Romanos 7

Tuti yó'o kúú to̱'on Ndios, ta xí'o ña kuendá sa'a̱ Jesús (MXBNT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 ¿Á ko̱ náꞌá taꞌon ndó, ñani, ndoꞌó na̱ náꞌá ndi káꞌa̱n ley, ña̱ dándáki ley ña̱yuu sa̱va̱ꞌa nani takí na̱ ndéi na?
1 Porventura, ignorais, irmãos (pois falo aos que conhecem a lei), que a lei tem domínio sobre o homem toda a sua vida?
2 Chi̱ kíán táto̱ꞌon ki̱ꞌo ndóꞌo iin ñáꞌa̱ ni̱ ta̱ndáꞌa̱, chi̱ ndíko̱ táꞌán xíꞌín yíi̱a̱n noo̱ ley nani takí ra̱. Tído, tá ni̱ xiꞌi̱ ra̱, dá kía̱n ni̱ ndaxí vá ñáꞌa̱ ñoó xíꞌín yíi̱a̱n noo̱ ley.
2 Ora, a mulher casada está ligada pela lei ao marido, enquanto ele vive; mas, se o mesmo morrer, desobrigada ficará da lei conjugal.
3 Tído tá ió takí yíi̱a̱n xíꞌán, ta ni̱ na̱kiꞌin táꞌan xíꞌín iin ka̱ ta̱a, dá kía̱n yáꞌán kéeán kua̱chi xíꞌín ra̱ ko̱ kúú yíi̱a̱n. Tído tá ni̱ xiꞌi̱ yíi̱a̱n, dá kía̱n ni̱ nono̱ noo̱a̱n noo̱ ley ñoó. Sa̱ꞌá ño̱ó tá ni̱ ta̱ndáꞌa̱n xíꞌín iin ka̱ ta̱a, dá kía̱n ko̱ yáꞌa taꞌan vaán kéeán kua̱chi.
3 De sorte que será considerada adúltera se, vivendo ainda o marido, unir-se com outro homem; porém, se morrer o marido, estará livre da lei e não será adúltera se contrair novas núpcias.
4 Ta dión taꞌani ndóꞌo ndoꞌó, ñani miíi̱. Sa̱ ni̱ xiꞌi̱ va ndó noo̱ ley sa̱ꞌá ña̱ ni̱ xiꞌi̱ Cristo Jesús saꞌa̱ ndo̱, dá nakiꞌin táꞌan ndó xíꞌín mií Jesús, na̱ ni̱ na̱taki tein na̱ ni̱ xiꞌi̱, dá kuu kee yó ña̱ va̱ꞌa noo̱ Ndios.
4 Assim, meus irmãos, também vós morrestes relativamente à lei, por meio do corpo de Cristo, para pertencerdes a outro, a saber, aquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que frutifiquemos para Deus.
5 Chi̱ tá ni̱ sa̱ ndei yó sa̱ kee yó ña̱ kóni̱ ñíi̱ yo̱, xiní ndidaá kua̱chi kini sa̱ ka̱toó yo̱ sa̱ kee yó, chi̱ ley sa̱ da̱ndóto ña̱ kini ñóꞌo nío̱ yo̱, dá sa̱ ka̱toó yo̱ kee yóa̱n, ta ña̱ niꞌi̱ yó sa̱ꞌá ña̱ sa̱ kee yó ña̱ yóꞌo kíán ña̱ kánian kuu yo̱, ní kúu.
5 Porque, quando vivíamos segundo a carne, as paixões pecaminosas postas em realce pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarem para a morte.
6 Tído viti ni̱ ka̱nkuei xoo yó ti̱xi ndáꞌa̱ ley, chi̱ sa̱ ni̱ xiꞌi̱ yo̱ no̱ó ña̱ sa̱ da̱ndáki yó tá sata̱. Ta viti ni̱ ndu̱ꞌu yó ti̱xi ndáꞌa̱ iin choon sa̱á, ña̱ kúú ña̱ kóni̱ Espíritu ii̱ Ndios, ta ko̱ ñóꞌo ka̱ yo̱ ti̱xi ndáꞌa̱ ley yatá.
6 Agora, porém, libertados da lei, estamos mortos para aquilo a que estávamos sujeitos, de modo que servimos em novidade de espírito e não na caducidade da letra.
