Atos 12

Ya̱ʼa̱ tseʼe je̱ nam ko̱jtstán juuʼ veʼe je̱ Nteʼyamˍ xyaktaajnjimdu je̱ nMa̱j Vintsá̱namda Jesucristo ka̱jx (MTONT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ax veꞌemts je̱ꞌe̱ veꞌe jyajty vanꞌit, je̱tseꞌe je̱m je̱ jaanchjaꞌviva juuꞌ veꞌe je̱ yakkutojkpa Herodes yakjamyajtsju̱du;
1 Por essa época o rei Herodes começou a perseguir algumas pessoas da igreja.
2 je̱ tsojxts je̱ꞌe̱ veꞌe tyukyakjayꞌo̱o̱ꞌkju je̱ Santiago, je̱ Juan je̱ yꞌajch.
2 Ele mandou matar à espada Tiago, o irmão de João.
3 Ku veꞌe je̱ Herodes du̱ꞌix je̱ts yꞌo̱yjaꞌvidu je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ israeejlit jáyuda, vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro du̱yakjamyajtsjuva. Vanꞌit ya̱ꞌa̱ veꞌe tyoojnji kyo̱jtsji ku veꞌe je̱ tsapkaaky yakkay juuꞌ veꞌe je̱ levadura du̱kama̱a̱t.
3 Quando viu que isso agradou os judeus, mandou também prender Pedro. Isso aconteceu durante a Festa dos Pães sem Fermento .
4 Ax ku tseꞌe je̱ Pedro du̱yakjamyajtsji, vanꞌit tseꞌe du̱yakjapyoxu̱nta̱kpa̱a̱jmji. Je̱p tseꞌe je̱ tojpada nu̱maktojt juuꞌ veꞌe ixꞌijtju̱dup, nu̱maktaaxk jatyts je̱ꞌe̱ veꞌe ñatyíku̱tsjada. Veꞌemeꞌe je̱ yakkutojkpa du̱ꞌuknu̱pa̱a̱jmtki je̱tseꞌe je̱ Pedro ku̱du̱yaknu̱ke̱ꞌxnata̱jki je̱ja je̱ jayu vyinkujk ku veꞌe je̱ pascua xa̱a̱j ñáxu̱t.
4 Depois que prendeu Pedro, Herodes o colocou na cadeia e pôs quatro grupos de soldados, com quatro em cada grupo, para guardá-lo. É que Herodes queria apresentá-lo ao povo depois do dia da Páscoa .
5 Ixꞌit tseꞌe je̱ Pedro vyeꞌna je̱p poxu̱ntu̱jkp; ax toꞌk aaj toꞌk jo̱o̱t tseꞌe ñu̱tsapkó̱tsjada je̱ jaanchjaꞌvivata̱jkta.
5 E assim Pedro estava preso e era vigiado pelos guardas; mas a igreja continuava a orar com fervor por ele.
6 Ax je̱ kujá̱pit tseꞌe je̱ Herodes du̱ꞌuknu̱pa̱a̱jmtki je̱tseꞌe ku̱du̱yakjapyítsumji je̱ Pedro. Je̱ tsooj tseꞌe je̱ Pedro maap vyeꞌna je̱ja nu̱me̱jtsk tojpa akujk je̱ts me̱jtsk je̱ cadena tukꞌatsommuk je̱ kya̱ꞌa̱j adoꞌom adoꞌom ma̱a̱t je̱ tojpa je̱ kya̱ꞌa̱j. Je̱p tseꞌe vyeꞌniduva nu̱me̱jtsk je̱ tojpa juuꞌ veꞌe je̱ poxu̱nta̱kꞌaka̱ꞌa̱ du̱ꞌixꞌijttup.
6 Na noite antes do dia em que Herodes ia apresentá-lo ao povo, Pedro estava dormindo, preso com duas correntes, entre dois soldados; e havia guardas de vigia no portão da cadeia.
7 Tun toꞌmayji tseꞌe toꞌk je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n je̱ yꞌaangeles je̱ Pedro du̱vinkuvaꞌki, je̱tseꞌe je̱p poxu̱ntu̱jkp yꞌajaj yꞌatu̱ꞌkx. Vanꞌit tseꞌe je̱ ángeles du̱tiꞌtsti je̱ Pedro toꞌk adoꞌom je̱tseꞌe du̱yakjo̱tvij. Vanꞌit tseꞌe du̱nu̱u̱jmi:
7 De repente, apareceu um anjo do Senhor, e uma luz brilhou dentro da cela. O anjo tocou no ombro de Pedro, acordou-o e disse: — Levante-se depressa! Então as correntes caíram das mãos dele.
8 je̱tseꞌe je̱ ángeles ña̱ꞌmu̱xji:
8 — Aperte o cinto e amarre as sandálias! — disse o anjo. E Pedro fez o que o anjo mandou. — Ponha a
9 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro du̱papítsum je̱ ángeles, kaꞌa veꞌe du̱nu̱java pa̱n tyú̱vameꞌe juuꞌ veꞌe je̱ ángeles tyuump, veꞌemeꞌe vyinmay je̱ts tónaji veꞌe veꞌem yakꞌixju̱.
