2 Coríntios 8
Ya̱ʼa̱ tseʼe je̱ nam ko̱jtstán juuʼ veʼe je̱ Nteʼyamˍ xyaktaajnjimdu je̱ nMa̱j Vintsá̱namda Jesucristo ka̱jx (MTONT) vs ARIB
1 Utsta ajchta utsta tsa̱ꞌa̱da, ntsa̱jkp xa a̱tseꞌe je̱tseꞌe xnu̱jávadat vintso̱ veꞌe nu̱ke̱ꞌxnatá̱ka tyañ je̱ maaꞌyu̱n juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam tyoojnjip je̱ jaanchjaꞌvivata̱jkta juuꞌ veꞌe nayꞌamojkijidup yaja macedóniait yꞌit ja̱a̱t.
1 Também, irmãos, vos fazemos conhecer a graça de Deus que foi dada às igrejas da Macedônia;
2 O̱o̱yts je̱ꞌe̱ veꞌe tyuntsaachpaatti, ax myuténidu tseꞌe. O̱yam tseꞌe ayo̱o̱va jáyuda, o̱o̱y tseꞌe tyunxo̱o̱jntkti, veꞌem tseꞌe je̱ puta̱jkin du̱yajkti ax joꞌn je̱ kumeen jayu ku̱yꞌijtti joꞌn.
2 como, em muita prova de tribulação, a abundância do seu gozo e sua profunda pobreza abundaram em riquezas da sua generosidade.
3 Nvaajnjidup a̱ts miitseꞌe je̱ts toꞌk aaj toꞌk jo̱o̱teꞌe du̱yajkti nu̱jom juuꞌ jatyeꞌe o̱ꞌyixju̱dup, je̱tseꞌe nu̱yojk.
3 Porque, dou-lhes testemunho de que, segundo as suas posses, e ainda acima das suas posses, deram voluntariamente,
4 O̱o̱y a̱a̱tseꞌe xtunmunooꞌkxtkti je̱ts a̱a̱tseꞌe nyakjátu̱t je̱tseꞌe du̱puta̱jkiduvat je̱ Nteꞌyam je̱ jyayu juuꞌ veꞌe tsu̱u̱nidup je̱m Judea.
4 pedindo-nos, com muito encarecimento, o privilégio de participarem deste serviço a favor dos santos;
5 Ax nu̱yojk tseꞌe du̱toondi je̱ts kaꞌa veꞌe juuꞌ a̱a̱tseꞌe nꞌukꞌaꞌix. Tooꞌva̱jkpts je̱ꞌe̱ veꞌe ñapya̱a̱jmjidi je̱m je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n yꞌam kya̱ꞌm, vanꞌit tseꞌe a̱a̱ts ma̱a̱t ñapya̱a̱jmju̱duva ax joꞌn je̱ Nteꞌyam du̱tsa̱k joꞌn.
5 e não somente fizeram como nós esperávamos, mas primeiramente a si mesmos se deram ao Senhor, e a nós pela vontade de Deus;
6 Ku̱xts je̱ꞌe̱ veꞌe veꞌem du̱toondi, o̱yts a̱tseꞌe njaꞌvi je̱ts a̱tseꞌe je̱ Tito nmunooꞌkxtk je̱tseꞌe mputá̱kajadat ku veꞌe jyaaꞌkyakpa̱kmóku̱t je̱ meen juuꞌ miitseꞌe mpa̱a̱mdup, veꞌem tseꞌe xyakkuká̱xadat ax joꞌn xtso̱o̱ꞌntkti joꞌn.
6 de maneira que exortamos a Tito que, assim como antes tinha começado, assim também completasse entre vós ainda esta graça.
