Lucas 4
Totontepec Mixe NT (MTO_WBT) vs BKJ
1 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús cha̱a̱ꞌn je̱m Jordán ma̱ja̱ na̱paꞌam, je̱ Espíritu Santo tseꞌe mo̱o̱jyju je̱ vinmaꞌyu̱n je̱ts je̱ ma̱kkin je̱tseꞌe du̱tónu̱t juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam cha̱jkp, je̱ꞌe̱ tseꞌe je̱ Jesús du̱yakna̱jkx je̱m vinvaꞌajts it ka̱jxm.
1 E Jesus, sendo cheio do Espírito Santo, voltou do Jordão, e foi conduzido pelo Espírito ao deserto,
2 Je̱m tseꞌe je̱ Jesús yꞌijt vu̱jxtkupx xa̱a̱j; ukyakto̱kimpa̱kuvaajnju tseꞌe je̱ Satanás, je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap juuꞌ veꞌe du̱nu̱vintsa̱nika̱jxp je̱ ko̱ꞌo̱yjayuvapta̱jkta. Kaꞌa tseꞌe vanꞌit du̱tikaajy du̱tiju̱ꞌkx, je̱tseꞌe je̱ yooj pyaatjini.
2 sendo tentado pelo diabo durante quarenta dias. E naqueles dias ele não comeu nada; e terminados eles, teve fome.
3 Vanꞌit tseꞌe je̱ Satanás vyinkutá̱miji je̱tseꞌe ña̱ꞌmu̱xji: ―Pa̱n tyú̱vam xa veꞌe je̱ts je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌOnu̱k mitseꞌe, mukó̱tsu̱ts nꞌit ya̱ tsaaj je̱tseꞌe vyimpítu̱t tsapkaaky.
3 E disse-lhe o diabo: Se tu és o Filho de Deus, ordena que esta pedra se transforme em pão.
4 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús yꞌatsa̱a̱jv: ―Veꞌem xa veꞌe je̱ Kunuuꞌkx Jatyán vyaꞌañ: “Ka tun je̱ꞌe̱ ka̱jxjyap xa veꞌe je̱ jayu jyoojntyka ku̱xeꞌe juuꞌ du̱kay du̱ju̱ꞌkx, je̱ ayook ka̱jxeꞌe juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam kya̱jtsp.”
4 E Jesus lhe respondeu, dizendo: Está escrito: Que nem só de pão viverá o homem, mas de toda a palavra de Deus.
5 Vanꞌit tseꞌe je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap yakna̱jkxji joma veꞌe toꞌk je̱ ko̱pk juuꞌ veꞌe ka̱jxm a̱a̱ꞌk; jatyji tseꞌe je̱ Jesús du̱tuknu̱ꞌixiku̱jx nu̱jom je̱ jayu juuꞌ veꞌe yakkutujkja ijttup yaja naxviijn.
5 E o diabo, levando-o a um alto monte, mostrou-lhe em um instante todos os reinos do mundo.
6 Vanꞌit tseꞌe du̱nu̱u̱jmi: ―Nmo̱kya̱jxnup xa a̱ts mits ya̱ꞌa̱ veꞌe nu̱jom xi kutojku̱n je̱ts vinxu̱peꞌe je̱ ma̱jin xi jayu du̱jaye̱pta, ku̱x a̱ts xa ya̱ꞌa̱ veꞌe nu̱jom xtukka̱ta̱jkika̱jxnu je̱ Nteꞌyam, ax nmo̱o̱ynupts a̱ts ya̱ꞌa̱ veꞌe pa̱n pa̱n a̱tseꞌe ntsa̱jkp.
6 E disse-lhe o diabo: Dar-te-ei todo este poder e a sua glória; porque foi entregue a mim, e o dou a quem eu quero.
7 Pa̱n xvinko̱xkténipts a̱ts mitseꞌe je̱ts a̱ts mitseꞌe xvinjávat xvintsa̱ꞌa̱gat, nu̱jomts a̱ts mits ya̱ꞌa̱ veꞌe nmo̱kya̱jxnit.