7 ¿Ndi kaa yo̱ viti? ¿Á ko̱ ta̱ꞌón ña̱ va̱ꞌa kúú ley yóꞌo? Ko̱ó, ko̱ ta̱ꞌón dión kíán. Tído ko̱ ní sá naꞌá taꞌon yuꞌu̱ ndí ki̱án kúú kua̱chi tá ko̱ ní dánaꞌa̱ ley noo̱í. Chi̱ ndi koo kandaa̱ ini yuꞌu̱ ña̱ ko̱ kánian katoói̱ ña̱ꞌa kómí dao ka̱ ña̱yuu tá ko̱ ní kaa ley diꞌa xíꞌíín: “Ná dáꞌa ni katoó ndo̱ ña̱ꞌa kómí dao ka̱ ña̱yuu.”
7 Que diremos, pois? É a lei pecado? De modo nenhum! Mas eu não teria conhecido o pecado, senão por intermédio da lei; pois não teria eu conhecido a cobiça, se a lei não dissera: Não cobiçarás.
8 Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ dión saꞌándá ley choon, kua̱chi nákaa̱ inii̱ ni̱ kedaá xíꞌíín, dá ni̱ ka̱sáꞌá kátoó cháá ka̱i̱ kakomí ña̱ꞌa dao ka̱ ña̱yuu. Chi̱ tá ko̱ ní sá naꞌí ley, iin ña̱ꞌa ko̱ sá taki va sa̱ kuu kua̱chi noo̱í.
8 Mas o pecado, tomando ocasião pelo mandamento, despertou em mim toda sorte de concupiscência; porque, sem lei, está morto o pecado.
9 Tá sa̱ naꞌá ni̱ kaꞌín ña̱ va̱ꞌa ni̱ sa̱ ioi̱ xíꞌín Ndios, chi̱ ko̱ ní sá naꞌí choon saꞌándá ley na̱. Tído tá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ choon saꞌándáa̱n, dá ni̱ na̱níꞌi̱ ndée̱ cháá ka̱ ví kua̱chi kéei, ta ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian kuui̱.
9 Outrora, sem a lei, eu vivia; mas, sobrevindo o preceito, reviveu o pecado, e eu morri.
10 Ni̱ xi̱ꞌo Ndios choon yóꞌo noo̱ yo̱, dá kandei va̱ꞌa yó. Tído ña̱ yóꞌo diꞌa ni̱ kedaá xíꞌín yuꞌu̱, dá ni̱ ka̱ndaa̱ inii̱ ña̱ kánian kuui̱ noo̱ Ndios.
10 E o mandamento que me fora para vida, verifiquei que este mesmo se me tornou para morte.
11 Chi̱ ni̱ tiin ndaa ña̱ kúú kua̱chi choon saꞌándá ley, ta ni̱ da̱nda̱ꞌávía̱n yuꞌu̱. Sa̱ꞌá ño̱ó kua̱chi yuꞌu̱ kía̱n ni̱ kedaá xíꞌíín, dá ni̱ xiꞌi̱i̱ noo̱ Ndios ni̱ kee choon saꞌándá ley.
11 Porque o pecado, prevalecendo-se do mandamento, pelo mesmo mandamento, me enganou e me matou.
12 Tído miía̱n ndaa̱ ña̱ ii̱ kúú ley yóꞌo, ta choon saꞌándáa̱n kúú ña̱ ii̱, ta kíán ña̱ ndaa̱ xíꞌín ña̱ va̱ꞌa.
12 Por conseguinte, a lei é santa; e o mandamento, santo, e justo, e bom.
13 Sa̱ꞌá ño̱ó, ¿á ley va̱ꞌa yóꞌo kía̱n ni̱ kedaá xíꞌín yuꞌu̱ ña̱ kánian kuui̱? Ko̱ó, chi̱ ni̱ naꞌa̱ kua̱chi miíán ña̱ kíán ña̱ kini, chi̱ miíán ni̱ xi̱ꞌo ña̱ kánian kuui̱ ni̱ kee ley va̱ꞌa yóꞌo. Ta sa̱ꞌá ña̱ kée ña̱ kúú kua̱chi dión xíꞌín ley yóꞌo, sa̱ꞌá ño̱ó náꞌa̱n miíán ña̱ kini nda̱ꞌo ña.
13 Acaso o bom se me tornou em morte? De modo nenhum! Pelo contrário, o pecado, para revelar-se como pecado, por meio de uma coisa boa, causou-me a morte, a fim de que, pelo mandamento, se mostrasse sobremaneira maligno.
14 Chi̱ náꞌá yó ña̱ iin ña̱ ii̱ ni̱ kii noo̱ Ndios kúú ley, tído yuꞌu̱ kúú iin ta̱a ñayuú yóꞌo, chi̱ nákaa̱i̱ ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi.