7 Mnu̱má̱jidup xa miitseꞌe nu̱jom, ni ka toꞌk viijnjyap. Veꞌem xa miitseꞌe mvaꞌanda je̱ts o̱o̱yeꞌe xtunjaanchjávada je̱ Jesucristo, o̱o̱yeꞌe je̱ nu̱jaꞌvin xtunjaye̱pta, o̱o̱yeꞌe xtunko̱jtsnáxta je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌayook, o̱o̱yeꞌe xtuntonuvaꞌanda juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam cha̱jkp, je̱ts o̱o̱y a̱a̱ts miitseꞌe xtuntso̱kta. Ax veꞌemts a̱tseꞌe ntsa̱k je̱tseꞌe xnu̱má̱jiduvat ku veꞌe xputá̱kada je̱ nmujaanchjaꞌvivata̱jkamda juuꞌ veꞌe tsu̱u̱nidup je̱m Judea.
7 Ora, assim como abundais em tudo: em fé, em palavra, em ciência, em todo o zelo, no vosso amor para conosco, vede que também nesta graça abundeis.
8 Kaꞌats a̱ts miits ya̱ꞌa̱ veꞌe ntukpavaꞌanda, je̱ꞌe̱jyji a̱tseꞌe ntsa̱jkp je̱tseꞌe nu̱ke̱ꞌxnatá̱ka tyánu̱t je̱ tso̱jku̱n juuꞌ veꞌe mjaye̱jptup ku veꞌe xtoonduvat ax joꞌn je̱ viijnk jaanchjaꞌvivata̱jk du̱tonda joꞌn.
8 Não digo isto como quem manda, mas para provar, mediante o zelo de outros, a sinceridade de vosso amor;
9 Ku̱x mnu̱jaꞌvidinup xa miitseꞌe vintso̱ veꞌe je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n Jesucristo je̱ maaꞌyu̱n xtoojnjimdi. Jyaye̱jp tseꞌe o̱o̱y je̱ ma̱jin, ax ayo̱o̱p tseꞌe vyimpijt u̱u̱ꞌm ka̱jxamda je̱tseꞌe veꞌem ntukma̱a̱tjaye̱jpumdinit je̱ mya̱jin.
9 pois conheceis a graça de nosso Senhor Jesus Cristo, que, sendo rico, por amor de vós se fez pobre, para que pela sua pobreza fôsseis enriquecidos.
10 Jidu̱ꞌu̱m xa a̱tseꞌe nvinmay: Miits je̱ mꞌo̱ꞌyin ka̱jxta xa je̱ꞌe̱ veꞌe je̱tseꞌe xyakkuká̱xadat juuꞌ veꞌe mtonꞌukvaandu juktu̱ꞌu̱j, miits tseꞌe tooꞌva̱jkp je̱ meen mpa̱kmojkꞌukvaandu je̱tseꞌe xtuntso̱jkti je̱tseꞌe veꞌem xtóndat.
10 E nisto dou o meu parecer; pois isto vos convém a vós que primeiro começastes, desde o ano passado, não só a participar mas também a querer;
11 Veꞌem ax joꞌn o̱o̱y xtuntso̱jkti je̱tseꞌe je̱ puta̱jkin xtóndat juktu̱ꞌu̱j, veꞌem tseꞌe xyakkuka̱jxiduvat, toꞌk jadoꞌk miitseꞌe xpá̱mdat pa̱n vintso̱ veꞌe juuꞌ xꞌixta xjaye̱pta.
11 agora, pois, levai a termo a obra, para que, assim como houve a prontidão no querer, haja também o cumprir segundo o que tendes.
12 Ku̱x pa̱n yakuvaampjyam xa veꞌe je̱ jayu juuꞌ, kuva̱jku̱xjupts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Nteꞌyam ku veꞌe du̱ma̱ꞌa̱ pa̱n vintso̱ veꞌe juuꞌ du̱ꞌix du̱jayep; kaꞌa tseꞌe je̱ Nteꞌyam xꞌamó̱tumda juuꞌ veꞌe xkaꞌijtjimdup.
