Lucas 18
Totontepec Mixe NT (MTO_WBT) vs NVT
1 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús ya̱ tukmuꞌaꞌixmojkin vyaꞌnu̱xjidi je̱tseꞌe je̱ jayu du̱tukꞌíxtat je̱ts tsapkó̱tstapeꞌe xa̱ꞌma, kaꞌa veꞌe ñooꞌkxtat.
1 Jesus contou a seus discípulos uma parábola para mostrar-lhes que deviam orar sempre e nunca desanimar.
2 Jidu̱ꞌu̱m tseꞌe vyaajñ: ―Je̱m xa veꞌe kajpu̱n ka̱jxm vyeꞌna toꞌk je̱ to̱kin payo̱ꞌyva; ax kaꞌats je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Nteꞌyam du̱tsa̱ꞌa̱ga, ni pa̱na veꞌe du̱kama̱ja̱ pu̱m.
2 Disse ele: “Havia numa cidade um juiz que não temia a Deus nem se importava com as pessoas.
3 Je̱mpa tseꞌe toꞌk je̱ kuꞌa̱a̱ꞌk ta̱ꞌa̱xta̱jk juuꞌ veꞌe vaneꞌem na̱jkx myuxu̱ꞌu̱ju̱, je̱ꞌe̱ tseꞌe cho̱jk je̱tseꞌe je̱ to̱kin payo̱ꞌyva du̱to̱kimpayo̱ꞌo̱yu̱t toꞌk je̱ jayu juuꞌ veꞌe je̱ ta̱ꞌa̱xta̱jk du̱tsoꞌoxpa̱jkp.
3 Uma viúva daquela cidade vinha a ele com frequência e dizia: ‘Faça-me justiça contra meu adversário’.
4 Jek tseꞌe je̱ to̱kin payo̱ꞌyva du̱kama̱ja̱ pu̱u̱jm je̱ kuꞌa̱a̱ꞌk ta̱ꞌa̱xta̱jk; ax u̱xꞌo̱o̱knum tseꞌe vyinmaajy: “O̱yam a̱tseꞌe nkatsa̱ꞌa̱ga je̱ Nteꞌyam ukpu̱ a̱tseꞌe ni pa̱na nkama̱ja̱ pu̱m,
4 Por algum tempo, o juiz não lhe deu atenção, mas, por fim, disse a si mesmo: ‘Não temo a Deus e não me importo com as pessoas,
5 vaꞌants a̱ts du̱to̱kimpayo̱ꞌo̱yu̱ je̱ꞌe̱ juuꞌ veꞌe du̱tsoꞌoxpa̱jkp je̱ kuꞌa̱a̱ꞌk ta̱ꞌa̱xta̱jk, ax veꞌemts a̱tseꞌe min xko̱o̱ꞌkne̱ꞌmni.”
5 mas essa viúva está me irritando. Vou lhe fazer justiça, pois assim deixará de me importunar’”.
6 Vanꞌit tseꞌe je̱ Ma̱ja̱ Vintsá̱n jyaaꞌkvaajñ: ―Yakvinkó̱pkada vintso̱ veꞌe vyinmay je̱ ka ó̱yap to̱kin payo̱ꞌyva.
6 Então o Senhor disse: “Aprendam uma lição com o juiz injusto.
7 ¿Ax vintso̱ts nꞌiteꞌe je̱ Nteꞌyam du̱kama̱ja̱ pá̱mu̱t je̱ jáyuda juuꞌ veꞌe vyinko̱o̱ndu je̱tseꞌe jó̱vum xa̱a̱j jó̱vum tsooj yaaxp aaj yaaxp jo̱o̱t du̱munooꞌkxtu̱kta je̱tseꞌe pyutá̱kajadat? ¿Ax yakꞌaꞌíxtapts je̱ꞌe̱ nꞌiteꞌe?