7 Portanto, se tu me adorares, tudo será teu.
8 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús yꞌatso̱o̱jvji: ―Na̱jkxni, Satanás, ku̱x jidu̱ꞌu̱meꞌe je̱ Kunuuꞌkx Jatyán vyaampa: “Vinjávada vintsa̱ꞌa̱gada je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n, u̱u̱ꞌm je̱ nNteꞌyamamda, tun je̱ꞌe̱jyji veꞌe toꞌk mvinjávadap mvintsa̱ꞌa̱gadap.”
8 E Jesus, respondendo, disse-lhe: Vai-te para trás de mim, Satanás; porque está escrito: Tu adorarás ao Senhor teu Deus, e só a ele tu servirás.
9 Vanꞌit tseꞌe je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap yakna̱jkxjuva je̱m Jerusalén je̱tseꞌe je̱ Jesús du̱yakpejt je̱m ma̱ja̱ tsapta̱kko̱jm, je̱tseꞌe du̱nu̱u̱jmi: ―Pa̱n tyú̱vam xa veꞌe je̱ts je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌOnu̱k mitseꞌe, naajkku̱stá̱kajats nꞌit,
9 E ele o trouxe para Jerusalém, e o colocou sobre o pináculo do templo, e disse-lhe: Se tu és o Filho de Deus, lança-te daqui para abaixo;
10 ku̱x jidu̱ꞌu̱m xa veꞌe je̱ Kunuuꞌkx Jatyán vyaꞌañ:
10 porque está escrito: Ele dará aos seus anjos ordem sobre ti, para te guardar;
11 — ausente —
11 e eles te sustentarão em suas mãos, para que em algum momento o teu pé nunca tropeces numa pedra.
12 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús yꞌatsa̱a̱jv: ―Vaampap tseꞌe jidu̱ꞌu̱m je̱ Kunuuꞌkx Jatyán: “Kaꞌa tseꞌe xꞌíxtat joma vaateꞌe juuꞌ du̱kuvu̱k je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n, u̱u̱ꞌm je̱ nNteꞌyamamda.”
12 E Jesus, respondendo, disse-lhe: Dito está: Tu não tentarás ao Senhor teu Deus.
13 Ax ku tseꞌe je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap ñayjaꞌviji je̱ts kaꞌa veꞌe mya̱a̱daꞌaky vintso̱ veꞌe je̱ Jesús ku̱du̱yakto̱kimpu̱jk, vanꞌit tseꞌe du̱kukeek. Ku tseꞌe je̱ it jyaaꞌknajxy, vanꞌit tseꞌe du̱ꞌavimpijtinuva.
13 E, acabando o diabo toda a tentação, ausentou-se dele por um tempo.
14 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús vyimpijtnuva je̱m Galilea je̱ ma̱kkin ma̱a̱t juuꞌ veꞌe je̱ Espíritu Santo mo̱o̱jyjup. Tum je̱ꞌe̱ tseꞌe je̱ jayu kyo̱jtstup myaajntyktup, je̱tseꞌe nu̱jom je̱ jayu ñu̱jaꞌviji juuꞌ veꞌe je̱m tso̱ tsu̱u̱nidup.
14 E Jesus retornou para a Galileia no poder do Espírito, e ali a sua fama correu por toda a região ao redor.
15 Yakꞌixpu̱jkpts je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ jayu nu̱jom je̱ it joma tso̱ veꞌe ñaxy; ax nu̱jom tseꞌe je̱ jayu yakmá̱jajada yakjaanchajada.
15 E ele ensinava nas suas sinagogas, sendo glorificado por todos.
16 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús jye̱ꞌy je̱m Nazaret, je̱ kajpu̱n joma veꞌe yeeꞌk. Ax po̱o̱ꞌkxtku̱n xa̱a̱j tseꞌe vyeꞌna, vanꞌit tseꞌe tya̱jki je̱p tsaptu̱jkp, veꞌem ax joꞌn du̱tún yꞌijt, je̱tseꞌe tyeni, je̱tseꞌe je̱ Kunuuꞌkx Jatyán du̱ko̱tsuvaꞌañ.