9 Pedro saiu da cadeia e foi seguindo o anjo. Porém não sabia se, de fato, o anjo o estava libertando. Ele pensava que aquilo era uma visão.
10 Vanꞌit tseꞌe du̱vinnajxti je̱ mutoꞌk tojpa juuꞌ veꞌe je̱ ta̱kꞌaka̱ꞌa̱ du̱ꞌixꞌijtp. Vanꞌit tseꞌe je̱ mume̱jtsk ta̱kꞌaka̱ꞌa̱ joma veꞌe jadoꞌk je̱ tojpa du̱ꞌixꞌijtpa. Ax ku tseꞌe jye̱ꞌydi joma veꞌe je̱ pojxu̱n zaguán joma tso̱ veꞌe pyítsumdinit je̱m kajpu̱n jo̱o̱tm, viinm tseꞌe je̱ pojxu̱n zaguán yꞌaye̱ꞌpvaach. Ku veꞌe pyítsumdini je̱tseꞌe ve̱e̱ꞌn yo̱ꞌydi, vanꞌit tseꞌe je̱ ángeles myaso̱o̱kjini.
10 Eles passaram pelo primeiro e pelo segundo posto da guarda e chegaram ao portão de ferro que dava para a rua. O portão se abriu sozinho, e eles saíram. Andaram por uma rua, e, de repente, o anjo foi embora.
11 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro o̱y je̱ nu̱jaꞌvin du̱pu̱jk, je̱tseꞌe vyaajñ:
11 Então Pedro compreendeu o que estava acontecendo e disse: — Agora sei que, de fato, o Senhor mandou o seu anjo e me livrou do poder de Herodes e de tudo o que os judeus tinham a intenção de me fazer.
12 Pyayo̱ꞌyp tseꞌe je̱ Pedro vyeꞌna, je̱tseꞌe ñu̱jkx je̱m je̱ María tya̱kꞌam, je̱ Juan juuꞌ veꞌe du̱xa̱a̱jivap Marcos, je̱ꞌe̱ts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ tyaak. Je̱m tseꞌe nu̱may je̱ jayu ñayꞌamókajada tsapko̱jtspa.
12 Quando Pedro entendeu o que havia acontecido, foi para a casa de Maria, a mãe de João Marcos. Muitas pessoas estavam reunidas ali, orando.
13 Ku veꞌe je̱ Pedro je̱ zaguán du̱yakna̱jk, vanꞌit tseꞌe toꞌk je̱ ja̱jtspa pyítsum juuꞌ veꞌe Rode du̱xa̱a̱j je̱tseꞌe du̱ꞌíxu̱t pa̱n pa̱n je̱peꞌe.
13 Ele bateu na porta da frente, e a empregada, que se chamava Rode, foi ver quem era.
14 Ku veꞌe du̱yukmo̱tukajpy je̱ts je̱ Pedro veꞌe ko̱jtsp, kaꞌa tseꞌe du̱yakꞌavaach; ñojkꞌó̱yeꞌe vaꞌajts xo̱o̱jntkp noomp vyimpijtko̱jni je̱tseꞌe o̱jts du̱vaajnjika̱j je̱ jaanchjaꞌvivata̱jk je̱ts je̱peꞌe zaguán aagup je̱ Pedro tyena.
14 Quando reconheceu a voz de Pedro, ficou tão contente, que, em vez de abrir a porta, voltou correndo para contar que Pedro estava lá fora.
15 Vanꞌit tseꞌe yaknu̱u̱jmi:
15 Então eles disseram: — Você está maluca! Porém ela insistiu que era verdade. Aí eles disseram: — É o anjo dele!
16 Je̱pna tseꞌe je̱ Pedro je̱ zaguán du̱jaaꞌkyakná̱k. Ku veꞌe je̱ zaguán du̱yakꞌavaatsti je̱tseꞌe du̱ꞌixti, atu̱va ato̱ki tseꞌe tyuntaandi.
16 Enquanto isso, Pedro continuava batendo. Finalmente eles abriram a porta e, quando viram que era Pedro mesmo, ficaram muito assustados.
17 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro je̱ kya̱ꞌa̱j du̱ko̱o̱jnu̱k je̱tseꞌe yꞌamo̱ꞌo̱ttat. Vanꞌit tseꞌe du̱tukmumaajntykti vintso̱ veꞌe je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n du̱yakjapyítsumju̱ je̱p poxu̱ntu̱jkp. Vanꞌit tseꞌe vyaajñ:
17 Ele fez um sinal com a mão para que ficassem quietos e contou como o Senhor o tinha tirado da prisão. — Contem isso a Tiago e aos outros irmãos! — disse ele. Em seguida saiu dali e foi para outro lugar.