7 Acaso Deus não fará justiça a seus escolhidos que clamam a ele dia e noite? Continuará a adiar sua resposta?
8 Veꞌemts a̱ts miitseꞌe nvaajnjada je̱ts kaꞌa veꞌe tyánat je̱tseꞌe du̱putá̱kadat. O̱yam tseꞌe vyeꞌema, ku a̱tseꞌe nmiinnuvat jadoꞌk nax, a̱ts, je̱ Jayu Juuꞌ veꞌe Nu̱pa̱a̱mdu̱ka Ijtp, ¿njaaꞌkpaaꞌtupts a̱ts vineꞌe je̱ jáyuda juuꞌ veꞌe du̱jaanchjaꞌvidup je̱ Nteꞌyam?
8 Eu afirmo que ele lhes fará justiça, e rápido! Mas, quando o Filho do Homem voltar, quantas pessoas com fé ele encontrará na terra?”.
9 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús ya̱ tukmuꞌaꞌixmojkin du̱tukmuka̱jts je̱ jáyuda juuꞌ veꞌe nayjaꞌvijidinup je̱ts kaꞌa veꞌe je̱ Nteꞌyam tyo̱kimpá̱mjada je̱tseꞌe je̱ myujayu du̱viijnkꞌíxta. Jidu̱ꞌu̱m tseꞌe vyaajñ:
9 Em seguida, Jesus contou a seguinte parábola àqueles que confiavam em sua própria justiça e desprezavam os demais:
10 ―Na̱jkxtu xa veꞌe je̱m ma̱ja̱ tsapta̱jkm nu̱me̱jtsk je̱ yaaꞌtya̱jk tsapko̱jtspa; toꞌk tseꞌe je̱ fariseo, jadoꞌk tseꞌe je̱ kupa̱ꞌmu̱n pa̱kmojkpa.
10 “Dois homens foram ao templo orar. Um deles era fariseu, e o outro, cobrador de impostos.
11 Ax ténipji tseꞌe je̱ fariseo jidu̱ꞌu̱m chapka̱jts: “Nteꞌyam, nkuko̱jtsjip xa a̱ts mitseꞌe ku̱x ijk a̱tseꞌe veꞌem nkajáyuva ax joꞌn juuꞌ veꞌe me̱e̱ꞌtstup, juuꞌ veꞌe du̱toondup juuꞌ veꞌe ka ó̱yap, je̱ts juuꞌ veꞌe je̱ navya̱jku̱n du̱yakvintsa̱ꞌkintó̱kidup. Kaꞌa xa a̱tseꞌe veꞌem njáyuva ax joꞌn xi kupa̱ꞌmu̱n pa̱kmojkpa.
11 O fariseu, em pé, fazia esta oração: ‘Eu te agradeço, Deus, porque não sou como as demais pessoas: desonestas, pecadoras, adúlteras. E, com certeza, não sou como aquele cobrador de impostos.
12 Me̱jtsk nax xa a̱tseꞌe nꞌayooja vinvuxtojtu̱k xa̱a̱j, ax nmo̱o̱ypts a̱ts mitseꞌe je̱ diezmo.” Jidu̱ꞌu̱m tseꞌe je̱ fariseo chapka̱jts.
12 Jejuo duas vezes por semana e dou o dízimo de tudo que ganho’.
13 Ax je̱ kupa̱ꞌmu̱n pa̱kmojkpa, jékumjits je̱ꞌe̱ veꞌe tyaajñ, kaꞌa tseꞌe ñayjávaja je̱tseꞌe yꞌíxu̱ku̱t je̱m tsapjo̱o̱tm, ko̱o̱jyji veꞌe je̱ kyak du̱ka̱x ku̱x natyukjaꞌvijupeꞌe je̱ tyo̱kin, je̱tseꞌe vyaꞌañ: “Nteꞌyam, tukmo̱ꞌtk a̱ts toꞌk aaj, tó̱kinax jáyuvam xa a̱tseꞌe.”
13 “Mas o cobrador de impostos ficou a distância e não tinha coragem nem de levantar os olhos para o céu enquanto orava. Em vez disso, batia no peito e dizia: ‘Deus, tem misericórdia de mim, pois sou pecador’.