16 E ele chegou a Nazaré, onde fora criado; e, segundo o seu costume, ele entrou na sinagoga no dia do shabat, e levantou-se para ler.
17 Vanꞌit tseꞌe yakmo̱o̱jy juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌayook ko̱jtsnajxpa Isaías jyaay je̱p Kunuuꞌkx Jatyán ku̱jxp. Ku tseꞌe du̱yakꞌavaach, je̱tseꞌe du̱paaty juuꞌ veꞌe kyo̱tsuvaampy, vanꞌit tseꞌe du̱ka̱jts:
17 E ali foi-lhe entregue o livro do profeta Isaías. E, tendo aberto o livro, achou o lugar em que estava escrito:
18 — ausente —
18 O Espírito do Senhor está sobre mim, porque me ungiu para pregar o evangelho aos pobres; ele enviou-me para curar aos quebrantados de coração, para pregar libertação aos cativos e restauração da vista aos cegos, e para pôr em liberdade os oprimidos,
19 — ausente —
19 para pregar o ano aceitável do Senhor.
20 Ku veꞌe du̱ko̱jtsku̱jx, vanꞌit tseꞌe je̱ na̱k du̱ꞌaxaaꞌtsni joma veꞌe yukjaꞌa je̱ Kunuuꞌkx Jatyán, je̱tseꞌe du̱mo̱o̱jy je̱ tsaptu̱jkpit pattoꞌniva. Vanꞌit tseꞌe yꞌa̱jxtk je̱tseꞌe je̱ jayu du̱yakꞌixpá̱ktat. Ax nu̱jom tseꞌe je̱ jayu pa̱n nu̱vinxu̱peꞌe je̱p tsaptu̱jkp vye̱ꞌnada, tum je̱m tseꞌe je̱ Jesús ñiꞌkxm je̱ vyiijn du̱pa̱a̱mdi.
20 E ele fechando o livro, o deu novamente ao ministro, e assentou-se. E os olhos de todos que estavam na sinagoga estavam fixos nele.
21 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús yakꞌixpa̱jkjidi. Jidu̱ꞌu̱m tseꞌe vyaajñ: ―U̱xyam ya̱ xa̱a̱j tseꞌe yaja miits mvinkujkta ya̱ Kunuuꞌkx Jatyán tu̱tyunju̱ tu̱kya̱tsju̱.
21 E ele começou a dizer-lhes: Neste dia se cumpriu esta escritura em vossos ouvidos.
22 Nu̱jom tseꞌe je̱ jáyuda yꞌo̱ñu̱ko̱jtsiji, atu̱va ato̱ki tseꞌe tyaandi ku veꞌe je̱ Jesús vaꞌajts tsoj myuko̱jtsjidi, je̱tseꞌe ñayꞌamo̱tutú̱vijidi: ―¿Ti ka je̱ Joseejap ya̱ꞌa̱ veꞌe je̱ yꞌónu̱k?
22 E todos lhe davam testemunho, e se maravilhavam das palavras de graça que procediam de sua boca. E eles diziam: Não é este o filho de José?
23 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús ña̱ꞌmu̱xjidi: ―Tyú̱vam xa miits nꞌiteꞌe xkó̱tstat ya̱ tukmuꞌaꞌixmojkin: “Tso̱ꞌyiva, nachó̱yaja viinm. Tonu̱ yaja mkajpu̱n ku̱jx juuꞌ a̱a̱tseꞌe nmo̱tu je̱tseꞌe xtuujn je̱m Capernaum.”
23 E ele lhes disse: Certamente me direis este provérbio: Médico, cura-te a ti mesmo; tudo o que nós temos ouvido do que tens feito em Cafarnaum, faze-o também aqui na tua terra.