12 Porque, se há prontidão de vontade, é aceitável segundo o que alguém tem, e não segundo o que não tem.
13 Ka je̱ꞌe̱pts a̱tseꞌe ntijp je̱ts miitseꞌe xvinꞌayó̱vdat je̱tseꞌe je̱ viijnk jayu munu̱yojk du̱jayé̱ptat;
13 Pois digo isto não para que haja alívio para outros e aperto para vós,
14 je̱ꞌe̱ veꞌe yaktso̱jkp je̱tseꞌe juuꞌ yꞌakijpxat. Mjaye̱jptup xa miitseꞌe u̱xyam juuꞌ veꞌe mtukyakpoꞌoktap juuꞌ je̱ꞌe̱ veꞌe kaꞌijtu̱xju̱dup; ax ku tseꞌe jadoꞌk naxpa, vanꞌitts je̱ꞌe̱ veꞌe du̱jaye̱jptuvat juuꞌ veꞌe mtukyakpooku̱xjadap ku miitseꞌe juuꞌ mkaꞌijtu̱xju̱duvat. Ax veꞌem tseꞌe juuꞌ yꞌakijpxat,
14 mas para que haja igualdade, suprindo, neste tempo presente, na vossa abundância a falta dos outros, para que também a abundância deles venha a suprir a vossa falta, e assim haja igualdade;
15 veꞌem ax joꞌn je̱ Kunuuꞌkx Jatyán vyaampa: “Je̱ꞌe̱ pa̱neꞌe o̱o̱y juuꞌ du̱tumpa̱kmojk, kaꞌa tseꞌe kyunajxu̱xji; je̱ts je̱ꞌe̱ pa̱neꞌe yu̱u̱ꞌn ve̱e̱ꞌn juuꞌ du̱pa̱kmojk, kaꞌa tseꞌe kyanu̱paadu̱xji.”
15 como está escrito: Ao que muito colheu, não sobrou; e ao que pouco colheu, não faltou.
16 Nkuko̱jtsjipts a̱tseꞌe je̱ Nteꞌyam ku veꞌe du̱pu̱u̱jm je̱m je̱ Tito jyaꞌvin ka̱jxm nay je̱ꞌe̱jyam je̱ vinmaꞌyu̱n juuꞌ a̱tseꞌe njayejpp miits ka̱jxta.
16 Mas, graças a Deus, que pôs no coração de Tito a mesma solicitude por vós;
17 Ka je̱ꞌe̱jyapeꞌe kyuva̱jk juuꞌ a̱ts je̱ꞌe̱ veꞌe nꞌamo̱tu, viinm je̱ꞌe̱ veꞌe o̱o̱y mtumputa̱kavaꞌanjada, je̱ cho̱jku̱n ka̱jxam miits je̱ꞌe̱ veꞌe u̱xyam na̱jkx mkuꞌíxjada.
17 pois, com efeito, aceitou a nossa exortação; mas sendo sobremodo zeloso, foi por sua própria vontade que partiu para vós.
18 Je̱ Tito ma̱a̱tts a̱a̱tseꞌe nkex toꞌk je̱ nꞌútsamda je̱ nꞌajchamda juuꞌ veꞌe o̱y yaknu̱ko̱jtsp o̱yjoma joma veꞌe ñayꞌamókajada je̱ jaanchjaꞌvivata̱jkta, ku̱x o̱o̱yeꞌe je̱ jayu du̱tuntuknu̱java je̱ o̱y ka̱ts je̱ o̱y ayook.
18 E juntamente com ele enviamos o irmão cujo louvor no evangelho se tem espalhado por todas as igrejas;
19 Ax ka je̱ꞌe̱jyap tseꞌe ku veꞌe o̱y yaknu̱ka̱ts, je̱ jaanchjaꞌvivata̱jkeꞌe vinko̱o̱jnju̱du je̱ts a̱a̱tseꞌe xmujatyooꞌat je̱tseꞌe xtukputa̱jkimdat ya̱ maaꞌyu̱n juuꞌ veꞌe ntoꞌnumdup, veꞌem tseꞌe je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n yakma̱ja yakjaancha yꞌítu̱t je̱tseꞌe nyaknu̱ke̱ꞌxnata̱jkimdat je̱ts o̱o̱yeꞌe ntuntso̱jkumda je̱ nꞌútsamda je̱ nꞌajchamda je̱ts je̱ nꞌútsamda je̱ ntsa̱ꞌa̱amda je̱m Judea.
