Deus.
44 Jøts ja nwɨndsønꞌa̱jtɨm Jesús møk wya̱a̱ñ:
44 Entretanto, Jesus exclamou em voz alta: Aquele que crê em mim, crê não em mim, mas naquele que me enviou;
45 Jøts pøn øts ɨxa xꞌejxp xnɨja̱ꞌwɨp, nayɨdeꞌents ja tꞌixy tnɨja̱wɨ pøn ø xkajxp.
45 e aquele que me vê, vê aquele que me enviou.
46 Jøts ku øts ñamyayɨ jadeꞌen sa̱m ja ja̱j, jaꞌ ø tø nnɨmiñ ya̱ na̱xwiiñ pønɨ pøn ø xjanchja̱ꞌwɨdɨp, jøts kidi øts ja wɨmbeets kugoots nyikta̱ndɨ.
46 Eu vim como luz ao mundo; assim, todo aquele que crer em mim não ficará nas trevas.
47 Pønɨ pøn ø xmadojɨp ja nꞌayuujk jøts kaꞌ tmøjpɨkta̱ꞌa̱ky, kidi øtsɨp ja ndabayøꞌøpy ja pyøky; kajaꞌajɨp ø tø nnɨmiñ jøts øts ja na̱xwiiꞌñɨt ja̱a̱ꞌy ndabayøꞌøyɨt ja pyøky, pø jaꞌaxɨ ø nnɨmimpy jøts øts ja nyiknɨtsoꞌokꞌa̱ttɨt.
47 Se alguém ouve as minhas palavras e não as guarda, eu não o condenarei, porque não vim para condenar o mundo, mas para salvá-lo.
48 Pønɨ pønts øts njaꞌ xkatsojkɨp jøts kaꞌ tmøjpɨkta̱ꞌa̱ky sa̱ ø nwa̱ꞌa̱ñ, jats jaꞌ pøn ja ttabayøꞌøyɨp ja pyøky, nayøꞌøyɨ ja nøjkx køꞌøm nɨꞌøønɨyɨp sa̱ jaty ø tø nwa̱ꞌa̱ñ, ku kyøxt ja na̱xwiiꞌñɨt.
48 Quem me despreza e não recebe as minhas palavras, tem quem o julgue; a palavra que anunciei julgá-lo-á no último dia.
49 Kidi jaꞌajɨp ø ngajpxpy sa̱ ø køꞌøm nwɨnmay; jaꞌ midi ø xkajxp, ja Dios Teety, jaꞌ øts yø xanɨgutujkꞌa̱jtp jøts øts jadeꞌen nga̱jpxt, jøts øts jadeꞌen nyikꞌɨxpøkt.
49 Em verdade, não falei por mim mesmo, mas o Pai, que me enviou, ele mesmo me prescreveu o que devo dizer e o que devo ensinar.
50 Jøts wa̱ꞌa̱ts ø nnɨja̱wɨ, jøts ku jaꞌ wya̱ꞌa̱ñ ja Dios Teety yꞌanaꞌamɨn sudso yikpa̱a̱tt ja jujkyꞌa̱jtɨn xemɨkøjxp. Jadeꞌents ɨdøꞌøn, pønɨ sa̱ jaty ø tø nwa̱ꞌa̱ñ, jadeꞌen øts ɨdøꞌøn ja tø nga̱jpxnaxy sa̱m øts ja Dios Teety ja tø xanɨgutujkꞌaty.
50 E sei que o seu mandamento é vida eterna. Portanto, o que digo, digo-o segundo me falou o Pai.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.