24 Je̱tseꞌe jyaaꞌkvaajñ: ―Tyú̱vam xa a̱tseꞌe nvaꞌañ je̱ts kaꞌa veꞌe o̱y yakkuvá̱ku̱t joma veꞌe je̱ yꞌit je̱ ñaax ni toꞌka je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌayook ko̱jtsnajxpa.
24 E ele disse: Em verdade eu vos digo que: Nenhum profeta é aceito na sua própria terra.
25 Vaampamts a̱tseꞌe je̱ts je̱ja xa veꞌe nu̱may je̱ kuꞌa̱a̱ꞌk ta̱ꞌa̱xta̱jk vye̱ꞌnada yaja israeejlit yꞌit ja̱a̱t ku veꞌe je̱ Elías jyoojntyki, ku veꞌe ya̱ it kyatuuj toojk joojnt jagojkm je̱tseꞌe ma̱kk je̱ yooj tyunnajxy yaja nu̱jom israeejlit yꞌit ja̱a̱t.
25 Mas em verdade eu vos digo que muitas viúvas existiam em Israel nos dias de Elias, quando o céu se fechou por três anos e seis meses, e houve grande fome por toda a terra;
26 Ax kaꞌa tseꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ Elías du̱tuknu̱kejx ni toꞌka je̱ kuꞌa̱a̱ꞌk ta̱ꞌa̱xta̱jk juuꞌ veꞌe tsu̱u̱nidup yꞌijt yaja israeejlit yꞌit ja̱a̱t; je̱ꞌe̱ veꞌe ñojkꞌó̱y tyuknu̱ke̱jx toꞌk je̱ viijnk tsó̱vit jayu juuꞌ veꞌe tsu̱u̱nip yꞌijt je̱m Sarepta, je̱ sidoonit kajpu̱n muta̱m.
26 mas a nenhuma delas Elias foi enviado, senão a Sarepta, uma cidade de Sidom, a uma mulher que era viúva.
27 Je̱ja xa veꞌe vyeꞌniduva yaja israeejlit yꞌit ja̱a̱t nu̱may je̱ jayu juuꞌ veꞌe leprapa̱jkju̱dup vanꞌit ku veꞌe jyoojntyki je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌayook ko̱jtsnajxpa Eliseo. Ax ni toꞌka tseꞌe du̱kayakjo̱tka̱daaky je̱ israeejlit jayu juuꞌ veꞌe leprapa̱jkju̱dup, je̱ꞌe̱jyji veꞌe yakjo̱tka̱daaknu toꞌk je̱ viijnk tsó̱vit jayu, je̱ Naamán juuꞌ veꞌe tsu̱u̱nip yꞌijt je̱m siiriait yꞌit jo̱o̱tm.
27 E muitos leprosos havia em Israel no tempo do profeta Eliseu, e nenhum deles foi purificado, senão Naamã, o sírio.
28 Ax ku tseꞌe du̱ꞌamo̱tunajxti ti veꞌe kya̱jtsp, o̱o̱y tseꞌe tyunjo̱tmaꞌtti nu̱jom je̱ꞌe̱da juuꞌ veꞌe je̱p tsaptu̱jkp veꞌnidup.
28 E todos na sinagoga, ouvindo estas coisas, ficaram cheios de ira,
29 Vanꞌit tseꞌe tyénidi je̱tseꞌe je̱ Jesús du̱yakkajpu̱mpítsumdi, je̱tseꞌe du̱yakna̱jkxti je̱m ke̱tsꞌam, je̱m ke̱tsko̱jm joma veꞌe je̱ kajpu̱n. Je̱m tseꞌe o̱jts du̱ꞌukku̱svivupuvaꞌanda.
29 e, levantando-se, expulsaram-no da cidade, e o levaram até o cume do monte em que a sua cidade estava edificada, para poderem precipitá-lo dali.
30 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús je̱ja nu̱may jayu akujk ñajxy je̱tseꞌe ña̱jkxni.