19 e não só isto, mas também foi escolhido pelas igrejas para ser nosso companheiro de viagem no tocante a esta graça que por nós é ministrada para glória do Senhor e para provar a nossa boa vontade;
20 Veꞌemts a̱a̱tseꞌe ntun je̱ts a̱a̱tseꞌe ni pa̱na xkapakó̱tsu̱t ku veꞌe vyaꞌanu̱t je̱ts kaꞌa a̱a̱tseꞌe ntukka̱ta̱jkikú̱x je̱ may meen juuꞌ miitseꞌe tu̱xyakta, veꞌem miitsta veꞌem je̱ viijnk jaanchjaꞌvivata̱jkta.
20 assim evitando que alguém nos censure com referência a esta abundância, que por nós é ministrada;
21 Veꞌemts a̱a̱tseꞌe ntonuvaꞌañ juuꞌ veꞌe pyaatyp yꞌake̱e̱guip, ka je̱e̱jyap tseꞌe je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n vyinkujk, veꞌempa veꞌe je̱ja je̱ jayu vyinkujk.
21 pois zelamos o que é honesto, não só diante do Senhor, mas também diante dos homens.
22 Je̱ꞌe̱ ma̱a̱ttats a̱a̱tseꞌe nke̱jxpa jadoꞌk je̱ nꞌútsamda je̱ nꞌajchamda juuꞌ veꞌe du̱yaknu̱ke̱ꞌxnata̱jki je̱ts o̱yeꞌe du̱kutyún may viijn. Ax nu̱yojk tseꞌe u̱xyam du̱tsa̱k je̱tseꞌe o̱y du̱kutyónu̱t ya̱ toonk ku veꞌe du̱mo̱tu juuꞌ veꞌe mtonuvaandup.
22 Com eles enviamos também outro nosso irmão, o qual muitas vezes e em muitas coisas já experimentamos ser zeloso, mas agora muito mais zeloso ainda pela muita confiança que vós tem.
23 Pa̱n je̱m xa veꞌe juuꞌ veꞌe du̱ꞌamo̱tutú̱vip pa̱n pa̱n je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Tito, veꞌem tseꞌe xna̱a̱jmadat je̱ts a̱ts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ nmujatyooꞌ je̱ts a̱ts je̱ꞌe̱ veꞌe nma̱a̱ttuump je̱ts miitseꞌe mputá̱kajadat. Uk pa̱n yꞌamo̱tutú̱vidup tseꞌe pa̱n pa̱n je̱ꞌe̱ veꞌeda je̱ utsta je̱ ajchta juuꞌ veꞌe mya̱a̱tta, veꞌem tseꞌe xna̱a̱jmadat je̱ts je̱ jaanchjaꞌvivata̱jk je̱ꞌe̱ veꞌe ke̱jxju̱dup je̱ts je̱ Cristo je̱ꞌe̱ veꞌe yakmá̱jidup yakjaanchidup.
23 Quanto a Tito, ele é meu companheiro e cooperador para convosco; quanto a nossos irmãos, são mensageiros das igrejas, glória de Cristo.
24 Yaknu̱ke̱ꞌxnatá̱kada je̱ja je̱ jaanchjaꞌvivata̱jk vyinkujkta je̱ts o̱o̱y miits je̱ꞌe̱ veꞌe xtuntso̱kta, veꞌem tseꞌe je̱ viijnk jaanchjaꞌvivata̱jk du̱nu̱jávadat je̱ts tyú̱vam a̱a̱tseꞌe nvaꞌañ ku a̱a̱ts miitseꞌe nyakmá̱jada.
24 Portanto mostrai para com eles, perante a face das igrejas, a prova do vosso amor, e da nossa glória a vosso respeito.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.