14 Porque bem sabemos que a lei é espiritual; eu, todavia, sou carnal, vendido à escravidão do pecado.
15 Ko̱ kándaa̱ taꞌon ini yuꞌu̱ ña̱ kéei. Chi̱ ko̱ kéei ña̱ va̱ꞌa káꞌín keei. Diꞌa ña̱ ko̱ nátaꞌan inii̱ keei, dión kéei.
15 Porque nem mesmo compreendo o meu próprio modo de agir, pois não faço o que prefiro, e sim o que detesto.
16 Tá kéei ña̱ ko̱ kóni̱i̱ keei, dá kía̱n nákonii̱ ña̱ iin ña̱ va̱ꞌa nda̱ꞌo kúú ley.
16 Ora, se faço o que não quero, consinto com a lei, que é boa.
17 Chi̱ o̱ du̱ú mií ka̱ yuꞌu̱ kée ña̱ kini. Kua̱chi nákaa̱ ini vei kía̱n kédaá xíꞌíín, dá kéei ña̱.
17 Neste caso, quem faz isto já não sou eu, mas o pecado que habita em mim.
18 Ta náꞌá vá yuꞌu̱ ña̱ ko̱ ta̱ꞌón ña̱ va̱ꞌa nákaa̱ inii̱, ta ña̱ yóꞌo káꞌi̱n saꞌa̱ ñíi̱í. Chi̱ miía̱n ndaa̱ káꞌín keei ña̱ va̱ꞌa, tído ko̱ kándeé taꞌoin keei ña̱.
18 Porque eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita bem nenhum, pois o querer o bem está em mim; não, porém, o efetuá-lo.
19 Dá chi̱ ko̱ kée taꞌon yuꞌu̱ ña̱ va̱ꞌa káꞌín keei. Diꞌa ña̱ kini, ña̱ ko̱ káꞌín keei, ñoó diꞌa kée yuꞌu̱.
19 Porque não faço o bem que prefiro, mas o mal que não quero, esse faço.
20 Chi̱ tá kée yuꞌu̱ ña̱ ko̱ káꞌín keei, dá kía̱n o̱ du̱ú ta̱ꞌón mií yuꞌu̱ kée ña. Kua̱chi nákaa̱ ini vei, ño̱ó vá kía̱n kédaá xíꞌíín, dá kéei ña̱.
20 Mas, se eu faço o que não quero, já não sou eu quem o faz, e sim o pecado que habita em mim.
21 Ta ña̱ yóꞌo kía̱n ndóꞌi tá káꞌín keei ña̱ va̱ꞌa, chi̱ ña̱ kini nákaa̱ inii̱, ñoó kía̱n sadí noo̱í.
21 Então, ao querer fazer o bem, encontro a lei de que o mal reside em mim.
22 Ta ndinoꞌo ini miíi̱ nátaꞌan inii̱ xiníi̱ choon saꞌándá ley Ndios,
22 Porque, no tocante ao homem interior, tenho prazer na lei de Deus;
23 tído ió iin ka̱ ña̱ꞌa ndóꞌi, chi̱ ña̱ kóni̱ ñíi̱í naá táꞌan xíꞌín ña̱ va̱ꞌa kóni̱ ña̱xintóni̱í. Ta kúú kándéé vá ña̱ kóni̱ ñíi̱í náchiꞌan yuꞌu̱ ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi.
23 mas vejo, nos meus membros, outra lei que, guerreando contra a lei da minha mente, me faz prisioneiro da lei do pecado que está nos meus membros.
24 ¡Ndaꞌí kúu ví yuꞌu̱! ¿Ndá yoo ví dáka̱ki yuꞌu̱ ti̱xi ndaꞌá kua̱chi kóni̱ ñíi̱í, ña̱ néꞌe ña̱ kuaꞌi̱n kuui̱?
24 Desventurado homem que sou! Quem me livrará do corpo desta morte?
25 Tído náki̱ꞌo yuꞌu̱ ndivéꞌe noo̱ Ndios sa̱ꞌá ña̱ ni̱ kee Jesucristo, na̱ kúú satoꞌo yo̱. Ta diꞌa ndóꞌi: xíꞌín ña̱xintóni̱í kéei choon saꞌándá ley Ndios, tído ñíi̱í kía̱n nákaa̱ ii̱ vá ti̱xi ndáꞌa̱ kua̱chi.
25 Graças a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor. De maneira que eu, de mim mesmo, com a mente, sou escravo da lei de Deus, mas, segundo a carne, da lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.