14 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús jyaaꞌkvaajñ: ―Veꞌemts a̱tseꞌe nvaꞌañ je̱ts kaꞌa veꞌe je̱ Nteꞌyam du̱to̱kimpu̱u̱jm je̱ kupa̱ꞌmu̱n pa̱kmojkpa; ax tyo̱kimpa̱a̱m tseꞌe je̱ fariseo. Ku̱x pa̱n pa̱n xa veꞌe namyá̱jijup, je̱ꞌe̱ tseꞌe taannup piꞌk; pa̱n pa̱n tseꞌe naajkpiꞌkijup, je̱ꞌe̱ tseꞌe du̱nu̱má̱jap.
14 Eu lhes digo que foi o cobrador de impostos, e não o fariseu, quem voltou para casa justificado diante de Deus. Pois aqueles que se exaltam serão humilhados, e aqueles que se humilham serão exaltados”.
15 Vanꞌit tseꞌe du̱tuknu̱na̱jkxti je̱ piꞌk ónu̱kta je̱ Jesús je̱tseꞌe je̱ kya̱ꞌa̱j du̱tuknu̱kó̱nu̱t, je̱ maax ónu̱k paat tseꞌe tyuknu̱na̱jkxtu. Ku tseꞌe je̱ yꞌixpa̱jkpata̱jk du̱ꞌixti, vanꞌit tseꞌe du̱tuknu̱u̱jmidi je̱ jáyuda pa̱n pa̱n jatyeꞌe du̱yakje̱ꞌydup je̱ piꞌk ónu̱kta.
15 Certo dia, trouxeram crianças para que Jesus pusesse as mãos sobre elas. Ao ver isso, os discípulos repreenderam aqueles que as traziam.
16 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús je̱ yꞌixpa̱jkpata̱jk du̱yaaxjidi je̱tseꞌe du̱nu̱u̱jmidi: ―Maso̱ꞌo̱kta je̱ piꞌk ónu̱k je̱ts a̱tseꞌe xnu̱míndat, kaꞌa tseꞌe xkayakjajtjadat, ku̱x je̱ꞌe̱da pa̱n pa̱n jatyeꞌe ijttup je̱m je̱ Nteꞌyam yꞌam kya̱ꞌm, veꞌem xa je̱ꞌe̱ veꞌeda ax joꞌn ya̱ piꞌk ónu̱kta.
16 Jesus, porém, chamou as crianças para junto de si e disse aos discípulos: “Deixem que as crianças venham a mim. Não as impeçam, pois o reino de Deus pertence aos que são como elas.
17 Tyú̱vam xa a̱tseꞌe nvaꞌañ, pa̱n pa̱n jaty tseꞌe kanapya̱a̱jmju̱dup je̱m je̱ Nteꞌyam yꞌam kya̱ꞌm ax joꞌn je̱ piꞌk ónu̱k, kaꞌa tseꞌe je̱m tyá̱kadat.
17 Eu lhes digo a verdade: quem não receber o reino de Deus como uma criança de modo algum entrará nele”.
18 Vanꞌit tseꞌe yꞌamo̱tutú̱viji toꞌk je̱ israeejlit jayu juuꞌ veꞌe du̱nu̱má̱jip: ―O̱y yakꞌixpa̱jkpa, ¿tis a̱ts vineꞌe ntónup je̱ts a̱tseꞌe njaye̱jpnit je̱ joojntykin juuꞌ veꞌe xa̱ꞌma ka̱jx ijtp?
18 Certa vez, um homem de alta posição perguntou a Jesus: “Bom mestre, que devo fazer para herdar a vida eterna?”.
19 Je̱tseꞌe je̱ Jesús ña̱ꞌmu̱xji: ―¿Nteꞌyam a̱tseꞌe xtij ku veꞌe mvaꞌañ je̱ts o̱y a̱tseꞌe? Toꞌkji xa je̱ꞌe̱ veꞌe pa̱neꞌe o̱y, je̱ Nteꞌyamts je̱ꞌe̱ veꞌe.
19 “Por que você me chama de bom?”, perguntou Jesus. “Apenas Deus é verdadeiramente bom.