18 Ku veꞌe je̱ it jyajtk, atu̱va ato̱ki tseꞌe je̱ tojpata̱jk tyuntaandi ku̱x kaꞌa veꞌe du̱nu̱jávada pa̱n ti veꞌe toojnju je̱ Pedro ma̱a̱t.
18 Quando amanheceu, houve uma grande confusão entre os soldados, pois eles não sabiam o que tinha acontecido com Pedro.
19 Vanꞌit tseꞌe je̱ Herodes du̱yakjayꞌíxtiji. Ku veꞌe du̱kapaatti, vanꞌit tseꞌe je̱ tojpada du̱to̱kimpayo̱ꞌy je̱tseꞌe du̱yakjayꞌo̱o̱ꞌkjidini. Vanꞌit tseꞌe je̱ Herodes cho̱o̱ꞌnni je̱m Judea je̱tseꞌe ñu̱jkx tsu̱u̱niva je̱m Cesarea.
19 Herodes mandou que o procurassem, mas não o acharam. Então, depois de fazer perguntas aos guardas, mandou matá-los. Depois disso, Herodes saiu da região da Judeia e ficou algum tempo na cidade de Cesareia.
20 Myuꞌe̱jkjup tseꞌe je̱ Herodes je̱ jáyuda juuꞌ veꞌe tsu̱u̱nidup je̱m tiirovit je̱ts sidoonit kyajpu̱n ka̱jxmda. Je̱ jayu tseꞌe du̱ko̱jtsmojktu vintso̱ veꞌe na̱jkx du̱muko̱tsta je̱ Herodes, je̱ꞌe̱ tseꞌe tyoondu vintso̱ veꞌe yꞌo̱yjávajadat je̱ Blasto juuꞌ veꞌe du̱yakkutojkjip je̱ toompata̱jk je̱p je̱ Herodes tyu̱jkp. Je̱ Blasto tseꞌe du̱ꞌamo̱tu je̱ yakkutojkpa je̱tseꞌe o̱y jo̱o̱t yꞌítu̱t je̱ jayu ma̱a̱tta, ku̱x je̱ yakkutojkpa je̱ ñaax je̱ꞌe̱ veꞌe tyukjoojntykidup.
20 O rei Herodes estava com muita raiva dos moradores das cidades de Tiro e de Sidom. Então eles formaram um grupo e foram falar com Herodes. Primeiro conseguiram o apoio de Blasto, que era um alto funcionário do palácio. Aí pediram ao rei Herodes que fizesse as pazes com eles, pois os alimentos que a região deles recebia vinham do país do rei.
21 Ku veꞌe je̱ xa̱a̱j du̱paaty ku veꞌe je̱ yakkutojkpa Herodes du̱nu̱pa̱a̱jmtki je̱tseꞌe je̱ jayu du̱mukó̱tstat, vanꞌit tseꞌe du̱pu̱u̱jm je̱ yꞌo̱y vit, je̱tseꞌe yꞌa̱jxtk je̱m joma veꞌe tyo̱kimpayo̱ꞌo̱y, je̱tseꞌe je̱ jayu du̱muka̱jts.
21 Herodes marcou um dia com eles e nesse dia vestiu a sua roupa de rei, sentou-se no trono e começou a fazer um discurso.
22 Vanꞌit tseꞌe je̱ nu̱may jayu yꞌaaꞌmitaakti, ma̱kk tseꞌe vyaandi:
22 E o povo gritava: — É um deus e não um homem que está falando!
23 Tun jatyji tseꞌe toꞌk je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n je̱ yꞌaangeles je̱ Herodes du̱yakpaꞌampejt ku̱x kaꞌa veꞌe je̱ Herodes je̱ Nteꞌyam du̱yakma̱ji du̱yakjaanchi; tá̱nu̱kinuts je̱ꞌe̱ veꞌe, vanꞌit tseꞌe yꞌo̱o̱ꞌkni.
23 No mesmo instante um anjo do Senhor feriu Herodes, pois ele aceitou a honra que só Deus merece. E ele morreu, comido por vermes.
24 Ax je̱ Nteꞌyam je̱ kya̱ts je̱ yꞌayook, jaaꞌkyakko̱jtsvaꞌkxꞌata̱a̱tspts je̱ꞌe̱ veꞌe may viijn.
24 Porém a palavra de Deus era anunciada em toda parte e ia se espalhando.
25 Ku veꞌe je̱ Bernabé ma̱a̱t je̱ Saulo je̱ tyoonk du̱yakkuka̱jxidi je̱m Jerusalén, vanꞌit tseꞌe vyimpijttinuva je̱m Antioquía, mya̱a̱tna̱jkxtuva veꞌe je̱ Juan juuꞌ veꞌe Marcos du̱xa̱a̱jivap.
25 Barnabé e Saulo terminaram o seu trabalho e voltaram de Jerusalém, trazendo João Marcos consigo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.