30 Mas ele, passando pelo meio deles, seguiu o seu caminho,
31 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús ñu̱jkx je̱m Capernaum, toꞌk je̱ kajpu̱n juuꞌ veꞌe je̱m galiléait yꞌit jo̱o̱tm. Je̱m tseꞌe je̱ jayu du̱yakꞌixpu̱jk ku veꞌe po̱o̱ꞌkxtku̱n xa̱a̱j vyeꞌna.
31 e desceu a Cafarnaum, uma cidade da Galileia, e os ensinava nos dias do shabat.
32 Atu̱va ato̱ki tseꞌe je̱ jayu du̱tuktaandi je̱ Jesús je̱ yꞌixpa̱jku̱n ku̱x je̱ kutojku̱n ma̱a̱teꞌe kya̱jts.
32 E eles maravilharam-se da sua doutrina; porque a sua palavra era com poder.
33 Je̱p tseꞌe tsaptu̱jkp vyeꞌna toꞌk je̱ yaaꞌtya̱jk juuꞌ veꞌe je̱m jyaꞌvin ka̱jxm je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap. Je̱tseꞌe ma̱kk vyaajñ:
33 E na sinagoga havia um homem que tinha o espírito de um demônio imundo, e gritava em alta voz,
34 ―Maso̱ꞌo̱ku̱ a̱a̱ts, Jesús, nazarétit jayu. ¿Ti ka̱tsts mitseꞌe mjayejpp a̱a̱ts ma̱a̱t? ¿Je̱ꞌe̱ veꞌe mnu̱mejtsp je̱ts a̱a̱tseꞌe xyakkutó̱kiyu̱t? Nꞌixa xa a̱ts mits, je̱ Nteꞌyam je̱ Vyaꞌajts Jáyuts mitseꞌe.
34 dizendo: Deixa-nos sozinho; o que temos nós em comum contigo, ó Jesus de Nazaré? Vieste para nos destruir? Eu sei quem tu és: O Santo de Deus.
35 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús du̱tuknu̱u̱jmi je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap, je̱tseꞌe vyaajñ: ―Amo̱ꞌo̱tu̱ je̱ts tukvaatsni ya̱ yaaꞌtya̱jk. Vanꞌit tseꞌe je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap du̱yakkitu je̱ yaaꞌtya̱jk je̱ja je̱ꞌe̱ vyinkujkta, ni vinxu̱pa tseꞌe kyayaktsaachiji ku veꞌe pyítsumni je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap.
35 E Jesus o repreendeu, dizendo: Cala-te, e sai dele! E quando o demônio o jogou no meio, saiu dele, e não o feriu.
36 Ax nu̱jom tseꞌe tyaandi atu̱va ato̱ki je̱tseꞌe ñavyaajnjidi: ―¿Ti ayookts ya̱ꞌa̱ veꞌe? ¡Ya̱ jayu xa veꞌe du̱pavaamp je̱ kutojku̱n ma̱a̱t je̱ ko̱ꞌo̱yjayuvapta̱jkta je̱tseꞌe pyítsumdat je̱m je̱ jayu jyaꞌvin ka̱jxmda, vanꞌit tseꞌe pyítsumda!
36 E todos se admiraram, e falavam entre si, dizendo: Que palavra é esta? Pois com autoridade e poder ele ordena aos espíritos imundos, e eles saem.
37 Nu̱jom tseꞌe je̱ kajpu̱n juuꞌ veꞌe je̱m namyutá̱mijidup, ñu̱jaꞌvidupts je̱ꞌe̱ veꞌe juuꞌ veꞌe je̱ Jesús tyuump kya̱jtsp.
37 E a sua fama percorria por todos os lugares ao redor daquela região.
38 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús tyeni je̱tseꞌe pyítsum je̱p tsaptu̱jkp, je̱tseꞌe ñu̱jkx je̱m je̱ Simón Pedro tya̱kꞌam. Je̱m tseꞌe je̱ Pedro je̱ mya̱ꞌvu̱t taak pyaꞌammaꞌaj vyeꞌna, ma̱kkeꞌe jya̱mpu̱kju̱. Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús du̱munooꞌkxtkti je̱tseꞌe du̱yakjo̱tka̱daꞌaku̱t.