20 Mnu̱jaꞌvip xa mitseꞌe je̱ pavaꞌnu̱n: “Kaꞌa tseꞌe xyakvintsa̱ꞌkintó̱kiyu̱t je̱ navya̱jku̱n, kaꞌa tseꞌe myakjayuꞌo̱o̱ꞌku̱t, kaꞌa tseꞌe mme̱e̱ꞌtsu̱t, kaꞌa tseꞌe je̱ jayu xnu̱vampé̱tu̱t, vintsa̱ꞌa̱ga je̱ mteeꞌ je̱ mtaak.”
20 Você conhece os mandamentos: ‘Não cometa adultério. Não mate. Não roube. Não dê falso testemunho. Honre seu pai e sua mãe’.”
21 Vanꞌit tseꞌe je̱ jayu ña̱ꞌmu̱xji: ―Ku a̱tseꞌe piꞌknum nveꞌna, vanꞌítanits a̱ts ya̱ꞌa̱ veꞌe nu̱jom nkutyún.
21 O homem respondeu: “Tenho obedecido a todos esses mandamentos desde a juventude”.
22 Ku veꞌe je̱ Jesús du̱ꞌamo̱tunajxy, vanꞌit tseꞌe du̱nu̱u̱jmi: ―Jadoꞌk viijn tseꞌe mkaꞌijtu̱xju̱. To̱o̱ꞌkka̱jxni nu̱jom juuꞌ veꞌe mꞌixp mjayejpp je̱ts mo̱o̱yni je̱ meen je̱ ayo̱o̱va jayu, veꞌem tseꞌe je̱ o̱ꞌyin xjayé̱pu̱t je̱m tsapjo̱o̱tm. Vanꞌitts a̱tseꞌe xpamiinnit.
22 Quando Jesus ouviu sua resposta, disse: “Ainda há uma coisa que você não fez. Venda todos os seus bens e dê o dinheiro aos pobres. Então você terá um tesouro no céu. Depois, venha e siga-me”.
23 Ax ku tseꞌe je̱ jayu du̱ꞌamo̱tunajxy, o̱o̱y tseꞌe tyuntsaachvinmapyu̱jk, ku̱x vaꞌajts kumeeneꞌe yꞌijt.
23 Ao ouvir essas palavras, o homem se entristeceu, pois era muito rico.
24 Ku tseꞌe je̱ Jesús veꞌem yꞌixji, vanꞌit tseꞌe vyaajñ: ―¡Vaꞌajts tsoꞌox xa je̱ꞌe̱ veꞌe je̱tseꞌe je̱ kumeen jayu ñapyá̱mjadat je̱m je̱ Nteꞌyam yꞌam kya̱ꞌm!
24 Ao ver a tristeza daquele homem, Jesus disse: “Como é difícil os ricos entrarem no reino de Deus!
25 Kaꞌa xa veꞌe choꞌoxa vintso̱ veꞌe je̱ camello ñáxu̱t je̱p xoꞌyu̱n jot ja̱a̱tp, je̱ꞌe̱ veꞌe tsoꞌox vintso̱ veꞌe je̱ kumeen jayu ñapyá̱mju̱t je̱m je̱ Nteꞌyam yꞌam kya̱ꞌm.
25 Na verdade, é mais fácil um camelo passar pelo buraco de uma agulha que um rico entrar no reino de Deus”.
26 Vanꞌit tseꞌe vyaandi pa̱n pa̱n jatyeꞌe du̱ꞌamo̱tunajxtup: ―Pa̱n veꞌem xa veꞌe, ¿pa̱nts vineꞌe o̱ꞌyixjup je̱tseꞌe du̱jaye̱jpnit je̱ joojntykin juuꞌ veꞌe xa̱ꞌma ka̱jx ijtp?
26 Aqueles que o ouviram disseram: “Então quem pode ser salvo?”.
27 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús ña̱ꞌmu̱xjidi: ―Juuꞌ xa veꞌe je̱ jayu kaꞌo̱ꞌyixjup je̱tseꞌe du̱tónu̱t, je̱ Nteꞌyamts je̱ꞌe̱ veꞌe du̱tónup.
27 Jesus respondeu: “O que é impossível para as pessoas é possível para Deus”.
28 Vanꞌit tseꞌe je̱ Pedro ña̱ꞌmu̱xji: ―Ma̱ja̱ Vintsá̱n, nmaso̱kka̱jxni xa a̱a̱tseꞌe nu̱jom juuꞌ a̱a̱tseꞌe nꞌixp njayejpp vyeꞌna je̱ts a̱a̱ts mitseꞌe mpamiijn.
28 Pedro disse: “Deixamos nossos lares para segui-lo”.
29 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús du̱nu̱u̱jmi je̱ yꞌixpa̱jkpata̱jk: ―Tyú̱vam xa a̱ts miitseꞌe nna̱a̱jmada je̱ts pa̱n pa̱n jatyeꞌe je̱ Nteꞌyam je̱ kyutojku̱n ka̱jx du̱maso̱o̱kp je̱ tya̱jk, je̱ tyeeꞌ, je̱ tyaak, je̱ yꞌuts, je̱ yꞌajch, je̱ cha̱ꞌa̱, je̱ ñu̱da̱ꞌa̱x, ukpu̱ je̱ yꞌónu̱k,
29 Jesus respondeu: “Eu lhes garanto que todos que deixaram casa, esposa, irmãos, pais ou filhos por causa do reino de Deus
30 nu̱yojk tseꞌe o̱o̱y tyunyakmo̱ꞌo̱t juuꞌ veꞌe yaja naxviijn je̱tseꞌe xa̱ꞌma ka̱jx jyoojntykinit ku veꞌe je̱ nam it cho̱o̱ꞌndu̱ku̱t.
30 receberão neste mundo uma recompensa muitas vezes maior e, no mundo futuro, terão a vida eterna”.
31 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús apu̱k du̱va̱a̱jv je̱ ñu̱makme̱jtsk ixpa̱jkpata̱jk, je̱tseꞌe du̱nu̱u̱jmidi: ―Je̱m tseꞌe Jerusalén njaꞌmda. Je̱m tseꞌe tyonká̱xju̱t kyo̱jtská̱xju̱t a̱ts ka̱jx nu̱jom juuꞌ veꞌe jyatyaandu je̱p Kunuuꞌkx Jatyán ku̱jxp je̱ Nteꞌyam je̱ yꞌayook ko̱jtsnajxpata̱jkta.
31 Jesus chamou os Doze à parte e disse: “Estamos subindo para Jerusalém, onde tudo que foi escrito pelos profetas a respeito do Filho do Homem se cumprirá.
32 Yakpá̱mupts a̱tseꞌe je̱m je̱ viijnk jayu kya̱ꞌm je̱ts a̱tseꞌe xnu̱xiꞌiktat xtukxiꞌiktat je̱ts a̱tseꞌe xvinko̱jtspé̱ttat, xnu̱tsójadapts a̱tseꞌe
32 Ele será entregue aos gentios, e zombarão dele, o insultarão e cuspirão nele.
33 je̱ts a̱tseꞌe xvó̱ptat, vanꞌitts a̱tseꞌe xyakꞌo̱o̱ꞌktat. Ax joojntykpa̱jknuvapts a̱tseꞌe kutoojk xa̱a̱j, a̱ts, je̱ Jayu Juuꞌ veꞌe Nu̱pa̱a̱mdu̱ka Ijtp.
33 Eles o açoitarão e o matarão, mas no terceiro dia ele ressuscitará”.
34 Ax kaꞌa tseꞌe du̱vinmó̱tuda pa̱n ti veꞌe tyijp ku̱xeꞌe je̱ Nteꞌyam du̱kayakjaty vyeꞌna je̱tseꞌe du̱vinmó̱tudat.
34 Os discípulos, porém, não entenderam. O significado dessas palavras lhes estava oculto, e não sabiam do que ele falava.