38 E ele levantando-se da sinagoga, entrou na casa de Simão. E a mãe da esposa de Simão estava acometida por uma febre alta, e eles pediram-lhe por ela.
39 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús du̱nu̱viijntk je̱ ta̱ꞌa̱xta̱jk je̱tseꞌe je̱ ja̱mpaꞌam du̱pavaajñ je̱tseꞌe je̱ ta̱ꞌa̱xta̱jk du̱nu̱vaatsnit. Vanꞌit tseꞌe je̱ ja̱mpaꞌam ñu̱vaatsjini. Jatyji tseꞌe je̱ ta̱ꞌa̱xta̱jk pyojtu̱k je̱tseꞌe pyattoꞌnijidi.
39 E, inclinando-se para ela, repreendeu a febre, e esta a deixou; e, levantando-se imediatamente, ela os serviu.
40 Ta̱ka xa̱a̱jani tseꞌe vyeꞌna, je̱tseꞌe nu̱jom je̱ paꞌam jayu du̱yakna̱jkxti joma veꞌe je̱ Jesús vyeꞌna; may viijn tseꞌe je̱ paꞌam juuꞌ veꞌe jyaye̱jptup. Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús je̱ kya̱ꞌa̱j du̱tuknu̱ka̱a̱jn nu̱jom je̱ paꞌam jáyuda je̱tseꞌe du̱yakjo̱tka̱dakka̱jxtini.
40 Ora, quando o sol estava se pondo, trouxeram-lhe todos que estavam enfermos com diversas doenças; e ele impondo as mãos sobre cada um deles, os curava.
41 Ax je̱m tseꞌe nu̱may je̱ jayu jyaꞌvin ka̱jxmda pyítsumdini je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvapta. Aaꞌmitaaktu tseꞌe, je̱tseꞌe vyaandi: ―Mits xa je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌOnu̱k. Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús tyukna̱ꞌmu̱xjidi, kaꞌa veꞌe du̱yakjajtjidi je̱ ko̱ꞌo̱yjáyuvap je̱tseꞌe kyó̱tstat ku̱x ñu̱jaꞌvidu veꞌe je̱ts je̱ꞌe̱ je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Cristo, juuꞌ veꞌe je̱ Nteꞌyam vyinko̱o̱n je̱tseꞌe yakkutojknit.
41 E também de muitos saíam demônios, gritando e dizendo: Tu és o Cristo, o Filho de Deus. E ele, repreendendo-os, não os deixava falar; porque eles sabiam que ele era o Cristo.
42 Ku veꞌe je̱ it jyajtk, vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús pyítsum je̱m kajpu̱n ka̱jxm je̱tseꞌe ñu̱jkx joma veꞌe kyapa̱ntsu̱u̱na. Íxtijidu tseꞌe je̱ jayu. Ku tseꞌe du̱paatti, je̱tseꞌe du̱ꞌukyaktanuvaandi, kaꞌa tseꞌe du̱tso̱kta je̱tseꞌe ña̱jkxnit.
42 E quando já era dia, ele partiu e foi para um lugar deserto; e a multidão o procurava, e vindo a ele, tentavam impedi-lo de retirar-se deles.
43 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús ña̱ꞌmu̱xjidi: ―Tun vinko̱pk xa je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ts a̱tseꞌe je̱ jayu je̱m viijnk kajpu̱n ka̱jxmdava nvaajnjadat pa̱n vintso̱ veꞌe yꞌijttinit je̱m je̱ Nteꞌyam yꞌam kya̱ꞌm, ku̱x je̱ꞌe̱ ka̱jx a̱tseꞌe nyakkex.
43 E ele disse-lhes: Eu também necessito pregar o reino de Deus para outras cidades; porque para isso eu fui enviado.
44 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús ñu̱jkx je̱tseꞌe je̱ jayu du̱yakꞌixpu̱jk je̱m je̱ galiléait chapta̱jkmda.
44 E ele pregava nas sinagogas da Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.