35 Ku veꞌe je̱ Jesús du̱muta̱mi je̱ jericoojit kajpu̱n, je̱m tseꞌe toꞌk je̱ viints jayu chu̱u̱na vyeꞌna je̱ja tooꞌ paꞌayi je̱tseꞌe je̱ puta̱jkin du̱ꞌamo̱tu.
35 Quando Jesus se aproximava de Jericó, havia um mendigo cego sentado à beira do caminho.
36 Ku veꞌe du̱mo̱tu je̱ts je̱ nu̱may jayu veꞌe najxp, vanꞌit tseꞌe du̱ꞌamo̱tutu̱vi pa̱n ti veꞌe toojnjup ko̱jtsjup.
36 Ao ouvir o barulho da multidão que passava, perguntou o que estava acontecendo.
37 Ku veꞌe yakvaajnji je̱ts je̱ꞌe̱ veꞌe najxp vyeꞌna je̱ Jesús, je̱ nazarétit jayu,
37 Disseram-lhe que Jesus de Nazaré estava passando por ali.
38 vanꞌit tseꞌe ma̱kk vyaajñ: ―¡Jesús, je̱ David je̱ chaan je̱ kyo̱o̱j juuꞌ veꞌe yakkutojknup, tukmo̱ꞌtk a̱ts toꞌk aaj!
38 Então começou a gritar: “Jesus, Filho de Davi, tenha misericórdia de mim!”.
39 Ax pa̱n pa̱n jaty tseꞌe je̱ Jesús vintooꞌva̱jkijup, tukna̱ꞌmu̱xju tseꞌe je̱tseꞌe yꞌamo̱ꞌo̱tu̱t. Ax nu̱yojk ma̱kk tseꞌe tyunjaaꞌkka̱jts: ―¡Je̱ David je̱ chaan je̱ kyo̱o̱j juuꞌ veꞌe yakkutojknup, tukmo̱ꞌtk a̱ts toꞌk aaj!
39 Os que estavam mais à frente o repreendiam e ordenavam que se calasse. Mas ele gritava ainda mais alto: “Filho de Davi, tenha misericórdia de mim!”.
40 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús vyaꞌktaajñ je̱tseꞌe du̱nu̱u̱jmidi je̱ jayu je̱tseꞌe du̱yakmíndat. Ku tseꞌe je̱ viints jayu jye̱ꞌy, vanꞌit tseꞌe yakꞌamo̱tutu̱vi:
40 Então Jesus parou e ordenou que lhe trouxessem o homem. Quando ele se aproximou, Jesus lhe perguntou:
41 ―¿Tiseꞌe mtsa̱jkp je̱ts a̱ts mitseꞌe ntoojnjat? Vanꞌit tseꞌe je̱ viints jayu yꞌatsa̱a̱jv: ―Vintsá̱n, je̱ꞌe̱ xa a̱tseꞌe ntsa̱jkp je̱ts a̱ts mitseꞌe xyakvinꞌixpá̱ku̱t.
41 “O que você quer que eu lhe faça?”. “Senhor, eu quero ver!”, respondeu o homem.
42 Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús ña̱ꞌmu̱xji: ―¡Vinꞌixpa̱ku̱ts nꞌit! Ta̱ xa veꞌe mjo̱tka̱daakni ku̱x a̱tseꞌe tu̱xjaanchjáva.
42 E Jesus disse: “Receba a visão! Sua fé o curou”.
43 Tun jatyji tseꞌe je̱ jayu vyinꞌixpa̱jkni. Vanꞌit tseꞌe je̱ Jesús du̱panu̱jkx je̱tseꞌe je̱ Nteꞌyam du̱yakma̱ji du̱yakjaanchi. Ax nu̱jom tseꞌe je̱ jayu pa̱n pa̱n jatyeꞌe du̱ꞌixtu, yakmá̱jiduva yakjaanchiduvats je̱ꞌe̱ veꞌe je̱ Nteꞌyam.
43 No mesmo instante, o homem passou a enxergar, e seguia Jesus, louvando a Deus. E todos que presenciaram isso também louvavam a Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.